Východoslovenska Pravda, júl-september 1951 (VII/154-230)

1951-07-03 / nr. 154

Košice, utorok, 3. júla JQSJ O Cena 2.—■ Kčs £ Kočnik VII, — Číslo 154, Návšteva sovietskych kolchozaikov na vých. Slovenska ve/kou školou pre naše JRD (VP) Tatranská Lomnica. — Záverečné dni svojho týždenného pobytu v Košickom a Prešovskom jraji využila delegácia sovietskych kolchoznikov k návšteve JRD v Lelesi a Mlynici, V pondelok sa zú­­astnila delegácia sovietskych kolchoznikov, doplnená vedúcimi ostatných častí delegácií, ktoré navští­­ily iné kraje Slovenska, v Tatranskej Lomnici konferencie najlepších družstevníkov vyššich typov, pra­­miíkov STS. štátnych majetkov, roFníckych pracovníkov strany a ľudovej správy z Košického, Prešov­­ého, Žilinského a Bansko-bystrického kraja. i ú Všade, kde sovietski kolchozníci prišli, privítal ich náš Pud veľmi srdečne, s nadšením a láskou. Lj »nie najmilších hostí vyznelo vž dy v manifestáciu za nerozbornú družbu našich národov s národmi |8. Hetskeho sväzu. Mohutné ovácie, prevolávanie na slávu, objatia, usmiate, šťastné tváre, to všetko bolo o- f javom nesmiernej lásky nášho ľudu k národom Sovietskeho sväzu, našej osloboditeľke Červenej ar- InUde a veľkému Stalinovi. — Sovietskych kolchoznikov sprevádzali predseda KV KSS posl, s. Michal IVAUruš, vedúci tajomník KV KSS poslanec s. Ladislav Priesol, jeho zástupca s. Šavel, predseda KNV K'Wiul Chudik, člen predsedníctva KV KSS s. František Déneš, pôdohospodársky referent KNV Pa­vel Šumichrast, vedúci roľníckeho oddelenia sekretariátu KV KSS s. Františej Krajč a ďalší predstavi­telia strany a ľudovej správy, )vieUki kolchozníci msdzi leleskými družstevníkmi sobctu predpoludním zavítala gáciä sovietskych kolchoznikov [ú lelských družstevníkov, aby orada, ako organizovať prácu, aši a napraviť, aby ešte aifc napredovali pri budo­­k’ b JRD. Sovietskych hos­­[ ' Lelesi v zastúpení vše­­iateľstva nielen obce Le­­-elého Kräľovsko-chlmec­­fc;u predseda ONV súdruh [svojom prívete zdôraznil [Iľužstevníci a všetci ma­­roľníci očakávajú od [ivietskych kolchoznikov rov vysokých úrod a úžitkovosti dopomôže im dosiahnuť ešte radost­nejšie pracovné víťazstvá. Potom sa majstri vysokých úrod informovali o práci, začiatkoch úspechoch, i nedostatkoch družstva. Predseda JRD. súdruh Cap podal obšírny výklad o vývoji leleského družstva. Hostia sa potom odobra­li do poľa, kde si prezreli spoločný chov dobytka, odchovňu malého do­bytka, výkrmne ošípaných, chov oviec, hydinársku farmu. Pochvalne sa vyjadrili o sľubnom vzraste ta­baku, poradili, ako lepšie pestovať >-0?—titi '-!:o iík melóny, v -..•zreli si áj sovi&čSjKy iiiatnenje novozis* skúsenosti majst-. kombajn Stalinec 4 pri žatve ozim­ného jačmeňa. '/Majstri vysokých úrod radia [liadke najmä súdru- Ambalov, Pičugiň, ^temeijanova pouká­­, nedostatky, poučili pko ich odstrániť, pločnej práce boly prehliadke sišli sa úrod na besede fevnikmi, aby im [íhaté skúsenosti, Organizáciou prá­­s tajomstvom kolchozných po­­fckordnej úžitko-Peter Nikitovič Stratienko, pred­seda kolchozu Kalinin, ktorý má rozlohu 22.000 ha ornej pôdy, obo­známil leleských družstevníkov s organizáciou práce v ich kolchoze, s prácou brigád a čiat, poukázal na to, akú dôležitú úlohu má dôsledná kontrola práce každého kolchozní­­ka pre zabezpečenie spravodlivého odmeňovania a poučil družstevní­kov o tom, aké opatrenia treba ro­biť, aby aj oni tak, ako pracovníci Kalininovho kolchozu dosiahli ešte bohatšiu úrodu. statné zvýšenie dojivosti družstev­ných kráv. Ivan Alexandrovič Chrenov, člen delegácie oboznámil družstevníkov, a akými podlými metódami boj o­­vali proti kolchozom v začiatkoch najväčší nepriatelia kolchozov, de­dinskí boháči, ako ich kolchozníci odhaľovali pred všetkými pracov­níkmi kolchozov a malými a stred­nými roľníkmi. Zvlášť upozornil na počínanie dedinských boháčov, kto­rí zpočiatku horlivo agitovali za kolchozy, no potom plánovité zača­li zvnútra rozvracať a hatiť napre­dovanie kolchozov, ba pripravovali ich úplné rozbitie. Na početné dotazy'%užstevaíkoy' - odpovedal potom vedúci delegácie Njkolaj Pcírovič Pičugin., Pri roz­lúčke uistili leleskí ^družstevníci najmilších hostí, prostredníctvom svojho predsedu, súdruha Capa, že všetky rady, všetky skúsenosti, kto­ré im odovzdali, uplatnia vo svojej práci, aby sa čo najviac a najskôr mohli priblížiť svojmu veľkému vzoru — sovietskym kolchozom. Návšteva JRD v Mlynici V nedeľu zavítali milí hostia me­dzi družstevníkov do Mlynice. Po srdečnom privítaní informovali sa sovietski kolchozníci o spôsobe hos­podárenia družstva a potom si pre­zreli družstevný chov kráv a oší­paných, detské jasle a na besede s družstevníkmi odpovedali na mno­hé dotazy, týkajúce sa zvýšenia do­jivosti kráv a výnosnosti družstev­ných poli. Súdruh Stratienko hovo­ril o organizácii práce na soviet­skych kolchozoch a o opatreniach, ktoré zabezpečujú dosiahnutie vy­­(Pokračovanie na 2. strane) rsne proti dedinským boháčom liezneva, do- iÍUSa a porac|ija družstevníkom, ako ^uviedla nie- .. \na svojom rna;|U £ostavovat’ krmné dávky, akú starostlivosť venovať dojeniu, ma­dojivosť Ij jedného zaniu vemena, aby dosiahli pod­ iu výročiu smrti veľkého syna robotníckej triedy [till pamiatka Juraja Dimitrova júla bolo v sofijskom Národnom divadle zasadanie Ústredného výboru Komunis- JryŠšej rady bulharského roľníckeho ľu­­^Vlasteneckého frontu a zástupcov mäso­­pizácií, venované II. výročiu smrti veľké­­ľudu, neolirozeného bojovníka proti ^verného žiaka a spolubojovníka J. V, sedom Rady ministrov Valko Čer­­venkovom. . . . Slávnostné smútočné zasadanie otvoril tajomník sofijského mest­ského výboru strany B. Večev. Na |ho návrh bola pamiatka veľkého \na bulharského ľudu a medziná­­|nej robotníckej triedy Juraja pitrova uctená minútou ticha. letci prítomní zvolili potom s jŕm nadšením do čestného pred­áva f S (b zasadania Ústredný vý na "ele s geniálnym a vodcom celého pokro- 1 L ľudstvá, veľkým zástavní­­v ' V. Stalinom, Meno J. V. Stalina privítali účastníci s búrlivým potleskom. O životnej ceste a revolučnej čin­nosti Juraja Dimitrova prehovtril člen politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Bulharska Minčo Nejčev. Zdôraznil ohromné zásluhy Juraja Dimitrova —- verné­ho žiaka Lenina a Stalina v boji proti fašizmu, v boji; za. nové, ľudo­vodemokratické Bulharsko/ idúce po ceste, vytýčenej veľkým Soviet­skym sväzom a ožiarovanó géniom najväčšieho vodcu a učiteľa pracu­júcich celého sveta J. V. Stalina. Vo svojom preslove vyzval k plne­niu odkazu Juraja Dimitrova a pre­dovšetkým k obrane a utužovaniu priateľstva s bratským Sovietskym sväzom vlasťou socializmu, nezniči­teľnou baštou mieru na celom svete Všetci účastníci slávnostného smú­točného zasadania prijali s veľkým nadšením pozdrav vodcovi národov J. V. Stalinovi. = i%1 Dnes v čísle: NA ŠKOLÁCH YŠETKítlI STUPŇOV ZAKONČILI ŠKOLSKÍ KOK (2. <r.) PREDSEDA BEZPEČNOSTNEJ RADY J. MALIK PRIJAL DELEGÁ­CIU SVETOVEJ RADY MIERU (3. sfn) DÁVKY POTRAVÍN NA JÚLOVÉ ZÁSOBOVACIE OBDOBIE PREŠQYSKÍ DOPRAV Aor POSUNUJÚ PODĽA KATAJEVA T Kív č use (5. sťr.) KONTROLA ZÁVODNEJ SMI.UVY V SOVIETSKOM PRIEMYSLE (5. sír.) -p~y—1130 Hovoríme laff&m pravdu Ústredný výbor našej strany pre­rokoval na svojom zasadnutí 26.— 27. júna situáciu a ťažkosti v záso­bovaní mäsom a niektorými inými potravinami a prijal závažné usne­­senia, na základe ktorých naša vláda prijala opatrenia, týkajúce sa spotreby mäsa a mäsových vý­robkov, tukov' a vajec, ich cien na voľnom trhu, opatrenia týkajúce sa výroby a dodávok bravčového mäsa a ďalej potom cenovú úpravu pri niektorých druhoch priemyselných výrobkov. V posledných týždňoch a mesia­coch sa prejavily na voľnom trhu výkyvy v zásobovaní mäsom, mas­ťou, maslom a vajcami. Prejavova­lo sa, že vzrastajúcemu dopytu ne­stačí množstvo týchto potravín, po­kiaľ sa mohly dodať na voľný trh, bez toiio, že by sa neohrozilo ply­nulé zásobovanie na trhu viazanom. Ústredný výbor našej strany a naša vláda sa rozhodly previesť to­to opatrenie preto, aby sa zabezpe­čilo plynulé zásobovanie pracujú­ceho ľudu, predovšetkým robotní­kov, mäsom, tukmi a vajcami, aby sa zabránilo špekulačným nákupom, aby sa zaviedol poriadok do záso­bovania. Smyslcm týchto opatrení je, vytvoriť predpoklady pre ďalší rast životnej úrovne pracujúcich, a to v súlade so socialistickou zá­sadou odmeňovania práce podľa zá­sluhy, v súlade s postupným rastom výrob" jak priemyselnej tak aj poľnohospodárskej, v súlade so zvy­šovaním produktivity práce. Rozhodnutie Ústredného výboru našej strany a našej vlády je správ­ne a múdre. Je to rozhodnutie, kto­ré vychádza zo zásady, aby bolo uprednostnené zabezpečené zásobo­vanie robotníkov a ostatných pra­cujúcich a ktoré bolo učinené v zá­ujme nášho pracujúceho ľudu, so­cialistickej výstavby a obrany úde­ru. Keby naša strana a vláda do­­pustily vyplytvanic zásob potravín, bolo by ohrozené zásobovanie pra­cujúcich. Preto náš pracujúci ľud plne pochopí rozhodnutie Ústredné­ho výboru strany a našej vlády o nových opatreniach v zásobovaní. Aké sú príčiny ťažkostí, ktoré sa pred nami pri zásobovaní nášho pracujúceho ľudu, pri zásobovaní mäsom a inými potravinami na voľ­­nom'trhu vyskytly? Spotreba mäsa, tuku a vajec jak v mestách, tak aj u samozásobite­ľov na dedinách prudko stúpa. Na voľnom trhu sa tohto roku predá­valo 7 krát viac mäsa a mäsitých výrobkov ako v roku 1949, takže dnes toto množstvo predstavovalo viac ako jednu tretinu mäsa a mä­sitých výrobkov, ktoré sa kupova­ly na viazanom trhu. Pritom i tam vzrástla spotreba za jediný rok o 8 pere. Celková spotreba mäsa na jedného obyvateľa predstavovala v minulom roku 39 kg, čo je skoro o polovicu viac ako v predmníchov­skej republike. Základnou príčinou ťažkostí je, že spotreba mäsa a ostatných život­ných potrieb rastie rýchlejšie ako to odpovedá rastu našich možnosti. Na zasadnutí Ústredného výboru KSČ toho roku vo februári súdruh Goítwald ukázal na nízku produk­tivitu práce v našom poľnohospo­dárstve. Predtým, keď v predmníchovskej republike bolo milión hladujúcich nezamestnaných, keď pracujúci ro­botníci živorili o žobráckych mzdách, keď pracujúci roľník mu­sel s každým litrom mlieka a kg mäsa bežať na trh, aby zaplatil dl­hy, aby jeho majetok neprišiel na bubon, kedy obchody boly plné to­varom, ale ľudoprázdne, lebo ne« bolo začo kupovať — potom azda nízka produktivita poľnohospodár­skej práce mohla stačiť. Dnes, keď v priebehu budovania socializmu stále rastie životná úroveň ľudu a tiež jeho požiadavky, nemôže nám už nízka produktivita poľnohospo­dárskej práce stačiť. Preto vedie naša strana pracujúcich roľníkov na družstevnú cestu, na cestu poľ nohospodárskej družstevnej veľko­výroby, bojuje za upevnenie zakla­daných JRD a učí ich lepšie hospo- j dáriť, vedie ich k tomu, aby stále zvyšovaly výnosnosť polí a úžitko­­vosf dobytka. Pri .o tiež naša stra­na robí opatrenia pre zlepšenie prá- 1 ce na štátnych majetkoch a štát­nych traktorových staniciach. Pre­to tiež spolu s pracujúcim Pudom vedie hoj proti triednemu nepriate­ľovi, predovšetkým proti dedinským boháčom, ktorí sa pokúšajú poško­dzovať našu poľnohospodársku vý­robu a hamovať cestu našej dediny k socializmu. Okrem toho sa neplní plán výku­pu živočíšnej výroby, najmä jatoč­ných prasiat. Výkupné plány nie sú plnené preto, že náš výkupný apa­rát neplní ešte svoje úlohy, nedo­kázal ešte prejsť k organizovaniu plynulého výkupu vo všetkých ob­dobiach. Nedostatočne je plnený zvý­šený plán živočíšnej produkcie, pre­dovšetkým prasiat. I tu sa preja­vuje pôsobenie dedinského boháča, ktorý sabotuje výrobu i dodávku a ktorý sa pokúša ovplyvňov ať stred­ných i malých roľníkov, aby stavy dobytka nedodržovali a prípadne sa dobytka zbavovali. Pritom národné výbory nezodpovedne povoľujú do­máce zakáľačky, ktorých počet oproti roku 1949 stúpol o polovicu. Prudký vzrast spotreby je i u iných potravín na voľnom trhu. V roku 1950 oproti roku 1949 vzrástla na voľnom trhu spotreba masla o 34%, kávy o 137%, cukríkov čoko­ládových o 21%, nečokoládových o 12% atď. Rovnaký prudký vzrast spotreby sa zaznamenáva i u tex­tilu, obuvi a rôznych druhov prie- i myselných výrobkov. Napríklad v j prvom štvrťroku t. r. oproti prvé­mu štvrťroku m. r. stúpla spotreba viazaného textilu o 24.1 “, voľného o 36.5 , viazanej konfekcie o 66.3 pere, voľnej konfekcie o 114.6% a voľnej obuvi o 53 pere. To všetko svedči o tom, ako vzrástla kúpna sila, ako stúpa ži-. votná úroveň nášho Pudu. ■Pritom však spotrebovať môžeme len to, čo vyrobíme, alebo čo za; svoje výrobky dovezieme, a o nič viac. A u nás kúpna sila rastie rýchlejšie ako nám rastie výroba potravín i výroba spotrebného to­varu. j Treba stále mať na pamäti zá­kladnú pravdu, že v podmienkach nášho ľudovodemokratického po- ’ riadku závisí spotreba nie na množ­­sivé peňazí, ale na množstve prie­myslových a poľnohospodárskych1 produktov. Rast miezd a platov,1 príjmov nášho pracujúceho obyva­teľstva prináša len vtedy praktic­ký prospech, keď je podložený ú­­merným rastom výroby, zvyšova­ním produktivity práce, jak v prie- ’ mysle, tak i v poľnohospodárstve. Bez zvýšenia produktivity práce, bez zhospodárnenia výroby nemô­žeme zabezpečiť dostatočné množ­stvo najmä výrobkov pre celý náš ľud, keď požiadavky, mzdy a platy rastú rýchlejšie ako výroba. Smyslom opatrení Ústredného výboru a vlády je viesť k odstrá­neniu nerovnomerného vývoja spo­treby, výroby a miezd, ako aj vý­­(Pokračovanie na 2. strane)

Next