Východoslovenska Pravda, apríl 1952 (VIII/78-100)

1952-04-01 / nr. 78

I­USItC, UIAUUK -L. ipríla 1952. % Cena 2.— Kčs # Ročník VIII. — Číslo 78. 113 7 Dnes V' I v cise: (3. str.) OTVORENIE ZASADNUTIA BYRA SRM V OSLO AMERICKY DELEGÁT SÁM POTVRDIL VÝROBU BAKTERIOLOGICKÝCH ZBRANI V USA (3. str.) VÝMENA RATIFIKAČNÝCH LISTÍN MEDZI SSSR A POĽSKOM N. BELOJANISA A JEHO DRUHOV POPRAVILI ČESKOSLOVENSKA KONFERENCIA NA OBRANU DETÍ VIAC VOZÍKOV RUDY PRE MIER A SOCIALIZMUS PRED JARNÝMI POĽNÝMI PRÁCAMI i 137 (3. str.) (3. str.) (4. str.) (5. str.) (5. str.) Rozpočet - vec všetkých pracujúcich V piatok minulého týždňa splnilo Národné shromaždenie Českosloven. skej republiky jednu zo svojich naj. závažnejších a najzodpovednejších úloh — schválilo štátny rozpočet Republiky na rok 1952. Pracujúci ľud celého štátu sledo­­val tohto roku prejavy členov svojej vlády a svojich poslancov o rozpoč­te s nebývalým záujmom a s ďale. ko väčšou pozornosťou, ako v minú. lých rokoch. Pochopiteľne, lebo s| každým rokom viac a konkrétnejšie uvedomuje, že štátny rozpočet je práve rozpočtom jeho, jediného zod­povedného hospodára a pána v tom to štáte A tohto roku si to uvedo­muje ešte hlbšie preto, lebo prvý raz sú do štátneho rozpočtu plne včlenené rozpočty všetkých národ­ných podnikov a tým sa štátny roz. počet ešte rukolapnejšie javí ako rozpočet každého pracujúceho v na­šom štáte. V minulom týždni, keď sme všetci žili v znamení štátneho rozpočtu, nebolo možné nesrovnávaf, čo zna­mená štátny rozpočet v našom ľudo. vodemokratiekom, socializmus budu­­júcom štáte a čo znamenal v býva. lej buržoáznej republike a dosiaľ znamená vo všetkých kapitalistic­kých krajinách sveta. Stačí nám pozrieť, odkiaľ plynú hlavné príjmy a na čo sa vynakla­dajú hlavné výdavky v rozpočtoch kapitalistických štátov a odkiaľ ply­nú a na čo sa vydávajú v našom rozpočte, aby sme pochopili prie. pästný a zásadný rozdiel medzi k a. pitahstickým a socialistickým štát­­nym rozpočtom. . Keď čítame, že napríklad v štát­nom rozpočte USA robia výdavky na zbrojenie a vojnu 80 pere. vše. tkých rozpočtových výdavkov a v Anglicku vyše 50 pere, pýtame sa prirodzene, nehľadiac na bezmedzné pobúrenie, ktoré sa nás nad týmto faktom zmocňuje, kde berú impe­rialistické vlády peniaze na tak šia­lené vojnové výdavky. A keby sme to ani nevedeli z ich vlastných roz­počtov, museli by sme dôjsť na zá­klade vlastných skúseností z bur­žoáznej republiky i na základe pros­tej úvahy k záveru, že všetky tie nesmierne miliardy dolárov, libier a frankov vyciciavajú v daniach z pra­cujúceho ľudu, veď vieme že všetky zisky z priemyselnej výroby a ob. chodu, ktoré sú u nás hlavným zdrojom rozpočtových príjmov, hm madia sa u nich v nedobytných po­kladniciach kapitalistických magná­tov, a že tieto pokladnice sú pre po. treby štátu pevne zatvorené a otvá­rajú sa iba vtedy, keď kapitalisti kradnú ešte aj zo štátnej pokladni-' ce, napchatej pod najrôznejšími ti­tulmi iba nedobrovoľnými daňami robotníkov a roľníkov. Naproti tomu v našom štátnom rozmočte po vzore štátneho rozpočtu SSSR a rovnako ako v ostatných ľudovodemkratických krajinách, oh. rovskú väčšinu rozpočtových prij. mov tvoria príjmy, ktoré v kapita­listickom Československu a vo vše­tkých kapitalistických krajinách tiekly a tečú do vrecák kapitalistov. A výdavky? Netreba o nich veľa ho­voriť. Stačí prejsť napríklad iba Slo. venskom, uvidieť všetky tie nové ľa­­briky a priemyselné kombináty, lesy komínov, údolné priehrady, trakto­ry na poliach, aby každý naraz po­chopil, kam idú hlavné výdavky nášho štátneho rozpočtu. A každý, kto má oči otvorené, po­chopí hneď, prečo je nám tak drahý mier a prečo dávame u nás zo štát neho rozpočtu na národnú obranu a bezpečnosť iba S pere. rozpočtových výdavkov, zctiaľ čo napríklad dáva me iba na školstvo, o obrovských Investičných nákladoch nehovoriac, nemenej ako o 28 pere. viac ako v uplynulom roku. No, pritom neslobodno zabúdať, a to platí predovšetkým na ad­­resu našich nepriateľov, že pomer našich výdavkov na obranu vlasti k našim výdavkom na jej materiálnu a kultúrnu výstavbu hovorí síce jasne a nevývratne o našej mierumilovno. stí, nie však o našej nepripravenosti k obrane. Hoci len 6 pere zo štátne ho rozpočtu, dávame predsa našej armáde v bohatej miere všetko čo potrebuje, aby v prípade potreby od razila od našich hraníc každého ú­­točníka so zakrvavenou hlavou. To, že i tých 6 pere, rozpočtových vý. davkov zabezpečuje takú materiálnu silu armády, o akej sa bývalému Československu nesnívalo, vyplýva z faktu, že zdroje našich národných d,"'.chodov a tým aj rozpočtových príjmov sú nepredstaviteľne väčšie, než môžu byť zdroje hocktorého kapitalistického štátu sveta. Je jasné, že za tohto stavu vecí, štátne rozpočty kapitalistických kra jhi môžu robotnicku triedu na čele všetkého pracujúceho ľudu mobil! zovať iba do boja proti nim ako sme toho svedkami napríklad vo Fran­cúzsku, kde tak často pri rokova iiiach o roi joéle v parlamente pada jú reakčné vlády prisluhovačov amerických imperialistov. Rovnako je jasné na druhej strane, že náš štátny rozpočet, ako aj rozpočty všetkých krajín tábora socializmu sú najvlastnejšou vecor všetkého pracujúceho ľudu a1 mobilizujú ho preto k vždy väčšiemu a väčšiemu budovateľskému úsiliu. No nesmieme ani na okamžik za búdať, že komunisti nesmú spolie. hať na fakt, že si naše robotníctvo a pracujúca inteligencia začínajú už o veľa viac ako predtým uvedomovať, čo pre nich štátny rozpočet známe ná. Ich úlohou je odmietajúc teóriu živelností i na tomto úseku svojej práce, rozvinúť širokú a hlbokú masovú kampaň za to, aby všetci robotníci v každom závode a na každom pracovisku, všetci malí a strední roľníci v každom JRD a na každom e$te individuálnom hospo­dárstve, všetci pracovníci štátnych majetkov a štátnych strojilo trakto rových staníc a všetci naši ostatní pracujúci pochopili, ako konkrétne a úzko je spojené ich hospodárenie so štátnym rozpočtom. Vedieť spo jif všetky výrobné úlohy, pínenie plánu, socialistické súťaženie, boj za vysoké hektárové výnosy a vy­sokú úžitkovosť a vedieť ich spojiť u každého nášho pracujúceho so štátnym rozpočtom a hlavne so sna hou, aby sme súťažením do konca roku ešte hodne zvýšili aktívny zvy. šok tohto rozpočtu, to je veľká agi tačná a výchovná úloha. A nielen hospodárske ciele rozpoč. tu musíme vedieť vysvetliť masám a každému pracujúcemu, ale aj po litícký význam neporušiteľností roz. počtovej disciplíny. Treba, aby sme vedeli ukázať, že rôzni škodcovia by nemohli tak dlho šarapatiť v našich závodoch, ľudovej správe, úradoch, jednotných roľníckych družstvách, kultúrnych ustanovizniach a podob ne, že by sa skorej odhalili, keby sme tvrdo a nemilosrdne bojovali za účasti más za hospodársku a rozpoč tovú disciplínu. Štátny rozpočet nie je vecou len rozpočtového týždňa, ale celého ro ku a každého dňa. Preto hor* sa za to, aby hospodárenie podľa štätnehc a podľa vlastných podnikových roz počtov prešlo do krvi nám všetkým aby sme za najaktívnejší rozpočet bojovali odo dneška až do budúcehc hospodárskeho roku. / PREŠOV Okrc-ná kont-'rc/’cia strany v Pre­­šove splnila svoje poslanie, lebo od­halila celý rad vážnych nedostatkov v politickej i organizačnej práci stra­ny a umožnila prijať usrieseŕiiie, kto­rého uskutočnenie celou okresnou or­ganizáciou strany môže priniesť zá­kladný obrat v zlepšení práce strany a plnení úloh výstavby v okrese. Dis­kusia, ktorej sa zúčastnilo 49 delegá tov ukázala, že najvážnejším nedo­statkom práce strany v okrese bolo zanedbanie ideologickej výchovy čle­nov, slabá úroveň a nízka účasť v RSŠ. Práve to spôsobovalo v uplynu­lom období, že súdruhovia v základ­ných organizáciách v závodoch i na dedinách nevedeli uplatňovať vedúcu úlohu strany, nerozvíjali agitačnú a presvedčovaciu prácu, neupevňovah spojenie strany s masami a nezlepšo­vali metódy stranníckej práce. Tieto chyby vyplývajú zo slabej aktivity a nesprávnych metód práce okresného výboru. Preto jedna tretina závodov v okrese nesplnila v uplynulom roku plán, preto rozvoj a upevňovanie JRD nezaznamenalo podstatný pokrok a preto prešovský okres ostal v rastlín nej i živočíšnej výrobe veľmi mnoho dlžný nášmu štátu. No napriek tomu-v niektorých zá­vodoch ako Kŕižík-Dukia, Odevné zá­vody a iné plán splnily, lebo politická a organizačná práca strany sa v nich začína dobre rozvíjať. Tak isto ná­zorným príkladom dobrej práce je JRD v Ruských Pekľanoch a v Haniske. O práci JRD v Haniske výstižne ho­voril v diskusii bývalý deputát-nik, dnes dobrý hospodár družstva súdruh Bednár, ktorý-na príklade svojej dediny ukázal, ako prudko rastie životná úro­veň malých a stredných roľníkov. O tom názorne hovorili aj ďalší disku­­téri ako súdruh Kokoška z Kapušian a iní. Vážnou otázkou v Prešovskom okrese je výkup miieka a najmä zvy šovanie jeho tučnoty. Na konferencii sa veľmi kriticky hovorilo o zlej a nezodpovednej práci Prešovských mlie­­kární v minulosti, ktorý bude musieť rozvinúť húževnatý a dôsledný boj za správnu tučnotu mlieka a znovu­­riskanie dôvery malých a stredných roľníkov. Mnohí diskutéri najmä z radov mlä deže kritizovali nedostatočnú pozor­nosť OV masovým organizáciám na­jmä GSM, na ktorú funkcionári strany zabúdajú. S touto otázkou úzko sú­visí „aj zvýšená pozornosť a starostu vosť strany s fudóvej Správy v okrese p. áci Učiteľov všetkých stupňov na­šich škôl a výchove mládeže ta-k, aby aj učitelia v Prešovskom okrese sa­­šta’i účinnými pomocníkmi pri výcho­ve novej, uvedomelej socialistickej mládeže. KOSlCE-VIDlEK VII. okresná konferencia strany v okrese Košice-vidiek odhalila mnoho vážnych nedostatkov a chýb, ktorých sa dopustili komunisti v okresnej i zá­kladných organizáciách strany tým, že nedostatočne plnili stranou uložené úlohy, že sa v niektorých prípadoch, najmä v miestnych organizáciách stra ny nestali prednými bojovníkmi za nový, lepší život našich malých a stredných roľníkov v JRD a že usne­­senia Ústredného výboru a vlády ne­vedeli preniesť do širokých más pra­cujúcich v závodoch a na dedinách. Dobre pripravenej a na diskusiu bo­hatej okresnej konferencie sa zúčastnil aj tajomník UV KSS súdruh Dr. Pútí a vedúci tajomník KV KSS v Koši­ciach, post. súdruh L. Priesol. V diskusii sa vystriedalo 51 dele­gátov, ktorí vo svojich príspevkoch poukázali na úspechy a nedostatky v práci okresnej organizácie strany, do siahnutých v minulom roku. Nedo­statkom v práci OV KSS bolo^že nevenoval dostatočnú pozornosť RSS, nekontroloval jeho priebeh a nezabez­pečoval tak ideologický rast členských más. Vážnym nedostatkom v práci OV KSS a komunistov na niektorých de­dinách bolo, že venovali len malú pozornosť budovaniu, politickému a hospodárskemu upevňovaniu už jestvu­júcich JRD, prechodom na vyššie typy a rozširovaniu členskej základne JRD. Okres Košice-vidiek je najväčším okre­som v kraji. No v roľníckych druž­­stVách je doteraz len 1883 členov a výmera pôdy, ktorú JRD obrábajú či m len 19.9 percent, teda jednu pätinu Veľkú vinu na tom má aj STS v Baroi, ktorá ani zďaleka svoje úloijy v minulom roku nesplnila i napriek tomu, že na STS boli takí traktoristi ako je sväzák Zlatník a iní, ktorí sta­novený plán vysoko prekročili. Nedo­statočná pome«) a pozornosť okresnej organizácie strany výkupu sa preja­vila aj v tom, že Košioký okres za rn nulý rok dlhuje našim pracujúcim n štátu vyše 30 vagónov obilia a skoro BO vagónov mäsa, vajec a vlny. Pravda, Košický okres najmä nie­ktoré základné organizácie v uplynu­lom roku dosiahly aj značných úspe­chov. Tak Drevokombinát v Krásnej nad Hornádom vďaka dobrej politic­kej práci tamojších komunistov a sú stavnej pomoci so strany okresu splnil minuloročný plán na 11!) percent. Po­dobné pekné výsledky v plnení plánu dosiahli aj komunisti a pracujúci n« TD v Tahanovciach, ktorí plán pri vý­­lome tunela plnili na 123 percent, pri betónova-ni muriva v tuneli na 131% i napriek tomu, že majú o 762 prac. síl menej. Radostné výsledky boly dosiahnuté aj na roľníckom úseku, a to v obciach Sena, Kehnec, Milbosť a v niektorých iných, kde komunisti spolu s malými a strednými roľníkmi s' založili JRD, ktoré dnes patria me­dzi najlepšie v okrese. BARDEJOV 1 Znamenitou školou pre ďalšiu budo­vateľskú prácu komunistov v Barde­­' jovskom okrese bola okresná konferen­cia strany, na ktorú sa sišlo^ll dele­gátov a hostí. Už referát vedúceho tajomníka OV KSS súdruha Michala Cerveňáka bol dobrým popudom k diskusii, lebo ss kriticky a sebakriticky zaoberal nedo­statkami a chybami OV KSS, funkcio­nárov a o't'tnýeh komunistov v okre­se, ktorí pracovali v ľudovej správe, v závodoch, -v- JRD a na iných dôle­žitých miestach. Týmto sa nie všade podarilo odstrániť zvyšky škodlivých zjavov v stranníckej práci, zanesenv- t do organizácií strany zradcom Slán­­ským, ako aj Pšeničkom, Fleische, om a spol. aj v Bardejovskom okrese. Veľmi živo a s veľkým záujmom prejavovali delegáti svoj dobrý pomer k všetkým otázkam strany. Vidno bo lo, že opravdivo hľadajú správnu ces­tu, ktorou sa treba uberať k novým víťazstvám, k socializmu. Kladne treba hodnotiť, že znač*á časť diskutuj!' H-h delegátov sa zaoberala otázkami stran­­nickej práce, orgánov strany, priebe (D.ik »nčeme na 2 strane.) ’P’ Z okresných konferencií KSS Upevňovaním spojenia s masami zvyšovať akcieschopnosť a príťažlivosť našej strany (VP) — Uplynulú sobotu a nedeľu boly v mnohých okresných m<*<-tách Košického a Prešovského kraja okresné konferencie našej strany, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia Ústredného výboru KSS a krajských vý­borov strany. V Košiciach sa zúčastnil- konferencie tajomník U V KSS si druh J. Píli, v Prešove povereník sú­druh Marušiak, v Gelnici tajomník L V KSS súdruh Benada, v Revúcej povereník dopravy súdruh Gíreth a ďalší. Okresné konferencie sa niesli v znamení hodnotenia úspechov, ktoré dosiahly okresné organizácie strany, ako aj odhaľovania nedostatkov politickej i organizačnej práce strany. Mm hé konferencie sa stály dobrou školou kritiky a sebakritiky, na základe ktorých sa vytýčliy ďalšie smernice preplnenie úloh našej strany v socia ľstickej výstavbe. Ukázaly, ako v našich stranníckych organizáciách vyrástly nové skvelé kádre, politicky a Ideo­­logi ky vyspelé, v agitačnej a presvtdčovacej práci skúsení súdruhovia, kt rí vedia získavať bezpartajných pra­­cujúci:h pre plnenie úloh našej výstavby. No súčasne sa ukázalo, že i tých organizáciách, kde ideologickí výchovu členov strany zanedbávajú, kde priebeh RSS nezabezpečujú a nekontrolujú, že tam kádre strany ne­rastú, ale naopak, zaostávajú, tam sa nedostatočne chápe a uplatňuje vejúca úloha strany, funkcionári a členovia strany aktívne nepracujú, tam stí. an nicke organizácie nežijú a neplnia svoje úlohy. Okresné konferencie strany zvlášť dôrazne ukázaly, ako súčasne s rozvojom nášho priemyslu treba ešte s väčším úsilím a rýchlejšie upevňovať a rozširovať členskú základňu našich jednotných roľníckych družstiev, ešte viac vyvíjať trpezlivú presvedčovaciu prácu pre získanie ďalších tisícov malých a stredných roľníkov pre prácu v družstve. Spolu s tým treba, aby komunisti na dedinách zvyšoval svoju bdelosť a ostražitosť, odhaľovali škodcov a nepriateľov, dedinských boháčov a špekulantov, ktorí sa votreli do stranníckych organizácií a do JRD, aby ich zvnútra rozbíjali a znemožňovali ich ďalší rast a rozvoj. O tom svedčí celý rad príkladov, ktoré sa uvádzaly skoro na všetkých okresných konferenciách strany. Preto nekompromisný, dôsledný boj za odhaľovanie a zneškodnenie dedinských boháčov pomôže ďalšiemu upevňovaniu JRD, zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby, ako aj plneniu úloh výkupného plánu Upevňovanie stranníckej a štátnej disciplíny, to je ďalší dôležitý uzáver aj okresných konferencií, ktoré umožni viesť boj proti všetkým narušovateľom zákonov našej republiky, boj proti čiernym zakáľačkám, proti ochrancom dedinských boháčov na každom úseku a najmä, ako to ukázaly konferen­cie, niekedy aj ľudí, pracujúcich v ľudovej správe. Okresné konferencie, ukázaly, že hlavným predpokladom zlepšenia práce strany a plnenie našich úloh je aktivizácia základných organizácií v závodoch i na dec’i ’ách, aktívne a bojové plnenie úloh každého príslušníka našej strany a v nemenšej miere neustále zlepšovanie metód stranníckej politickej i organizačnej práce, ako nás to učí súdruh Gottwald, lebo jedine v tom je záruka spojenia strany so širokými masami pracujúcich, v tom je záruka ďalšieho zvyšovania akcieschopnosti a príťažlivosti našej strany a tým aj ďalších úspechov pri vý­stavbe socializmu.

Next