Východoslovenské Noviny, február 1968 (XVII/27-51)
1968-02-14 / No. 38
Február témou besied s mládežou Rožňava (jg) — Včera bol v Rožňave ideologický seminar funkcionárov straníckych a mládežníckych organizácií k prípra ve besied komunistov s mládežou V rámci osláv 20. výročia feb ruárových udalostí. V celom Rož ňavskom okrese sa v mestách, závodoch, v obciach a najväčších školách uskutoční 40 besied mládežou na túto tému. Slavnost s nými rečníkmi budú zaslúžilí a vyznamenaní členovia strany a príslušníci Tudovej milície, ktorí sa februárových udalostí zúčast mil. Seminár o voľbách a socialistic kej demokracii Humenné (jhr) — Na téma „Voľby v politickom systéme socialistickej demokracie“ bol vče ra na OV KSS v Humennom ideologický Seminár, ktorého sa zúčastnilo vyše 200 predsedov ZO KSS, MNV a MsNV. Referoval d r. Oldřich Novotný z Predsedníctva vlády, ktorý v diskusii odpovedal aj na aktuálne otázky súčasnosti a o novom postavení národných výborov. Dnes bude takýto semi nár pre aktivistov OV KSS a ONV a dalších politických a hospodárskych činiteľov okresu. CAiŕuŕ MARTA, DCÉRA RODIČOV — zaujímavý príbeh o márnotratnom dievčati, ktoré napokon predsa len sklamali; MUSEL ZOMRIEŤ JOHN SMITH? — interesantný príbeh ženy, ktorá stratila všetko — deti, manžela ... AKO S TEHLAMI V TOMTO ROKU — rozhovor s riaditeľom v ýf bo4osl over -. ských tehelní Pavlom Hamerlíkom. Lesníci sa starajú o lesy Humenné í jhr) Práčov niet Lesného závodu v Humennom sa príkladne starajú o ťažbu a približovanie dreva, ale aj o údržbu lesných plôch. V tomto roku zalesnia ďalších 196 hektárov les nej pôdy. So zalesňovacími práca mi začnú už v marci a ukončia ich do polovice mája. V jarnom období vynovia 152 ha lesa, na ktorý vysadia viac ako 2 milióny sadeníc listnatých a ihličnatých drevín. Najviac práce ich čaká v polesľach Turcovce, Pozdišovce a Ža lobín. V Levoči slúžia motoristom Levoča (ČTK) — Spišský priemyselný podnik so sídlom v Levoči už vyše desať rokov opravuje a protektoruje pneumatiky. V súčasnosti zabezpečuje protektorovanie a opravy všetkých dru hov pneumatík a duší pre oblasť celého Slovenska. Vlani opravili v Levoči autoplášte a autoduše za vyše 6 miliónov korún. Tohto roku plánujú opraviť vyše 12 tisíc pneumatík na nákladné autá a do tritisíc pre osobné. Prijali aj zákazku na opravu pneumatík až z Ostravy. Huiné stavby úspešné pri budovaní tretej vysokej pece Košice (jmč) — Hoci tretia vysoká pec VSŽ má začať prevádzku až v budúcom roku, jej výstavba pokračuje prekvapujúco dobre. Hutné stavby Košice, ktoré zabezpečujú pre ostravské Hutné montáže a ďalších dodávateľov technologického zariadenia, stavebné práce pre montáž, už odo vzdali nielen základy vysokej pere, ale i základy ohrievačov vetra. Teraz sa usilujú, aby do 1. marca dokončili stavebné práce i na rudnom moste. ORGÁN VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJSKÉHO VÝBORU KSS STREDA 14. februára 1968 • Čís. 38. • Rr»č. XVTI. • 48 hal. Streľba na ortuťovni v Rudňanoch R u d n a n y (jmč) — Rudniaríski baníci sú na streľbu zvyknutí, no po tieto dni sú už aj oni prekva pení „kanonádou“, ktorú poniže Rudnian robia pracovníci Hutných stavieb. Žiaľ, bez streľby to nejde, lebo terén, na ktorom majú vybudovať ortuťovňu, je kamenistý a termíny pripravenosti pre montáž technológie ich tlačia. Prvé stavebné práce musia odozdáf prr. menté* technológie -%* 1. júna. preto už v prvých dňoch marca musia začať s výstavbou pá tiek. Je to veľmi namáhavé, veď priestor pre pätky si musia došlo va vystrieľať dynamitom. ◄---------------------------------- * Ostravská Nová svoboda v Košiciach K b š i i: e (L. F.) — V Košiciach žijú stovky občanov, ktorí sa presťahovali z Ostravska, aby porná hali pri zabezpečovaní výstavby alebo v prevádzkach VSŽ. Aby ich život na východe republiky bol čo najpríjemnejší, aby aspoň cestou novin žili v spojení so svojím kra jom, rozhodla sa redakcia Novej svobody, orgánu KV KSČ v Ostrá ve. dodávať do Košíc denne 300 výtlačkov svojho denníka. Takto Ostravčania, ktorí žijú v Košiciach, majú možnosť v novinových stán koch na Terase i v areáli VSŽ za kúpiť si svoj obľúbený denník Novú svobodu. Vyhlásenie výrobcov cigariet v Spišskej Belej: ALKA NEVYSIRIEDÄ DETVU! Nejde o cenovú špekuláciu — Závodu hrozilo uvoľnenie 40 pracovníčok — O ďalšej výrobe rozhodnú sami fačiari Po uverejnení článku „JE SPOTREBITEĽ VÝROBE A OBCHODU AUTORITOU?“, v ktorom sme komentovali stanovisko komisie obchodu KŇV k niektorým údajom výroby cigariet, nám riaditeľ závodu Čs. tabakového priemyslu Spišskej Belej Jakub Mešár poskyv tol toto vyhlásenie: • CIGARETA ALKA bola pripravená pré výrobu na základe prieskunyi spotrebiteľského trhu a požiadaviek fajčiarov s prihliadnutím na výrobné kapacity a možnosti obno vy výrobných fondov. Ide o obyčajnú povražcovú cigaretu tmavého typu. vyrábanú zo zmesi domácich i . zahraničných alkalických tabakov. Pri jej výrobe sa používajú zdravotne nezávadné prísady a jej vývoj bol urobený za súčinnosti výskumného ústavu tabakového priemyslu. Po stránke zmyslových vlastností je cigareta silná, ostrejšia s príchuťou typickou pre alka lické tabaky, mierne natrpknutá, v aróme prechádza do mierne fajkového stupňa s obsahom nikotínu cca 1,3 percenta. Alku vyrába závod v Spišskej Belej ako jediný v republike, ktorý má pre jej výrobu potrebné zariadenia. V J. štvrťroku 1968 zabezpečujú požiadavky obchodných organizácií na Slovensku. Obchodné organizácie v Čechách, na Morave si Alku nenárokovali. O jej ďalšej výrobe majú rozhodnúť fajčiari. CIGARETY DETVA budú v Spišskej Belej aj naďalej vyrabať. Tohto roku ich Jen z tohto závodu dodajú 650 miliónov kusov. Vyrába ich aj závod v Banskej Štiavnici v rovnakých množstvách len pre potreby Slovenska na zastaralých 35-roČných strojoch. Výroba Detvy sa nedá zvýšiť, pretože tieto stro je sa už nevyrábajú. Rekreanti na Hrebienku vn Vysokých Tatrách s obrubou používajú nový dopravny prostriedok na snehu t/.v. „Ski-bob“. jazda na ňom je vermi pohodlná, preto je obrúbený ako u mladšej, tak aj u staršej generácie. V požičovni v Starom Smoknv ci by potrebovali oveľa viac ski-bobov, aby mohli upokojit všetkých záujemcov. Foto: Ing. A. JIROUŠEK )E PRAVDA, že pre nedostatočnú znalosť situácie na trhu obchodné. organizácie na Slovensku dali nízke požiadavky na dodávky cigariet a závodu hrozilo uvoľnenie 40 pracovníčok. A tak sa závod obracal na obchodné organizácie v Čechách a Morave a začal im dodávať svoje výrobky. Napriek tomu, že prieskum ukázal, že cigarety z výrobne v Spišskej Belej v predajniach nášho kraja nie sú. * Ipkl ^ PODĽA článku 50, odst. 1 Osta vy Československej socialistic kej republiky zvolal prezident republiky listom zo dna 9. februára 1968 zasadanie Národného zhromaždenia. Na základe tohto rozhodnutia zvolalo Predsedníctvo NZ plenárnu schôdzu Národného zhromaždenia na 27. a 28. februára t. r. f ÚSTREDNÝ výbor Národného frontu ČSSR včera telegraficky blahoželal Ústrednému výboru Národného frontu osi o hodenia južného Vietnamu k ^ výrazným politickým, vojen -'kym a moL*ú lnym úspechon.. ktoré dosiahli vlastenecké oz brojené síly za aktívnej pod pory širokých vrstiev obýva telstva. A 104 ROKOV sa dnes dožíva Ka tarína Kirschová v Brne—Hu soviciach. ^ VLÁDNA komisia pre legislate vu za predsedníctva ministra spravodlivosti dr. Aíoisa Neu ‘mana prerokovala na svojej včerajšej schôdzi návrh zásad zákona o zodpovednosti za škóti u spôsobenú nezákonným rozhodnutím. *'• K SÚČASNEJ situácii v južnom Vietname vydala včera vyhla senie Ústredná rada odborov. Československé odbory sú pri pravené poskytnúť vietnamskému ľudu ďalšiu pomoc, odbory sú pripravená poskytnut vietnamskému ľudu ďalšiu pomoc, ktorá prispeje k zvýšeniu jeho bojového odhodlania i schop nosti zasadiť nepriateľovi roz hodujúce údery. „Majster kuchár“ Karol Šperíiák v Michalovskej JALTE, nositeľ vyznamenania „Za vynikajúcu prácu“ v týchto dňoch vedie akciu národných kuchýň. Postupne bude variť špeciálne ruská, maďarské ba i talianske jedlá. Na obrázku odovzdáva ruské jedlá servírke Aničke Petrovej. Foto: VN — R. BERENHAUT Mestský národný výbor v Prešove K jubileu Republiky rád Prešov (ČTK) — Na počesť 50. výročia Slovenskej republiky rád vyhlásenej v Prešove 16. júna 1919 prijal Mestský národný výbor socialistický záväzok na zveľadenie a skrášlenie mesta, ktorá bude na budúci rok dejiskom celoštátnych osláv tejto významnej udalosti v dejinách československého robotníckeho hnutia. Reštauračné práce mestskej pa miatkovej rezervácie, úprava námestí, parkov, výstavba a rekonštrukcia verejného osvetlenia miestnych komunikácií, si vyžia a dajú náklad vyše 15 a pol milióna korún. Mesto dostalo zatiaľ na tie to účely pre prvú etapu zvefado vacích prác 5 miliónov korún. Pozornosť sa sústredí najmä na historické jadro mesta. Zrenovuje sa časť budovy mestskej radnice s historickým balkónom, odkiaľ bola vyhlásená SRR. Tento pamätný ob jek* revom c «ein» tnicwj hnutia je našou národnou kultúr nou pamiatkou. Plánujú zreštauro vať prvé poschodie budovy a interiér zasadacej siene zariadiť štýlovým nábytkom. Obnovia a ápra via sa fasády pamiatkové chráně ných objektov v historickom jad-re mesta a námestie SRR no vovydláždi „mačacími hlavami“. V súvislosti s úpravou najväčšie ho prešovského námestia SNP plá nuje mestský národný výbor obno viť a zrekonštruovať bývalé staré hradby mesta. Na týchto miestach sa uvažuje vybudovať malý amfi teáter s kapacitou asi 300 miest pre koncerty a kultúrne programy. Nákladom asi 300 000 korúu sa upraví aj veľký mestský amfiteá ter. K 50. výročiu SRR sa ráta v Prešove aj s výstavbou pamätníka. Otrava plynom z vlastného auta Michalovce (ela) — V noci z nedele na pondelok sa zadusil 41-ročný čalúnnik Ján Salay vo vlastnej garáží v Michalovciach. Keď prišiel podnapitý domov, pohádal sa s manželkou a odišiel do garáže, opustil rao tor auta Varšava a ostal v ňom. Ráno ho manželka našla mŕtveho. Privolaný lekár zištíl smrť otravou kysličníkom uhoľnatým, ktorý unikal z výfukovej rúry a-uta. Keď ho prvýkrát občania zvolili za poslanca a hneď postavili aj na čelo obce, bolo mu všelijako. Poslanec Ján Petro sa nebál nijakej roboty. Od mladosti okúsil službu chlebíka u gazdov, poznal chuť furmanského i ako pália pľuzgiere od čakana pri stavbe „streky“ Strážske-r-Prešov, kým mu nestvrdli dlane na podošvu. Ak sa do niečoho zahryzol, to z rúk len tak nevypustil. Dobre však vedel, že na vedenie ob ce bude treba ešte čosi viac, než ako len vysúkať si rukávy. Lebo ľudia nie sú ča kany. Z funkcie predsedu MNV v Blatných Revištiach mal zo začiatku strach. A začiatok nebol ľahký. Občania uddáv na ťažko znášali, že obec nemá poriadnu cestu. Vždy keď prišla jar či jeseň, bolo v nej blata až po uši. Iba na „chodilách“ sa dalo prejsť. . Ani autobus tadiaľ preto nechceli pustiť. Predseda teda začal rovno od kraja. — Ľudia, nečakajme a pusťme sa do toho sami. — Poslúchli. Vybudovali nielen cestu cez obec, ktorá potom dostala asfaltový koberec, ale aj priestory upravili. Po oboch stranách „vytiahli“ betónové chodníky a priekopy, v ktorých roky kyslo blato, vyložili obkladmi. Tisíce brigádnických hodín na to obetovali. Popri chodníkoch zelené pásy s okrasnými stromkami sladkej jarabiny. A pred záhrad kami domov rovné pletené ohrady. Nad Blat nými Revištiami sa rozsvietilo ako v prvej dedine okresu výbojkové osvetlenie. Predse da pozháňal lampy a montéri Ladič. Ferko, Šalat a Čarný to potom hravo sfúkli dohromady. Občania z najzablatenejšej dediny v Michalovskom okrese chodili hrdo a susedia zókol sa začali pýtať: — Ako to ten Petro robí? Túto otázku som mu položil nedávno sám. Pokrčil iba plecami a s iskrou v očiach vraví: — Ľudia dokážu všetko, keď chcú a tiahnu za jeden koniec. A tu chceli. Nuž, organi zovali sme a robili dohromady. Dnes má obec aj kultúrny dom. Postavili ho v akcii „Z“ za jediný rok. Samozrejme, že k tomu prispel prostriedkami aj okres. S robotou si už Revišťania poradili. Prevy šuje hodnotu štyristotisíc. Majú tam kino i osvetovú besedu s knižnicou, televízorom, rá diom, ktoré slúžia dobre mládeži, ale i star Poslanec z Blatných, ale pekných Revlšť ším. Trochu ešte šomrú, že nemajú vlastné futbalové ihrisko. Ale načo trieštiť sily, keď chlapci môžu hrať s majetkármi vedno v blízkych Veľkých Revištiach? Za tých osemnásť rokov, ktoré prežil Ján Petro v službe ľudu ako predseda, sa Blat né Revištia zmenili na nepoznanie. Keď za čínal, mal z toho strach. Aj sa čuduje, že toľké roky na čele obce vydržal. No ubehli rýchlo v robote, ktorú bolo treba postupne vykonať. Občanov nesklamal a teraz z tuhu majú obojstrannú radosť. Jeho mravčiu prá cu aj ocenili. Vlani, pri dovŕšení 50 tich na rodenín, mu pripol na hruď sám predseda ONV cestný odznak „Vzorný pracovník“. Na svojho poslanca a predsedu sú Revi&ťania hrdí, lebo sa pričinil, že ten starý prívlastok „Blatné“ pre dedinu už vonkoncom nepasuje. Smelo by ju mohli premenovať teraz na Krásne Revištia. A občania vedia, kto má na tom zásluhu. Preto ani nie je nijakým tajomstvom, že pre nastávajúce voľby poslanec Petro je znovu medzi prvými navrhovanými kandidátmi. E. LASTOM1RSKÝ o klube sociológov s doc. dr. Máriou LESKOVOU, CSc., vedúcou katedry marxizmu teTíiiriarttra üLulifc VŠP v Košiciach, predsedkyňnu po bočky Čs. sociologickej spoločnosti v Košiciach. — Akú činnosť vyvíja pobočka Čs. sociologickej spoločnosti v Ko ši ciach? — Zo začiatku sme organizovali kurzy sociológie, matematiky štatistiky, oboznamovali sme čie a nov so základnými problémami. — Robili ste už nejaké konkrétne výskumy? — V rámci spoločnosti nie, lebo všetci členovia majú konkrétne úlohy na svojich pracoviskách. — Ako mienite pokračovať v práci? — Na organizovaných schôdzach sú stretnutia ľudí dosť formálne, preto sme sa rozhodli vytvoriť v Košiciach Klub sociológov, v kto rom by sa záujemoi oboznámili s najnovšou literatúrou, nadviazali by bližšie kontakty a úplne ne formálne rozprávali o problémoch sociológie, ktoré ich najviac zaují majú. — Ako, kedy a kde sa budú stretávať zäujemci? — Mienime sa schádzať každý druhý štvrtok v mesiaci popoludní u nás na katedre. Bude sa tu dis kutovať, premietať filmy a počúvať prednášky odborníkov z magneto iónových záznamov, ale budeme prerokúvať i projekty pripravova ných výskumov a závery s ušku točnených výskumov. — Kto môže prísť do klubu? — Nielen profesionálni sociolú govia, ale všetci záujemci o snr.in iógiu. — Kedy sa uskutoční prvé stretnutie klubu? — Už teraz vo štvrtok, 15. feb ruára. — A ďalšie perspektívy? — Usilujeme sa o vytvorenie ve deckého pracoviska v Košiciach, ktoré by sa venovalo výhradne so ciologickej činnosti v rámci aka démie vied. (inka) w Žeriavy z Vihorlatu do ZAR Snina (ČTK) — Prvou toh toročnou exportnou zásielkou sninského Vihorlatu sú žeriavy typu Budu t o nosnosti 12 a pol tony a 8 ton, ktoré odoslali do ZAR. Do konca mesiaca odošlú zo Sniny na export aj 15 lisov na liatie kovov pod tlakom. Závod dodáva pre zahraničie aj kotly na ústredné kúrenie, ako aj iné vý robky do vyše 30 štátov sveta.