Východoslovenské Noviny, september 1968 (XVII/210-234)
1968-09-16 / No. 222
LETOM SVETOM - LETOM SVETOM Cisárovná maľuje V Teheráne sa konala výstava maliarskych prác, autorkou ktorých je Cisárovná Iránu Fárali Diba. Pred vydajom študovala v Paríži architektúru a krásne umenie a bola považovaná za nadanú žiačku. Časť prác, ktoré boli na výstave, pochádza vlastne z oných študentských čias. Ale i teraz táto príjemná a sympatická cisárovná vo vofných chvíľach siaha po štetcoch a palete. Najradšej maľuje detské scénky a dokonca ilustruje aj knihy pre deti. Kritika sa o výstave vyslovila veľmi priaznivo, čomu sa vôbec nedivíme. Časť prác bola predaná a to za nemalé sumy. Obrázok „Hrajúce sa deti“, získal rekordnú sumu, až 10 tisíc dolárov. Neveľká kresba predstavujúca hlavu koňa, ktorá pochádza ešte z parížskych čias Farah Diby, kúpilo Ministerstvo kultúry a umenia za 5 tisíc dolárov! Zo zahraničného i i í i i i i i n — To je ešte iba začiatok sezóny, preto strelecká muška nie je najlepšia . .. -MO-RU — Ešte raz, a vylúčim vásl Hin© Kto hľadá, nájde... ir'í t & — Konečne mám niečo na pitie ... HU-w . LETOM SVETOM LETOM SVETOM LETOM SVETOM NIE JE SKORO? : „Albert sa musí oženiť s Američankou“ — vyhlásila novinárom kňažná Monaka Gracia Patricia, ktorá ako každý rok prišla do Philadelphie navštíviť príbuzných. Ako je známe, kňažná sa vlastným menom volá Grace Kelly a je exhviezdou amerického filmu. Podľa mienky monackej vládkyně iba Ame ričanky sú dobrými manželkami, a túži preto, aby v budúcnosti po synovom boku zasadla na trón miniatúrneho kniežatstva americká dievčina. Jej túž by sa nám zdajú predčasné, veď Albert má iba 10 rokov. Nä obrázku kňažná so jím najmladším dieťaťom. svo- Noviny za cenu zlata V júni sa konal vo Francúzsku, v sídle UNESCO seminár, témou ktorého bola situácia africkej tlače. Niektoré údaje sú skutočne hodné povšimnutia. Faktom je, že na africkom kontinente vychádza množstvo nádherne redigovaných denníkov. Väčšinou sú to noviny, písané v arabskom, francúzskom alebo anglickom jazyku. Skutočný obraz čitateľov tlače v Afrike si môžeme urobiť až vtedy, keď vydelíme počet obyvateľov tohto čierneho kontinentu nákladom všet kých novin a časopisov. Ukazater, ktorého určilo UNESCO ako minimum nevyhnutnej informácie, činí 10 exemplárov na 100 obyvateľov. V Afrike však na 100 obyvateľov pripadá iba 1,3 exern piára. Všetky porovnania ukazujú na disproporcie medzi Afrikou a ostatnými kontinentmi. Aj v južnej Amerike, kde je situácia rovnako znepokojujúca, pripadá 7,4 exemplára ua 1.00 ľudí. Ak to porovnáme s ukazovateľmi priemyselných a vyspelých krajín, disproporcia bude ešte väčšia. Veď v Anglicku na každých 103 obyvateľov pripadá 49 exemplárov, v Spojených štátoch severo amerických 32 exemplárov, vo Francúzsku 27 exemplárov. Celkový náklad 230 afrických a denníkov je 3 300 000 kusov novín časopisov, z čoho 900 tisíc pripadá na Južnú Afriku. (V Eu rope 2360 denníkov dosahuje ná klad 110 miliónov exemplá'rov.) Africké štáty môžeme zhruba roz deliť do troch skupín. Prvú, kde je čitateľský trh pomerne dohre zásobený tvoria: ZAR, , krajiny Mághrebu, Ghana, Kénia, Rodézia a Senegal. Druhú skupinu tvoria štáty, v ktorých, na každých 100 obyvateľov pripadá 1 exem plár novín. Patria do nej: Angola, Madagaskar, Mozambik, Nigéria, Uganda, Sudan a Tanzánia. Napokon je tretia skupina, do ktorej patria štáty, v ktorých buď vôbec neexistuje tlač alebo sa objavuje iba sporadicky. Čo bráni rozvoju tlače v Afrike? Najväčšou prekážkou rozvoja tlače je analfabetizmus. Ide pre dovšetkým o dediny, v ktorých ako vieme, žije väčšina africké ho obyvateľstva. Ďalšou prekáž kou je jazyk. Napríklad v Gha ne sa rádiové informácie vysiela jú v piatich jazykoch a nárečiach. Samozrejme, pri písaných in formáciách si ani nemôžu dovoliť takýto luxus. Napokon nie nemalou prekážkou sú aj zárobkové možnosti. Ťažko žiadať od niekoho, kto živí početnú rodinu zo zárobku nepresahujúceho 100 dolárov ročne, aby sl zvykal vydávať peniaze na noviny alebo knihy. Dodajme ešte, že chýba aj tech nické vybavenie ako tlačiarne, rotačky a nodobne. a budeme mat úplný obraz ťažkostí, s ktorými musí zápasiť tlač afrického kon ti nentu. Treba si ešte uvedomiť jednu závažnú okolnosť, a síce vplyv cudzieho kapitálu na formovanie Informácií. Tak napríklad britský tlačový magnát Rob Thomson, kontroluje 11 afrických denníkov, ktoré vychádzajú v anglickej re či, nehovoriac už o 1.4 televíznych a rádiových staniciach. Za takejto situácie tlač nemôže získať národný charakter. VERTE, NEVERTE Viac ako milión Angličanov emigrovalo do Austrálie od skon cenia vojny. Ako vyhlásil austrálsky minister pre emigráciu Dyd mey, od januára 1968 už 107 tisíc Angličanov požiadalo o povolenie vstupu do Austrálie. Napriek inštalovaniu zariadení, ktoré značne komplikujú skoky z Eiffelovej veže v Paríži, počet samovrážd spáchaných týmto spô sobom neustále rastie. Koncom júna zaznamenali tristodeväťdesiaty druhý smrteľný skok. *Známy francúzsky spisovateľ a satirik Pierre Damnos nedávno utrpel ťažké zranenie pri automobilovej nehode. Už v prvých dňoch rekonvalescencie Daninos napísal fejtón o nehode, ktorý nazval: „Najkrajšia smrť v mojom živote.“ oo Žena dokáže pre lásku zomrieť, a to niekoľkokrát. GALLUXOVÁ Klamstvo nikdy nechodí samo. Jaques DEVAL Nie je isté, že všetko je neisté, PASCAL Dobrým pacientom volajú toho, kto nezmení lekára, poslušne počúva jeho rady, až zomrie. MAKARYN z Cedetu Dievčatá sa nevydávajú za chlapcov, s ktorými dlho chodili. Myslia, že by to bolo neslušné.KRÉCIA Svet je plný papagájov. M. TESTÉ LETOM SVETOM Sochár, či remeselník? Parížsky súd stojí pred otázkou: Koľko získa sochárske dielo zručnosťou tvorcu-vykonávateľa a koľko od tvorcu, ktorý sa na tvorbe podieľa iba myšlienkou? V tomto súdnom procese ide o 32 sochárskych diel, ktoré pochádzajú z ateliéru slávneho francúzskeho maliara-impresionistu Augusta Prenoira, ktorý zomrel pred polstoročím. Žalobcom v tomto spore, ktorý sa domáha priznania spoluautorstva je 78-ročný sochár španielskeho pôvodu. Volá sa Richard Guino a tvrdí, že vlastne jeho ruky stvorili sochárske Renoíro ve veľdiela! Ako to vlastne teda je? V roku 1913 mladého Guina požiadali, aby pomáhal šedivému Renoirovi v jeho poslednej pasii, sochárstve. Chorý a reumatizmom postihnutý Renoir nedokázal totiž udržať v rukách nielen sochárske dláto a iné náčinie, ale ani ma • liarsky štetec. Takto vznikla sym bióza dvoch ľudí. Guino sochárčil pod vedením a podľa presných pokynov Renolra. Z- ich ateliéru vyšli sochy, ktoré sú považované za veľdiela podpísané Renoirom. Gumo sá vtedy uspokojil s odmenou, akú mu poskytol majster. Teraz, už šedivý Guino; vedený, ako i sám tvrdí, túžbou po spravodlivosti a tiež materiálnymi podmienkami, žiada prisúdenie spoluautorstva v sochárskom Renoťrovom diele. Žiada, nie menej, n|e viac ako 50 percent* honoráru od každej reprodukcie, urobenej v minulosti i budúcnosti, ním vytvorených sôch. Na obranu neporušitelnosti Renoirových práv vystúpili jeho dvaja synovia a vnuk, ktorí tvrdia, že Guinov prínos pre dielo , ich predka mal čisté remesT|tní©kýfeCha raktér. jJSúd požiatfal Znalcov z odboru sochárskeho umenia, aby vypracovali expertízu, na základe ktorej by mohli rozriešiť otázku: diela, ktoré sú predmetom sporu, nesú — hoci nepatrnú! — črtu tvorčej individuality Guina, alebo ich treba považovať za čisto Renoirove diela. Ciýdnfka hviezda Už sa ueľa popísalo o novej senzácii francúzskeho filmu, o šestročpom Georgesovi Demestre, ktorého režisér Michel Cournot na siel v kočovnom cigánskom voze a okamžite ho angažoval pre svoj film. 'Film už bol dokončený a cigánsky herec sa stal tak sláv pým, že. zanedlho zaiste dostane ríové úlohy, ktoré mu upevnia „hereckú“ pozíciu. * ' * Malý Georges je pôvabným chlapčekom, má strapatú Šticu a chýbajú mu predné zuby. Je neuveriteľne bystrý, všetko ho zaujíma, do všetkého sa mieša. '..Ty, režisér, — hovoril Cournotovi počas filmovania — pŕéčp tá kamera stojí tu? Z tamtej strany by to bolo lepšie.“ Á čuduj sa svete, qhlapec mal často pravdu.*. Na obrázku: malý Georges si rad vo filmé i v súkromnom živote potiahne z cigarety. Owensova odpoveď Berlín navštívil dnes už 54 to, aby nemusel podať ruku ročný Jesse Owens, trojnásob čiernemu víťazovi. Owens pri ný držiteľ olympijských zlatých svojej terajšej návšteve komén medailí z olympiády v Bérit tóval toto jeho počínanie slone roku 1936. Zvífazii vtedy vami: „On tu už nie je, ale na 100 a 200 metrov a v sku ja áno. To je moja odpoveď.“ ku do diaľky. Spomenul si, ako Hitler opustil štadión len pre- Po dvadsiatich rokoch Vynikajúca talianska herečka Anna Magnani vystupuje v súčasnosti iba v divadle a v televízii. Na prácu vo filme už nemá čas, ale nedávno predsa podpísala zmluvu na dva filmové roky vo filmoch francúzsko-talianskef produkcie. Sú to: „Noc sv. Bartolomeja“ a „Tajomstvá Santa Victorie“. Prvý film, v ktorom Anna * Magnani hrá úlohu francúzskej kráľovnej Kataríny Medicej skej, realizuje Roberto Rossel Uni, s ktorým sa herečka stretáva po dvadsaťročnej prestávke: Nakrútila s ním film Rím — otvorené mesto. Lovci pokladov a - hlupákov Atlantické pobrežie štátu Florida v USA je miestom neustáleho hľadania pokladov, 'ktoré spočívajú v potopených španielskych lodiach na dne mora, ako aj poľovačky na naivných začiatočníkov tzv. „rýchleho dolára“, t. j. rýchlehp zlata. zbohatnutia z. potopeného Po každej búrke putujú plážami pozdĺž bréhov „koníckári“ a hľadajjú zlaté španielske dublóny, ktoré by vlny vyhodili na breh. Florida, na to treba pamätať, ležala niekedy na trase španielskych lodných ciest, ktorými z Južnej Ameriky putovalo zlato a striebro zo zámorských kolónií. Havana, ležiaca neďaleko odtiaľ, bola prístavom, v ktorom sa formovali konvoje, zložené z transportných lodí a veľkých vojnových lodí, ktoré mali konvoju poskytovať ochranu pred pirátmi. V rokoch 1503—1790 pôsobila tu slávna Casa de la Contratation, ktorej centrála trvale sídlila v Seville, a ktorá organizovala a chránila transporty zlata zo. španielskej Ameriky. V tých rokoch mnoho transportov i jednotlivých lodi kleslo na dno. a štatistiky hovoria o 1200—2000 vrakoch, plne nalpžených striebrom a zlatom, ktoré ležia na tej trase. Z tohto počtu vrakov bolo objavených doteraz iba 250. Dva veľké uragány v roku 1715 a 1733 značne spustošili španielsku flotilu. Prvý uragán z 11 lodí, plávajúcich v konvoji zničil 10; druhý z 21 potopil 17, lodí. jednu z prvých záchranných akcií tu uskutočnilo Španielsko, ktoré z nákladu o hodnote temer 6 miliónov funtov šterlingov, získalo jednu tretinu. V tých istých miestach o 250 rokov neskoršie skupina potápačov, pracujúcich ako hľadači vrakov, objavila dva vraky v hĺbke 3—7 metrov a pomocou moderných zariadení vyniesla z hlbín mora 66 tisíc zlatých a strieborných mincí, ako aj predmety ,veľkej mueBéjlnajv^jpänoty — delá, stolné príbory, prstene, porcélán a podobne. Okrem iného našli aj kapitánsku píšťal ku. zavesenú na dlhej zlatej reťazi, za ktorú na dražbe získali až 20 tisíc funtov šterlingov. Hod nota získaných pokladov dosiahla až 2,5, milióna funtov, z čoho 25 nerpé^t nripadlo, nodľa platnej ústavy., štátu Florida^ Lbgénäa o potopených pokladoch pri pobreží Floridy sa stala žriedlom ľahkého zisku rôznych špekulantov, ktorí si z hľadania pokladov urobili ziskovú akciu... bez- nájdenia pokladu. Jedni z nich verbujú naivných začiatočníkov, tvrdiac, že už majú mapy s presným záznamom miesta, na ktorom leží bohatý vrak. Volajú ich za spoločníkov, pokiaľ ide o financovanie akcie i deľbu zisku, a dlhý ías žijú na ich účet. Iní rozsypuiú po piesočnom dne lacné španielske mince a privádzajú tam začiatočníkov v honbe za poklad mi, ktorí nadšení náleziskom pokračujú v hľadaní a veria, že nájdu ešte aj niečo cenného, platia loď, sprievodcu a všetkých tých, ktorí žijú z cudzej chtivosti a naivnosti. Niektorí podnikavci umiestňujú pod vodu aj umelé vraky, aby nadšenie bolo väčšie a nádej reálnejšia. Toto všetko sú však iba malé rybky. Skutočné žraloky majú väčší záujem. Od štátu Florida získavajú povolenia na hľadanie a na základe tohto dokladu hľadajú financovateľov, ľudí hotových Investovať kapitál do akcie. 2 času na čas sa v tlači1 objavia aj pravdivé informácie o nových nálezoch, napríklad o tom, ako 16-ročný chlapec jim Gordy, pri love na kraby, našiel na dne tri zlaté dvadsaťdolárovky. Po krátkom čase našiel neďaleko brehu 588 zlatých dolárov spred roku 18581, v hodnote asi 4 tisíc dolárov. Takéto a týmto podobné správy a prípady vydráždia fantáziu mnohých začiatočníkov o rýchlom zbohatnutí a ženú Ich do sietí tým. ktorí pri brehoch Floridy rozhodia siete a pokojne — na miesto neistých, pokladov lovia istých hlupákovi Vedia totiž dobre, že naivných netreba sadiť, rodia sa sami. TO i ONO Pred viedenským súdom stála banda vlamačov, ktorá po každej vydarenej akcii zapálila v kosto le na počest svojho patrfina sviečku. Z množstva sviec polícia zls tila, že celkom spáchali 18 lúpeží. „Načo teda boli dobré sviečky?“ — pýta sa dnes rakúska tlač. Na predmestí Rangúnu založili farmu špecializovanú na chov krokodílov, samozrejme vo zvlášť u pravených bazénoch. Účel? Zvýšiť export nielen vzácnej krokodílej kože, ale aj mäsa, po kto rom sa labužníci čoraz viac zháňajú.