Východoslovenské Noviny, november 1968 (XVII/262-287)

1968-11-08 / No. 268

• PROLET ARI VŠETKÝCH KRAJIN, SPOJTE SAI [ PIATKOVÉ VYDANIE VÝCHODOSLOVENSKÝCH NOVÍN | a. XI. 1988 • Číslo 288. • Roč. XVII. • 1 Kčs • DNES V ČÍSLE: • S dr. Ľudmilou Pajdušókovou o hviezdach, horos­kopoch a civilizácii • In vino veri­­tas, ale i mozole • Predstavuje sa básnik Pavol Suržin • Dohady okolo smrti W. A. Mozarta • Prob­lémy prešovskej „Tatry" • Spek­trum magazín • Rozhovor s Ladis­lavom Mihókom Orest Dubay, Mliodka, líšt z cyklu Oslobodenie Vence dukelským hrdinom Dukla (ČSTK) — Včera, v deň 51. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, boli na historickej Duk­le a vo Svidníku pietné akty kladenia vencov. K pamät­níku padlých dukelských hrdinov položili vence vďaky de­legácie východoslovenských straníckych a štátnych orgánov, československej íudovej armády a zástupcovia okresov pod dukeiskej oblasti. Za zvukov Pochodu padlých revolucioná­rov účastníci pietnej slávnosti vzdali hold pamiatke hrdi­nov, ktorí obetovali životy pri oslobodzovaní našej vlasti. Vďaka za federáciu Košice (eď) — CZV KSS, ZV ROH a vedenie Sloven­ských magnezitových závodov v Lubeníku nám v mene svo­jich členov a všetkých pracujúcich závodu poslali tento list: „Ďakujeme KSČS, jej Ústrednému výboru a čelným predsta viteľom za dôsledné uplatnenie princípov leninskej národ nostnej politiky. Ďakujeme prezidentovi republiky, Národné­mu zhromaždeniu a vláde republiky za zásadné stanovisko pri presadzovaní zákona n čs. federácii- Ďakujeme bratské­mu českému národu za pomoc a porozumenie. Sľubujeme, že vynaložíme všetko úsilie, aby naša Slovenská socialis­tická republika a spoločná vlasť ČSSR boli ekonomicky a politicky ešte silnejšie a pevnejšie.“ Oslávili 51. výročie Októbra Michalovce (ela) — Pri príležitosti osláv 51. vý­ročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie položili vče ra predpoludním zástupcovia závodov, škôl a zložiek Slo­venského národného frontu, Michalovského okresu vence k pamätníku padlých hrdinov z II. svetovej vojny na cinto ríne Červenej armády pod Hrádkom i na Bielej bore. Pri pietnom akte prehovoril tajomník OV SNP Ján Andrejčík. Spomienkové oslavy Októbra, boli včera aj v Sobran­ciach, v Strážskom a ďalších obciach Michalovského okresu. Hľadaný aj v zahraničí Prešov (vsn) — Vo Východoslovenskom kraji je 23 výrobných družstiev. Vyrábajú najmä taký tovar, ktorého je ■ťa trhu nedostatok. O výrobky z výrobných družstiev je záujem i v zahraničí. Exportujú ich do Rakúska, na Cy­prus, do Talianska, na Kubu, do Belgicka, Nemecka, Poľ­ska, Anglicka, Švédska, Kuvajtu a ZSSR. V zahraničí ma­jú dobrý zvuk najmä výrobky Sportvýroby v Bardejove, Ge­­mera zo Sirku, Združenej výroby a Odetý v Michalov­ciach i ďalšie. Vražda a samovražda Dolný Smokovec (hab) — V noci zo stredy ne štvrtok sa v Liečebnom ústave v Dolnom Smokovci, vo vile Hviezdoslav, odobrala rodinná tragédia. Pracovník ústavu, 34-ročntj Ondrej Verešiák z Pušoviec, okres Svidník, udrel svoju manželku Helenu niekoľkokrát kladivom po hlave. Potom ju ptchol nožom do pfs v oblasti srdca. Helena Ve­­reščäkovä zraneniu podľahla. Keď vrah videl, že žena je mŕtva, odišiel do kúpeľne a tam sa obesil. Prípad vyšetru­jú príslušníci VB. ' Občania, čo nového? a j . r' i moč v posledných dňoch som n*­Andrej W VJ W O mal dosť času prečítať si no­viny, ani rozhlas som nepo­čúval a televízor máme po­kazený ... A som akoby dezorientovaný. Krútim sa, točím sa, akoby som čosi stále hrada), a predovietkým, každého sa spytujem: ČO fE NOVÉHO? V podstate sa nič nestalo. A predsa, človeku chýba, no prvý polifad taká maličkosť — informácia. A tento nedosta­tok znenazdania spôsobuje nespokojnosť, neschopnosť orien­tovať sa v každodennom živote. Čo je to však informá­cia masových komunikačných prostriedkov? V čom spočíva jej nebývalá úloha? Prečo je človek bez dôkladnej, serióz­nej informácie o aktuálnych javoch akoby vyvedený x kon­­ceptn, z normálnych koľaji všedného života? Otázok je však nepomerne viacej. Ale odpoveď je takmer výlučne iba jedna — bez informácie sa človek nemôže orientovať. Informácia, objektivna, úplná, v každom smere formuje osobnosť človeka, jeho konanie, intelekt a postoje. Informácia vôbec je špecifickou funkciou novinárstva, s jej potreby vlastne novinárstvo vzniklo. V našej konkrétnej praxi posledného vývoja vidíme, že toto konštatovanie je správne. Pretože prax ho v maximál­nej miere potvrdzuje. Okrem iného aj tým, že od prelomo­vého januára sme aj v oblasti žurnalistiky (z aspektn teó­rie novinárstva) začali oprašovať podstatné problémy, za­mlčané názory o tom, čo je funkciou tlače, čo je to stranle­­kosf, čo poslanie a podobne. Urobili sme to predovšetkým v záujme informácie, v zá­ujme zvýšenia jej úrovne i objektívnosti. Urobili sme to viac 1 menej úspešne. Bez toho však, aby sme prestali rešpek­tovať podstatné znaky, zásadné politické hradiská a ciele nášho socialistického vývoja. Čiastočne sme renovovali novinárstvo. Prinavrátili mn jeho špecifikum. |eho krédo a hlavné poslanie, ktoré sa orien­tuje vo sfére boja za humanitu a pokrok. Čitatelia, recipienti komunikačných prostriedkov, zazna­menali toto nové hľadanie mét. Kvitovali ho vo všeobecnosti vermi pozitívne. Najmä preto, že sa na stránky novin a ča­sopisov, v rozhlase i televízii dostala na popredné miesto spoľahlivá, objektívna informácia. Informácia, ktorá zodpo­vedá Leninovej téze — potrebujeme všestrannú a objektívna informáciu bez toho, komu má slúžiť ... Človek sa realizuje v konkrétnych podmienkach, ladným z podstatných znakov jeho sebarealizácie (okrem hmotných aspektov) je konanie v zmysle spoločenskom. Aká je úro­veň tohto konania, aký je vzťah človeka kn konkrétnej rea­lite, o tom rozhodujú výlučne informácie, ktoré z danej reality absorboval. Nezálež! na tom, či sú to informácia kladné alebo zápor­né. Subjektívne, či objektívne. Tendenčné alebo natendenčná. Podstatné je a teda aj najefektívnejšie — v zmysle civili­začného rozvoja i pokroku — keď sú tieto informácie ob­jektívne a vyčerpávajúce. V posledných mesiacoch mal náš občan možnosť názorná sa presvedčiť o tom, čo znamená, kedy existuje a kedy nie — objektívna a všestranná informácia. A naopak, čo všetko so sebou prináša neinformovanost, zamlčovania správ o ak­tuálnych spoločenských udalostiach a javoch. A posudzovať môže i naďalej. Obzvlášť, keď sa v masových komunikač­ných prostriedkoch objavujú správy takto a podobne štyli­zované: na rokovaní riešili otázky, ktoré zaujímajú oba strany__ Otázne však je, či takáto forma neinformovania širokej verejnosti (aj keď je podmienená politickou realitou) ja správna a efektívna. Keď prax nedávnej minulosti každého presvedčila, že neinformovanost je vlastne dezlnformovanosť. A od nej je už len krôčik k polopravdám a dezorientácii. Tendencia neúplnej informácie vplýva veľmi negatívna na individualitu jednotlivca, nenapomáhá rozvoju jeho osobnos­ti, jeho orientácii, ktorá ho vlastne spoločensky determinu­je. A človek v nechápavosti hľadá teda východisko z tejto situácie. Zatiaf ho nachádza, žiar, iba v konštitnovanf ak­tuálnej otázky: nevieté, čo je nového .. .7 VAŠEČKOVÁ Co so ženami našimi? t Takto sa pýtajú temer všet­­'ci muži na MDŽ, tak sa pý­tajú mnohí muži, keď ide o zapojenie do nejakej akcie, tak sa pýtajú niektorí muži, keď ide o účasť žien na ve­rejnom živote. Mali by sme sa však pýtať my, všetky, čo s nami: čo my máme robiť, aby sa tá druhá polovica národa takto nepý­tala? Január šesťdesiatosem dal odpoveď na mnohé pálčivé otázky. Určil aj hlavnú líniu: Žiť socializmus, humánny so­cializmus. A popremýšlajme: kto odjakživa „zludšťuje“ de­jiny Iudstva? A kto dáva tep­lo rodinnému životu? Všetky ženy v podstate rez mýšlajú rovnako: — Ako za­riadiť lepší a radostnejší ži­vot deťom, ako mať spokojnú domácnosť, ako všetko zvlád­nuť na pracovisku i doma, ako ... Ako zariadiť desiatky maličkostí, ktoré sú solou ži­vota. Život nepozostáva len z lovenia medveďov alebo ta­venia ocele, ale hlavné v ňom je — žiť ho ľudsky. Dnes však nestačí, že žena vie udržať a viac-menej ria­diť rodinno-spoldčenský život. Konečne, povedzme, prečo bv nemala žena vedieť o politi­ke to, čo muž? Cože iba ve­dieť? Prečo sa na nej nemá zúčastňovať tak ako on? Sčasti do toho všetkého ne­môže ísť preto, že je zamest­naná. Na druhej strane však, chce vedieť aj o dianí okolo nás neustále viac. Keď príde až potiaľto, začne rozmýšľať, ako by do toho zasiahla, po­mohla. Je to správne, svojou prácou podieľa sa pri rozvo­ji spoločnosti, mala by teda mat aj slovo pri rozhodovaní o jej osudoch. V tom je však slabina. Iba malé percento žien sa podie ľa na práci napríklad v ná­rodných výboroch, a to čím vyšší stupeň NV, tým menej žien. V práci ROH podobne. Najmenej myslím, je to v prá­ci straníckej. Z celého počtu členov KSS je iba 13,7 pere. žien. Vo výboroch základných organizácií je ich z celkové­ho počtu členov strany 9,9 pere. a predsedníčok 4,7 pere. V okresných a krajských vý­boroch okolo 8 pere. a v OV KSS 6,5 pere. Zase, čím vyš­šie, tým menší počet, akoby zákon schválnosti. Keby sme začali tieto per­centá porovnávať so zastúpe­ním žien v práci či zodpoved­nosti, myslím, že by sa to prejavilo veľmi nedemokratic­ky. Nemyslime si však, že že­ny niekto od funkcií šetrí len preto, aby sme mali menej roboty, to teda iste nie. Je to proste preto, že sme sa tam nevedeli dostať, prebojovať svoje názory, požiadavky, svoj podiel na budovaní nášho ži­vota, svoje uplatnenie, hodné našej práce a snahy. Tak, ako sa vieme rodinne a všeobec­ne spoločensky veľmi dobre angažovať a uplatniť, tak sme to ešte nedokázali v spolo­­čensko-politickej práci. Ale ona je tu, či chceme alebo nie, rozhoduje sa aj o nás, avšak veľmi často mimo nás a ešte častejšie bez nás. V tom by však mali zohrať nemalú úlohu ženy — samot­né. Každá z nás má okolo seba, na pracovisku, či v súk­romnom živote, menší, či väč­ší počet žien. A tie vedeli v posledných mesiacoch toľ­ko vydržať, zorganizovať a môžem povedať, že nervove viac vydržať ako mnohí mu­ži. Tie ženy sú tu, okolo nás a hlavne s nami. Myslím, že k tomu, aby sa stali naprí­klad členkami KSS, chýba im často iba odhodlanie. Politic­kú maturitu už dávno mnohá urobili svojím postojom, ná­zormi a prácou. Muži sa čas­to boja, že ich ženy by mali menej času na domácnosť, ke­by prišli do strany, alebo iných masových organizácií. Pýtala som sa viacerých žien, či by chceli byť členka­mi KSS. Odpovede: Šla by (Pokračovanie na 3. strane)

Next