Zdravotnické Noviny, červenec-prosinec 1973 (XXII/27-52)
1973-07-05 / No. 27
ROČNÍK XXII (1973) • 5. ČERVENCE • CENA 1,30 Kčs II. ZJAZD DELEGÁTOV SLS lekárskej spoločnosti bol zvolený akademik Karol Šiška Za čestného predsedu Slovenskej NA II. ZJAZDE Slovenskej lekárskej spoločnosti v Bratislave dňa 28. júna sa zlilo 193 -delegátov, zastupujúcich jednotlivé odborné spoločnosti a spolky lekárov. Na rokovaní sa zúčastnila tiež stranícka a vládna delegácia: ing. Herbert Ďurkovič, podpredseda SNR, ing. Ján Gráč, vedúci národohospodárskeho oddelenia ÜV KSS, pror. MUDr. Emil Matějíček, DrSc., minister zdravotnictva SSR a MUDr. Pavel Krásnik, pracovník NHO OV KSS. Medzi ďalšími hosfami boli prof. MUDr. Špaček, DrSc., predseda CLS a zástupcovia vysokých škôl a lekárskych fakúlt. Zjazd SLS, ktorý sa schádza od roku 1969 po prvý raz otvorila a viedla podprsdsedníčka SLS Drof. MUDr. Jaroslava Michalíčková, DrSc. Na programe teda bolo posúdenie činnosti SLS za uplynulé 4-ročné obdobie, zhodnotenie vykonanej práce, zvole nie nového predsedníctva a vytýčenie hlavných úloh na budúce funkčné obdobie. O činnosti Spoločnosti za uplynulé funkčné obdobie predniesol správu predseda prof. MUDr. T. R. Niederland, DrSc. Poukázal na rapídny rozvoj organizácie, ktorej počet členov 4782 z roku 1969 stúpol do konca r. 1972 viac ako dvojnásobne. Teraz má spoločnosť 12 572 členov, z toho 8214 lekárov, 858 farmaceutov a 3500 stredných zdravotníckych pracovníkov. Spoločnosť ]í'budovaná na princípe odborností a na princípe územnom. Základnými organizáciami na princípe odbornosti Je 51 odborných spoločností (v roku 1969 — 41 spoločností). Na princípe územnom sa budujú spolky lékárov a farmaceutov. Spoločnosť má 24 f20) spolkov lekárov a 3 (2) spolky farmaceutov. Činnosť SLS sústreďovala sa v uplynulom období najmä na ideovovýchovnú činnosť, na činnosť neinštitucionálnej postgraduálnej výchovy, na rozvoj Jednotlivých vedných odborov a na aktívne presadzovanie zdravotno-politických úloh. O rozsahu tejto práce svedčí napr. skutočnosť, že za uplynulé funkčné obdobie uskutočnilo sa 1098 vedecko-odbomých schôdzok, ktoré navštívilo asi 130 000 lekárov a farmaceutov. Do tohto počtu nie sú započítané akcie s medzinárodnou účasťou. Ročne sa teda zúčastňuje na tejto forme neinštitucionálnej postgraduálnej výchovy dobrovolné vyše 30 000 účastníkov. Už tradičným poslaním spoločnosti Je rozvíjanie teoretických a praktických odborov lekárstva a farmácie v domácich pomeroch. V poslednom čase rozširuje sa a skvalitňuje aj medzinárodná spolupráca. Zalial čo domáce podujatia navštívilo v roku 1969 100 zahraničných účastníkov, v minulom roku ich počet vzrástol na 404 zo socialistických štátov a 122 z kapitalistických štátov. Dochádza aj k priamej a úzke] spolupráci spoločnosti s lekárskymi spoločnosťami socialistických krajín. Spoločnosť uskutočňovala ďalej celý rad činností, zameraných na odbornú a ideovú stránku časopisov, rôznu expertíznu činnosť a všestranne sa podieľala na koncipovaní a realizovaní zdravotno-politíckých úloh. Je preto len pochopiteľné, že II. zjazd niesol sa v znamení hesla: Všetky sily na uskutočnenie záverov XIV. zjazdu KSCl Rokovanie delegátov SLS pozdravili aj prítomní hostia. Podpredseda SNR ing. H. Ďurkovič oboznámil delegátov s plnením úloh národohospodárskeho plánu ako aj s poslaním inteligencie a najmä podielom zdravotníckej inteligencie na úspešnom a proporcionálnom rozvoji spoločnosti. Angažovanosť občanov vo svojej profesii, a to najmä zdravotníckych pracovníkov, Je najlepší spôsob politickej angažovanosti. Minister zdravotníctva SSR prof. MUDr. E. Matějíček, DrSc. podal prítomným prehľad o rozvoji zdravotníctva SSR a o plnení úloh, vyplývajúcich zo XIV. zjazdu KSC. Poukázal pritom aj na niektoré negatívne javy a naznačil cesty k náprave. Minister zdôraznil potrebu sústavne) a intenzívnej činnosti na úseku zvyšovania Ideovej a odbornej úrovne zdravotníckych pracovníkov, poďakoval členom SLS za prácu, ktorú v tomto smere dosial vykonali a poprial im v ne] úspešné pokračovanie. V ďalšom programe schválil II. zjazd SLS zmeny organizačného poriadku [materiály boli vopred prerokované v spoločnostiach a spolkoch). Potom prišla na rad správa ústrednej revíznej komisie, ktorá konštatovala kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj spoločnosti i riadne hospodárenie, čo podmienilo udeliť výboru absolutórium. Vo voľbách zvolili delegáti Jednomyseľne za čestného predsedu SLS akademika Karola Šišku, ako prejav uznania za doterajšie zásluhy o rozvoj spoločnosti. Do funkcie predsedu bol opätovne zvolený prof. dr. R. T. Niederland, DrSc. V závere rokovania schválili účastníci zjazdu uznesenie [uverejňujeme ho na 4. strane) a pozdravné listy ŰV KSČ a ŰV KSS, v ktorých sa zaväzujú podielaf sa na plnení zdravotníckeho programu KSČ a dať svoje sily k dispozícii budovaniu socializmu v naše] vlasti. k M .................................... ■ /Jq/,um Štátny sviatok Mongolska Mongolská ľudová republika oslavuje svoj štátny sviatok. Pred 52 rokmi — 11. júla 1921 — v tejto zaostalej ázijskej krajine zvltazilaluďová revolúcia a vyhlásila nezávislost krajiny. Mongolsko nastúpilo svoju^cestu do 20. storočia v sltuáclt, akú st len faiko představit: muselo změnit tradičný systém, po stáročia určovaný feudálmi a budhistickou cirkvou. Od vyhjásenla republiky v roku 1924 ai do roku 1940 smerovalo všetko ústite k dovŕšeniu anttfeudálnej revolúcie a k základnej premene myslenia obyvatelstva. Potom prišla vojna, Mongolsko napadli japoncl a mongolskí vojaci ai do konca vojny bojovali po boku Sovietskej armády, aby sa konečne mohit vrátit k budovaniu svojej krajiny. Nedávna návšteva našej straníckej a vládnej delegácie nám túto vzdialenú krajinu prlbllilla. je skoro neuveriteľné, čo za pomerne krátke historické obioble dokázali obyvatelia MoĽR vybudovat: moderný Ulánbátar, soctaltsttcké mesto Darchan, moderné poľnohospodárske podntky t závody kožiarskeho priemyslu, ktoré exportujú do mnohých krajín svoje výrobky... V krajine, kde pred revolúciou vedel sotva jeden zo 100 obyvateľov čítat a písat, kde nebola ani jedna nemocnica, pracuje dnes ul niekoľko ttsíc lekárov, sú tam moderne zariadené nemocnice, starobné a Invalidné poistenie, platená materská dovolenka, jasle, školky... Kedysi veľmi rozšírené Injekčné choroby sa definitívne stali mtnulostou. Nie je to málo, ale ciele sú oveľa väčšie. Zárukou pokroku je spolupráca so socialistickými krajinami, t s Československom, ako o tom svedčí podpísaná zmluva o priateľstve a spolupráci. Prajeme teda mongolským priateľom k ich štátnemu sviatku hodne úspechov pri budovaní štastnej budúcnosti Ich krajiny. Z predsedníctva uvos PREDSEDNÍCTVO Ovos pracovníků zdravotnictví se sešlo na své 6. řádné schůzi 26 června v Karlových Varech. Dopoledního Jednání, které řídila předsedkyně svazu s. MUDr. Jarmila Sovinová, se zúčastnil též pracovník ÚV KSČ s. A. Kozelek. Předsednictvo se zabývalo zabezpečováním úkolů, vyplývajících z usnesení V. plenární schůze ÚRO a II. plenární schůze OVOS. Konstatovalo, že ZV ROH projednávání závěrů těchto významných zasedání správně spojují s hodnocením plnění přijatých plánů aktivity za první pololetí. Z přehledu o dosud konaných členských schůzích a konferencích vyplynulo, že všechny tyto schůze a konference budou uskutečněny do stanoveného termínu a že přijatými opatřeními budou doplněny plány aktivity. K dobré přípravě a průběhu těchto schůzí nesporně přispěla aktivní účast delegovaných funkcionářů a pracovníků ŰVOS, ČVOS a SVOZ. Velkou pozornost věnovalo předsednictvo, přípravě školení funkcionářů ROH našeho odborového svazu ve školním roce 1973—1974. Ve smyslu pokynů předsednictva ŰRO ze dne 2. května 1973 schválilo předsednictvo ŰVOS prováděcí směrnice, v nichž Jsou stanoveny konkrétní úkoly závodním výborům ROH a všem vyšším svazovým orgánům. Směrnice uveřejňujeme v plném znění na 3. straně dnešního čísla ZN. Dále byla projednána zpráva o vývoji pracovní neschopnosti pracovníků v ČSSR za rok 1972. Ve smyslu usnesení předsednictva ÜRO ze dne 2. května 1973 předsednictvo OVOS uložilo ČVOS a SVOZ předkládat napříště ústřednímu výboru svazu pololetní a roční rozborv příčin pracovní neschopnosti pracovníků ve zdravotnictví. včetně přijatých opatření. Současně těmto orgánům uložilo, aby závěry vyplývající z rozboru pracovní neschopností, který pravidelně provádí ORO, projednaly s národními ministerstvy zdravotnictví a spolupodílely se na přijatých opatřeních ke zlepšení zdravotní péče o práce neschopné. Předsednictvo rovněž projednalo důležité usnesení předsednictva ŰRO ze dne 6. června 1973 k provedení pololetní veřejné kontroly plnění kolektivních smluv [dohod) a programů komplexní socialistické racionalizace, která v souladu s plány aktivity má být provedena na všech stupních řízení v co nejužší spolupráci odborových a hospodářských orgánů v každé ZO ROH do 15. září 1973 za I. pololetí a do 28. února 1974 za celý letošní rok. V této souvislosti předsednictvo ulo- I Dokončeni na sír. 4) ČČK a naše Rozhovor s místopředsedou ÚV Národní fronty ČSR soudruhem Miloslavem Vacíkem 0 Český červený kříž je jednou z předních organizací Národní fronty. Mohl byste zhodnotit jeho dosavadní přínos k realizaci politiky Národní fronty ČSR? ČČK se aktivně podílí na tvorbě, realizaci a kontrole celospolečenských otázek, které před Národní frontu vytýčil XIV. sjezd strany. Aktivita Jeho členské základny potěšitelně vzrostla. To se nakonec potvrdilo i při posledních volbách, kdy ideově-výchovné působení ČČK se výrazně projevilo zejména v předvolební kampani. Ústřední výbor ČČK znatelně zlepšil svojí řídící činnost a to se blahodárně projevilo na práci nejen okresních výborů, ale 1 základních organizací které se mohou pochlubit dosaženými úspěchy. Dobrovolná a obětavá práce členů ČČK reprezentuje jen za minulý rok 746 000 hodin odpracovaných v akci „Z“, 712 000 hodin při Jarním úklidu, směnách Národní fronty, 424 000 hodin odpracovaných na pomoc našemu zemědělství apod. Kladné výsledky najdeme i v politicko-výchovné práci a zdravotně-osvětové činnosti. Máme k dispozici čísla, která potvrzují, že organizace ČČK v našich krajích uspořádaly tisíce akcí, zaměřených k vlastní činnosti volebních programů, kulturně-společenských a celostátních i Jiných významných výročí a jichž se zúčastnil velký počet našich občanů. Lze tedy odpovědně říci, že přínos ČČK k realizaci politiky Národní fronty Je nemalý a naše orgány stále častěji kladně hodnotí Jeho činnost. 0 jaká je vaše spolupráce s ČČK? jak sledujete jeho činnost a možnosti? Již loňského roku bylo uskutečněno společné zasedání předsednictev společnost ŰV Národní fronty ČSR a OV Českého červeného kříže. Tehdy Jsme posuzovali další postup činnosti ČČK jako Jedné z významných organizací NF. Rovněž Jsme společně hledali způsoby, jak orgány NF mohou pomáhat ČČK v řešení Jeho problémů. Naposledy Jsme se znovu sešlí v červnu letošního roku. Bylo to jednání, Jemuž předcházel kvalifikovaný průzkum a Jak jsem se Již počátkem našeho rozhovoru zmínil, ukázalo se, že s dosaženými výsledky můžeme být plně spokojeni. Nyní se snažíme o to, abychom Českému červenému kříži pomáhali vytvářet podmínky k navázání úzké spolupráce s ostatními organizacemi Národní fronty. Mám na mysli zejména Svazarm, Svaz požární ochrany a Českou tělovýchovnou organizaci, jejichž branná charakteristika přímo nabízí další zpestření forem činnosti ČČK. Samozřejmě bude třeba rozšířit spoluprácí této organizace i se Socialistickým svazem mládeže a Česikým svazem žen. Jak sami vidíte, práce Je 1 do budoucna dost, nehledě na to, že I nadále budeme společně hledat cesty, jak Ještě více zaktivizovať okres* ní výbory a místní skupiny ČČK a pomáhat Jim řešit Jejich problémy. Na přikladu mnohých okresů Je vidět, co znamená úzká spolupráce a pomoc orgánů státní zdravotní správy v celospolečenské činnosti Českého červeného kříže, 0 V České socialistické republice má ČČK téměř 800 000 členů. Lze tedy hovořit o značných možnosstech, které tato organizace má v naší společnosti. Mohl byste v krátkosti charakterizovat, jakou důležitost přikládáte této skutečnosti? Jsme si vědomi, že Český červený kříž vzhledem k masovosti Jeho členské základny má na úseku společenské činnosti značné možnosti. Uvědomíme-li sl dále samotné humánní poslání této organizace, pak teprve správně pochopíme, Jaký vliv a dosah má ČČK v celém politickém systému naší socialistické společnosti. Červenému kříži se tak nabízejí další možnosti zapojovat do své činnosti občany, kteří dosud nejsou politicky organizováni či nepracují v žádné společenské organizaci Národní fronty. Je všeobecně známo, že členskou základnu ČČK tvoří z velké většiny naše ženy spolu s členkami českého svazu žen Jsou sílou, která má Jeden z rozhodujících vlivů v řešení mnohých závažných otázek ať už Je to v oblasti sociální politiky, v péči o mladé ženy, jejich příprava k poslání ženy — matkv či starost o naši nejmladšf generaci. Český červený kříž svými metodami a formami dobrovolné činností účinně pomáhá řešit úkoly, které nám komunistická strana ukládá v oblasti zdravotní a sociální politiky. My si této práce vážíme. Vždyť namáhavá práce dobrovolných zdravotnických sester, jejich pečovatelská činnost, signalizátorská služba a řada dalších činností si zaslouží oprávněný dík celé naší veřejností. Záslužná činnost Českého červeného kříže a Jeho úsilí všemi silami přispívat k upevňování zdraví národa Je cenným příspěvkem k realizaci velkých úkolů, které nám XIV. sjezd KSČ v oblastí zdravotní a sociální politiky uložil. K. PROŠA