Živnostenské Noviny, januar-december 1948 (III/1-52)
1948-01-10 / No. 1
Strana 2. ŽIVNOSTENSKÉ NOVINY Ročník III. Číslo 1. 10. januára 1948 Rozhovor s povereníkom vvžívy 'y*' Živnostníci patria do distribučných komisií Politika rezortu, ktorú ste prevzali v rámci rekonštrukcie Sboru povereníkov, má veľa styčných bodov s oblasťou záujmov živnostníctva. Z redakčnej pošty najviac vyznievajú sťažnosti na nepochopenie a nezáujem povereníctiev o spoluprácu so záujmovými organizáciami. Možno očakávať vo Vašom rezorte zmenu doterajšieho kurzu? Nedávno napríklad vydalo PVZ vyhlášku č. 839/ 47 tJr. v. o zriadení okresných distribučných komisií, ktorá je tiež takouto ukážkou prehliadania záuimov živnostníctva. Môžeme živnostníkom oznámiť, že vezmete do týchto distribučných komisií vedľa J S SR a SOR aj živnostníkov, vysielaných živnostenskými organizáciami? Nezdá sa mi, že by Povereníctvo výživy preukazovalo nezáujem a nepochopenie pre otázky živnostníkov. Súdim, že by bolo nespravodlivé obviňovať Povereníctvo výživy z takéhoto postoja, a to i v dobách kedy som nestál na čele tohto Povereníctva ja. Pokiaľ ide o vyhlášku o distribučných komisiách, stotožňujem sa s vaším názorom, že do týchto komisií patria i zástupcovia živnostníkov. V pôvodnom návrhu vyhlášky tem aj bolí a rozhodne nie je vinou Povereníctva ani bývalého povereníka výživy, že boli z týchto komisií vynechaní. Budem hľadať cesty k náprave tohto stavu a aj ináč som rozhodnutý vychádzať žiadostiam živnostníkov* všemožne v ústrety a v rámci možností im vyhovieť. Na druhej strane budem však od živnostníkov očakávať naprosté pochopenie intencií Povereníctva výživy a to, aby tú časť distribúcie, ktorá je im sverená, plnili presne a v záujme celého obyvateľstva. Aby som dal i formálne výraz mojej snahe opierať sa pri zásobovaní o dobrú službu nášho živnostníctva, hodlám pri reorganizácií úradu v obchodnopolílickrm odbore zriadiť oddelenie vnútorného obchodu distribučného, ktoré by sledovalo všetky reflexy, ako ony vzn'kajú pri vydávaní obhospodárovacích predpisov v sektore požívatín. X Počuli sme, že vo výkupe obilia je zastúpenie súkromného sektoru k družstevnému v pomere 60% : 40% v prospech družstiev. Hodláte tento pomer zachovať v novom roku, alebo chcete ho pozmeniť v prospech niektorej z týchto slcžiek? Nevidím závažných príčin meniť tento pomer. Problém má i svoju technickú stránku a žiadnymi zásahmi zásadnej povahy sa nič nevyrieši, ak sa nevyrieši technicky. Naopak, zásadné zásahy bez technického prispôsobenia by mohly priniesť prípadnú škodu. X Vedľa prídelov surovín a polotovarov najživotnejšou otázkou živnostníctva sú otázky cenové. Aj tu čítame sťažnosti, že cenový odbor PVZ vydá väčšinu takých vyhlášok bez vypočutia a súčinnosti záujmových hospodárskych organizácií. Niektorým našim živnostníkom a podnikateľom z priemyslu veľmi zaimvonovalo, že v Čechách a na Morave Najvyšší úrad cenový sveruje tvorbu a vydávanie cien tzv. cenotvorným inštitúciám, složeným z výrobcov a obchodníkov pri záujmových organizáciách. Zamýšľate takúto politiku zaviesť aj u nás? Počítate, pán povereník, s nejakou odbornou inštitúciou, cez ktorú by ste zisťovali všetky požiadavky k novým cenám? Máme tu Cenovú komisiu obchodných komôr a pridružených organizácií. Chcete podobnú funkciu sveriť tejto inštitúcii vo všetkých zásadných cenových otázkach? Zásadne sa staviam za spoluprácu živnostníkov pri tvorbe cien a plne uznávam na jednej strane ich záujem na tejto spolupráci, na druhej strane to, že i pre ce nový odbor Povereníctva výživy môže táto spolupráca prin est mnoho pozitívnych výsledkov. Dal som príkaz, aby cenový odbor vypracoval návrh na spoluprácu v tomto smere. Pritom však pripomínam, že sa stávajú prípady, kedy pre časovú tieseň nebolo možné vyžiadať si stanovisko živnostníkov k tej alebo onej cenovej úprave. Potreba pohotovej úpravy cien bude teraz ešte naliehavejšia, keďže podľa usnesenia Sboru povereníkov sa nepripustí žiadna cenová úprava so zpätnou účinnosťou. K potrebnej pohotovosti budú však môcť samotní živnostníci prispieť tým, že sami budú zavčasu upozorňovať na nutnosť úprav a vyhovejú všetkým dožiadaniam Povereníctva. X Z rečí poslancov v rámci rozpravu rozpočtového výboru ÜNS o štátnom rozpočte na rok 1948 sme sa dozvedeli, že cenová intervencia sklamala. Na jednej strane sa spotrebiteľ zaťažuje vysokou spotrebnou daňou (napr. u cukru) a na druhej strane sa voči nemu nastupuje sľavňovacia politika cestou intervencie. Hodláte v r. 1948 pokračovať v intervenčnej cenovej politike, alebo hodláte ^odať návrhy na zúženie rozsahu cenovej intervencie (na vyňatie niektorých článkov)? Cenová intervencia pomocou Intervenčného fondu je vecou eminentne celoštátnou; o jej zásadných veciach môžu rozhodnúť jedine vláčia, resp. príslušné ústredné hospodárske orgány. Avšak odhliadnuc od Intervenčného fondu vyskytujú sa v hospodárskom živote veľmi často s’!uác:e, kedy cenová intervencii je účelná, ba priamo nutná. Pcčet týchto prípadov sa v plánovanom hospodárstve pochopiteľne ešte zvyšuje. Pritcm všetkom sem však toho názoru, že pomocou oknovej intervencie moľno riešiť len ini'viduálne konkrétne prípady a pokladal by som za neprirodzené utvoriť z t"hío prostriedku trvalý inštrument cenovej politiky. Z toho vyplýva, že by bolo žíadúce, keby naša cenová a mzdová sústava bola vybudovaní tak, aby sa ako celok nemuse'a onie-aí o intervenciu, ale len niektoré jej ďelčie úkoly. Myslím, že vývoj ukáže čoskoro, kam a ako sa treba uberať. X Najviac sťažností počujeme od živnostníkov, že nemôžu zotrváva'1’ na jednotnej cenovej úrovni, prisnôsobovanej cenovej úrovni historických krajín. Odôvodňujú to tým, že český obchod a remeslo má zaistené prídely za nízke ceny. za ceny úradné a to či už ide o polotovary alebo aj iné položky cenovej kalkulácie, ktoré vytvoria jej hlavnú časť (prenájom ’miestnosti, inventár, platy atď.). Zamýšľate v novom roku pokračovať v sjednoenvaní cenovej hladiny na celnm území štátu bez ohľadu na túto skutočnosť? Zaiste uznáte, že nemožno schvaľovať kalkulácie na základe č'ernych nákupov. Budem trvať na zásade sjednocovania cenovej h'ad ny s českými zemami; o odôvodnenosti tejto zásady sa nepotrebujem šíriť. Sťažnosti živnesťn kev nemožno vybaviť únravami cenovými, a’e len potlačením č'emeho obchodu. Je povinnosťou živnostníctva, aby v žiadnom prípade nedopustili podozrenie že je to práve ich stav, ktorý nesie značnú vinu na p-edražovaní a aby v žiadnom prípade netrpeli predražovan:e pri dodávke surovín, polotovarov, pri nájomnom a pod. X Jedna z chronických neliečených chorôb, s ktorou prechádzame aj do n'vej hospodárskej sústavy, sú — monopoly. Zamýšľate výkup a distribúciu niektorých článkov, ktoré sa obh-svodárujú vo Vašom rezorte, ponechať naďalej v systéme samojediného kupca alebo predávateľa. alebo chcete počet doterajších monopolov a rôznych úradne utvorených výsad v distribúcii -rušiť? Aké konkrétne znaky majú prevládať v hospodárstve, ktoré hovoria za existenciu monopolov ako inštitúcie mravne a hospodársky odôvodnenej? Nesúhlasím s vaším paušálnym označením monopolov za chronickú neliečenú chorobu. Smysel monopolov vidím v tom. že roľníkom zabezpečujú riadny výkup všetkých poľnohospodárskych produktov za úradné ceny a že sú veľmi vhodným prostriedkom pri plánovaní vyživovacej politiky. Počet doterajších monopolných spoločnosti nepokladám nijako za prehnaný a budem klásť v prvom rade dôraz na to, aby sa venovaly svojmu poslaniu najmä pri výkupe poľnohospodárskych produktov, kým pri ďalšej distribúcii, prirodzene, budem rešpektovať a podporovať oprávnené záujmy živnostníctva, ktorého hlavný smysel je práve vo funkcii distribučnej. X Pár otázok o sťažnostiach mäsiarov. Od počiatku účinkovania Slovpolu (teraz Slodobu) boly nedorozumenia medzi touto monopolnou spoločnosťou a mäsiarmi a údenármi. V predošlom rezorte stavali ste sa na stranu Slodobu s odôvodnením, že systémom, reprezentovaným Slodobom, sú najlepšie chránené záujmy chovateľov dobytka a spotrebiteľov. Hodláte na tomto stanovisku aj naďalej zotrvať a uplatňovať ho aj v politike Vášho nového rezortu? Otázka monopolu vo výkupe dobytka je vážnym problémom, ktorá tlačí našich mäsiarov. Ich žiadosť sa stereotypne opakuje v tom, aby boli pripustení do obchodu dobytka. Žiadal som, aby mäsiari predložili svoje kompromisné návrhy, v ktorých by sa do dnešného výkupného systému ako pomocná složka dostali. Vec je otvorená a treba na všetkých stranách porozumenia pre dnešnú situáciu. X Mäsiari a údenári zastávajú totiž názor opačný a tvrdia, že pripustenie obchodníkov s dobytkom a mäsiarov a údenárov do výkupu, dobytka za tých istých podmienok ako má Slodob, znamená zlepšenie terajšieho systému vplyvom súťaže ako najideálnejšieho činiteľa kontroly akosti služieb. Aká je Vaša odpoveď na toto stanovisko mäsiarov a údenárov? Odpoveď na túto otázku vyplýva z toho. čo som uviedol už skôr. Roľník musí mať istotu, že všetky jeho produkty budú vykúpené za úradnú cenu a to nielen v dobe núdze, ale najmä v dobe nadbytku. Do výkupu nemožno preto pripustiť nikoho iného, okrem výsadnej spoločnosti. Producent má plné oprávnenie na to, aby sa prostredníctvom svojich družstiev zúčastnil n,a speňažení mäsa. Živnostníci opäť budú plniť svoju funkciu distribučnú. X Mäsiari a údenári tvrdia — a podľa nášho skromného názoru celkom oprávnene — že udržanie a upevnenie dnešného stavu, reprezentovaného obchodnou činnosťou Slodobu, znamená vlastne počiatok vyradenia mäsiarov a údenárov z prevažnej väčšiny tých úloh, ktoré sú pre nich charakteristické a prirodzené. Súhlasíte teda, aby mäsiari a údenári boli takouto politikou stlačení na číru činnosť predavatqľskú, postrádajúcu všetkých podstatných znakov normálnej činnosti mäsiarskoúdenárskej práve v dobe, keď na druhej strane pozorujeme s ľútosťou, že sa dovoľuje mocnej a protežovanej výrobe poberať podnikateľské výnosy aj z bežného veľkoobchodného a maloobchodného rozpätia i v takých prípadoch, kde sa výroba predtým obchodnou činnosťou nezaoberala, hoci to ide na úkor stredného stavu? Nesúhlasíme s vašim návrhom, že by súčasná situácia vo výkupe dobytka znamenala počiatok vyradenia mäsiarov. Výkup neuznávam za činnosť, ktorá je charakteristická a prirodzená pre živnosť mäsiarsku. Mäsiari sú živnostníci a nie obchodníci s dobytkom. X Na činnosti Vášho rezortu sú existenčne závislé potravinárske remeslá. Všeobecne sa dnes pozoruje, že existenčným záujmom remesiel venuje sa nevatrná pozornosť, pretože panuje domnienka, že remeslá vo všeobecnosti nemajú pre nerušený chod nášho hosvodársťva v celoštátnej relácii príliš veľký význam. Chcete v rámci svojho rezortu nájsť väčšie porozumenie pre remeslá. ktoré sú odkázané na prídel surovín a polotovarov, obhospodarovaných jednotlivými odbormi svojho rezortu? Problémom potravinárskych remesiel som rozhodnutý venovať zvýšenú pozornosť a plne ich podporovať. S am si vedomý toho, že za terajšej hospodárskej situácie sú to práve tiaío remeslá, ktoré znášajú hlavnú ťarchu súčasných ťažkostí. Budem sa usilovať tieto ich ťažkosti čo najviac uľaviť. X Dovofte ale záverom, aby som ja adresoval jednu otázku nepriamo do radov nášho živnostníctva. Ťažkosti, ktoré sa vyskytujú pri zásobovaní nášho obyvateľstva v súčasnej dobe, žiadajú veľkú mravnú a odbornú kvalifikáciu pri prevádzaní živnosti a obchodu. Žiada sa to tým viac, pretože v súčasnej dobe prevádzame i rad zásadných zásahov do hospodárskeho života, ktorých dôsledky sa v mnohých prípadoch javia ako nová hospodárska a sociálna tvárnosť. Vznikajú tým rôzne reformy, ktoré často siahajú na podstatu niektorého hospodárskeho činiteľa. Vo’anie po týchto zásahoch je tým väčšie, čím ktorý sektor plni menej zodpovedne a mravne ukáznene svoju funkciu v doterajšej štruktúre hospodárskeho poriadku. Je si vedomé slovenské živnostníctvo a obchodníctvo ako celok týchto zodpovedných čias? Prestane si nesvedomitosťou bez ohľadu na svoju súčasnú sociálnu situáciu kopať hrob? Čakám na zodpovedanie otázky n:e slovami, ale činmi behom celého priebehu roku k prospechu živnostníctva samého! (m) - Bratislava, 5. janruára, Kto vynechal živnostníctvo z distribučných komisií? — Na PVZ bude zriadený obchodnopolitický odbor — Cenový odbor PVZ má vypracovať návrh na spoluprácu so záujmovými organizáciami — Do výkupu dobytka nemožno pripustiť nikoho iného okrem výsadných spoločností? — Potravinárskym remeslám poskytne sa najväčšia podpora — Povereník výživy Dr. M. Kvetko odpovedá na otázky redaktora „Živn. novín“ V ý s t a v y q veľtrhy Putovná výstava našich výrobkov na lodi Anglická námorná dopravná spoločnosť urobila ponuiku Československu na usporiadanie propagačnej výstavy čs. výrobkov na lodi, ktorá by navštívila v čase dvoch mesiacov, od mája 1948 počínajúc, dôležité prístavy v Brazílii, Uruguay a v Argentíne. Podmienky ponuky sú veľmi priaznivé. Pražská ebeh. kom. žiada preto čs. vývozcov, majúc o túto propagáciu záujem, aby najneskôr do 1 týždňa sa prihlásili, písomne u Česikoslovensko-latinskoamerickej obchodnej komory v Prahe I.,*U obecního domu 3, ktorá sústreďuje materiál, potrebný pre ďalšie vyjednávanie v tejto veci. V listoch treba bližšie vyznačiť rozsah vystavovaného tovaru. Podrobné informácie o nákladoch tejto reklamy zašle záujemcom priamo Ministerstvo zahraničného obchodu po spracovaní všetkých prihlášok. Upozorňuje sa, náklady boly stanovené v ponuke en bloque a je preto v záujme našich vývozcov, aby sa v hojnom počte tejto akcie zúčastnili, pretože tak umožnia plné využitie lodného priestoru a sadzby, pripadajúce na jednotlivých vystavovateľov, budú čo najnižšie. Podobné výstavy usporiadaly v tvchto krajinách už Taliansko, Veľká Británia a iné štáty. Československo potrebuje propagovať v latinskej Amerike v dnešnej povojnovej dobe svoje výrobky, abv náš vývoz do týchto oblastí dosiahol predvojnovej úrovne. Dobré meno čs. výrobkov je v celej latinskej Amerike z predošlých čias veľmi dobre známe a napriek terajším devízovým ťažkostiam v týchto kraj.nách je o československý tovar vzrastajúci záujem, ktorý treba tiež propagačné podehyt.ť, najmä keď iné štáty venujú propagácii svojich výrobkov na tamojších trhoch zvýšenú pozornosť. Platíme doláre za americké filmy? Niektoré denné časopisy a týždenníky, komentujúce priebeh rokovania medzi MPEA — MOPEXAS a Československou filmovou spoločnosťou, uviedly čísla, ktoré sú neúplné a mýlia československú verejnosť. Tieto neúplné čísla zanechávajú dojem, že MOPEXAS dostáva za americké filmy MPEA 65% tržby kín v amerických dolároch. Skutočné faktá sú tieto; Kiná Československé’ filmovej spoločnosti ponechávajú si z každej koruny, zaplatenej pokladnici, po odpočítaní dávky zo zábav, 65%. Zvyšujúcich 35%, tzv. „pôžičkové“, je rozdelené takto: 35% Štátnej požičovni filmov, 65% MPEA — MOPEXAS. MPEA-MOPEXAS musí ešte odpoč tať zo svojho podielu 15% rentovej a obratovej dane, ďalej 65% podiel na nákladoch za kópie, administratívne výlohy, vydanie za reklámu atď. Z každej koruny, zaplatenej divákom v ČSR v štátnom kine, približne 9 (deväť) halierov je skutočne možné poukázať do Ameriky.