Evanjelický Posol Zpod Tatier, 1947 (XXXVII/1-13)

1947-01-05 / No. 1

i 7 Síáíiia vedecká knižnica v Košiciach )/2 /m? EVANJELICKY Ročnik 37. Liptovský S v. Mikuláš, 5, Ianusra 1S47. Cislo 1. i j'J ŕ. Л vedecki kul2ni=a v KŕäúUek Cena Kžs V50 Dr. VI. P. Cobrda, gen biskup: V Božom mene — do nového rokul Na prahu nového roku stojíme zase vystrojení na ďalšiu cestu životom, nevediac, do čoho ideme a čo nás čaká. Prichádza mi na um výjav zo života, čo kedysi bý­val veľmi častý. Pred nami široké more. V prístave celá hora sto­žiarov a komínov. Na nábreží neutuchujúca trma—vrma, .vrava prichádzajúcich a odchádzajúcich. V odľahlom . kúte sedí manželský pár ticho, bez slova, pohrúžení do hlbokých dúm. Ich myšlienky blúdia ďaleko, letia jednou cestou a na jedno miesto. Tam, za horami, leží malá vie­ska, chudobný, ale im nadovšetko drahý kraj, ich rodi­sko, ich domov. — Myslia na úzke roličky, čo spoločne orávali; na chatrnú chalúpku, čo bývala svedkom ich0 slastí a strastí manželských, radostí i žalostí; na tichý cintorín, kde si tíško odpočívajú ich milí a drahí... A to všetko museli opustiť, hnaní žitia nevôľou, so všetkým sa rozlúčiť a vydať sa na ďalekú cestu do neznáma. . Na­raz zodvihnú hlavy, oči sa im stretnú, plné nemého bôľu, a muž pohodí: ,,Treba nám ísť! Tak teda v Božom mene! On bude s nami aj tam !“ Podobní sťahovalci sme všetci. Stále putujeme, sťahujeme sa s miesta na miesto, z bytu do bytu, z jed­ného roku do nového, a nevieme, do čoho ideme a čo nás čaká. — Sľubujeme si to i to, a neraz sa sklameme; robí­me plány, a plní sa pri nás, že človek mieni — Pán Boh mení. Veru, aj nám prichodí hovoriť len tak: „Bude-li Pán chtíti“ a ako On bude chcieť ! Tak teda v Božom mene ! Nech sa čas míňa, — len nech Pán je stále s nami! Nech sa mení všetko, — len Pán nech ostáva nepremenný v láske a vernosti, ochrane — záchrane, pomoci i žehna­ní ! Aj v novom roku bude nám dosť na Jeho milosti ! Len aj my zostaňme verní Jemu i sebe; pre telo nezabúdajme na dušu, pre časné povolanie nezanedbá­vajme svoje vyššie, duchovné určenie, na zemi pripra­vujme sa pre nebo ! A potom pokojne vítajme nový rok, vediac, že len to prinesie, čo Boh dá; a Boh len tp dá, čo nám môže pri­­jiiesť požehnanie, časné i večné. i

Next