Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)
1971-01-16 / nr. 3
y ČÍSLO 32 Studená vlna Máme za sebou prvé týždne nového desaťročia, do ktorého sme vkročili s optimizmom, ako to už býva po dňoch sviatočných, ked máme sklon zabudnúť na to, čo nám nevyhlo a vyzdvihovať úspechy. Dnes si už, nie bez zvedavosti, kladieme otázku, ako vlastne chuti toto desaťročie nám, Európe a svetu, alebo, inak povedané, do akej medzinárodnej atmosféry to prišiel sľubný rok 1971. Azda by sme ši ju kládli s menšou zvedavosťou, nebyť pocitu, že náš posviatočný optimizmus je už vystavený prvej skúške. Na príčine 'je studená vlna, ktorá schladila vzťahy medzi vedúcimi mocnosťami dvoch súperiacich spoločenstiev a postupuje pozdĺž hranice ich záujmov cez Európu a Stredný východ do juhovýchodnej Ázie. Na rozdiel od prekvapenia, ktoré spôsobila studená vlna našej energetike, prekvapenie o oblasti medzinárodných vzťahov nie je dnes už Vlastne ani prekvapením — aspoň nie pre toho, kto vidí vývoj v tejto oblasti ako neustály proces, pri ktorom udalosti dneška plodia zárodky dalších udalostí, ktoré môžu prísť zajtra, o rok, či o dvadsať rokov. Vrcholné udalosti vlaňajška, akými boli zmluvy Nemeckej spolkovej republiky so Sovietskym zväzom a Poľskom „dozrievali“, dá sa povedať, štvrť storočia: Ochladenie nastálo v čase, ked sa na rad dostala podobná zmluva, normalizujúca naše vzťahy s N SR. 'A ak dnes sú vyhliadky na takúto zmluvu už menej jasné, príčina toho tkvie opäť v predchádzajúcich udalostiach, udalostiach z konca minulého roku, ktoré sme — pre sviatočnú pohodu azda vtedy menej registrovali, ale bez ktorých by sme si dnes sotva vedeli vysvetliť príchod studenej vlny. V súvislosti s rozhovormi 0 Západnom Berlíne začali sa v západných metropolách vyslovovať názory, že Sovietsky zväz by mal byt ústupčivejší v otázke Západného Berlína, pričom takéto ústupky sa prezentovali ako cena, ktorú má Sovietsky zväz a jeho spojenci platit za pokrok v normalizácii vzťahov v Európe. Ked na Západe videli, že nepochodia, vytiahli opäť staré strašidlo „sovietskej hrozby" a hovoria o „agresivite komunizmu“. Americká tlač priniesla správy o číselnej prevahe vojsk Varšavskej zmluvy v Európe. V takomto kontexte treba posudzovať aj narážku prezidenta Nixórta, ked 4. januára t. r. v Bielom dome odpovedal na otázky televíznych spravodajcov. Na otázka, či namiesto prechodu z obdobia konfrontácie do obdobia rokovaní nedošlo v sovietsko-amerických vzťahoch k návratu k studenej vojne, odpovedal, že „pre normálny priebeh rokovaní je nutná účasť obidvoch strán“ (IzveStija, 7. 7. 1971) a po zakončení televízneho prenosu sa pred spravodajcami vyslovil, že „USA musia budovať mosty do Číny“ (Trybuna Ľudu, 6. I. 1971). K vytlačeniu priaznivejšej politické] klímy z Európy prispelo zasadanie ministróv obrany a zahraničných vecí krajín Severoatlantického paktu. Dlhodobý program „obrany" tohto spoločenstva desiatich európskych krajín (bez Francúzska, Španielska a Portugalska), ktorý schválili v decembri minulého roku v Bruseli zahrňuje zvýšenie výdavkov na „obranu NATO“ v najbližších rokoch o dalšiu miliardu dolárov. Zatiaľ čo vlani v Rime na májovom zasadaní Rady NATO sa ešte hovorilo o pripravenosti k mnohostranným kontaktom medzi Východom a Západom, koncom roku v Bruseli zaznamenali, že predbežnou podmienkou týchto kontaktov má byt „uspokojivé zavŕšenie“ rokovaní o Západnom Berlíne. Vo Washingtone uvítali studenú vlnu v Európe s uspokojením ako prejav „nového ducha“ v Atlantickom pakte a hned to využili: dali najavo, že prv, než bude možné zasadnúť za európsky stôl a rokovať o bezpečnosti Európy, bude nutné urovnať pomery na Strednom východe. „V oblasti Stredného východu — povedal prezident Nixon v spomínanom televíznom interview' — prežívame kritickú chvíľu.“ Naozaj, splnomocnenec OSN Jarring bude mat čo robiť, aby stihol dostať obe strany k rokovaciemu stolu do 5. februára t. r., ked skončí prímerie, ktoré už ZAR nemieni predlžovať, ak Izrael nepríde s konkrétnym programom odsunu vôjsk z okupovaných území. Prímerie v Jordánsku medzi palestínskymi utečencami a Husajnovou armádou sa už skončilo: jordánske vojsko opäť strieľalo do Palestincovi V hre sú aj iné sily okrem Izraela a jeho arabských susedov, a nie div, že prezident ZAR Sadát apeluje na štyri mocnosti — USA, ZSSR, Francúzsko a Britániu. S januárovou studenou vlnou sa nesie takžtiež staro-nová iniciatíva britskej konzervatívnej vlády. Britskí konzervativci sa snažia o revíziu politického kurzu, ktorý stanovila predchádzajúca labouristická vláda Harolda Wilsona pre oblasť „východne od Suezu“. Konferencia ministerských predsedov členských krajin Britského spoločenstva národov, ktorá sa začala 14. januára t. r. v Singapure má sa stať fórom, na ktorom sa to má rozhodnúť. Po štyroch rokoch diplomatického úsilia labouristov vysvetliť Commonwealthu nutnosť odchodu britských vojsk z krajín východne od Suezu, pôsobí rozhodnutie o zachovaní britskej „vojenskej prítomnosti“ v juhovýchodnej Ázii dosť ironicky. Starý ztnluvu so Singapúrom, ktorej platnosť sa končí, má teraz nahradiť nový širší pakt Británie so Singapúrom, Malajziou, Austráliou a Novým Zélandom. Pre tento pakt sa majú vybudovať nové základne. Avšak existencia partizánskeho hnutia v niektorých štátoch Malajzie ako aj blízkosť ľudovej Číny, ktorá už opäť začína vychádzať z izolácie, budú pre vládu Malajzie iste pôsobiť ako výstraha, aby sa nedala strhnúť na cestu druhého Vietnamu. Konferencia v Singapure stane sa zároveň skúškou súdržnosti Commonwealthu, pretože premiér Heath prišiel do Singapuru s návrhom obnoviť britské dodávky zbrani rasistickému režimu Juhoafrickej republiky, aby posilnil jej vplyv v oblasti Indického oceánu. A keďže väčšina členov Commonwealthu je proti tomu a 22 z nich už dopredu ohlásilo svoje námietky proti Heathovým návrhom, môže prísť Commonwealth o celý rad dalších svojich členov. Britská konzervatívna vláda je však zrejme pripravená riskovať a] toto, len aby pomohla upevniť pozície svojmu americkému spojencovi, ktorý pod tlakom verejnej mienky sťahuje svoje sily po troške z Vietnamu a nahradzuje icH jednotkami saigonského režimu. Príde po tejto vlne oteplenie, alebo príde návrat studenej vojny. To bude závisieť od jednoty síl pokroku a mieru. FRANTIŠEK BELUŠ Od 1. januára tohto roku začala sovietska tlačová agentúra Novosti vydávať svoj TÝŽDENNÍK AKTUALÍT v Prahe a v Bratislave. Slovenské vydanie riadi vedúci Byra APN na Slovensku Jevgenij Alexandrovič Černov. Týždenník neprináša len vážne materiály, z ktorýchc sa čitatelia dozvedia o problémoch sovietskej spoločnosti, ale oboznámi Ich aj so zaujímavosťami zo sovietskej vedy a techniky, z kultúry a umenia, zo športu, rozptýli humorom a milovníci dobrodružného čítania tu nájdu špionážny román na pokračovanie od známeho sovietskeho autora Juliana Semionova Sedemnásť zastavení jari. Prinášame jednu kapitolku z tohto románu plného napätia, ktorý je voľným pokračovaním staršieho Semionovho románu Heslo nie je potrebné (opisuje v ňom boj o sovietsku moc na Ďalékom východe). Hrdina románu Heslo nie je potrebné prieskumník Maxim Isajev je v novom románe o dvadsať rokov starší a skúsenejší. (V štúdiách Mosfílmu nakrúcajú podľa neho film). SEDEMNÁSŤ ZASTAVENÍ JARI Rozloženie síl Stierlitz nemal nijaké plány so Schlagom, keď pastora priviedli na prvé vypočúvanie. Plnil len Schellertbergov príkaz. Po trojdňovom vypočúvaní sa začal zaujímať o tohto starého človeka, ktorý sa správal neobyčajne dôstojne a detsky naivne. Presvedčil sa o tom, že pastor nielenže nenávidí nacizmus, ale že je ochotný poskytnúť aj pomoc ilegálnym pracovníkom. Vedel o tom presne zo záznamu jeho rozhovoru s provokatérom Klausom. Stierlitz začal so Schlagom rátať pre svoju budúcu prácu. Zatiaľ sa však nerozhodol, ako ho čo najúčelnejšie využije. Stierlitz nikdy nehádal dopredu, ako sa budú udalosti vyvíjať v de- ’ tailoch. Ak sa operácia premysli príliš presne, možno čakať neúspech. Narušenie jedného spojenia, s ktorým sa ráta, môže vyvolať zrútenie hlavného zámeru. Stierlitz bol presvedčený, že úspech možno pravdepodobnejšie dosiahnuť, ak je niekoľko možností a ak sa zameria na určitú uzlovú úlohu, najmä keď musí pracovať sám. „Tak teda pastor“ — povedal si Stierlitz. „Pozrime sa na pastora. Po likvidácii Klausa môžem s ním vlastne disponovať bez akejkoľvek kontroly. Hlásil som Schellenbergovi, že sa nepodarilo zistiť spojenie medzi pastorom a kancelárom Bruningom a on podľa všetkého nemá už o starého pána záujem. Môj záujem oňho však vzrastá, najmä po rozkaze z ústredia.“ 16. 2. (04 hod. 45 min.-) ‘Zo straníckeho posudku na obersturmbahnfuhrera SS Eissmanna člena NSDAP od roku 1939: „Skutočný árijec. Charakter sa blíži k nordickému, je pevný. Ku kamarátom v práci má dobrý vzťah. Dobre plní služobné povinnosti. Je neľútostný k nepriateľom ríše. Sportovec, získal niekoľko cien v streleckých súťažiach. Výborný otec rodiny. Nie je o ňom známe, že by mal kompromitujúce styky. Dostal vyznamenanie Reichsfúhrera SS“. Miiller zavolal obersturmbahnfíihrera Eissmanna neskoro v noci. Vyspal sa po koňaku u Kaltenbrunnera a cítil sa sviežo. Eissmann sa pozrel na Mullera smutnými očami a usmial sa svojím odzbrojujúcim detským úsmevom. — Tiež mi praští v hlave — povedal — snívam o siedmich hodinách spánku ako o nebeskej manne. — Istý náš ruský agent, bývalý kriminálnik, mi rozprával, že u nich v táboroch si varili z čaju akýsi šikovný nápoj „Čefír“. Vraj bol opojný a osviežujúci. Nemali by sme to skúsiť? — Miiller sa neočakávane rozosmial — aj tak to budeme musieť piť v ich táboroch, takže by bolo načase naučiť sa túto technológiu vopred. Miiller veril Eissmannovi, preto s ním žartoval tvrdo a poctivo a rovnako aj hovoril. — Počujte — pokračoval — tu začína akýsi čudný prepletenec. Dnes ma zavolal šéf. Tí naši šéfovia sú všetci snílkovia ... Môžu si dovoliť fantazírovať, lebo nemajú nijakú konkrétnu prácu a dávať pokyny môžu i opice v cirkuse .. / Predstavte si, brúsia si zuby na jStierlitza ... » ■ v- • ■ * . — Na koho? -— Äno, áno, na Stierlitza. Je to jediný človek zo Schellenbergovej rozviedky, ktorý mi bol sympatický. Nijaká predajná duša, pokojný chlap, bez hystérie a bez prehnaného elánu. Veľmi neverím takým, čo sa neustále krútia okolo vedúcich a hovoria na našich zhromaždeniach preto, aby niečo povedali... A Stierlitz je mlčanlivý. Takých ľudí mám rád ... Ked je priateľ mlčanlivý, tak je priateľ. No, a keď je to nepriateľ, tak nepriateľ... Takého nepriateľa si vážim. Od neho sa možno čomusi priučiť... Poznám Stierlitzä osem rokov — povedal Eissmann — bol som s ním pri Smolensku a videl som ho pod bombami- Je z kremeňa a ocele. Múller skrivil tvár: — Cože ste sa pustili do metafôr? To je z únavy? Metafory nechajte našim straníckym bonzom. Mám vám rozumieť tak, že nepripúšťate ani možnosť ... — Nie — odpovedal Eissmann. — Nemôžem uveriť, že Stierlitz je nečestný človek. — Ja tiež nie. — Zdá sa, že nebude treba taktne o tom presvedčiť Kaltenbrunnera. — Prečo? — spýtal sa po chvíľke Miiller. — A čo keď sl želá, aby Stierlitz bol nečestný? Prečo mu to brať? A napokon Stierlitz nepatri do nášho úradu. Je zo šiestej správy. Nech sa zapotí Schellenberg ... — Schellenberg bude žiadať dôkazy. A predsa viete, že ho v tom podporí Reichsfiihrer. — A čo teda budeme robiť? Eissmann pokrčil ramenami: — Osobne si myslím, že treba byť až do konca poctivý sám k sebe. To všetko určuje všetky ďalšie akcie a činy. — Akcie a činy to je predsa jedno — poznamenal Miiller. — Závidím tomu, kto plní len príkazy a dosť! Ako rád by som len plnil príkazy! „Byť poctivý!“ To vyzerá, že ja myslím len na to, ako byť nepoctivý. Prosím, dávam vám plnú možnosť byť poctivý. Zoberte si tieto materiály a vypracujte o nich svoje závery. — Muller posunul k Eissmannovi niekoľko obalov s papiermi popísanými na stroji. — Celkom poctivo. Opriem sa o ne, až budem podávať šéfovi hlásenie o výsledkoch previerky. — Prečo to mám robiť ja, obergruppenfiihrer? — opýtal-sa Eissmann. Miiller sa zasmial. — Kde sa stratila vaša statočnosť? — priateľ môj. Vždy je ľahko radiť iným a byť pritom statočným. A zatiaľ každý myslí len na svoje ospravedlnenie sa a na vlastné konanie. Nemám pravdu? — Môžem napísať hlásenie ihneď ? — Aké? — Napíšem v ňom, že poznám Stierlitza veľa rokov 8 môžem sa zaň všestranne zaručiť. Múller chvíľu mlčal, vrtel sa v kresle a potom podal Eissmannovi kus papiera. — Píšte! — povedal mu. — Len do toho! Eissmann vzal pero, dlho premýšľal ako začať a potom krasopisné napísal: „Náčelníkovi IV. správy obergruppenfúhrerovi SS Mullorovi. Prosím, aby mi bolo dovolené nezaoberať sa previerkou činnosti standartenfuhrera SS von Stierlitza, pretože ho považujem za skutočného árijca oddaného ideálom vodcu a NSDAP. Obersturmbahnfuhrer SS Eissmann. Muller si text dva razy prečítal a tíško povedal: — No čo,... je to od vás pekné... Vždy som si vás vážil a veril vám. Teraz som mal príležitosť presvedčiť sa ešte raz, že ste nanajvýš slušný človek, Eissmann. -t Ďakujem vám. ' Č: " . V;.'.. M — Nemáte prečo „ďakovať mi. Ja vám ďakujem. Dobre. Tu máte tri obaly. Vypracujte kladný, ppsudok o práci StáerMtza. Nemusím vás poúčať: schopný rozviedčík a inteligentný vyšetrovateľ,' statočnosť skutočného nacional-socialistu. Koľko potrebujete na to času? Eissmann prelistoval spisy a povedal: — Prosil by som tak týždeň, aby všetko mohlo byť dobre vypracované a dokumentárne podložené. — Najviac päť dni. — Dobre. — A vynasnažte sa, aby najmä vynikla. Stierlitzova práca s tým pastorom — Múller ukázal prstom na jeden obal. — Kaltenbrunner si mysli, že prostredníctvom tohto kňaza sa teraz niekto pokúša nadviazať styky so Západom. Vatikán a tak ďalej ... Po Eissmannovom odchode odložil Múller jeho vyhlásenie do osobitného obalu a dlho zamyslene sedel. Potom zavolal iného pracovníka, obersturmbahnfúhrera Holtoffa. — Počúvajte — povedal bez toho. aby mu bol ponúkol stoličku. Holtoff bol mladý pracovník. — Poverujem vás veľmi dôvernou a vážnou úlohou. — Prosím, obergruppenfúhrer___ — Pozrite sa — pokračoval Múller. — Preštudujte tieto spisy. To je činnosť standartenfúhrera .Stierlitza za posledný rok. Týka sa zbrane odvety... t. j. atómovej zbrane ... Fyzika Rungeho . Ak vzniknú akékoľvek nejasnosti, príďte ku mne. Keď Holtoff trochu vyvedený z miery, ale snažiaci sa to nedať najavo, odchádzal z pracovne šéfa gestapa, Múller ho zastavil a dodal: — Pozrite sa ešte na niekoľko jeho predchádzajúcich akcií na fronte a pozrite sa, či sa jeho cesta neskrížila s Eissmannom. ex#pres týždenníka svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave • Šéfredaktor RUDOLF FABRY • Graficky upravujú IVAN HOJN? s DUŠAN ROCEL A Redakcia: Bratislava, Stéfánikova 8/a. Telefónne čísla: 456-70 a 472-73 • ADMINISTRÁCIA: Bratislava Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 • TLAČ: Západoslovenské tlačiarne, n. p., Bratislava. Dukelské 51 • Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ Objednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava Gottwaldovo nám 48/VH £ Cena jednotlivého čísla Kčs 4.—. Štvrťročné predplatné Kčs 52.—. Ročná predplatné Kčs 208.—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.