Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)

1971-01-16 / nr. 3

y ČÍSLO 32 Studená vlna Máme za sebou prvé týždne nového desaťročia, do ktorého sme vkročili s optimizmom, ako to už býva po dňoch sviatočných, ked máme sklon zabudnúť na to, čo nám nevyhlo a vyzdvihovať úspechy. Dnes si už, nie bez zvedavosti, kladieme otázku, ako vlastne chuti toto desaťročie nám, Európe a svetu, alebo, inak povedané, do akej medzinárodnej atmosféry to prišiel sľubný rok 1971. Azda by sme ši ju kládli s menšou zvedavosťou, nebyť pocitu, že náš posviatočný optimizmus je už vystavený prvej skúške. Na príčine 'je studená vlna, ktorá schladila vzťahy medzi vedúcimi mocnosťami dvoch súperiacich spoločenstiev a postupuje pozdĺž hra­nice ich záujmov cez Európu a Stredný východ do juhovýchodnej Ázie. Na rozdiel od prekvapenia, ktoré spôsobila studená vlna našej energetike, prekvapenie o oblasti medzinárodných vzťahov nie je dnes už Vlastne ani prekvapením — aspoň nie pre toho, kto vidí vývoj v tejto oblasti ako neustály proces, pri ktorom udalosti dneška plodia zárodky dalších udalostí, ktoré môžu prísť zajtra, o rok, či o dvadsať rokov. Vrcholné udalosti vlaňajška, akými boli zmluvy Nemeckej spolkovej republiky so Sovietskym zväzom a Poľ­skom „dozrievali“, dá sa povedať, štvrť storočia: Ochladenie nastálo v čase, ked sa na rad dostala podobná zmluva, normalizujúca naše vzťahy s N SR. 'A ak dnes sú vyhliadky na takúto zmluvu už menej jasné, príčina toho tkvie opäť v predchádzajúcich udalostiach, uda­lostiach z konca minulého roku, ktoré sme — pre sviatočnú pohodu azda vtedy menej registrovali, ale bez ktorých by sme si dnes sotva vedeli vysvetliť príchod studenej vlny. V súvislosti s rozhovormi 0 Západnom Berlíne začali sa v západných metropolách vyslovovať názory, že Sovietsky zväz by mal byt ústupčivejší v otázke Západného Berlína, pričom takéto ústupky sa prezentovali ako cena, ktorú má Sovietsky zväz a jeho spojenci platit za pokrok v nor­malizácii vzťahov v Európe. Ked na Západe videli, že nepochodia, vytiahli opäť staré strašidlo „sovietskej hroz­by" a hovoria o „agresivite komunizmu“. Americká tlač priniesla správy o číselnej prevahe vojsk Varšavskej zmlu­vy v Európe. V takomto kontexte treba posudzovať aj narážku prezidenta Nixórta, ked 4. januára t. r. v Bielom dome odpovedal na otázky televíznych spravodajcov. Na otázka, či namiesto prechodu z obdobia konfrontácie do obdobia rokovaní nedošlo v sovietsko-amerických vzťahoch k návratu k studenej vojne, odpovedal, že „pre normálny priebeh rokovaní je nutná účasť obidvoch strán“ (IzveStija, 7. 7. 1971) a po zakončení televízneho prenosu sa pred spravodajcami vyslovil, že „USA musia budovať mosty do Číny“ (Trybuna Ľudu, 6. I. 1971). K vytlačeniu priaznivejšej politické] klímy z Európy prispelo zasadanie ministróv obrany a zahraničných vecí krajín Severo­atlantického paktu. Dlhodobý program „obrany" tohto spoločenstva desiatich európskych krajín (bez Francúzska, Španielska a Portu­galska), ktorý schválili v decembri minulého roku v Bruseli zahrňuje zvýšenie výdavkov na „obranu NATO“ v najbližších rokoch o dalšiu miliardu dolárov. Zatiaľ čo vlani v Rime na májovom zasadaní Rady NATO sa ešte hovorilo o pripravenosti k mnoho­stranným kontaktom medzi Východom a Západom, koncom roku v Bruseli zaznamenali, že predbežnou podmienkou týchto kontaktov má byt „uspokojivé zavŕšenie“ rokovaní o Západnom Berlíne. Vo Washingtone uvítali studenú vlnu v Európe s uspokojením ako prejav „nového ducha“ v Atlantickom pakte a hned to využili: dali najavo, že prv, než bude možné zasadnúť za európsky stôl a rokovať o bezpečnosti Európy, bude nutné urovnať pomery na Strednom východe. „V oblasti Stredného východu — povedal prezident Nixon v spomínanom televíznom interview' — prežívame kritickú chvíľu.“ Naozaj, splnomocnenec OSN Jarring bude mat čo robiť, aby stihol dostať obe strany k rokovaciemu stolu do 5. febru­ára t. r., ked skončí prímerie, ktoré už ZAR nemieni predlžovať, ak Izrael nepríde s konkrétnym programom odsunu vôjsk z okupo­vaných území. Prímerie v Jordánsku medzi palestínskymi utečen­cami a Husajnovou armádou sa už skončilo: jordánske vojsko opäť strieľalo do Palestincovi V hre sú aj iné sily okrem Izraela a jeho arabských susedov, a nie div, že prezident ZAR Sadát apeluje na štyri mocnosti — USA, ZSSR, Francúzsko a Britániu. S januárovou studenou vlnou sa nesie takžtiež staro-nová ini­ciatíva britskej konzervatívnej vlády. Britskí konzervativci sa snažia o revíziu politického kurzu, ktorý stanovila predchádzajúca la­bouristická vláda Harolda Wilsona pre oblasť „východne od Suezu“. Konferencia ministerských predsedov členských krajin Britského spoločenstva národov, ktorá sa začala 14. januára t. r. v Singapure má sa stať fórom, na ktorom sa to má rozhodnúť. Po štyroch rokoch diplomatického úsilia labouristov vysvetliť Commonwealthu nutnosť odchodu britských vojsk z krajín východne od Suezu, pôsobí rozhodnutie o zachovaní britskej „vojenskej prítomnosti“ v juhovýchodnej Ázii dosť ironicky. Starý ztnluvu so Singapúrom, ktorej platnosť sa končí, má teraz nahradiť nový širší pakt Británie so Singapúrom, Malajziou, Austráliou a Novým Zélandom. Pre tento pakt sa majú vybudovať nové základne. Avšak existencia partizánskeho hnutia v niektorých štátoch Malajzie ako aj blízkosť ľudovej Číny, ktorá už opäť začína vychádzať z izolácie, budú pre vládu Malajzie iste pôsobiť ako výstraha, aby sa nedala strhnúť na cestu druhého Vietnamu. Konferencia v Singapure stane sa zároveň skúškou súdržnosti Commonwealthu, pretože premiér Heath prišiel do Singapuru s ná­vrhom obnoviť britské dodávky zbrani rasistickému režimu Juho­africkej republiky, aby posilnil jej vplyv v oblasti Indického oceánu. A keďže väčšina členov Commonwealthu je proti tomu a 22 z nich už dopredu ohlásilo svoje námietky proti Heathovým návrhom, môže prísť Commonwealth o celý rad dalších svojich členov. Britská konzervatívna vláda je však zrejme pripravená riskovať a] toto, len aby pomohla upevniť pozície svojmu americkému spojencovi, ktorý pod tlakom verejnej mienky sťahuje svoje sily po troške z Vietnamu a nahradzuje icH jednotkami saigonského režimu. Príde po tejto vlne oteplenie, alebo príde návrat studenej vojny. To bude závisieť od jednoty síl pokroku a mieru. FRANTIŠEK BELUŠ Od 1. januára tohto roku začala sovietska tlačová agentúra Novosti vydávať svoj TÝŽDENNÍK AKTUALÍT v Prahe a v Bratislave. Sloven­ské vydanie riadi vedúci Byra APN na Slovensku Jevgenij Alexandro­­vič Černov. Týždenník neprináša len vážne materiály, z ktorýchc sa čitatelia dozvedia o problémoch sovietskej spoločnosti, ale oboznámi Ich aj so zaujímavosťami zo sovietskej vedy a techniky, z kultúry a umenia, zo športu, rozptýli humorom a milovníci dobrodružného čí­tania tu nájdu špionážny román na pokračovanie od známeho soviet­skeho autora Juliana Semionova Sedemnásť zastavení jari. Prináša­me jednu kapitolku z tohto románu plného napätia, ktorý je voľným pokračovaním staršieho Semionovho románu Heslo nie je potrebné (opisuje v ňom boj o sovietsku moc na Ďalékom východe). Hrdina románu Heslo nie je potrebné prieskumník Maxim Isajev je v novom románe o dvadsať rokov starší a skúsenejší. (V štúdiách Mosfílmu nakrúcajú podľa neho film). SEDEMNÁSŤ ZASTAVENÍ JARI Rozloženie síl Stierlitz nemal nijaké plány so Schlagom, keď pastora priviedli na prvé vypočúvanie. Plnil len Schel­­lertbergov príkaz. Po trojdňovom vypočúvaní sa začal zaujímať o toh­to starého človeka, ktorý sa správal neobyčajne dôstojne a detsky na­ivne. Presvedčil sa o tom, že pastor nielenže nenávidí nacizmus, ale že je ochotný poskytnúť aj pomoc ile­gálnym pracovníkom. Vedel o tom presne zo záznamu jeho rozhovoru s provokatérom Klausom. Stierlitz začal so Schlagom rátať pre svoju budúcu prácu. Zatiaľ sa však ne­rozhodol, ako ho čo najúčelnejšie využije. Stierlitz nikdy nehádal dopredu, ako sa budú udalosti vyvíjať v de- ’ tailoch. Ak sa operácia premysli príliš presne, možno čakať neúspech. Narušenie jedného spojenia, s kto­rým sa ráta, môže vyvolať zrúte­nie hlavného zámeru. Stierlitz bol presvedčený, že úspech možno prav­depodobnejšie dosiahnuť, ak je nie­koľko možností a ak sa zameria na určitú uzlovú úlohu, najmä keď musí pracovať sám. „Tak teda pastor“ — povedal si Stierlitz. „Pozrime sa na pastora. Po likvidácii Klausa môžem s ním vlastne disponovať bez akejkoľvek kontroly. Hlásil som Schellenbergo­­vi, že sa nepodarilo zistiť spojenie medzi pastorom a kancelárom Bru­­ningom a on podľa všetkého nemá už o starého pána záujem. Môj zá­ujem oňho však vzrastá, najmä po rozkaze z ústredia.“ 16. 2. (04 hod. 45 min.-) ‘Zo straníckeho posudku na ober­­sturmbahnfuhrera SS Eissmanna čle­na NSDAP od roku 1939: „Skutočný árijec. Charakter sa blíži k nor­dickému, je pevný. Ku kamarátom v práci má dobrý vzťah. Dobre plní služobné povinnosti. Je neľútostný k nepriateľom ríše. Sportovec, zís­kal niekoľko cien v streleckých sú­ťažiach. Výborný otec rodiny. Nie je o ňom známe, že by mal kom­promitujúce styky. Dostal vyzname­nanie Reichsfúhrera SS“. Miiller zavolal obersturmbahn­­fíihrera Eissmanna neskoro v noci. Vyspal sa po koňaku u Kaltenbrun­­nera a cítil sa sviežo. Eissmann sa pozrel na Mullera smutnými očami a usmial sa svojím odzbrojujúcim detským úsmevom. — Tiež mi praští v hlave — po­vedal — snívam o siedmich hodi­nách spánku ako o nebeskej manne. — Istý náš ruský agent, bývalý kriminálnik, mi rozprával, že u nich v táboroch si varili z čaju akýsi šikovný nápoj „Čefír“. Vraj bol opojný a osviežujúci. Nemali by sme to skúsiť? — Miiller sa neočakávane rozo­smial — aj tak to budeme musieť piť v ich táboroch, takže by bolo načase naučiť sa túto technológiu vopred. Miiller veril Eissmannovi, preto s ním žartoval tvrdo a poctivo a rovnako aj hovoril. — Počujte — pokračoval — tu začína akýsi čudný prepletenec. Dnes ma zavolal šéf. Tí naši šéfovia sú všetci snílkovia ... Môžu si do­voliť fantazírovať, lebo nemajú ni­jakú konkrétnu prácu a dávať po­kyny môžu i opice v cirkuse .. / Predstavte si, brúsia si zuby na jStierlitza ... » ■ v- • ■ * . — Na koho? -— Äno, áno, na Stierlitza. Je to jediný človek zo Schellenbergovej rozviedky, ktorý mi bol sympatický. Nijaká predajná duša, pokojný chlap, bez hystérie a bez prehna­ného elánu. Veľmi neverím takým, čo sa neustále krútia okolo vedú­cich a hovoria na našich zhromaž­deniach preto, aby niečo povedali... A Stierlitz je mlčanlivý. Takých ľu­dí mám rád ... Ked je priateľ ml­čanlivý, tak je priateľ. No, a keď je to nepriateľ, tak nepriateľ... Takého nepriateľa si vážim. Od ne­ho sa možno čomusi priučiť... Poznám Stierlitzä osem rokov — povedal Eissmann — bol som s ním pri Smolensku a videl som ho pod bombami- Je z kremeňa a ocele. Múller skrivil tvár: — Cože ste sa pustili do meta­­fôr? To je z únavy? Metafory ne­chajte našim straníckym bonzom. Mám vám rozumieť tak, že nepri­púšťate ani možnosť ... — Nie — odpovedal Eissmann. — Nemôžem uveriť, že Stierlitz je nečestný človek. — Ja tiež nie. — Zdá sa, že nebude treba takt­ne o tom presvedčiť Kaltenbrunne­ra. — Prečo? — spýtal sa po chvíľ­ke Miiller. — A čo keď sl želá, aby Stierlitz bol nečestný? Prečo mu to brať? A napokon Stierlitz nepatri do nášho úradu. Je zo šies­tej správy. Nech sa zapotí Schellen­­berg ... — Schellenberg bude žiadať dô­kazy. A predsa viete, že ho v tom podporí Reichsfiihrer. — A čo teda budeme robiť? Eissmann pokrčil ramenami: — Osobne si myslím, že treba byť až do konca poctivý sám k sebe. To všetko určuje všetky ďalšie ak­cie a činy. — Akcie a činy to je predsa jed­no — poznamenal Miiller. — Závidím tomu, kto plní len príkazy a dosť! Ako rád by som len plnil príkazy! „Byť poctivý!“ To vyzerá, že ja myslím len na to, ako byť nepoctivý. Prosím, dávam vám plnú možnosť byť poctivý. Zo­berte si tieto materiály a vypra­cujte o nich svoje závery. — Mul­ler posunul k Eissmannovi niekoľko obalov s papiermi popísanými na stroji. — Celkom poctivo. Opriem sa o ne, až budem podávať šéfovi hlá­senie o výsledkoch previerky. — Prečo to mám robiť ja, ober­­gruppenfiihrer? — opýtal-sa Eiss­mann. Miiller sa zasmial. — Kde sa stratila vaša statoč­nosť? — priateľ môj. Vždy je ľahko radiť iným a byť pritom statočným. A zatiaľ každý myslí len na svoje ospravedlnenie sa a na vlastné ko­nanie. Nemám pravdu? — Môžem napísať hlásenie ihneď ? — Aké? — Napíšem v ňom, že poznám Stierlitza veľa rokov 8 môžem sa zaň všestranne zaručiť. Múller chvíľu mlčal, vrtel sa v kresle a potom podal Eissmannovi kus papiera. — Píšte! — povedal mu. — Len do toho! Eissmann vzal pero, dlho premýš­ľal ako začať a potom krasopisné napísal: „Náčelníkovi IV. správy obergruppenfúhrerovi SS Mullorovi. Prosím, aby mi bolo dovolené ne­zaoberať sa previerkou činnosti standartenfuhrera SS von Stierlitza, pretože ho považujem za skutočné­ho árijca oddaného ideálom vodcu a NSDAP. Obersturmbahnfuhrer SS Eissmann. Muller si text dva razy prečítal a tíško povedal: — No čo,... je to od vás pek­né... Vždy som si vás vážil a veril vám. Teraz som mal príležitosť presvedčiť sa ešte raz, že ste na­najvýš slušný človek, Eissmann. -t Ďakujem vám. ' Č: " . V;.'.. M — Nemáte prečo „ďakovať mi. Ja vám ďakujem. Dobre. Tu máte tri obaly. Vypracujte kladný, ppsudok o práci StáerMtza. Nemusím vás poúčať: schopný rozviedčík a inte­ligentný vyšetrovateľ,' statočnosť skutočného nacional-socialistu. Koľ­ko potrebujete na to času? Eissmann prelistoval spisy a po­vedal: — Prosil by som tak týždeň, aby všetko mohlo byť dobre vypraco­vané a dokumentárne podložené. — Najviac päť dni. — Dobre. — A vynasnažte sa, aby najmä vynikla. Stierlitzova práca s tým pastorom — Múller ukázal prstom na jeden obal. — Kaltenbrunner si mysli, že prostredníctvom tohto kňaza sa teraz niekto pokúša nad­viazať styky so Západom. Vatikán a tak ďalej ... Po Eissmannovom odchode odlo­žil Múller jeho vyhlásenie do oso­bitného obalu a dlho zamyslene se­del. Potom zavolal iného pracovní­ka, obersturmbahnfúhrera Holtoffa. — Počúvajte — povedal bez toho. aby mu bol ponúkol stoličku. Hol­­toff bol mladý pracovník. — Pove­rujem vás veľmi dôvernou a vážnou úlohou. — Prosím, obergruppenfúhrer___ — Pozrite sa — pokračoval Múl­ler. — Preštudujte tieto spisy. To je činnosť standartenfúhrera .Stier­litza za posledný rok. Týka sa zbrane odvety... t. j. atómovej zbrane ... Fyzika Rungeho . Ak vzniknú akékoľvek nejasnosti, príď­te ku mne. Keď Holtoff trochu vyvedený z miery, ale snažiaci sa to nedať na­javo, odchádzal z pracovne šéfa gestapa, Múller ho zastavil a dodal: — Pozrite sa ešte na niekoľko jeho predchádzajúcich akcií na fronte a pozrite sa, či sa jeho cesta neskrížila s Eissmannom. ex#pres týždenníka svetových aktualít a zaujímavostí Vydáva vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v Bratislave • Šéfredaktor RUDOLF FABRY • Graficky upravujú IVAN HOJN? s DUŠAN ROCEL A Redak­cia: Bratislava, Stéfánikova 8/a. Telefónne čísla: 456-70 a 472-73 • ADMINISTRÁCIA: Bratislava Štefánikova 8/a. Telefón 477-65 • TLAČ: Západoslo­venské tlačiarne, n. p., Bratislava. Dukelské 51 • Rozširuje Poštová novinová služba. Objednávky prijíma každý poštový úrad a každý doručovateľ Ob­jednávky do zahraničia vybavuje PNS, Bratislava Gottwaldovo nám 48/VH £ Cena jednotlivého čísla Kčs 4.—. Štvrťročné predplatné Kčs 52.—. Ročná predplatné Kčs 208.—. Neobjednané a nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia.

Next