Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)
1971-01-16 / nr. 3
16. januára 1971 TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTI Ročník III. CENA 4 Kčs Vzrušujúce turné * Dva večery mu hvízdali guľky okolo hlavy * Panika v Kanade Druhý zľava Johnny Hollyday so svojimi priateľmi v Kanade SKORO OSUDNÉ vystúpenie Johnnymu Hallydayovi sa v Kanade prihodilo niečo vážne. Tak znela správa, ktorá v posledných dňoch veľmi znepokojila všetkých jeho priateľov. Je chorý alebo ranený? Mal znovu nejakú nehodu? Nevedelo sa. Niektorí hovorili o výstreloch, atentáte alebo o pokuse o zabitie. Vyšetrovaním sa zistilo, že pravda bola oveľa dramatickejšia. Áno. Johnny v Kanade skoro zomrel. A to až dvakrát. Prvýkrát to bolo počas jeho speváckeho turné v stredisku Paul Sauvé v Montreale. Keď Johnny mal vyjsť na scénu, atmosľéra v sále bola napätá. Medzi päťtisíc divákmi boli dve súperiace bandy. Dve bandy mladistvých, oblečených v čiernych kožených oblekoch. Na jednej strane Popeyes (Johnny minulého roku počas svojho vystúpenia v Montreale prijal ich návrh stať sa predsedom bandy), na druhej strane „Diablovi žiaci“. Nikto nevie, kto spôsobil trmu-vrmu. Všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Chaos a krik vystriedali výstrely. Johnny nič nevidel, pretože bol za kulisami. Keďže nič nevedel o nebezpečenstve, vyšiel na scénu. Vzápätí zahrmeli dva výstrely. Nastala panika. Poprevracané lavice. Výskanie žien. Bezhlavý útek. Polícia okamžite zakročila a hneď nato asi päťdesiat mladíkov zatkla V ten večer mal Johnny prvýkrát zomrieť. Raz naňho vystrelili pred reštauráciou Harvey, kam išiel Johnny na večeru v spoločnosti priateľov. Veľké montrealské noviny La Semaine písali: „Pokus o zabitie Johnnyho Hallydaya.“ Na obrázku je nakreslená dráha letu strely s týmto textom: „Tu sa pokúsili zavraždiť francúzskeho speváka Johnnyho Hallydaya. Tejto strele, ktorá bola pravdepodobne určená jemu, unikol len o niekoľko centimetrov.“ Pri incidentoch v stredisku Paul Sauvé boli dvaja zranení, píše Le Journal de Montréal. Keďže tých, čo strieľali, nemohli identifikovať viacerými divákmi, obvinili ich z nezákonného nosenia zbraní a ďalších z prechovávania drog. Niektorí mali schovanú marihuanu v ponožkách. Johnny sa s vystúpením oneskoril viac ako o hodinu. Všetci boli opatrní, dokonca polícia žiadala riaditeľa, aby nechal rozsvietené svetlá. Počas celého vystúpenia bolo publikum ako na ihlách, tak sa bálo nových incidentov. V sále, za kulisami, okolo scény a pred každým vchodom stáli ozbrojení policajti v prilbách. Ak si Johnny v týchto podmienkach zachoval vládu nad sebou a absolútny pokoj, bolo to zásluhou policajtov v civile, ktorí boli poverení chrániť ho až do konca jeho pobytu v Kanade, v krajine, kde sú vraždy a pokusy o prevrat už niekoľko mesiacov bežnou vecou. France Dimanch'e, Paríž V prípravách na zjazd TRANSPARENTY, vyvesené v dvojposchodovej výške nad hlavnými dopravnými tepnami Moskvy, sa sústreďujú na myšlienku: „Privítajme dôstojne XXIV. zjazd KSSZ!“ Zjazd sovietskych komunistov zvolali na 30. marca tohto roku. Podľa programu si desaťdňový zjazd vypočuje správu Ústredného výboru KSSZ, ktorú prednesie Leonid Brežnev, generálny tajomník ÚV strany. Potom odznie správa Ústrednej revíznej komisie, ktorú prednesie jej predseda Gennadi j Sizov. Smernice XXIV. zjazdu KSSZ pre päťročný plán národohospodárskeho rozvoja 1971—1975 vysvetlí ministerský predseda Alexej Kosygin. Potom delegáti zvolia ústredné orgány strany. Skutočnosť, že ÚV KSSZ už v júli 1970 zverejnil „cestovný poriadok“ zjazdu a určil aj referujúce osoby, hodnotili viaceré západné noviny ako stabilizáciu sovietskeho vedenia. Štrnásť miliónov Plénum Ústredného výboru rozhodlo aj o tom, že každý delegát, ktorý bude mať hlasovacie právo, bude reprezentovať 2900 členov strany. Takto sa teda pomer reprezentácie oproti predchádzajúcemu zjazdu zmenil: vtedy dalo každému delegátovi svoje poverenie 2500 komunistov, Pravda, odvtedy počet členov ZSSR týchto dní strany vzrástol z 12 a pol milióna na dnešných 14 miliónov. Blížiaci sa zjazd hýbe už všetkými sférami sovietskeho života. Schôdzky základných organizácií ako aj obvodné konferencie sa už skončili: milióny komunistov zaujali na nich stanovisko k témam, ktoré sú na programe marcového zjazdu. Teraz budú prebiehať oblastné konferencie strany ako aj konferencie delegátov jednotlivých republík. Doterajšie stranícke schôdzky hodnotili prácu medzi dvoma zjazdami, získané skúsenosti a program svojej ďalšej činnosti spojili s celoštátnymi úlohami. Moskovská „Pravda“ zhrnula zásadné komponenty „základného hlasu“, ktorý sá na týchto schôdzkach ozýval, takto: politická zrelosť vysokého stupňa, hlboký a vecný rozbor úspechov i nedostatkov, demonštrácia jednoty strany, mobilizácia v záujme splnenia nových úloh komunistickej výstavby. Toto všetko však už vopred naznačuje krach „kremlológov“, ktorí vymýšľali rôzne kombinácie a dohady v súvislosti s nastávajúcim zjazdom. Aj bez nejakých osobitných prorockých vlôh možno konštatovať, že budúce udalosti potvrdia reálne vyznievajúce prognózy o pokračovaní a zosilnení doterajšej politiky, ktorá sa ukázala aj doteraz správna a cieľavedomá a získala aj medzinárodné vysoké uznanie. Rekordná úroda Za pokračovanie v osvedčenej politike hovoria aj doterajšie výsledky. Na prelome dvoch päťročníc sa sovietskej hospodárstvo rozvíja vyrovnane, zdravo. Hoci štatistici ešte dlhujú na desatinné miesta presné údaje, je zrejmé, že krajina splnila všetky zásadné ukazovatele ôsmeho päťročného plánu 1966—1970. Rozhodujúcu úlohu v tom zohralo plenárne zasadnutie strany v decembri 1969, ktoré na pochode kriticky ozrejmilo chyby a mobilizovalo pre splnenie plánovaných úloh. Dynamiku hospodárskeho rozvoja odzrkadľuje úroveň národného dôchodku: 275 miliárd rubľov na konci roku 1970: Je to o 80 miliárd rubľov viac, než národný dôchodok v roku 1965, vzrast je teda až 42-percentný. Objem priemyselnej produkcie vzrástol v období ôsmej päťročnice pol druha razy. V poľnohospodárstve, ktoré pre rôznych „sovietológov“ bolo akousi „Achillovou pätou“ sovietskeho hospodárstva, rozhodnutia troch „poľnohospodárskych plén“ vyvolali pozitívne tendencie. Napriek vrtošivému počasiu v uplynulom roku zobrali najvyššiu úrodu obilia v dejinách krajiny. Pravdu mali tí, čo rekordnú úrodu z roku 1969 (165 miliónov ton) nepokladali za konečnú hranicu. Prirodzene, jednorazový skok nie je sám osebe taký dôležitý, oveľa dôležitejšie je, že od roku 1966 do roku 1969 priemerné ročné úrody obilia predstavovali 162 miliónov ton, teda o 32 miliónov ton viac, než v predchádzajúcich päťročniciach. (Dokončenie na 9. str).