Expres, ianuarie-martie 1971 (Anul 3, nr. 1-13)

1971-01-16 / nr. 3

16. januára 1971 TÝŽDENNÍK SVETOVÝCH AKTUALÍT A ZAUJÍMAVOSTI Ročník III. CENA 4 Kčs Vzrušujúce turné * Dva večery mu hvízdali guľky okolo hlavy * Panika v Kanade Druhý zľava Johnny Hollyday so svojimi priateľmi v Kanade SKORO OSUDNÉ vystúpenie Johnnymu Hallydayovi sa v Kanade prihodilo niečo vážne. Tak znela správa, ktorá v posledných dňoch veľmi znepokojila všetkých jeho priateľov. Je chorý alebo ranený? Mal znovu nejakú nehodu? Nevedelo sa. Niektorí hovorili o výstreloch, atentáte alebo o pokuse o zabitie. Vyšetrovaním sa zistilo, že pravda bola oveľa dramatickejšia. Áno. Johnny v Kanade skoro zomrel. A to až dvakrát. Prvýkrát to bolo počas jeho speváckeho turné v stredisku Paul Sauvé v Montreale. Keď Johnny mal vyjsť na scénu, atmosľéra v sále bola napätá. Me­dzi päťtisíc divákmi boli dve súperiace bandy. Dve bandy mladist­vých, oblečených v čiernych kožených oblekoch. Na jednej strane Popeyes (Johnny minulého roku počas svojho vystúpenia v Mont­reale prijal ich návrh stať sa predsedom bandy), na druhej strane „Diablovi žiaci“. Nikto nevie, kto spôsobil trmu-vrmu. Všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Chaos a krik vystriedali výstrely. Johnny nič nevidel, pretože bol za kulisami. Keďže nič nevedel o nebezpečen­stve, vyšiel na scénu. Vzápätí zahrmeli dva výstrely. Nastala pani­ka. Poprevracané lavice. Výskanie žien. Bezhlavý útek. Polícia okamžite zakročila a hneď nato asi päťdesiat mladíkov zatkla V ten večer mal Johnny prvýkrát zomrieť. Raz naňho vystrelili pred reštauráciou Harvey, kam išiel Johnny na večeru v spoločnosti priateľov. Veľké montrealské noviny La Se­­maine písali: „Pokus o zabitie Johnnyho Hallydaya.“ Na obrázku je nakreslená dráha letu strely s týmto textom: „Tu sa pokúsili za­vraždiť francúzskeho speváka Johnnyho Hallydaya. Tejto strele, ktorá bola pravdepodobne určená jemu, unikol len o niekoľko cen­timetrov.“ Pri incidentoch v stredisku Paul Sauvé boli dvaja zranení, píše Le Journal de Montréal. Keďže tých, čo strieľali, nemohli identi­fikovať viacerými divákmi, obvinili ich z nezákonného nosenia zbra­ní a ďalších z prechovávania drog. Niektorí mali schovanú mari­huanu v ponožkách. Johnny sa s vystúpením oneskoril viac ako o hodinu. Všetci boli opatrní, dokonca polícia žiadala riaditeľa, aby nechal rozsvietené svetlá. Počas celého vystúpenia bolo publikum ako na ihlách, tak sa bálo nových incidentov. V sále, za kulisami, okolo scény a pred každým vchodom stáli ozbrojení policajti v prilbách. Ak si Johnny v týchto podmienkach zachoval vládu nad sebou a absolútny pokoj, bolo to zásluhou policajtov v civile, ktorí boli po­verení chrániť ho až do konca jeho pobytu v Kanade, v krajine, kde sú vraždy a pokusy o prevrat už niekoľko mesiacov bežnou vecou. France Dimanch'e, Paríž V prípravách na zjazd TRANSPARENTY, vyvesené v dvojposchodovej výš­ke nad hlavnými dopravnými tepnami Moskvy, sa sú­streďujú na myšlienku: „Privítajme dôstojne XXIV. zjazd KSSZ!“ Zjazd sovietskych komunistov zvolali na 30. marca tohto roku. Podľa programu si desaťdňový zjazd vy­počuje správu Ústredného výboru KSSZ, ktorú pred­nesie Leonid Brežnev, generálny tajomník ÚV strany. Potom odznie správa Ústrednej revíznej komisie, kto­rú prednesie jej predseda Gennadi j Sizov. Smernice XXIV. zjazdu KSSZ pre päťročný plán národohospo­dárskeho rozvoja 1971—1975 vysvetlí ministerský predseda Alexej Kosygin. Potom delegáti zvolia ústredné orgány strany. Skutočnosť, že ÚV KSSZ už v júli 1970 zverejnil „cestovný poriadok“ zjazdu a určil aj referujúce osoby, hodnotili viaceré západné noviny ako stabilizáciu sovietskeho vedenia. Štrnásť miliónov Plénum Ústredného výboru rozhodlo aj o tom, že každý delegát, ktorý bude mať hlasovacie právo, bude reprezentovať 2900 členov strany. Takto sa teda po­mer reprezentácie oproti predchádzajúcemu zjazdu zmenil: vtedy dalo každému delegátovi svoje povere­nie 2500 komunistov, Pravda, odvtedy počet členov ZSSR týchto dní strany vzrástol z 12 a pol milióna na dnešných 14 miliónov. Blížiaci sa zjazd hýbe už všetkými sférami soviet­skeho života. Schôdzky základných organizácií ako aj obvodné konferencie sa už skončili: milióny komunis­tov zaujali na nich stanovisko k témam, ktoré sú na programe marcového zjazdu. Teraz budú prebiehať oblastné konferencie strany ako aj konferencie de­legátov jednotlivých republík. Doterajšie stranícke schôdzky hodnotili prácu me­dzi dvoma zjazdami, získané skúsenosti a program svojej ďalšej činnosti spojili s celoštátnymi úlohami. Moskovská „Pravda“ zhrnula zásadné komponenty „základného hlasu“, ktorý sá na týchto schôdzkach ozýval, takto: politická zrelosť vysokého stupňa, hlbo­ký a vecný rozbor úspechov i nedostatkov, demon­štrácia jednoty strany, mobilizácia v záujme splnenia nových úloh komunistickej výstavby. Toto všetko však už vopred naznačuje krach „kremlológov“, ktorí vymýšľali rôzne kombinácie a do­hady v súvislosti s nastávajúcim zjazdom. Aj bez nejakých osobitných prorockých vlôh možno konšta­tovať, že budúce udalosti potvrdia reálne vyznieva­júce prognózy o pokračovaní a zosilnení doterajšej politiky, ktorá sa ukázala aj doteraz správna a cie­ľavedomá a získala aj medzinárodné vysoké uznanie. Rekordná úroda Za pokračovanie v osvedčenej politike hovoria aj doterajšie výsledky. Na prelome dvoch päťročníc sa sovietskej hospodárstvo rozvíja vyrovnane, zdravo. Hoci štatistici ešte dlhujú na desatinné miesta presné údaje, je zrejmé, že krajina splnila všetky zásadné ukazovatele ôsmeho päťročného plánu 1966—1970. Rozhodujúcu úlohu v tom zohralo plenárne zasadnu­tie strany v decembri 1969, ktoré na pochode kriticky ozrejmilo chyby a mobilizovalo pre splnenie plánova­ných úloh. Dynamiku hospodárskeho rozvoja odzrkad­ľuje úroveň národného dôchodku: 275 miliárd rubľov na konci roku 1970: Je to o 80 miliárd rubľov viac, než národný dôchodok v roku 1965, vzrast je teda až 42-percentný. Objem priemyselnej produkcie vzrástol v období ôsmej päťročnice pol druha razy. V poľno­hospodárstve, ktoré pre rôznych „sovietológov“ bolo akousi „Achillovou pätou“ sovietskeho hospodárstva, rozhodnutia troch „poľnohospodárskych plén“ vyvolali pozitívne tendencie. Napriek vrtošivému počasiu v uplynulom roku zobrali najvyššiu úrodu obilia v de­jinách krajiny. Pravdu mali tí, čo rekordnú úrodu z roku 1969 (165 miliónov ton) nepokladali za koneč­nú hranicu. Prirodzene, jednorazový skok nie je sám osebe taký dôležitý, oveľa dôležitejšie je, že od roku 1966 do roku 1969 priemerné ročné úrody obilia pred­stavovali 162 miliónov ton, teda o 32 miliónov ton viac, než v predchádzajúcich päťročniciach. (Dokončenie na 9. str).

Next