Gardista, február 1945 (VII/26-50)
1945-02-01 / nr. 26
Ročník VII., čís. 26 Ä3ft£f£ick«> v závoze pp — Bratislava, 31. jan. Z mocností, vedúcich súčasnú vojnu, dostalo sa do najväčšej tiesne nesporne Anglicko. Zprvoti to boly vyložené vojenské neúspechy na všetkých bojištiach. Pristupovala k tomu skleslá nálada v dôsledku vojenských porážok. A keď sa zasa karta obrátila v prospech Anglicka, aspoň na vojenskom poli, zvyšujú jeho tieseň politické neúspechy skoro všade kde si sľubovalo dosiahnuť rozhodujúci vplyv. S veľkými starosťami a obavami pred budúcnosťou musí všetky svoje doterajšie nádeje alebo ich uskutočňovanie prenechať svojmu spojencovi. A prepúšťa mu ich aj s pochopiteľnou neľúbosťou, najmä keď uvážime okolnosť, ako dcsiaľ vždy chcelo mať všade prvé a najvplyvnejšie slovo. Dnes musí starý, hrdý a bohatý Albión pozerať, ako všetky jeho ašpirácie stávajú sa praktickým ziskom v rukách iného. Spojenca síce, priateľa, ale takého, ktorého sa treba báť. A že sa ho v Anglicku boja, je pochopiteľné. Majú sa koho a čoho báť. Tiesrivú neistotu a nespokojnosť Anglicka najlepšie dokazuje naoko celkcm obyčajná, skoro by sa dalo povedať bezvýznamná skutočnosť. Sú to nezvyčajne časté a početné cesty britského premiéra Churchilla po svete. Je to zriedkavý prípad v anglickej histórii, aby jeho 70-ročný preáiiér toľko behal za diplomatickými vyjednávačkami, ako robí tearz. Keby situácia bola pre Anglicko taká, v akú dúfalo a akú by chcelo mať, sotva by sa jeho ministerský predseda odhodlal na podobné vyčerpávajúce cesty, ktorých cieľom v skutočnosti je: zratovať, čo sa ešte dá. Je už celkom zbytočné poukazovať ha príklady Francúzska, Talianska, Grécka kde anglický vplyv naozaj rýchlo opadáva a miesto neho pribúda vplyvu komunistického, rafinovane riadeného z Moskvy. Rovnako netreba poukazovať ani na Bulharsko a Rumunsko, odkiaľ anglický vplyv skoro úplne vytisli. Takto sa dostalo Anglicko naozaj do „slepej uličky“, z ktorej teraz nevie nájsť správnu cestu, alebo aspoň východ správnym smerom. Nedívame sa na tc takto len my. Takýto náhľad vládne v celej Europe. Pred troma dňami zaoberal sa touto otázkou napríklad aj pražský Polední list. Jeho vývody sa celkom shodujú s naším náhľadom. Pritom prinášajú aj ďalšie d,klady o anglickom politickom tápaní v neistotách. Z takého hľadiska treba posudzovať aj najnovšiu oživenú britskú diplomatickú činnosť v Amerike. Anglicko sa totižto vynasnažuje teraz zainteresovať Ameriku čo najviac na eurcpských vojnových i povojnových otázkach. Amerika má takto pomôcť Anglicku pri udržaní starých, alebo aspoň predpokladaných pozícií pred pažravosťou .sovietskeho medveďa“. Veď boľševická agitácia bujnie práve na slabostiach anglickej okupácie a začína na bývalých anglických základniach budovať svoje pozície. Do Talianska sa dostal prostredníctvom Britov hlad. Do Belgicka sociálny neporiadok a politický chaos. Do Grécka krvavý kúpeľ občianskej vojny. A tieto zjavy hlad, neporiadok, chacs, občianske nepokoje, neistota atď. čcmuže, alebo k'mu že najlepšie slúžia? Čieže sú to metódy a spôsoby? Už to v Anglicku dobre vidia a preto chcú nájsť v Amerike „strašiaka na sovietskeho medveďa*. Anglicko dobre p'cituje svoju slabosť. Ale inštinktívne cíti, že sa bude musieť raz stretnúť no svojím sovietskym spojencom, ktorý získava pre seba všetky výhody. Potom nezvyšuje oslabenému Anglicku nič iné len ca skryť za chrbát Spojených štátov a ich pomocou zamaskovať svoju stratenú pozíciu. Aj v Amerike to začínajú dobre vidieť. Nie je tam neznáme, že Anglicko dalo už do tejto-vojny skoro všetko, čo nahromadilo za dlhé roky. A teraz už nemá toho veľa. Preto na jednej strane nechcú ho vydať do rúk iných vraj priateľov. Na druhej strane zasa iní Američania chcú v Europe diktovať na trhoch, pri čom by Anglicko hralo len úlohu sprostredkovateľa. Tento smer by teda odporoval jeho terajšiemu úsiliu. Je preto zaujímavá otázka, či sa podarí Anglicku diplomatickou agitáciou v USA zachrániť svoju prestíž v Europe a zahatať príliv sovietom. Je to však úloha nesmierne ťažkú, najmä'préto, že medzi spojencami je toľko chúlostivých trecích plôch, že požiar môže vzblknuť každú chvíľu. Štvrtok, 1. februára 1945 Za 1 Ks Nie Ázia, ale Europa Führerov prejav k 30. januáru 1945 — Čím väčšie ťažkosti, tým väčšia odolnosť Z Fiihrerovho hlavného stann, 31. Januára. — Pri príležitosti 12. výročia 30. januára 1933 povedal Führer k nemeckému národu svo] prejav. Po krátkom prehľade minulých udalosti Führer medziiným uviedol: „Od čias 30. januára 1933 bolo nám dožičených iba 6 rokov pokoja. V týchto šiestich rokoch sa vykonalo ohromne veľa a ešte väčšie veci sa pripravevaly. Najviac rozhodujúce však bolo to, že v týchto 6 rokoch sa podarilo s nadľudským úsilím sanovať nemecký národ vojensky, to jest vybaviť ho nie predovšetkým materiálnou vojnovou silon, ale duchovnou odporovou vôľou po sebazáchove. Chmurný osud, ktorý sa odohráva dnes na východe, ktorý ničí v dedinách a osadách na vidieku a v mestách desaťtisíce a státisíce ľudí, my s najvyšším napätím síl nakoniec napriek všetkým porážkam a tvrdým skúškam odvrátime a zvládneme. Ak ie to však vôbec možné, je to len preto, lebo od roku 1933 v nemeckom národe nastal vnútorný obrat. Keby bolo dnes Nemecko podľa versaillskej smluvy, Europa by už bola dávno zaplavená vnútroazijskými hordami. Už dávno predtým, ako sa národný socializmus dostal k mocí, zúril už neľútostný boj proti židovs^oázijskému boľševizmu. Ak nezaplavil Európu už roku 1919-20 bolo to iba preto, lebo vtedy ešte bol sám príliš slabý a príliš slabo vyzbrojený. Pokus o odstránenie Poľska sa nevzdal zo súcitu s terajším Poľskom, ale iba v dôsledku stratenej bitky pred Varšavou. Jeho úmysel, zničiť Maďarsko, neuskutočnil sa preto, lebo mal azda iný plán, ale preto, lebo vtedy boľševická moc sa nedala vojensky udržať. Pokusu o zničenie Nemecka podobne sa preto nevzdal, lebo azda by boli už sýty od úspechov, ale preto, lebo sa ran nepodarilo zlomiť ostatok prirodzenej odporovej vôle nášho národa. Odporová vôľa nášho národa od 30. januára 1933 vzrástla tak obrovsky, že to vôbec nemožno porovnať s predošlými érami. Udržania tejto vnútornej odporovej sily je však súčasne najistejšou zárukou definitívneho víťazstva. Ak dnes Europa trpí ťažkou chorobou, štáty, ktoré sú ňou postihnuté prekonajú ju buď obetovaním svojej celej a najkrajnejšej odporovej sily alebo Jej podľahnú. Je našou nezmeniteľnou vôľou v tomto boji o záchranu nášho národa pred najhroznejším osudom všetkých čias nezľaknúť sa ničoho a neochvejne a vorne sledovať príkaz záchovy nášho národa. Všemohúci stvoril náš národ. Keď bránime jestvovanie nášho národa, bránime tým jeho dielo. Že táto obrana je spojená s nespočetným nešťastím, utrpením a inými bolesťami, to nás núti lpieť na tomto národe ešte viac. Keď sa raz toto najhoršie svetové dráma skončí a zaznejú zvony mieru, iba vtedy sa pozná, za čo nemecký národ ďakuje tomuto duchovnému preporodenin. Je to iba jeho bytie na tomto svete. Pred niekoľkými mesiacmi a týždňami spojeneckí štátnici celkom otvorene povedali, aký osud čaká nemecký národ. Na to niektoré časopisy ich napomenutý, aby boli múdrejšími, aby radšej niečo sľúbili, i keď nezamýšľajú sľúbené neskôr dodržať. Chcel by som v tejto chvíli ako neúprosný národný socialista a bojovník svojho národa týchto štátnikov uistiť raz pre vždy, že akýkoľvek pokus zasiahnuť národnesocialistické Nemecko frázami wilsonovského razenia je naivnosťou ktorú dnešné Nemecko nepozná. Ale vôbec nerozhoduje, že u demokratov sa prejavuje politická činnosť a lúhanie ako nerozlučné sprievodné zjavy, naopak rozhodujúce je to, že každý sľub, ktorý títo štátnici dávajú niektorému národu, je dnes úplne bezcenný, lebo sami nie sú už schopní splniť ani jedno z týchto daných slov. Opakujem naproti tomu moje proroctvo, že Anglicko nielen že nebude schopné boľševizmus zastaviť, ale jeho vlastný vývin pôjde nutne stále viac a viac podľa tejto rozkladnej choroby. Všetky malé europské národy, ktoré kapitulovaly v dôvere v uistenia spojencov, idú v ústrety svojmu úplnému zničeniu. Ci icb tento osud zastihne o niečo skôr aleb neskôr je úplne jedno. Sú to výlučne iba taktické ohľady, ktoré nútia židov v Kremli postupovať v niektorom prípade hneď brutálne a v inom zpočtatku o niečo zdržanlivejšie. Koniec bude vždy rovnaký. Tento osnd však Nemecko nikdy nestihne! Nech si naši protivníci vymýšľajú čo chcú. Nech spôsobujú akékoľvek útrapy nemeckým mestám, nemeckému vidieku a predovšetkým našim ľuďom, to všetko nie je nič proti náreku a nešťastiu, ktoré by nás postihlo, keby raz malo plutokraticko-boľševické sprísahanectvo zvíťaziť. Preto v 12. výročie prevzatia moci je veľmi potrebné utvrdiť sa vo svätom rozhodnutí bojovať ďalej úplne bez ohľadu na to, kde a bez ohľadu na okolnosti až do tých čias, kým nakoniec naše úsilia nebudú korunované víťazstvom. Jediný záväzok V tento jediný deň však chcel by som povedať aj to, o čom tiež nemožno vôbec pochybovať: môj dnešný život je výlučne určovaný sverenými mi záväzkami. Tieto všetky dovedna tvoria len jediné, a to: pracovať pre svoj národ a bojovať pre svoj národ. Od tejto povimiosti môže ma odtrhnúť iba ten, kto ma na to povolal. Bolo v rukách Prozreteľnosti, či bomba, ktorá vybuchla 20. júla jeden a pol me- Íra vedľa mňa, vyhasí môj život a tým skončí moje životné dieio. To, že ma Všemohúci v tento deň uchránil pokladám za posilnenie pre Úlohy, ktoré sú mi sverené. Preto aj v budúcich rokoch pôjdem ďalej na ceste nekompromisného zastupovania záujmov svojho národa, nedajúc sa mýliť nijakou biedou, nijakým nebezpečenstvom a preniknutý svätým presvedčením, že nakoniec Všemohúci neopustí toho, ktorý v celom živote nechcel nič iné, ako zachrániť svoj národ pred' osudom, ktorý sí nezaslúžil nilítly ani pre svoj počet a vôbec nie pre svoj význam. Preto volám v tejto hodine k celému národu, ale predovšetkým k svojim starým spolubojovníkom a k všetkým vojakom, aby sa ozbrojili ešte väčším, ešte tvrdším du-ehom odporu, kyin — ako už raz predtým — nebudeme môcť položiť na hroby tejto obrovskej vojny veniec so stuhou: „Vy ste predsa zvíťazili“. Očakávam preto od každého Nemca, že splní svoju povinnosť a že prinesie každú obeť, ktorá sa od neho musí žiadať. Oča. kávam od každého zdravého človeka, že telom a dušou oddá sa boju. Očakávam od každého chorého, slabého alebo ináč nepostrádateľného, že bude pracovať s nasadením posledných síl. Očakávam od obyvateľov miest, že budú kuť zbrane pre tento boj. A očakávam od roľníkov, že pri vlastnom najvyššom možnom obmedzení budú dávať chlieb pre robootníhov a vojakov tohto boja. Očakávam od všetkých žien a diev. čat, že budú — ako doteraz — s najkrajnejším fanatizmom tento boj podporovať. So zviáštnou dôverou obraciam sa k nemeckej mládeži. AU takto tvoríme pevne skutú pospolitosť, mcžemo právom predstúpiť pred Všemohúceho a prosiť ho o milosť a požehnanie. Lebo viac nemôže urobiť ani jeden národ než to, že každý, kto môže bojovať bojuje a každý, kto. môže pracovať pracuje a všetci spoločne obetujú naplnení len jedinou myšlienkou: zabezpečiť sio. bodu, národnú česť, a tým budúcnosť života. Iíech je kríza momentálne akokoľvek ťažká, zvládneme ju svojou nezmeniteľnou vôľou, svo. jou obetavosťou a svojimi schopnosťami nakoniec napriek všetkému. Prekonáme aj tieto časy. Ani v tomto boji nezvíťazí Ázia, ale Enropa. — a na jej čele národ, ktorý od poldruhatisic rokov zastupoval Európu ako prvá mocnosť proti východu a bude ju zastupovať na všetky časy: naša Veľkonemecká ríša, nemecký národ! Ohlas Fiihrerovej reči Milánske časopisy poukazujú na paralelu medzi národnesocialistickým a fašistickým hnutím a vo výročie prevzatia moci zdôrazňujú, že dejinná logika musí nevyhnutne obidvom hnutiam poskytnúť víťazstvo, lebo sa postavily proti materializmu z východu a západu. Nemecko získalo si neporaziteľnosť tým, že v nánodnosocialistickej revolúcií našlo seba — píše Corriere de la Sera. Pole, na ktorom národný socializmus a fašizmus bojujú plece pri pleci, sá azda zväčšilo, no nezmenilo sa — píše Repubiica Fascista. Aj dnes ešte bojuje „civilizácia proti reakcii, egoistickým túžbam a konzervatívnemu zástoju“. Bojište nenachádza sa dnfc-3 však na vlasnomt území, ale boj odohráva sa v širokých priestoroch kontinentov.' Obidva národy obetovaly svoje najlepšie sily, aby v vri*», rily nerozlučnú jednotu. Obnovená veľkoofenzíva Američanov na západe Ťažké straty Sovietov v Maďarsku — Tuhé boje o Marienburg — Kritická situácia Rosenú — Nemecké protiútoky medzi Krakovom a Mor. Ostravou Zosilnený tlak Sovietov na Königsberg Z Fükrerovho hlavného stanú, 31. januára. — Hlavné veliteľstvo brannej moci oznamuje: Nepriateľské útoky medzi Dravou a Blatenským jazerom a Dunajom boly bezúspešné. V západnej časti Budapešti bráni sa nemeckc-maďarská posádka s obdivuhodnou statočnosťou proti ťažkému náporu nepriateľa. V severnej časti stiahli sme naše pozície na skrátený frontovú líniu. Na fronte v hornom Sliezsku došlo iba na viacerých úsekoch medzi mestami Pless—Ratibor a Brieg k väčším bitkám. Juhovýchodne od Rybníku zničily naše oddiely 40 diel a spôsobilý Sovietom vysoké krvavé straty. Pri Ohlau a po obidvoch stranách Steinau zadržali sme po striedavých bojoch v protiútoku boľševikov, útočiacich z predmestí na Odro. Silné nemecké bojové skupiny prebojovaly sa z oblasti Kalisch po tom, čo súc zásobené stále dopravnými sväzmi vzdušnej zbrane, viazaly po dlhší čas v boji masa sovietskej pancierovej armády. Odtiaľ vrazily nepriateľským sväzom nachádzajúcim sa na juh od Lisy do krídla a zabránily nepriateľovi prechod cez rieku Odru. Táto bojová sľupina zničila od 18. januára vyše 230 tankov. Na úseku Oder—Warthe—Boden a severne od Warthy nachádzajú sa naše oddiely v ťažkých bojoch s nepriateľskými sväzmi pechoty a panciernikov, prenikajúcimi na západ. Severne od Flatowa a severne od Krone na Brahe sú v prúde protiútoky s preniknuvšími nepriateľskými priezvednými sväzmi. Na dolnej Visle a na Nogate stroskotaly boľševické útoky. Proti nášmu útoku zo západnej časti východného Pruská uskutočnili Sovieíi silné protiútoky, ktoré boly odrazené v rozhorčených bojoch po zničení 40 panciernikov. Južne od Königsbergu zahnali pancieroví granátnici nepriateľa preniknuvšieho až po Frlschehaff a obnovili opäť nreckodne stratené spojenie s mestom. V ťažkých' bojoch zničila posádka Königsbergu 2? nepriateľských panciernikov. Námorné bojové sily jiodporovaly aj včera boje našich oddielov na Samländskom pobreží. V Kuronsku obnovené prielomové pokusy boľševikov na mesto Libau zostaly bez úspechu. Naši stíhači a biievni letci vyradili v maurskej oblasti a medzi Karpatmi a východným morom napriek nepriaznivému počasiu 29 panciernikov a 4í diel z bojov, zničili 455 vozidiel a spôsobili Sovietom vysoké krvavé straty. Boje na strednom úseku západného frontu dosiahly úseku Monschau. Po prudkej delostreleckej príprave podarilo sa útočiacim sväzom 1. americkej armády preniknúť do niektorých obcí, v ktorých sú v prúde prudké boje. V lese Montschau zadržali sma poľažne zatlačili protiútokmi nepriateľa. Fo obidvoch stranách St. Vith pokračoval nepriateľ vo svojich prielomových pokusoch, zastavil sa však v obrannej palbe všetkých zbraní. Na moselskom a saarskom fronte a v dolnom Alsasku deň minul pokojne, V hornom Alsasku pokúsil sa nepriateľ opäť odrezať naše pozície vo Wasgenwalde od obidvoch krídel. Nepriateľ strafil polovicu panciernikov, útočiacich z úseku Grussenheim na východ. Na kolmarskom kanále podarilo sa nepriateľovi rozšíriť o niečo svoje miestne predmostia. Severne od Miilhausenu a v oblasti Sennheimu stroskotal nepriateľ, nastúpivší k prielomu na sever na statočnej proliobrane našich oddielov za ťažkých strát. Nepriateľa, ktorý prenikol do našich pozicií, v protináporo sme opäť vyhnali. Angloameriokí hĺbkoví letci napadli oblasť západného a juhozápadného Nemecka a spôsobili v radoch civilného obyvateľstva straty. Odvetná paľba na Londýn trvá. V oblasti ústia Visly trvá bitka s nezmenšenou prudkosťou. Sovieti privážajú s veľkou rýchlosťou posily do prielomovej oblasti, aby sa rozšírila tak na západ ako aj na Východ, né Prusko. Zvlášť prudké boje boly opát pri Marienburgu. Viaceré boľševické útočné oddiely, ktoré sa v rannom šere blížily k Nogaťskému mostu, boly zneškodnené. Kým na severe od Elbingu bojuje sa o kasárenskú štvrť, veľké nemecké pancierové sily vrazily na j už*