Historia Ecclesiastica 2023/2
Michal CIRNER - Gabriel SZÉKELY: Totalitné praktiky režimu Slovenskej republiky (1939-1945) na príklade perzekúcií gréckokatolíckeho duchovenstva
Michal CIRNER Gabriel SZÉKELY okolo Kružlova bola v čase nemeckej okupácie známa aktívnym protifašistickým odbojom a prítomnosťou partizánskych oddielov. Nemcov všemožne presviedčal, že „obyvatelia nemôžu za to, že v horách pôsobia partizáni“.148 Predpokladáme, že bol zaistený v Bardejove, nakoľko ho navštívil kňaz Andrej Židišin z Bardejova. Zo stručnej správy pre biskupa Gojdiča sa dozvedáme iba to, že štátne orgány žiadali o preloženie A. Molčana z kružlova, ináč mu hrozila deportácia do koncentračného tábora.149 Ďalším „prípadom“ bol Mikuláš Búrik, farár vo Váradke, ktorý bol Krajským súdom v Prešove 17. mája 1944 odsúdený na osem dní väzenia s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súd ho uznal vinným z nedovolenej držby dvojhlavňovej brokovnice vo svojom byte bez úradného povolenia počas brannej pohotovosti štátu.150 Za pomoc partizánom a ich ukrývanie počas odboja bol vo väzení v Prešove a vyšetrovaný Gestapom aj Mikuláš Rojkovič, farár v Blažove.151 Záver Parafrázujúc talianskeho semiotika, filozofa a literáta U. Eca môžeme konštatovať, že obraz fašizmu je mnohovrstevný a rozporný, politicky a ideologicky popletený.152 Toto tvrdenie možno aplikovať rovnako na pojem klérofašizmus. Aj preto dovolili sme si vstúpiť do polemiky autorov, poväčšine historikov, politológov, prípadne právnikov, ktorí uvažujú nad tým, do akej miery je vedecky prípustné, možné či dokonca oprávnené vypracovať ustálenú a vedeckou obcou všeobecne akceptovanú definíciu pojmu klérofašizmus, resp. vtesnať ho do nespochybniteľnej typológie politického režimu. Pritom nezabúdajme, že každý pojem (kategória) má svoj obsah a rozsah, t. j. rozsah pojmu odráža triedu indivíduí, na ktoré sa pojem vzťahuje. Obsah odráža komplex príznakov spoločný všetkým veciam, ktoré daný rozsah pojmu odráža. A práve tu sme museli celkom zákonite „naraziť“. Veď s fašizmom, prípadne klérofašizmom boli konfrontované viaceré štáty (spoločnosti) s rozdielnou tradíciou, stupňom civilizačnej vyspelosti, spôsobom života, kultúrou, mravmi atď. V snahe teoretický priblížiť sa k uvedenému fenoménu, pochopiť problém klérofašizmu (aj) ako typ, formu, podobu politického režimu, zistili sme, že nielen v politologickom diskurze sa narába s viacerými kategóriami ako „autoritatívny", resp. „autoritársky“, „totalitný“, „autoritatívno-totalitný“ alebo „totalitno-autoritatívny režim“, „režim fašistického typu“, prípadne „klérofašistický režim“. V tomto zmysle je pre bádateľa obzvlášť náročné vyrovnať sa s problémom Slovenského štátu rokov 1939 - 1945. V našom prípade - o aký typ politického režimu, prípadne fašizmu išlo, a či možno akceptovať „nálepku" klérofašistického štátu, do 148 BABJAK, J. Zostali verní. Osudy gréckokatolíckych kňazov. Zväzok II. Prešov: Petra, 2011, s. 201. 149 AGAP - Bežná agenda, Inv. č. 461,1945, sign. 328. 150 AGAP - Bežná agenda, Inv. č. 460,1944, sign. 1480. 151 BABJAK, J. Zostali verní. Osudy gréckokatolíckych kňazov. Zväzok I. Prešov: Petra, 2016, s. 553. 152 PÍCHA, V. Umberto Eco - Večný fašizmus. In Denikreferendum.cz, 2016 [online]. Dostupné na internete: Khttps://denikreferendum.cz/clanek/22485-umberto-eco---vecny-fasismus> [cit. 2021-11-20], 1 4 0