Historia Ecclesiastica 2023/2

Michal CIRNER - Gabriel SZÉKELY: Totalitné praktiky režimu Slovenskej republiky (1939-1945) na príklade perzekúcií gréckokatolíckeho duchovenstva

Michal CIRNER ­ Gabriel SZÉKELY okolo Kružlova bola v čase nemeckej okupácie známa aktívnym protifašistickým odbojom a prítomnosťou partizánskych oddielov. Nemcov všemožne presviedčal, že „obyvatelia nemôžu za to, že v horách pôsobia partizáni“.148 Predpokladáme, že bol zaistený v Bardejove, nakoľko ho navštívil kňaz Andrej Židišin z Bardejova. Zo stručnej správy pre biskupa Gojdiča sa dozvedáme iba to, že štátne orgány žiadali o preloženie A. Molčana z kružlova, ináč mu hrozila deportácia do kon­centračného tábora.149 Ďalším „prípadom“ bol Mikuláš Búrik, farár vo Váradke, ktorý bol Krajským súdom v Prešove 17. mája 1944 odsúdený na osem dní väze­nia s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dvoch rokov. Súd ho uznal vinným z nedovolenej držby dvojhlavňovej brokovnice vo svojom byte bez úradného povolenia počas brannej pohotovosti štátu.150 Za pomoc parti­zánom a ich ukrývanie počas odboja bol vo väzení v Prešove a vyšetrovaný Ges­tapom aj Mikuláš Rojkovič, farár v Blažove.151 Záver Parafrázujúc talianskeho semiotika, filozofa a literáta U. Eca môžeme kon­štatovať, že obraz fašizmu je mnohovrstevný a rozporný, politicky a ideologic­ky popletený.152 Toto tvrdenie možno aplikovať rovnako na pojem klérofašizmus. Aj preto dovolili sme si vstúpiť do polemiky autorov, poväčšine historikov, po­litológov, prípadne právnikov, ktorí uvažujú nad tým, do akej miery je vedecky prípustné, možné či dokonca oprávnené vypracovať ustálenú a vedeckou obcou všeobecne akceptovanú definíciu pojmu klérofašizmus, resp. vtesnať ho do ne­spochybniteľnej typológie politického režimu. Pritom nezabúdajme, že každý po­jem (kategória) má svoj obsah a rozsah, t. j. rozsah pojmu odráža triedu indivíduí, na ktoré sa pojem vzťahuje. Obsah odráža komplex príznakov spoločný všetkým veciam, ktoré daný rozsah pojmu odráža. A práve tu sme museli celkom zákonite „naraziť“. Veď s fašizmom, prípadne klérofašizmom boli konfrontované viaceré štáty (spoločnosti) s rozdielnou tradíciou, stupňom civilizačnej vyspelosti, spôso­bom života, kultúrou, mravmi atď. V snahe teoretický priblížiť sa k uvedenému fenoménu, pochopiť problém klé­­rofašizmu (aj) ako typ, formu, podobu politického režimu, zistili sme, že nielen v politologickom diskurze sa narába s viacerými kategóriami ako „autoritatívny", resp. „autoritársky“, „totalitný“, „autoritatívno-totalitný“ alebo „totalitno-autori­­tatívny režim“, „režim fašistického typu“, prípadne „klérofašistický režim“. V tom­to zmysle je pre bádateľa obzvlášť náročné vyrovnať sa s problémom Slovenského štátu rokov 1939 - 1945. V našom prípade - o aký typ politického režimu, prí­padne fašizmu išlo, a či možno akceptovať „nálepku" klérofašistického štátu, do 148 BABJAK, J. Zostali verní. Osudy gréckokatolíckych kňazov. Zväzok II. Prešov: Petra, 2011, s. 201. 149 AGAP - Bežná agenda, Inv. č. 461,1945, sign. 328. 150 AGAP - Bežná agenda, Inv. č. 460,1944, sign. 1480. 151 BABJAK, J. Zostali verní. Osudy gréckokatolíckych kňazov. Zväzok I. Prešov: Petra, 2016, s. 553. 152 PÍCHA, V. Umberto Eco - Večný fašizmus. In Denikreferendum.cz, 2016 [online]. Dostupné na internete: Khttps://denikreferendum.cz/clanek/22485-umberto-eco---vecny-fasismus> [cit. 2021-11-20], 1 4 0

Next