Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)
1971-01-14 / No. 11
Naši slávni rodáci niDOviT Stur V Modra je vele pamätníkov ka jednoho z najväčších dejateľov našej národnej histórii, na Ľudovíta Štúra, ktorý zomrel v dome na Štúrovej ulici i. SO pred 115 rokmi, 12. ja Buára 1856 vo veku 41 rokov. Pamätná doska je na dome, ktorý sa stal Štúrovým múseorn, ako aj na mieste v poli pri lese. kde sa nešťastnou náhodou 22. decembra 1855 Štúr zranil. Pamätnú tabulu umiestnili aj na fare, kam sa Štúr uchýlil k bratovi Karolovi po revolučných Tokoch 1948 49 aíko aj na horárni, ktorú obýval Ján Veštík, keď v noci z 28. aa 29. mája 1848 odtialto previedol na Záhorie Štúra hľadanáho úradmi. Aj v Štúrovom rodisku ako aj na mnohých dalších miestach sú umiestnená pamätné tabule. Ako 12-ročný odchádza štúr S rodného Uhrovca (jeho otec tam pôsobil ako učitel) do Rábu, kde navštevoval gymnázium. Po dvoch rokoch opúšťa Ráb a prichádza do Bratislavy na tamojšie lýceum, kde navštevuje školu ských mladíkov, mnoho slovenodhodlaných bojovať za slovenskú vec. Chýbal im Iba vodca a tým sa stal Ľudovít Štúr! Pustil sa do organizovania študentského národno-revolučného hnutia. V roku 1838 odchádza 23-ročný štúr na univerzitu do Halle, kde sa bližšie oboznamuje s Hegelovou a Herderovou filozofiou, zdokonaľuje sa v cudzích jazykoch. Všíma sl však a aj správanie európskej mládeže porovnáva jej možnosti s možnosťami slovenských mladíkov. Po návrate z Halle sa stáva profesorom na bratislavskom lýceu: popri filologických disciplínach pboznamuje nadšenú mládež s jej povinnostem: voči národu, vychováva ju v pokrokovom duchu a chce ju povzniesť k vyšším métam. Jeho činnosť sa však nepozdáva úradom. Po dlhom vyšetrovaní pozbavili v roku 1844 Štúra katedry na bratislavskom lýceu. Na protest proti tomuto ' nemúdremu rozhodnutiu opúšťa lýceum vela slovenských mladíkov. Konči sa tým sice činnosť Štúra — pedagóga, ale začína sa činnosť Štúra — politika. Píše burcujúc* reči a obhajoby a rozhoduje sa k historickému kroku spoločne s Hurbanom a Hodžom. Zavádza slovenčinu ako reč literárnu spolok Tatrín zavádza štúrova skú slovenčinu ako reč úradnú. V roku 1845 začal vydávať Slovenskje Národňje noviny s beletristickou prílohou Orol Tatranskí. 0 tomto historickom rozhodnutí píše Štúr v diele „Nauka reči slovenskej“ a v spise „Nárečja slovenskuo a potreba písaftja v tomto nárečí“. To bola iba Štúrova príprava ne politický zápas. V roku 1847 sa stáva poslancom Zvolena v uhorskom parlamente, ktorý je svedkom jeho bojových rečí proti biede, národnému a sociálnemu útlaku a odhodlaného boja proti maďarizácii. V sneme Štúr bojoval po boku tých, ktorí žiadali zrušenie poddanstva, uzákonenie občianskych práv, odstránenie šľachtických privilégií, povinnú školskú dochádzku a vyučovanie v materinskej reči. Vyvrcholením politickej činnosti Štúra a možno povedať i jeho celoživotného úsilia bolo zorganizovanie slovenského povstania rokov meruósmych, v ktorom Štúr vynikol nielen ako vojenský stratég, ale aj ako odhodlaný bojovnfk a politik veľkých rozmerov. Na čele slovenských dobrovolntkov sa zúčastnil všetkých troch povstaleckých ťažení a nie je jeho vinou, že revolúcia sa pre slovenský htd neskončila priaznivo. Rozhodne významnou kapitolou v živote Ľudovíta Štúra je jeho činnosť literárna. Vydal zbierku básni „Spevy piesne“ zaujímavé badatelské a dielo „O národných plesniach a povestiach plemien slovanských“ a národno-obranný spis „Devätnáste storočie a maďarizácia“ v ktorom ostro zaútočil proti nezmyselnej maďarizácii a odnárodňovacej politika voči slovenského ludu zvlášt a slovanským národom v Uhorsku vôbec. Zo smútku nad ubitým národom vznikli Štúrove spevy „Svätoboj“, „Matúš z Trenčína“ a optimistický pôsobí jeho dielo „Slovanstvo a svet budúcnosti“ v ktorom priam prorocký verí v silu nielen svojho ludu, ale aj v silu všetkých Slavehskýoh národov. Bc, E, KOTLÍK PRED SVIATKOM DELOSTRELCOV Deň československého delostrelectva, ktorý pripadá na 15. január každého roka, na výročný deň bojového vystúpenia delostrelectva 1. čs. armádneho zboru v ZSSR pri Jasle v januári 1945, sa slávi v Československej ľudovej armáde od roku 1949 z rozhodnutia vte* dajšieho ministra národnej obrany armádneho generála Ludvíka Svobodu. Československé delostrelectvo sa týmto rozhodnutím stalo pr-vým druhom vojska Československej ľudovej armády, ktorému sa takto dostalo vysoké ocenenie za svoje zásluhy v protifašistickom národnooslobodzovacom boji v rokoch druhej svetovej vojny, ale aj za svoj súčasný program. Nebo-ln to náhoda. Československé delostrelectvo ako druh vojska malo jedny z najstarších a najbohatších pokrokových a bojových tradícií, siahajúcich až do obdobia husitského revolučného hnutia. Mohlo sa však pochváliť aj modernými a významnými tradíciami z obdobia prvej svetovej vojny, národnej revolučnej vojny španielskeho ludu a najmä z druhej svetovej vojny. Vystúpenie československých delostrelcov ipri jasle 15. januára 1945 sa stalo významným dňom č esik o s lov e n s k éh o d el o s tr e le c t v a ako jedna z bojových epizód slávnej bojovej cesty československého vojska v ZSSR z Buzuluku a od Sokolova do Prahy. Táto bojová cesta a tým aj toto bojové vystúpenie bolo jednou zo súčastí procesu, v ktorom sa kládli základy Československej ľudovej armády, ale tiež nového, ľudovodemokratického a neskôr socialistického československého štátu. Bola jednou zo súčastí protifašistickej druhej svetovej vojny a v nej vedeného československého protifašistického politického aj ozbrojeného boja. —sl— Raketomety ešte zvýšili údernosť a silu delostrelectva LIEČENIE reumatizmu doma Teplé pramene v Piešťanoch vyvierajú z hĺbky, ktorú geológovia odhadUfu na 1600 metrov a sú pôvodom sopečného. Hlavné prameniště sa nachádza na kúpeľnom ostrove, ktorý je strediskom piešťanských kúpeľov. Z termálnej vody sa usadzuje termálne bahno, ktoré obsahuje kyselinu kremičitú a vyznačuje sa silnou rádioaktivitou. Liečiť sa možno aj bahnovými obkladmi GAMMA-COPRESO f na obrázku). Pravda predtým ho namočíme do horúcej vody (ako to vidíme na ďalšom obrázku) a priložíme na choré miesto. Hlavne v cudzine je veľký záujem o túto liečbu a piešťanské kúpele nestačia kryť veľký dopyt tohoto liečivého bahna na export. Text a snímky: R. PALKECH, Piešťany, Novoročný darček TRENČIANSKE TEPLICE (š. K.) — MsNV v Trenčianskych Tepliciach sa hneď na začiatku tohto roku postaral o milé prekvapenie, z ktorého majú radosť nielen rodičia, ale aj najmladší obyvatelia mesta. V prvých dňoch januára dal do trvalého užívania nové objekty materskej školy a detských jaslí o celkovej kapacite ipre 160 detí. Objekt, ktorého investorom bol MsNV, vybudovali pracujúci Pozemných stavieb v Trnave, Stavebná správa v Trenčíne nákladom 2 a pol milióna Kčs. Stojí na novom sídlisku Pánovce, ktoré má okolo dva tisíc obyvateľov. Pre HLAS EUDÜ píše doc. dr. L HUBENAK. CSc. TEROR A ZATÝKANIE Generálny štrajk zachvátil postupne všetky dôležité centrá robotníckeho hnutia na západnom Slovensku. Dňa 14. decembra dopoludnia priniesol kuriér z Krajinskej odborovej rady v Ružomberku do Trenčína výzvu začať všeobecný štrajk. Tajomníci R. Kubiš a O. Rýdzi ihneď zvolali výkonný výbor ľavice sociálnodemokratickej strany a. 80 členný zbor dôver níkov trenčianskych závodov. Na schôdzi zvolili štrajkový výbor a prijali uznesenie o okamžitom prerušení práce a vyhlásení generálneho štrajku. Štrajkový výbor prijal uznesenie o práci v elektrárni, podľa ktorého táto mohla pracovať len ráno od B.—8. hodiny a večer od 17.—20. hodiny. Ihneď vyhotovili letáky pre organizácie v okrese s výzvou na pripojenie sa ku štrajku a tieto rozposlali kuriérmi do celého okresu. V obžalovacom spise proti organizátorom generálneho štrajku v Trenčianskom okrese sa o obsahu letáka píše: „Letáky ešte zrejmejšie ukazujú cieľ hnutia. V nich sa hovorí, že všetky výhody, ktoré sa robotníctvu sľubovali, budú dnes uskutočnené, proti tomu že sa vláda postavila, chce • robotníctvo klamať, necháva vraždiť, a preto vyzývajú robotníctvo, aby sa postavilo na útok proti vrahom proletariátu a zastavilo prácu. Plagát od akčného výboru vydaný a nájdený v miestnostiach sekretariátu otvorene prevoláva „Nech žije revolúcia!“ V ten istý deň o 15. hodine zastavili robotníci prácu a odobrali sa na verejné ľudové zhromaždenie zvolané štrajkovým výborom. Rečníci J. Goňo, R. Kubiš a Adamec informovali zhromaždenie o príčinách štrajku, vysvetľovali zmysel udalostí v Prahe, kde na rozkaz úradníckej vlády Černého, polícia a četníci terorom a bodákmi postupovali proti robotníctvu. Zhromaždenie prevolávalo na slávu sovietskeho Ruska, III. internacionály a Československej socialistickej republiky! Po zhromaždení tiahli demonštranti pod červenými zástavami ulicami mesta. Proti nim zakročilo četnictvo a vojsko, ktoré sa snažilo nasadenými bodákmi rozbiť zhromaždenie a pochod. Žnpný úrad sa snažil rozbiť hnutie terorom a zatýkaním. 15. decembra dal župan Bellái zatknúť R. Kubiša i niekoľko ďalších organizátorov štrajku a odviezť ich do väzenia v Bratislave. „Kubiš je jeden z najnebezpečnejších komunistov na Slovensku . . . slúžil boľševickej vláde na Slovensku a je rozširovateľom boľševického hnutia na Slovensku. Ako na človeka eminentne nebezpečného na neho upozorňujem a nesmie byť bez ďalších rozkazov ministra prepustený“ — písal župan štátnej polícii v Bratislave. Štrajkový výbor vydal ihneď letáky, v ktorých informoval o zatknutí Kubiša, rozoslal ich na vidiek a vyzval ľud, aby Kubiša pomohol vyslobodiť. Keď sa štrajkujúci dozvedeli o Kubišovom zatknutí, zhromaždili sa zástupy ľudu a pod červenými zástavami tiahli pred četnícku stanicu, kde žiadali jeho prepustenie. Privolaný silný vojenský oddiel demonštrantov ro zohnal a obsadil aj Robotnícky dom. Vedúci činitelia pravicovej sociálnej demokracie sa už 17. decembra dožadovali na župnom úrade, aby im bol odovzdaný do užívania vojskom obsadený Robotnícky dom — sídlo ľavice. Za organizovanie demonštrácie boli zatknutí ďalší revoluční robotníci V. »Trefný, O. Rýdzi, G. Eincig, G. Rosenzweig. V. Trefný bol odsúdený pre účasť na demonštrácii za prepustenie R. Kubiša na 3 týždne odňatia slobody a 50 korún pokuty. Štrajkovému výboru sa podarilo zapojiť do štrajku aj okolie Trenčína. Na vidieku štrajkovali poľnohospodárski robotníci Trenčianskej Turej, na veľkostatkoch v Rozvadzi a Veľkých Biacovciach. V Trenčianskom okrese štrajkovalo vyše 1800 robotníkov a štrajk trval do 17. decembra. Odtiaľ sa štrajk rozšíril aj do susedných okresov Ilavského, bánovského a Novomestského. V západnej časti Nitrianskej župy (Myjava, Senica) nedošlo k vážnejším pokusom o vyvolanie štrajku. (Pokračovanie) Aby bolo menej zbytočných tragédií Štatistika dopravných nehôd na území nášho kraja nenecháva nikoho na pochybách o nevyhnutnosti účinného boja zameraného na postupné znižovanie počtu otrasných tragédií odohrávajúcich sa na našich cestách. Zaujímalo nás v tejto súvislosti čo všetko robia orgány VB na zamedzenie vzrastu nehôd a preto sme si zašli za človekom najpovolanejším — za náčelníkom 3. samostatného oddelenia SVB súdruhom kapitánom PAVLOM VALOM, aby sme mu položili niekoľko otázok. £ Čo ste — súdruh náčelník — konkrétne urobili v priebehu minulého roku v oblasti prevencie i samotného trestného postihu nesvedomitých vodičov? — Vo všetkých okresoch nášho kT*ja počas celého roku okrem bežnej práce organizujeme každý mesiac v inom okrese špeciálne kontroly. Presné štatistiky nám ukážu, v ktorom okrese na aký neduh najviac vodiči trpia a na tento neduh sa potom pri kontrolách špecializujeme. Býva to najčastejšie neprimeraná rýchlosť, vplyv alkoholu, nesprávne predbiehanie a podobne. Pri týchto kontrolách sme v minulom roku zaznamenali dovedna 2362 dopravných priestupkov, zadržali sme 153 vodičských preukazov (z toho 138 pre alkohol), 52 vodičov sme predviedli na odber krvi, zadržali sme 292 osvedčení o technickom preukaze a zistili sme tiež 95 prípadov kriminálnej, alebo hospodárskej trestnej činnosti. Na pokutách sme od vodičov i nevodičov vybrali takmer 86 000 korún. Špeciálne akcie robíme tiež na miestach, kde sú nejaké významnejšie udalosti, napr. hody, jar-' mok a podobne. Okrem toho vyhlasujeme celokrajský dvakrát mesačne akcie v jednotlivých okresoch zamerané na všetky porušovania disciplíny na cestách. Trestanie a peňažný postih nie je však jedinou našou zbraňou. Dalo by sa povedať, že ešte väčšiu dôležitosť kladieme na výchovnú činnosť — aktívy vodičov, školenia, besedy. £ Výchovou budúcich účastníkov cestnej premávky treba začať už doslova od kolísky. Aké sú skúsenosti v tomto smere? — Ako iste viete, vyhláška dovoľuje deťom, aby sa už od desiatich rokov mohli stať účastníkmi cestnej premávky ako bicyklisti. Aby sl aj dieťa vedelo poradiť v často zložitých dopravných situáciách, poriadame v školách súťaže o získavanie preukazu bicyklistu. V dopravnej výchove detí a mládeže by mohli veľa urobiť najmä okresné mestá nášho kraja. Pálčivá je problematika detských dopravných ihrísk. Napríklad v'Piešťanoch malo takéto ihrisko stáť blízko parku. Dokonca i projekt bol už hotový. Naša snaha sa však Často nestretá s pochopením a ešte častejšie narážame na finančné ťažkosti. Tak je to aj v prípadoch Nových zámkov a Trnavy. £ Hovorilo sa o tom, že vyhláška č. 80 z roku 1967 je už v mnohom prežitá. Pripravuje sa niečo nové? — Novela „osemdesiatky“ v tomto roku nebude. Je však možné, že v priebehu roka vydajú príslušné orgány dodatok vyhlášky o pra-vidlách premávky na diaľniciach. % Vo vašej práci je určite nemálo ťažkostí a prekážok. Čo vám najviac „ničí“ nervy? -- Naše ťažkosti spočívajú predovšetkým v nedostatočne vybudovanej, alebo nekvalitnej cestnej sieti, ktorá sa nebuduje ani zďaleka priamo úmerne s pribúdaním nových vozidiel. To ohrozuje bezpečnosť a plynulosť premávky. Nemožno si dovoliť vyradiť z premávky na cestách 1. triedy pomalšie vozidlá, lebo inej cesty jednoducho niet. Príkladom je cesta Bratislava—Senec, po ktorej si veselo jazdia traktory odvážajúce hnojivá z ChZJD. Problémom sú tiež časté rozkopávky mestských komunikácií. £ A na záver taká obligátna otázka: Vaše želanie do tohto roku? — Predovšetkým aby boli účastníci cestnej premávky viac disciplinovaní a ohľaduplní, čo koniec koncov stanovuje 1 naša „osemdesiatka“. Druhým a rovnako vážnym želaním je, aby motoristi 1 chodci neničili dopravné značky. I keď štatistiky hovoria, že počet nehôd je v prvom rade závislý od konania človeka, predsa treba značky chápať ako výdatných pomocníkov ochrancov zdravia l životov. A tam, kde značiek a> niet, treba ich v tomto roku bezpodmienečne doplniť. A to posledné a najväčšie želanie, aby na našich cestách bolo čo najmenej nehôd. Čo najmenej trgédií, čo najmenej zbytočných usmrtení a zranení» to je hádam želaním nás všetkých. # Ďakujem za rozhovor. Zhováral sa: Ľubo TREFNÝ 5-krát okolo nehôd