Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)
1971-01-14 / No. 11
TRETÍ DEŇ POBYTU ČS. DELEGÁCIE V BULHARSKU MANIFESTÁCIA PEVNEHO PRIATEĽSTVA PLOVDIV (ČSTK) — Československá stranícka a vládna delegá cia zavítala v tretí deň svojho pobytu v Bulharskej ľudovej re publike do starobylého veltržnébo mesta Plovdivu. Výrazným heslom „Nech 2l|e bulharsko-českostovenské priateľstvo!“ a portrétmi súdruhov Gustáva Husáka, Todora Zlvkova a Ľubomíra Štrougala zďaleka vítal členov československej straníckej a vládnej delegácie a ich sprievod plovdivský závod na písacie stroje „MARICA“. Osadenstvo tohto najmodernejšieho závodu svojho druhu v (Pokrač. na 11. str.) PROTFľÄR! VŠETKÝCH KRAJÍN. SPOJTE SA! ROCNlK ÍVII. čisto 11 Štvrtok, U. IANUARA 1971 1 Kčs ( udu ORGAN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS . BEZ FORMÁLNOSTI S10V0 TÝŽDŇA Ved som nedávno na plenárnom zasadnutí Západoslove^i,*» ského krajského výboru KSS počúval referát tajomníka Ing. Františka Ziroeka, v ktorom hovoril o hospodárskych výsledkoch, dosiahnutých v našom kraji v uplynulom roku, poviem pravdu, že som mal v tom momente pred očami armádú tisícov našich fudí, ktorí sa o tieto vynikajúce hospodárske výsledky pričinili. V tomto Slove týždňa sa síce už nechcem nijako podrobnejšie zaoberať týmito otázkami, spomínam to len preto, že iba pred niekoľkými dňami sme vstúpili do prvého roku piatej päťročnice, v ktorej nás ča-. kajú ešte vyššie úlohy na každom úseku nášho ekonomického a spoločenského života. Zmienil sa o tom v referáte i súdruh Zimek. A hlavnou témou, akými konkrétnymi činmi riešiť nastolené úlohy, bolo i vystúpenie viacerých súdruhov na tomto pléne v diskusii. Myslím si, že je už za na-, mi obdobie, kedy sa i na takýchto fórach prednášali plamenné pozdravy a len málo konkrétneho sme mohli počuť, ako členovia strany, vedúci hospodárski pracovníci i ostatní naši pracujúci budú realizovať plány na svojich pracoviskách, slovom, všade. V diskusii na pléne, ako sme písali aj v rámcovej správe, vystúpilo osem súdruhov, pričom další sa vzdali svojho vystúpenia pre pokročilosť času. Nie, nebolo v nej krasorečnenta, ale čo je potešiteľné, že všetci diskutujúci súdruhovia sa hlboko zamýšľali nad tým, čo konkrétne treba robiť, aby ich pracovné kolektívy, osadenstvá závodov a podnikov prispeli k ďalšiemu hospodárskemu napredovaniu. Už i z toho dôvodu, a netreba to tajiť, že táto cesta nijako nebude labká. Vieme veľmi dobre, že ešte stále zápasíme s mnohými problémami a nedostatkami, ktoré ša ani pri'najlepšej vôli nedajú z. týždňa na týždeň či z mesiaca na mesiac odstrániť. Ako napríklad hovoril súdruh Ján Sabík o problémoch zvyšovania poľnohospodárskej výroby. Je známe, že naše poľnohospodárstvo už viac rokov zápasí s nedostatkom mechanizačných prostriedkov. Je ne-, dostatok traktorov a iných mechanizačných zariadení. Spomenul, že v Zbrojovke v Brne teraz pracuje 380 družstevníkov na výrobe traktorov. Problematika a perspektívy poľnohospodárskej výroby v Západoslovenskom kraji boli hlavnou témou diskusného príspevku i vedúceho oddelenia poľnohospodárstva a výživy Zs KV KSS súdruha Rudolfa Baláža. Je neradostnou skutočnosťou, že poľnohospodárstvo má nedostatok pracovných síl a najmä mladých. Súdruh Július Varga hovoril o veľkom rozvoji pracovnej iniciatívy v Komárňanskom -okr-ese. Tridsaťmiliónová hodnota záväzkov, ktoré uzatvorili pracovníci na počesť významných jubileí, jasne svedčí o tom, že konsolidačný proces aj tam úspešne pokračuje. I ďalšie slová súdruhov Antona Groma, Ivana Knoteka i ďalších, ktoré odzneli v diskusii, budú pre stranu dobrým pomocníkom pri hľadaní východísk, ako naplniť závery vyšších straníckych orgánov a napokon i samotného Západoslovenského krajského výboru tvorivými činmi. Ak sme sa doposiaľ zmienili o iniciatíve, ale i problémoch v poľnohospodárstve, „vytrhnutých“ z diskusie, rovnako môžeme hovoriť o celom rade dobrých príkladov pracovnej iniciatívy a obetavosti ľudí v závodoch, o ktorých sme počuli i na tomto pléne. Hovorili o nich súdruh Štefan Andrašík, Ing. Jindřich Stanek i ďalší súdruhovia. K závažným diskusným príspevkom patrilo i vystúpenie . námestníka predsedu Štátnej plánovacej komisie Ing. Jozefa Hvoreckého. Na konkrétnych faktoch z celoštátneho hľadiska, ale i v podmienkach Západoslovenského kraja upozornil najmä na najdôležitejšie úseky, ktoré budeme musieť veľmi uvážene riešiť. Je to oblasť najmä pracovných síl. Pritom úlohy ,sa,zvyšujú nielen na tento, ale i na ďalšie roky päťročnice. Navyše budeme musieť postupne odbúravať nadmerný administratívny aparát, a to nielen v ústredných a krajských ustanovizniach, ale i v samotných závodoch. Natíska sa tu otázka, ako teda zabezpečiť zvýšené úlohy výroby. Predovšetkým treba dôslednejšie využívať pracovný čaš, skvalitňovať technológiu výroby, zavádzať racionalizáciu do výroby atď. V týchto niekoľkých riadkoch nemožno obsiahnuť celú diskusiu z posledného pléna Zs KV KSS. Chceli sme iba naznačiť, resp-dotknúť sa niektorých problémov, o ktorých sa hovorilo v diskusii. Hlavné však je, aby sa takýmto spôsobom, t. j. konkrétne postupovalo vždy a všade tam, keď sa hovorí o zabezpečení úloh vo výrobe. A nemalo by to byť inak ani na blížiacich sa výročných členských schôdzach strany,. na ktorých budú komunisti prerokúvať a schvaľovať výrobné programy svojich závodov a jednotných roľníckych družstiev, JOZEF DEGNER DNES 12 STRÁN 4 Dnes sa schádza ustanovujúce ZASADNUTIE Zs KNV Vo veľkej zasadacej sieni Zs KV KSS v Bratislave zídu sa dnes poslanci Západoslovenského Krajského národného výboru, aby na ustanovujúcom plenárnom zasadnutí zložili sľub, zvolili predsedu Zs KNV, podpredsedov, tajomníka a ostatných členov rady, utvorili komisie, odbory a zvolili ich vedúcich. O priebehu tohto zasadnutia budeme našich čitateľov podrobne informovať. Politickou smernicou a východiskom pre prácu tohto orgánu sú úznésenía a závery decembrových zasadnutí plén ÚV KSČ a ÚV KSS, i predchádzajúce i uznesenia najvyšších straníckych orgánov, najmä rezolúcia XIII. zjazdu KSČ o postavení národných výborov v socialistickej spoločnosti. Ustanovujúcemu zasadnutiu KNV želáme veľa zdaru! STVORMILIÓNOVÝ B ratislavský podnik KABLO, vyznamenaný Radom republiky a držiteľ dvanástich Červených zástav za vzorné plnenie exportných úloh sa radí medzi najmodernejšie závody v republike. Po prekročení minuloročných plánovaných úloh vstúpili do nového roku s hodnotným socialistickým záväzkom, zameraným k 50. výročiu založenia Komunistickej strany Československa. Sľubujú v ňom efektívnejšie využívat suroviny, zvyšovat úroveň kvality výrobkov a zlepšovat pracovnú disciplínu. Záväzok predstavuje pre národné hospodárstvo úsporu skoro štyroch miliónov korún. Kablováci sa rozhodli obnovit socialistickú sútai o najlepšieho pracovníka svojej profesie a súťaž brigád socialistickej práce. Tento záväzok je o to cennejší, že podnik KABLO bol medzi prvými v Bratislave v počte i v hodnote záväzkov kolektívov BSP a že chce v rozvíjaní týchto súťaži pokračovať. V rámci súťaže o zlepšenie pracovného prostredia a úprave závodu i jeho okolia sľúbili kablováci odpracovať 10 000 brigádnických hodín. Záväzkom k 50. výročiu založenia KSC prejavuiú^Drjicutúci nárádného podniku .íXA.0 Bratislava dôveru k našej strane a SĽUB - Na snímkach: nová, moderná technika našla svoje domovské právo vo všetkých oddeleniach podniku. Snímky autor mm& a .mm pevné odhodlanie prispieť pod jej vedením svojou prácou k rozvoju podniku a celej našel socialistickej spoločnosti. Ján BLASČlK PÁDNA ODPOVEĎ ROZBÍJAČOM JEDNOTY Ak raz budú historici hodnotiť mládežnícke a detské hnutie našej doby, určite prídu na dva roky, ktoré sú istými medzníkmi vo vývoji tohto hnutia. Prvým z nich je rok 1969. Ten však už dnes môžéme hodnotiť aj my, čo nie sme historikmi, ako rok omylov v mládežníckom hnutí. Lebo práve v marci 1969 sa na onom „pamätnom“ zjazde zrušila dovtedy jednotná mládežnícka organizácia — československý zväz mládeže a jeho miesto zaujalo šesť samostatných zväzov pod spoločnou strechou — Združenie detských a mládežníckych organizácií Slovenska. Iste tu netreba opakovať dôvody, ktoré mali pripravené všetci rozbíjači jednotnej organizácie mládeže. Veľmi skoro sa však ukázalo, že ZDMOS má základy vybudované na piesku a že väčšina zväzov nemá vyjasnený svoj program. m POLITICKÉ SKÚSENOSTI Prečo mohlo prísť až k takému rozkladu? Dnes už chápeme veľa súvislostí, ktoré vtedy takmer nik, a najmä nie mládež, pochopiť nemohol. O príčinách, ktoré viedli k tomu, že sa naše mládežnícke -hnutie dostalo v tých rokoch do závozu, hovoril minulý týždeň aj člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSS súdruh Pezlár na celoslovenskom aktíve ideových pracovníkov Socialistického zväzu mládeže. Pripomenul, že naši politickí protivníci sa vo svojej činnosti zameriavajú predovšetkým na mládež a na inteligenciu. Mládež nemá svoje vlastné politické skúsenosti, tie ešte len získava. Preto určitá časť mládeže podľahla antisocialistickej propagande, prejavovala sa u nej netrpezlivosť Títo mladí ľudia získali prvé politické skúsenosti, ale za akú cenu? Za cenu ťažkých omylov? Bolo celkom prirodzené, že tá časť členov mládežníckych organizácií, ktorá nepodľahla argumentom rozbíjačov jednoty sa usilovala o nové zjednotenie a vytvorenie novej, jednotnej organizácie mládeže, avšak takej, ktorá by dokázala, poučená z chýb a omylov, plne uspokojiť prirodzenú túžbu mladého človeka po sebarealizácii a ktorá by bola skutočne organizáciou-leninského typu. Zdravému jadru mládeže pod vedením skúsených komunistov, ktorí stáli pevne na pozíciách marxizmu-leninizmu a proletárskeho internacionalizmu sa to skutočne podarilo. Prvým krokom pre znovuzjednotenie bolo vytvorenie Leninského zväzu mladých. Jeho vznik bol impulzom pre konečné vyriešenie dilemy: jednotne či vo zväzoch. • JEDNOTNE ZA SOCIALIZMUS Zdravé jadro slovenskej mládeže, nezasiahnuté pravlcovo-oportunistlckými názormi, ukázalo cestu všetkej československej mládeži. Socialistický zväz mládeže Slovenska vznikol už v apríli 1970. MLADÍ NESKUMO V novembri toho istého roku sa v Prahe zišla ustanovujúca konferencia Socialistického zväzu mládeže ČSSR. Rok 1970 je preto tým druhým dôležitým rokom v histórii nášho detského a mládežníckeho hnutia. Hlavné ciele, ktoré si pred seba naša mladá generácia, združená v SZM pred seba postavila, sú obsiahnuté v Programovom vyhlásení: „Chceme rovnako ako naši predchodcovia zápasiť o nový svet. Presvedčivosť socialistických ideí sa umocňuje siloiu a rozkvetom krajín socialistického spoločenstva. Využime teda svoj um, schopnosti a zdravú kritičnost pre rozvoj vlasti a víťazstvo socializmu. Prišli sme jednoznačne k rozhodnutiu vytvoriť svoju jednotnú organizáciu. Nazvali sme ju Socialistický zväz mládeže, pretože sa hlásime k socializmu. Vychádzame pritom z poznania, že komunistická strana je jedinou silou, schopnou priviesť náš ľud k socializmu a komunizmu, že učenie marxizmu-leninizmu je jedine správnou teoretickou výzbrojou na naplnenie našich ideálov.“ V duchu týchto slov sa od založenia SZM uberá práca všetkých jeho orgánov i organizácii. Ako ďalej postupovať, spôsob, ako uplatniť tieto závery a ciele v praxi, stanovilo II. plénum ÚV SZM. Všetky tieto zásady si dal do svojho programu na prvý polrok tohto roku aj náš Západoslovenský krajský výbor SZM. 6 CIELE KRAJSKEJ ORGANIZÁCIE Postupne ^bude upevňovať ideovú, politickú a organizačnú jednota SZM a získavať doň ďalších chlapcov a dievčatá, ktorí majú záujem na uskutočňovaní jeho programu, najmä cestou cieľavedomého rozvíjania ideovo-výchovnej, propagandistickej agitačnej práce medzi mladou generáciou v duchu vedeckého svetového názoru robotníckej triedy a politiky KSČ. Krajská organizácia bude získavať mladých ľudí k aktívnej práci pre spoločnosť a oživenie osvedčených budovateľských tradícií mládežníckeho hnutia a prostredníctvom okresných výborov SZM činnosť každej základnej organizácie zameria tak, aby uspokojovala záujmy a potreby mladej generácie. __ Mimoriadnu pozornosť-venuje Pionierskej organizácii SZM. Na princípoch proletárskeho internacionalizmu bude rozvíjať styky s družobnými bratskými detskými a mládežníckymi organizácťamisocialistickýxh štátov, predovšetkým s VKLZM. Dva mesiace, ktoré prešli od založenia SZM, nie sú dlhá doba. A naša krajská organizácia SZM je iba o mesiac staršia. Za takú krátku dobu ešte ťažko bilancovať jej prácu. Prvé kroky jednotnej mládežníckej organizácie však zamierili správnym smerom — vedú k tý«f cieľom, ktoré si československá mladá generácia predsavzala. Naša mládež si iste zapamä* tá slová človeka, ktorého si nadovšetko váži pre jeho čestný a čistý život, zasvätený boju pre našu spoločnú vlasť, slová prezidenta republiky, armádneho generála Ludvika Svobodu, ktoré povedal na adresu mladých ľudí na Nový rok: „Každá mladá generácia chce za niečo bojovať, mať svoj ideál, svoj cieľ, ukázať, čo vie, osvedčiť svoje vedomosti a schopnosti. Svoju mladú tvorivú silu dajte do služieb svojej vlasti — pri riešení náročných problémov ďalšej výstavby socializmu. V tom je revolučnosť našej doby. Nebude to ľahké. Avšak patrilo vždy ku cti predovšetkým mladých ľudí, že vedeli nielen smelé a veľké ciele stavať, ale že ich tiež dokázali premeniť na skuteč en BRESTOVANSKÁ