Hlas Ĺudu, január 1971 (XVIII/1-25)

1971-01-14 / No. 11

TRETÍ DEŇ POBYTU ČS. DELEGÁCIE V BULHARSKU MANIFESTÁCIA PEVNEHO PRIATEĽSTVA PLOVDIV (ČSTK) — Československá stranícka a vládna delegá cia zavítala v tretí deň svojho pobytu v Bulharskej ľudovej re publike do starobylého veltržnébo mesta Plovdivu. Výrazným heslom „Nech 2l|e bulharsko-českostovenské priateľ­stvo!“ a portrétmi súdruhov Gus­táva Husáka, Todora Zlvkova a Ľubomíra Štrougala zďaleka vítal členov československej straníckej a vládnej delegácie a ich sprievod plovdivský závod na písacie stro­je „MARICA“. Osadenstvo tohto najmodernej­šieho závodu svojho druhu v (Pokrač. na 11. str.) PROTFľÄR! VŠETKÝCH KRAJÍN. SPOJTE SA! ROCNlK ÍVII. čisto 11 Štvrtok, U. IANUARA 1971 1 Kčs ( udu ORGAN ZÁPADOSLOVENSKÉHO KV KSS . BEZ FORMÁLNOSTI S10V0 TÝŽDŇA Ved som nedávno na plenárnom zasadnutí Západoslove^i,­­*» ského krajského výboru KSS počúval referát tajomníka Ing. Františka Ziroeka, v ktorom hovoril o hospodárskych vý­sledkoch, dosiahnutých v našom kraji v uplynulom roku, poviem pravdu, že som mal v tom momente pred očami ar­­mádú tisícov našich fudí, ktorí sa o tieto vynikajúce hospo­dárske výsledky pričinili. V tomto Slove týždňa sa síce už nechcem nijako podrobnejšie zaoberať týmito otázkami, spomínam to len preto, že iba pred niekoľkými dňami sme vstúpili do prvého roku piatej päťročnice, v ktorej nás ča-. kajú ešte vyššie úlohy na každom úseku nášho ekonomické­ho a spoločenského života. Zmienil sa o tom v referáte i sú­druh Zimek. A hlavnou témou, akými konkrétnymi činmi rie­šiť nastolené úlohy, bolo i vystúpenie viacerých súdruhov na tomto pléne v diskusii. Myslím si, že je už za na-, mi obdobie, kedy sa i na ta­kýchto fórach prednášali plamenné pozdravy a len málo konkrétneho sme moh­li počuť, ako členovia strany, vedúci hospodárski pracovníci i ostatní naši pracujúci budú realizovať plány na svojich pracoviskách, slovom, všade. V diskusii na pléne, ako sme písali aj v rámcovej správe, vystúpilo osem súdruhov, pri­čom další sa vzdali svojho vystúpenia pre pokročilosť času. Nie, nebolo v nej krasorečnenta, ale čo je potešiteľné, že všetci diskutujúci súdruhovia sa hlboko zamýšľali nad tým, čo konkrétne treba robiť, aby ich pracovné kolektívy, osa­denstvá závodov a podnikov prispeli k ďalšiemu hospodár­skemu napredovaniu. Už i z toho dôvodu, a netreba to tajiť, že táto cesta nijako nebude labká. Vieme veľmi dobre, že ešte stále zápasíme s mnohými problémami a nedostatkami, ktoré ša ani pri'najlepšej vôli nedajú z. týždňa na týždeň či z mesiaca na mesiac odstrániť. Ako napríklad hovoril sú­druh Ján Sabík o problémoch zvyšovania poľnohospodárskej výroby. Je známe, že naše poľnohospodárstvo už viac rokov zápasí s nedostatkom mechanizačných prostriedkov. Je ne-, dostatok traktorov a iných mechanizačných zariadení. Spo­menul, že v Zbrojovke v Brne teraz pracuje 380 družstevní­kov na výrobe traktorov. Problematika a perspektívy poľno­hospodárskej výroby v Západoslovenskom kraji boli hlavnou témou diskusného príspevku i vedúceho oddelenia poľno­hospodárstva a výživy Zs KV KSS súdruha Rudolfa Baláža. Je neradostnou skutočnosťou, že poľnohospodárstvo má ne­dostatok pracovných síl a najmä mladých. Súdruh Július Varga hovoril o veľkom rozvoji pracovnej iniciatívy v Ko­márňanskom -okr-ese. Tridsaťmiliónová hodnota záväzkov, ktoré uzatvorili pracovníci na počesť významných jubileí, jasne svedčí o tom, že konsolidačný proces aj tam úspešne pokračuje. I ďalšie slová súdruhov Antona Groma, Ivana Knoteka i ďalších, ktoré odzneli v diskusii, budú pre stranu dobrým pomocníkom pri hľadaní východísk, ako naplniť zá­very vyšších straníckych orgánov a napokon i samotného Západoslovenského krajského výboru tvorivými činmi. Ak sme sa doposiaľ zmienili o iniciatíve, ale i problémoch v poľnohospodárstve, „vytrhnutých“ z diskusie, rovnako mô­žeme hovoriť o celom rade dobrých príkladov pracovnej ini­ciatívy a obetavosti ľudí v závodoch, o ktorých sme počuli i na tomto pléne. Hovorili o nich súdruh Štefan Andrašík, Ing. Jindřich Stanek i ďalší súdruhovia. K závažným diskusným príspevkom patrilo i vystúpenie . námestníka predsedu Štátnej plánovacej komisie Ing. Jozefa Hvoreckého. Na konkrétnych faktoch z celoštátneho hľadiska, ale i v podmienkach Západoslovenského kraja upozornil najmä na najdôležitejšie úseky, ktoré budeme mu­sieť veľmi uvážene riešiť. Je to oblasť najmä pracovných síl. Pritom úlohy ,sa,zvyšujú nielen na tento, ale i na ďalšie roky päťročnice. Navyše budeme musieť postupne odbúravať nad­merný administratívny aparát, a to nielen v ústredných a krajských ustanovizniach, ale i v samotných závodoch. Na­tíska sa tu otázka, ako teda zabezpečiť zvýšené úlohy vý­roby. Predovšetkým treba dôslednejšie využívať pracovný čaš, skvalitňovať technológiu výroby, zavádzať racionalizá­ciu do výroby atď. V týchto niekoľkých riadkoch nemožno obsiahnuť celú diskusiu z posledného pléna Zs KV KSS. Chceli sme iba naznačiť, resp-dotknúť sa niektorých problémov, o kto­rých sa hovorilo v diskusii. Hlavné však je, aby sa takýmto spôsobom, t. j. konkrétne postupovalo vždy a všade tam, keď sa hovorí o zabezpečení úloh vo výrobe. A nemalo by to byť inak ani na blížiacich sa výročných členských schô­dzach strany,. na ktorých budú komunisti prerokúvať a schvaľovať výrobné programy svojich závodov a jednot­ných roľníckych družstiev, JOZEF DEGNER DNES 12 STRÁN 4 Dnes sa schádza ustanovujúce ZASADNUTIE Zs KNV Vo veľkej zasadacej sieni Zs KV KSS v Bratislave zídu sa dnes poslanci Zá­padoslovenského Krajského národného výboru, aby na ustanovujúcom plenár­nom zasadnutí zložili sľub, zvolili predsedu Zs KNV, podpredsedov, tajomníka a ostatných členov rady, utvorili komisie, odbory a zvolili ich vedúcich. O prie­behu tohto zasadnutia budeme našich čitateľov podrobne informovať. Politickou smernicou a východiskom pre prácu tohto orgánu sú úznésenía a závery decembrových zasadnutí plén ÚV KSČ a ÚV KSS, i predchádzajúce i uznesenia najvyšších straníckych orgánov, najmä rezolúcia XIII. zjazdu KSČ o postavení národných výborov v socialistickej spoločnosti. Ustanovujúcemu zasadnutiu KNV želáme veľa zdaru! STVORMILIÓNOVÝ B ratislavský podnik KABLO, vyznamenaný Radom re­publiky a držiteľ dvanástich Červených zástav za vzorné pl­nenie exportných úloh sa radí medzi najmodernejšie závody v republike. Po prekročení minuloročných plánovaných úloh vstúpili do nového roku s hodnotným so­cialistickým záväzkom, zamera­ným k 50. výročiu založenia Ko­munistickej strany Českoslo­venska. Sľubujú v ňom efektív­nejšie využívat suroviny, zvyšo­vat úroveň kvality výrobkov a zlepšovat pracovnú disciplínu. Záväzok predstavuje pre národ­né hospodárstvo úsporu skoro štyroch miliónov korún. Kablo­­váci sa rozhodli obnovit socia­listickú sútai o najlepšieho pracovníka svojej profesie a sú­ťaž brigád socialistickej práce. Tento záväzok je o to cennejší, že podnik KABLO bol medzi pr­vými v Bratislave v počte i v hodnote záväzkov kolektívov BSP a že chce v rozvíjaní tých­to súťaži pokračovať. V rámci súťaže o zlepšenie pracovného prostredia a úprave závodu i je­ho okolia sľúbili kablováci od­pracovať 10 000 brigádnických hodín. Záväzkom k 50. výročiu zalo­ženia KSC prejavuiú^Drjicutúci nárádného podniku .íXA.0 Bra­tislava dôveru k našej strane a SĽUB - Na snímkach: nová, moderná technika našla svoje domovské právo vo všetkých oddeleniach podniku. Snímky autor mm& a .mm pevné odhodlanie prispieť pod jej vedením svojou prácou k rozvoju podniku a celej našel socialistickej spoločnosti. Ján BLASČlK PÁDNA ODPOVEĎ ROZBÍJAČOM JEDNOTY Ak raz budú historici hodnotiť mládež­nícke a detské hnutie našej doby, určite prídu na dva roky, ktoré sú istými medzníkmi vo vývoji tohto hnutia. Prvým z nich je rok 1969. Ten však už dnes môžéme hodnotiť aj my, čo nie sme historikmi, ako rok omylov v mládežníc­kom hnutí. Lebo práve v marci 1969 sa na onom „pamätnom“ zjazde zrušila do­vtedy jednotná mládežnícka organizácia — československý zväz mládeže a jeho miesto zaujalo šesť samostatných zväzov pod spoločnou strechou — Združenie detských a mládežníckych organizácií Slovenska. Iste tu netreba opakovať dô­vody, ktoré mali pripravené všetci roz­bíjači jednotnej organizácie mládeže. Veľ­mi skoro sa však ukázalo, že ZDMOS má základy vybudované na piesku a že väč­šina zväzov nemá vyjasnený svoj prog­ram. m POLITICKÉ SKÚSENOSTI Prečo mohlo prísť až k takému roz­kladu? Dnes už chápeme veľa súvislostí, ktoré vtedy takmer nik, a najmä nie mlá­dež, pochopiť nemohol. O príčinách, kto­ré viedli k tomu, že sa naše mládežníc­ke -hnutie dostalo v tých rokoch do zá­vozu, hovoril minulý týždeň aj člen Pred­sedníctva a tajomník ÚV KSS súdruh Pezlár na celoslovenskom aktíve ideových pracovníkov Socialistického zväzu mlá­deže. Pripomenul, že naši politickí pro­tivníci sa vo svojej činnosti zameriavajú predovšetkým na mládež a na inteligen­ciu. Mládež nemá svoje vlastné politic­ké skúsenosti, tie ešte len získava. Preto určitá časť mládeže podľahla antisocia­­listickej propagande, prejavovala sa u nej netrpezlivosť Títo mladí ľudia zís­kali prvé politické skúsenosti, ale za akú cenu? Za cenu ťažkých omylov? Bolo celkom prirodzené, že tá časť čle­nov mládežníckych organizácií, ktorá ne­podľahla argumentom rozbíjačov jednoty sa usilovala o nové zjednotenie a vytvo­renie novej, jednotnej organizácie mlá­deže, avšak takej, ktorá by dokázala, po­učená z chýb a omylov, plne uspokojiť prirodzenú túžbu mladého človeka po se­barealizácii a ktorá by bola skutočne or­­ganizáciou-leninského typu. Zdravému jadru mládeže pod vedením skúsených komunistov, ktorí stáli pevne na pozíciách marxizmu-leninizmu a pro­letárskeho internacionalizmu sa to sku­točne podarilo. Prvým krokom pre zno­vuzjednotenie bolo vytvorenie Leninské­ho zväzu mladých. Jeho vznik bol impul­zom pre konečné vyriešenie dilemy: jed­notne či vo zväzoch. • JEDNOTNE ZA SOCIALIZMUS Zdravé jadro slovenskej mládeže, ne­zasiahnuté pravlcovo-oportunistlckými názormi, ukázalo cestu všetkej českoslo­venskej mládeži. Socialistický zväz mlá­deže Slovenska vznikol už v apríli 1970. MLADÍ NESKUMO V novembri toho istého roku sa v Prahe zišla ustanovujúca konferencia Socialis­tického zväzu mládeže ČSSR. Rok 1970 je preto tým druhým dôležitým rokom v histórii nášho detského a mládežníc­keho hnutia. Hlavné ciele, ktoré si pred seba naša mladá generácia, združená v SZM pred seba postavila, sú obsiahnuté v Progra­movom vyhlásení: „Chceme rovnako ako naši predchod­covia zápasiť o nový svet. Presvedčivosť socialistických ideí sa umocňuje siloiu a rozkvetom krajín socialistického spolo­čenstva. Využime teda svoj um, schop­nosti a zdravú kritičnost pre rozvoj vlas­ti a víťazstvo socializmu. Prišli sme jed­noznačne k rozhodnutiu vytvoriť svoju jednotnú organizáciu. Nazvali sme ju So­cialistický zväz mládeže, pretože sa hlá­sime k socializmu. Vychádzame pritom z poznania, že komunistická strana je je­dinou silou, schopnou priviesť náš ľud k socializmu a komunizmu, že učenie marxizmu-leninizmu je jedine správnou teoretickou výzbrojou na naplnenie na­šich ideálov.“ V duchu týchto slov sa od založenia SZM uberá práca všetkých jeho orgánov i organizácii. Ako ďalej postupovať, spô­sob, ako uplatniť tieto závery a ciele v praxi, stanovilo II. plénum ÚV SZM. Všetky tieto zásady si dal do svojho prog­ramu na prvý polrok tohto roku aj náš Západoslovenský krajský výbor SZM. 6 CIELE KRAJSKEJ ORGANIZÁCIE Postupne ^bude upevňovať ideovú, po­litickú a organizačnú jednota SZM a zís­kavať doň ďalších chlapcov a dievčatá, ktorí majú záujem na uskutočňovaní jeho programu, najmä cestou cieľavedomého rozvíjania ideovo-výchovnej, propagan­distickej agitačnej práce medzi mladou generáciou v duchu vedeckého svetové­ho názoru robotníckej triedy a politiky KSČ. Krajská organizácia bude získavať mla­dých ľudí k aktívnej práci pre spoloč­nosť a oživenie osvedčených budovateľ­ských tradícií mládežníckeho hnutia a prostredníctvom okresných výborov SZM činnosť každej základnej organizácie za­meria tak, aby uspokojovala záujmy a po­treby mladej generácie. __ Mimoriadnu pozornosť-venuje Pionier­skej organizácii SZM. Na princípoch pro­letárskeho internacionalizmu bude rozví­jať styky s družobnými bratskými det­skými a mládežníckymi organizácťami­­socialistickýxh štátov, predovšetkým s VKLZM. Dva mesiace, ktoré prešli od založenia SZM, nie sú dlhá doba. A naša krajská organizácia SZM je iba o mesiac staršia. Za takú krátku dobu ešte ťažko bilanco­vať jej prácu. Prvé kroky jednotnej mlá­dežníckej organizácie však zamierili správnym smerom — vedú k tý«f cieľom, ktoré si československá mladá generácia predsavzala. Naša mládež si iste zapamä* tá slová človeka, ktorého si nadovšetko váži pre jeho čestný a čistý život, zasvä­tený boju pre našu spoločnú vlasť, slová prezidenta republiky, armádneho gene­rála Ludvika Svobodu, ktoré povedal na adresu mladých ľudí na Nový rok: „Každá mladá generácia chce za niečo bojovať, mať svoj ideál, svoj cieľ, ukázať, čo vie, osvedčiť svoje vedomosti a schop­nosti. Svoju mladú tvorivú silu dajte do služieb svojej vlasti — pri riešení nároč­ných problémov ďalšej výstavby socializ­mu. V tom je revolučnosť našej doby. Ne­bude to ľahké. Avšak patrilo vždy ku cti predovšetkým mladých ľudí, že vedeli nielen smelé a veľké ciele stavať, ale že ich tiež dokázali premeniť na skuteč­ en BRESTOVANSKÁ

Next