Hlas Ĺudu, február 1971 (XVIII/26-49)

1971-02-25 / No. 47

Naši si á vni rodáci Patrón Slovákov Pred 225 rokmi, 28. feb­ruára 1746 sa narodil vý­znamný a slovenský historik a vzdelanec dr. JURAJ SKLE­NÁR, ktorý počas svojho bra­tislavského pôsobenia si vy­slúžil od svojho súčasníka a historika Mateja Korabinské­­ho prímenie „pýcha mesta Bratislavy“ a ktorého slávny uhorský historik Katona na­zval „patrónom Slovákov“. Spoločne s Fándlym pre­pracoval a poznámkami do­plnil Papánkovo dielo „Com­­pediata história gentis Sla­­vae ..v ktorom sa snažil dokazovať význam historie slovenského ľudu na jeho existenciu pod Tatrami. Ne­menej zaujímavé sú aj jeho diela „Posonii litterarum“ a „Rariora naturae monumen­te in Ungaria..v ktorých sa snaží dokazovať velkost' vplyvu Bratislavy na literár­a ny život a tvorbu v Uhorsku domáha sa účinnejšej ochrany pamiatok a prírody v Uhorsku s osobitným zre­teľom na Slovensko. Vyvrcholením vedeckej práce dr. Juraja Sklenára je nesporne jeho dielo „Vetus­­tissimus magnae Moraviae situs“ v ktorom sa zaoberá najstaršími hranicami Veľkej Moravy najmä z toho dôvodu aby ubránil politickú rovno­právnosť Slovákov v Uhor­sku, ktorú sa snažili niektorí maďarskí historici popierať. Keď Sklenára napadol uhor­ský historik Katona, ktorý tvrdil o jeho diele, že sa ne­zakladá na historickej prav­de, napísal pohotový Sklenár ďalšie dielo „Hypercriticon examinis vetustissimi mag­nae Moraviae situs“, v kto­rom vyvracia Katonové tvr­denia. Objektívny Katona na­zval po tomto diele Sklenára „patrónom Slovákov“, ktorý si je vedomý vlasteneckých povinností voči ľudu z ktoré­ho pochádza. Bolo veľkou stratou slovenskej veci, že tento vzdelanec zomrel po­merne mladý, 44-ročný. Po­sledné roky svojho života strávil Sklenár v Bratislave. FK. Autor opery Radúz a Mahuliena Pred 75. rokmi, 27. februá­ra 1896 sa narodil významný Slovenský hudobný skladateľ a pedagóg FRAŇO DOSTÄ­­LlK. Po skončení učiteľského ústavu pôsobil ako učiteľ v Prievidzi, kde bol i organis­tom a dirigentom tamojšieho spevokolu. Hudobne nadaný sa pokúsil po prvej svetovej vojne študovať na pražskom konzervatóriu, kde ho však odmietli. Podarilo sa mu do­stať sa na konzervatórium v Brne, kde určitý čas bol je­ho pedagógom i slávny Janá­ček. Po skončení brněnského konzervatória pôsobil Dosta­­lík ako učiteľ hudby v Spiš­skej Kapitule a napokon v Bratislave, kde i zomrel vo veku 48 rokov. Vo svojej hudobnej tvorbe Sa snažil Dostalík vytvoriť nové formy, čím si vyslúžil pomenovanie experimentáto­ra. Pretože mal možnost po­hybovať sa medzi sloven­ským ľudom dal sa na zbie­ranie ľudových piesní, o čom uverejňoval v odborných ča­sopisoch pojednania. Pre klavír vytvoril Tri dunajské bagately a pre husle štyri sonáty ako aj niekoľko kvar­tet. Vyvrcholením jeho hudob­nej tvorby je slovenská ope­ra „Radúz a Mahuliena“, ktorá je-dodnes v repertoári popredných operných javísk. V tejto opere sa Dostalík predstavil ako skutočný ex­perimentátor, znalec ľudovej tvorby a slovenského vidie­ka. Bolo veľkou stratou slo­venskej hudobnej tvorby, že tento talentovaný hudobník sa jednak nevedel zapojiť do hudobnej tvorby mladej na­stupujúcej generácie a že zomrel pomerne mladý. FK. i <► o <> <« <r <► <> <► FRAN0KRÁĽ FEBRUÁR1948 Nebolo možno zastaviť, t nebolo možno zahatať, nebolo možno zvrátiť späť, čo prúdy krvi priplavili, čo utrpenie vykúpilo, čo milióny žitím zaplatili. Kto nechápal, musel nabok, kto zavadzal, musel z cesty, kto vzpriečil sa, musel padnúť. Prerazil prúd života a nesie spravodlivosť, nesie krajšiu budúcnosť. n <► o <► o o <► o S n <► Vyznamenania statočným BRATISLAVA (ref) — Pri príležitosti 23. výročia Februárového ví­ťazstva prevzali včera na Z* KV KSS v Bratislave niektorí príslušníci Ľudových milícií vyznamenania, ktoré im udelil prezident republiky a náčelník krajského štábu ĽM. Prezidentské vyznamenanie Rad Červenej hviezdy prevzal Ladislav MELIŠ, pracovník bratislavského Slovnaftu. Vyznamenanie Za vyni­kajúcu prácu udelili Ladislavovi PSOTOVI, náčelníkovi okresného štábu ĽM v Galante a náčelníkovi okresného štábu ĽM Bratislava* vidiek Klaudiusovi CSÁKYMU. Náčelník okresného štábu ĽM v No­vých Zámkoch Ľudovít ŠNIRC prevzal vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. Trinástim príslušníkom ĽM udelili vyznamenanie Za zásluhy o ĽM I. stupňa a dvadsiatim šiestim vyznamenania Za zásluhy o ĽM II. stupňa. Čestný odznak ĽM prevzalo dovedna 45 súdruhov. S vyznamenanými milicionármi zotrvali v priateľskej besede ta­jomník Zs KV KSS súdruh E. Turzo a náčelník krajského štábu ĽM súdruh A. Slovák. Včera a dnes vyznamenávajú aj príslušníkov ĽM v okresných mes­tách. Odznak Za zásluhy o ĽM I. a II. stupňa udelia spolu 39 súdru­hom, dvom odovzdajú odznaky Za obranu vlasti a trom odznaky Za službu vlasti. Vedúci tajomník Zs KV KSS súdruh Eugen TURZO pri odovzdá­vaní vyznamenaní vzorným príslušníkom Ľudových milícií. Snímky: J. BLAŠCÍK Státisícová manifestácia pražského ľudu 25. februára 1948 na Václavskom námestí. Ľud očakáva návrat Klementa Gottwalda z Hradu. Vyznamenanie RAD ČERVENEJ HVIEZDY udelil prezident ČSSR Ľudovítovi MELIČOVI (na obr. vľavo) vidíme ho s náčelníkom štábu krajského veliteľa ĽM Ale­xandrom slov Akom. MLÁDEŽ STREDOBODOM POZORNOSTI K0M0NIST0V Život so sebou prináša rozličná starosti, radosti, ale predovšet­kým uspokojenie z dobre vykonanej práce. U mladých ľudí sa to prejavuje ešte markantnejšle. Chcú sa čomusi naučiť, chcú niečo dosiahnuť a vyrovnať sa iným. Pozrime sa, ako dobre poradil mládeži súdruh J. Uhnák, predse­da Osvetovej besedy v Čajkove. Spočiatlku ich pozornosť upútal rozličnými podujatiami v osvetovej besede. Často s nimi diskutoval o tom, čo všetko by mohli v obci urobiť, ako by sa mohli pobaviť, organizovať kultúrne podujatia a pomôcť pri skrášľovaní obce. Na­pokon im navrhol, aby si vytvo­rili mládežnícku organizáciu. Bo­la by to ozaj veľká škoda, keby sa mládež v Čajkove schádzala len živelne, bez perspektívy a ne­záväzne. Treba dodať, že v Čajko­ve je .veľa mladých ľudí. Nuž a tak jedného pekného dňa mládež pouvažovala a porozmýšľala nad návrhom súdruha Ufonáika. Slová sa premenili v činy a koncom ja­nuára tohto rolku mali už aj usta­novujúcu schôdzu Socialistického zväzu mládeže. Zvolili si výbor, ktorého predsedníčkou sa stala mladá, šikovná, iniciatívna M. Uhnáková, plná elánu do práce a plánov do budúcna. Už ako štu­dentka bola čin>ná v mládežníckej organizácii, preto dnes vôbec ne­váha viesť mládež v ich obci. Cíti sa dobre medzi rovesníkmi a do­dáva: „Naša mládež vie, do akej organizácie vstupuje. Treba ju však dôsledne oboznámiť s jej úlo­hami a programom. Kto iný, ak nie mládež má byť zárukou našej šťastnej budúcnosti?! Svojím sprá­vaním, konaním a statočnou prá­cou dokážeme, že sa na nás naša socialistická spoločnosť môže spo­ľahnúť!“ Muž a tak 60 chlapcov a diev­­čat dostane onedlho nové člensiké legitimácie. Na túto uda­losť sa všetci tešia a pripravujú. Ich schôdziková činnosť je veru pestrá a živá. Napríklad súdružka predsedníčka M. Uhnáková bola na funkcionárskom školení a hneď po ňom zvolala schôdzu, na ktorej informovala členov o ďalšej práci v mládežníckej organizácii. Dvaja zväzácí mali práve v ten deň na­rodeniny, nuž po schôdzke pri ma­lom občerstvení si mládež zatan­covala ipri gramofóne, ■ problém miestnosti pre vyvíja­­nie činnosti mladých ľudí na dedine je vari už roky boľavý. Vy­nachádzavosť mládežníkov v Čaj­kove, výdatná pomoc miestneho národného výboru a JRD rozuzlili začarovaný prútik a mládež v Čaj­kove má sa kde schádzať. Majú dve klubové miestnosti v 'kultúr­nom dome, ktoré sl zariaďujú svojpomocne. Pripravujú tanečnú zábavu a čistý zisk z nej venujú na zariadenie klubových miestnos­ti. Sú to veru šikovní chlapci: sa­mi si robia dekoračnú stenu, sto­líky, barový pult, slovom, ako v meste. Miestny národný výbor im dá miestnosti vymaľovať, na ďal­šie zariadenie poskytne 10 000 ko­rún a JRD 2000 korún. To mladých však zavazuje! ich plány do budúcnosti sú veľ­ké: predovšetkým budú ďalej roz­širovať členskú základňu. Podchy­tia aj tých mladých ľudí, čo sa vrátia z vojenskej služby: chcú byť príkladom vo všetkom; v mar­ci usporiadajú súťaž — Hľadáme spevácke talenty —; uskutočnia športové popoludnie; nadviažu úzku spoluprácu s pionierskou or­ganizáciou pri ZDS; sviatok práce privítajú prvomájovou veselicou; nacvičia divadelnú hru „Škria­tok“; uskutočnia zájazdy za krása­mi našej vlasti; zorganizujú brigá­dy na skrášlenie svojej obce. Po­môžu všade tam, kde bude treba! Ctranícka organizácia v obci ^ sleduje prácu mládežníkov ; veľkým záujmom. Mladí očaká­vajú. že komunisti aj v budúcností im budú radiť a usmerňovať ich. Veď napokon činnosť v mládežníc­kej organizácii je aj prípravou pre vstup do strany. Preto mládež v Čajkove začala tak čestne praco­vať, preto je ochotná nechať sa viesť! Čas ukáže, ako dlho! Chce­me veriť, že to bude činnosť tr­valá. Š. DURAČINSKÄ M. UHNÄKOVÁ, predsedníčka SZM v Čajkove Mládežníci brigádnicky sl zariadia klubové miestnosti v kul­túrnom dome a upravia aj jeho okolie Bol pri tom ALEXANDER ŠVARAL SPOMÍNA... Spomienky na 25. jebruár 1948.. mi ostanú v pamäti al do smrti, ani takmer štvrfsto­ročie ich nemôže z nej vygu­­movať. Samozrejme o pripra­vovanom vystúpení súdruha Klementa Gottwalda sme ve­­.deli už skôr od súdruha Iva­na, ktorý mal za náš okres spojenie s Prahou. Išlo o zabránenie reakcií zmariť výdobytky tvrdých triednych zápasov. Všetci sme pri tom chceli byť. Vede­nie Okresného výboru KSS v Leviciach vybralo len sedem­nástich. Najhoršie to bolo s dopravou. Také možnosti ako teraz neboli, preto sme nasadli do otvoreného ná­kladného auta a vyrazili smerom do Prahy. Do konvo­ja sa k nám cestou pridávali súdruhovia z iných okresov, takže pred cieľom našej ces­ty nás bola dlhá, dlhočižná kolona. V Prahe nás už čakali. Roz­dali nám i zbrane a dostáli sme úlohu strážiť časí Ječnej ulice. Poriadok sme udržali na jednotku. Všetci sme boli rozhorčení nad výčinmi pred­staviteľov reakčných strán a boli sme odhodlaní neustúpiť ani krok späť. Boli by sme sa veľmi radi dostali na Sta­romestské námestie, aby sme mohli vidieť súdruha Gott­walda pri prejave. Dušou a srdcom sme boli s ním a dr­žali sme mu palce, ved: pre nás komunistov to bola roz­hodujúca, posledná bitka š buržoáziou. Hoci nám už 64 rokov, vždy som a budem hrdý na to, že som bol aktívnym účastníkom Februárových udalostí v Prahe. V mojom živote to bola najvýznamnej­šia udalosť. Odvtedy stále pracujem aktívne v Ľudovej milícii a snažím sa úlohy čestne plniť: Moji predstave­ní na mňa nezabudli, dostal som štátne vyznamenanie „Za službu vlasti“ a včera „Za zásluhy o ĽM“. Bez účas­ti na činnosti Ľudovej milí­cie by som ani žiť nevedel. Mám to akosi v krvi, pulzuje to vo mne a bude žiť až po hrob. v j D

Next