Hlas Ĺudu, február 1971 (XVIII/26-49)

1971-02-25 / No. 47

PROLETÁŘI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! V" SLOVO TYZ Je to zhoda okolností alebo zákonitost vývoja, že sl 23. výročie Víťazného februára pripomíname práve v roku 50. výročia zalo­ženia KSČ a intenzívnych príprav na jej XIV. zjazd. Ako vždy, tak 1 teraz sa s úctou a hrdosťou vraciame k uzlo­vým udalostiam v našej histórii, ktoré podstatnou mierou ovplyv­nili vývin robotníckej triedy a jej predvoja KSČ. jednou z týchto udalostí je február 1948, ktorý sa stal významným historickým medzníkom Komunistickej strany Československa, v živote robot­níckej triedy, rolnictva a inteligencie, v Ich bojoch za základné požiadavky občanov našej vlasti. Bol to ten velký februárový deň, ktorý s konečnou platnosťou rozhodol o ďalšom vývoji náš­ho štátu, urýchlil cestu socialistickej výstavby a zabezpečil ne­závislosť a bezpečnosť našej republiky. Február 1948 bol vyvrcholením zrady československej buržoá­zie, jej porážky, ale súčasne i presvedčivým výrazom politického dozretia nášho (udu, tvrdo zakalovaného v triednych zápasoch, v protifašistickom boji, v SNP, ale i v pokračujúcom revolučnom procese po oslobodení. KSČ. jej gottwaldovské vedenie svojou neúnavnou a obetavou prácou uskutočnilo hlboké zmeny v zmýš­­laní a postoji najširších vrstiev fudu a Ideály socializmu stali sa materiálnou silou širokých más pracujúcich, pričom význam­nú úlohu pri porážke reakčných sfl a pri upevňovaní výsledkov Februára zohrali ľudové milície. Tento deň zostane nerozlučne spojený s činnosťou významného činitela KSČ a medzinárodného komunistického hnutia Klementa Gottwalda, ktorý má .nesporne velké zásluhy na tom, že moc v tomto štáte prevzala robotnícka trieda a je aj dnes pre nás veľkým vzorom komunistu revolucionára. Februárové víťazstvo, ku ktorému sa každoročne vraciame, ako k trvalému zdroju poučenia, potvrdilo správnosť tvorivého po­stupu KSČ a medzinárodnú platnosť učenia inarxizmu-leninlzmu. Dokázalo, že na určitom stupni vývoja je možnosť zjednotenia ODKAZ SLÁVNEHO robotníckej trfedy pod vedením komunistickej strany s najširším robotníckym hnutím, spojenie boja za socializmus s bojom zá de­mokraciu. Toto historické víťazstvo nebol« len zakončením dlho­dobého zápasu o politickú moc v Československu, ale zároveň počiatkom budovania socializmu. Robotnícka trieda v čele s KSČ sa stala vládnúcou triedou, jej triedny zväzok s pracujúcim roľníctvom a socializmu oddanou inteligenciou, spojenectva a bratstva so Sovietskym zväzom, stali sa tou rozhodujúcou spoločenskou silou, ktorá pripravila poráž­ku kontrarevolučných síl a zároveň velký projekt výstavby so­cializmu u nás v poíebruárovom období. Od Víťazného februára 1948 napriek omylom a prekážkam, po­darilo sa za významnej pomoci socialistických krajín, osobitne ZSSR dosiahnuť také úspechy v spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom a politickom postavení českého a slovenského národa, 0 ktorých predchádzajúce generácie mohli nanajvýš iba snívať. „História potvrdila, zdôraznil prvý tajomník ÚV KSČ súdruh Hu­sák na celoštátnej konferencii NF — že náš ľud vo februári 1948 sa rozhodol správne. Výstavba socializmu viedla k odstráneniu vykorisťovania, prinlesia prudký rozvoj výrobných síl, rozvoj vzdelanosti a kultúry, dala pracujúcim sociálne istoty neporov nateľné s podmienkami života v buržoáznej spoločnosti a vý­razne pozdvihla životnú úroveň. Socialistické zriadenie dokázalo, 1 v podmienkach našej krajiny svoje prednosti a schopnosti riešiť základné úlohy rozvoja výroby a spoločnosti v prospech pracu­júcich.“ Aj v našom Západoslovenskom kraji sa výrazne prejavili vý­sledky socialistickej výstavby, ku ktorej otvoril cestu február 1948. Revolučné premeny, ktorými prešiel náš kraj v procese socialistickej Industrializácie, kolektivizácie a rýchleho počet­ného rastu Inteligencie, rozvoja hmotnej a kultúrnej úrovne pra cujúcich sú najvýraznejším svedectvom správnosti nastúpenej cesty. Antisocialístické a pravicovo-oportunistlcké sily po januári 1968 sa všemožne usilovali, aby znížili význam Februára a spochyb­ňovanie dosiahnutých výsledkov socialistickej výstavby mail na programe dňa. Pravicové krídlo pôjanuárového vedenia strany uvolňovalo najreakčnejším silám priestor a dovoľovalo im pri­pravovať odvetu za február 1948, návrat buržoázneho poriadku a násilnú zmenu vnútropolitickej a zahraničnopolitickej őrien tácle ČSSR. Tieto sily sa chystali zmiesť zo sveta všetko, čo sa u nás po oslobodení vybudovalo a doviedli v roku 1968—69 nielen stranu, ale celú našu spoločnosť do najhlbšej politickej krízy v doterajších dejinách našej strany. V tejto zložitej situácii, keď vnútorné sily boli paralyzované politikou pravicových predstaviteľov vo vedení strany a neboli schopné sa zmobilizovať, postaviť sa na odpor a zastaviť nástup kontrarevolúcie — len včasný vstup spojeneckých vojsk zabránil krviprelievaniu. Bol to akt internacionálnej pomoci a jedine správny. Za to patrí naša vďaka Sovietskemu zväzu a socialistic­kým krajinám, ktorí zachránili výdobytky socializmu v našej vlasti. Neprišli k nám z vlastného rozhodnutia, ale na prosbu tisícov komunistov a nekomunistov zo všetkých vrstiev obyvatel stva, ktoré nezradili socializmus, nechcel! kontrarevolúciu, ale niektorí boli zneužití hŕstkou kontrarevoluolonárov pre ich ne­kalé zámery. Decembrové plénum ÚV KSČ svojimi dokumentmi vyvodilo po­naučenia zo staršej a nedávnej minulosti v strane a spoločnosti a vyzbrojilo stranu, ako postupovať ďalej v oblasti úplnej Ideo­logickej porážky pravicového oportunizmu, ako zintenzívniť tento zápas a úspešne čeliť aj novým tendenciám spomenutých nepria­­tefských síl. Naša strana týmto plénom uzatvorila jednu z pohnu tých a velmi poučných kapitol vo svojej histórii. Táto kapitola nás varuje, ale zároveň zaväzuje, aby všetci komunisti strážili marxistlcko-lentnskú jednotu v strane a všetci bez rozdielu smelo prebojovávali súčasnú politiku nového straníckeho vedenia. Ak bude naša strana jednotná, ak bude v nej platiť jednota slova a člnu. stane sa akcieschopnou stranou leninského typu. Preto i naďalej v duchu odkazu revolučných tradícií a februára 1948 upevňujme dôsledne ideovú, organizačnú a akčnú jednotu strany, prehlbujme priateľstvo a spojenechvo so Sovietskym zvä. zom a prispievajme svoiím dielom k rozvíjaniu našej socialistic­kej spoločnosti. • . „ . _ _____ IGNÁC JANÁK, tajomník Zs KV KSS DNES STRAN PRVÁ KOZMONAUTKA SVETA TERESKOIM V ČSSR PRAHA (ČSTK) — Usmievavé a skromná, ako ju poznáme z prvej návštevy Československa v lete ro­ku 1963, pricestovala včera pred poludním do Prahy hrdinka vesmí­ru, predsedníčka Výboru soviet­­skych žien Valentina Vladimirovna Nikola jevová-Tereškovová. Prvú kozmonautku sveta, ktorá je dnes i významnou predstaviteľ­kou medzinárodného ženského hnutia pozvala na týždennú náv­števu našej republiky Českosloven­ská rada žien. Súdružkn Nikolajevovú-Tereško­­vovú sprevádza tajomníčka Výboru sovietskych žien Ľudmila Georgi­­jevna Balachovská. S kyticami čer­vených klinčekov prišli na plochu ruzyňského letiska privítal hosti z najmilších predsedníčka Česko­slovenskej rady žien Gusta Fučíko­va spoločne s ďalšími vedúcimi predstaviteľkami nášho ženského hnutia. Na srdečnom privítaní sa zúčastnili aj zástupcovia ÚV KSČ, ZČSSP a ďalši vedúci činitelia núš­­ho politického a verejného života. Svoju slávnu krajanku pozdraví H na letisku aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR Stepan Vasilievič Červo­­nenko s manželkou Ľudmilou Ser gejovnou Červonenkovou. Úprimnými slovami privítala zá­stupkyňu sovietskych žien Gusta Fučíková. Vzácny host v sobolu navštívi aj Západoslovenský kraj. , t,-ŕ %,,» i# af TM «i íf FEBRUÁR 1948 vošiel do našich novo­dobých národných dejín ako významný historický medzník, ako udalosť, ktorá rozhodujúcim spôsobom zasiahla do živo­ta národov Československa a ovplyvnila ich ďalší vývin tým, že vyriešila otázku moci v prospech robotníckej triedy. V tomto smere znamená víťazstvo ľudu vo FEBRUÁRI 1948 pod vedením KSC nad re­akciou historický medzník aj v dejinách Komunistickej strany Československa, pretože strana po takmer svojej tridsať­ročnej existencii splnila jednu svoju zá­kladnú, historickú úlohu, porazila buržoá­ziu a prevzala politickú moc v štáte plne do svojich rúk, nastoliac diktatúru prole­­tariátn. Heslo boja proti kapitalistickému zriadeniu, revolučná premena tohoto so­­ciálnoekonomického zriadenia cestou so­cialistickej revolúcie a nastolením moci robotníckej triedy, ktoré si KSČ vpísala do svojho programu už pred polstoročím, pri svojom vzniku — stalo sa skutkom. Na túto okolnosť upozorňuje aj Pouče­nie z krizového vývoja v strane a v spo­ločnosti po XIII. zjazde KSČ zdôrazňujúc, že „FEBRUÁROVÉ VÍŤAZSTVO“ bolo vyvr cholením národnej a demokratickej revo­lúcie, dovŕšením revolučného zápasu ro­botníckej triedy o definitívne presadenie socialistickej cesty. Vnútorným predpo­kladom bola silná, v bojoch zocelená, ideovo a organizačne zjednotená komunis­tická strana, na čele ktorej stál súdruh Gottwald. Strana dokázala principiálne a tvorivo uplatňovať leninskú stratégiu a taktiku boja o moc v konkrétnych histo­rických podmienkach našej krajiny. Von­kajší predpoklad úspechu spočíval v tom, že spojenecký zväzok so Sovietskym zvä­zom znemožnil imperialistickú interven­ciu“. Vo februári 1948 kulminoval boj KSČ s reakciou, ktorá rozvíjala všemožné úsi­lie udržať si politickú moc a zadržať vý­voj, ktorý u nás smeroval k socializmu. Po oslobodení našej vlasti Sovietskou ar­mádou v roku 1945 vytvorili sa objektív­ne priaznivé podmienky a možnosť, aby robotnícka trieda vo zväzku s ostatnými pracujúcimi dobojovala víťazne zápas za sociálne a národné oslobodenie českoslo­venského fudu. Do politického systému povojnového Československa vstúpila už Komunistická strana Československa ako významný po­litický faktor, ako politická strana majú­ca vefkú autoritu, získanú bojom nielen za sociálne výdobytky, ale aj národné oslobodenie v protifašistickom zápase. Stala sa vládnou stranou. To jej umožňo­valo viest súbežný boj za dôslednú reali­záciu vytýčených cieľov „tlakom zdola“, vychádzajúcim z aktívnej masovopoiitic­­kej a organizátorskej činnosti strany a „tlakom zhora“, presadzovaním aktuál­ Doc. dr. LADISLAV HUBENAK, CSc. nych požiadaviek a cieľov más vo vrchol­ných štátnych a spoločenských orgánoch a inštitúciách. Reakčné sily, ktoré zaliezli do podze­mia, orientovali sa na rozdúchavanie pro­tikomunistickej hystérie, na bojkot, sabo­táž a zneužívanie povojnových hospodár­skych ťažkostí. Ale ani partnerské strany v Národnom fronte neplnili spoločne pri­jaté politické dohody a snažili sa všetký­mi prostriedkami o zvrat pomerov, o za­bezpečenie kapitalistickej cesty vývoja v povojnovom Československu, odstránením komunistov z rozhodujúcich mocenských pozícií v štáte. Na Slovensku sa zápas sú­stredil okolo otázky mocenského postave­nia Demokratickej strany. Začiatok rozhodujúceho stretnutia na­stal 13. februára 1948 rokovaním vo vlá­de. Situácia sa vyostrila. Národní socialis­ti sa rozhodli konať. Dňa 20. februára vy­pukla vládna kríza, keď ministri za ná­­rodnosocialistickú, liduvú a demokratickú stranu podali demisiu vo vláde. Vyvola­nie vládnej krízy buržoáznymi predstavi­teľmi sa však stalo politickou zbraňou proti nim samým. Demonštrácia politické­ho rozchodu s programom ľudovej de­mokracie sa stala zárodkom kvalitatívne novej etapy vývinu povojnového Českoslo­venska. Pokus buržoázie uskutočniť otvo­rený kontrarevolučný puč bol súčasťou ši­roko založeného plánu medzinárodného imperializmu revidovať výsledky druhej svetovej vojny a sformovať protikomunis­tický a protisovietsky front. KSČ sa snažila mobilizovať všetky zlož' ky českej a slovenskej spoločnosti, v pr­vom rade tie, ktorých záujmy najviac vy­jadrovala politika komunistickej strany: robotníckej triedy a pracujúceho roľ­níctva. Generálny štrajk 24. februára vy­znel ako najmasovejší prejav vôle fudu, realizoval sa ako vôľa revolučných sil. Výsledok jej postupu, v ktorom mali vý­znamnú úlohu aj Ľudové milície, bolo roz­drvenie kontrarevolučných sil buržoázie. Československá buržoázia, ktorá sa v priebehu desaťročia (1938—1948) ako vládnúca trieda dva razy prejavila vefmi výrazne ako sila, ktorá sa rozišla s náro­dom a s ludovými masami a ktorej záuj­my sa dostali do neriešiteľného konfliktu so záujmami spoločnosti — bola poraze­ná. Musela odisť z politickej scény. FEBRUÁR 1948 je v dejinách Českoslo­venska zapísaný ako významný medznik, v ktorom sa definitívne ukončil zápas ro­­botnickej triedy s buržoáziou o politickú moc v prospech robotníckej triedy. FEB­RUÁROVÉ VÍŤAZSTVO vyriešilo aj posta­venie Československa v medzinárodných reláciách ako neoddeliteľnej súčasti no­vého, socialistického zoskupenia krajín, nastupujúcich cestu budovania socializmu a upevnilo spojenectvo s prvou socialis­tickou krajinou — so Sovietskym zvä­zom. Rozhodujúce víťazstvo pracujúcich 25, februára 1948 pod vedenim KSČ nad bur­žoáziou otvára novú stránku našich ná­rodných dejín, na ktorej je napísané — socializmus. Aj KSČ vstupuje do no­vej etapy svojej histórie, keď preberá do svojich rúk plnú zodpovědnost za osud národov Československa, ako vedúca poli­tická sila našej spoločnosti, na bedrách ktorej leži historická zodpovednosť za osud výstavby socializmu v našej vlasti. V tom je aj základný, historický význam februárového víťazstva fudu v roku 1948, význam FEBiüHA :'-v ; ■ t

Next