Katolícke Noviny, 1940 (LV/1-10)
1940-10-25 / nr. 1
„Verím Jednu, svätú, katolícku (všeobecnú) a apoštolskú cirkev , . Roční!; 55. V Bratislave 25. októbra 1940. Číslo 1. v R ■ Bll WWW IIII..Ml ... W— „Verím jednu, svätú, katolícku (vfeobecnú) a apoštolskú cirkev...* 1 * * * S}^ >■. hu-'fs'ifl Tak hovorievame po predpise cirkevných snemov z roku 325 (Nicea) a z r. 381 (Konštantínapol). Pred tými snemy tiež to isté verili a vyznávali Fatolíci. No 8. a 9. storočí zapojili sa touto vetou vyznania viery aj naši predkovia, Slováci, medzi kultúrne národy strednej Európy. Doniesli zvuky tejto vety do dolín vlasti našej prvý raz nemeckí rehoľníci. Na prosbu kráľa Rastislava poslal nám Michal cisár východu našich slovenských apoštolov sv. Cyrila i Metoda. Touto symbolickou vetou utvrdzovali a rozširovali vieru Kristovu tu na brehoch Dunaja, Moravy, Váhu, Hrona a Hornáda pcd Tatrami. Pre túto vetu trpeli a museli putovať do Ríma, aby dokázali, žé ju veria a vyznávajú a Slovákov tiež takto učia. Bezmála tisíc dvesto rokov sa «zná. i« symbol tejto vety: dvojitý apóitól, ský kríž nad národom naším. Národ náš neprestával túto vetu vierovyznania opakovať aj za tlaku a mraku hu. sitských húseníc na našu slovenskú záhradu. Neprestával ju vyznávať aj za smutnej doby 1i. a 17. stor. Máme ^mučeníka z tejto doby pre stále a silné prízvukovanie tejto vety. Musíme si ich raz vyhrabať zo zabudnutia. Musíme ~ odstrániť raz v pokojnejšom žase ka. nene na ich hroby nahádzané. V duchu tejto vety vierovyznania opustil sa do boja zvečnelý vodca ná. rcda Andrej Hlinka pod heslom: „Za Boha a národ!“ fal a rúbal do obludy bludov čechoslovakizmu, svojou ľuvou stranou zaclonil vlasť drahú slo. enskú pred červeným drakom žido. oľševizmu. Dvadsať rokov bojoval v erovnom boji, ale nekjesal, nerobil ''"CT-ľ"»“Aßjp -li ho, nadávali mu do „čiernych Imára v a sadistov", nie raz ho dokrvavili kameňmi, jeho prívržencov strielali, polenámi zabíjali, súdili a odsúdili, le. bo páni slobodomurári mali vždy po ruke svedkov dobre preparovaných. Keď sa on a jeho prívrženci zastali verejne katolíckeho Španielska, vyhrá, žali sa mu, že zomrie s topánkami na nohách. Zomrel tak, ako mu to Boh určil, zomrel spokojne, lebo „dobrý boj bojoval, vieru si zachoval“ a od svätodušných sviatkov 5, júna r. 1938 videl, že darmo nedúfal. Ale poďme k veci. Prečo sa dáva práve táto veta za heslo „Katolíckych novín"? Či by nebolo krajšie, keby to bolo kratšie? Na príklad: „Credo — verím“, alebo nech by bolo: „Verím Boha!" Bolo by to kratšie, azda aj príjemnejšie mnohým ale nebolo by to jasné, čo verím, akého ,,Boha" verím a vieš nebolo by to katolícke. Nebol *' by v tom vyjadrený celý náš kresťan, sko.katolícky náhľad p a svet. Vieme, že 2 miliardy ľudí „verí" niečo na sve. te. Údajne jedna miliarda ľudí „verí V jedného Boha“, veď to veria aj Mo. hamedáni a Židia. Môžme povedať, že aj diabli v pekle i tí potulujúci sa na zemi „veria Boha“, ale zato nemajú ani zbľa kresťansko-katolíckeho náhla, du na svet. Prečo? Preto, lebo rozho. dujúce je nie veriť v Boha, ale činiť vôľu Božiu, ako sa nám javí v Novom Zákone a u jedinej strážkyne pokla, dcv, sviatostí Kristových u cirkvi svä. tej. Kristus nám sľúbil: „Ejhľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta" (Mat. 28, 20). Všetko sa splnilo na vlas, čo On predpovedal, všetko vyplnil a vyplňuje, čo, sľúbil, neskía. mal nikoho nesklame ani nás. Nuž tak, kde je Kristus s nami po yšetky dni? Nikde inde, len vo svojom mystic, kom tele: v cirkvi svätej. Tu je On s každým, kto úprimne a činne verí svätú cirkev všeobecnú, kto s ňou spolu, cíti, spolužije. Preto je nadovšetko rozhodujúcim článkom viery: „Verím jednu, svätú, katolícku a apoštolskú cirkev", každé slovo je potrebná znám. ka pravej cirkvi Kristovej. Bez tohto celé „Verím Boha" by mohlo byť nejakýmsi prizvukovaním viery, ale by ne. mohlo byť kresťansko.katelíckym vyznaním viery. Bez tejto viery zrútila by sa časom aj viera v jedného Boha, Kristus sa spytuje židovského fana. tiká šavia pred Damaškom na zem padnutého: šavol, šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Šavol odpovie otázkou: „Kto si ty Pane?" Kristus odpove. dá: „la som ležíš, ktorého ty prenasle. duješ. Ale vieme, že Šavol dostal v leruzaleme splnomocnenie, aby vyšlo, povál a v putách priviedol do leruza. lema učeníkov Pána, mužov i ženy, le. žiša mu nikto nespomínal. Tak ako mohol prenasledovať ležiša? ledine len tak, že cirkev katolícka je spoločnosť na zemi žijúcich kresťanov.katolíkov pod vodcovstvom pápeža, námestníka Kristovho. Táto spoločnosť je mysticky sám ležiš Kristus rozprestierajúci sa na celom svete. Kto leho údy trápi, páli, morí, leho samého prenasleduje. Ša. vol sa obrátil a spytuje sa ďalej: „Čo chceš, Pane, aby som učinil?" No, ležiš mu nedáva teraz bezprostredných úprav, ale ho posiela k učeníkom svo. jim: „Vstaň a vojdi do mesta, a tu ti povedia čo ti načim robiť!" Akoby po. vedal: Opýtaj sa cirkvi mojej svätej! Šavol, neskoršie Pavol apoštol, žil na prielome časov. My tiež žijeme na prielome dejín XX. storočia, O ňom sa hovorieva, že keby dnes žil, stal by sa novinárom, redaktorom veľkých katolíckych novín. Už dnes vo výhľade sú a istotne nastanú dejinné, etnické a etické „zemetrasenia* pri hľadaní rovnováhy spoločenských vrstiev a ide. ových nánesov. Potrebujeme mať stá. leho katolíckeho pozorovateľa a hlásateľa, ktorý by nám aspoň týždenne podával zvesti o duchovných, atmosfé. rických zjavoch, o blížiacich sa póru. "chách na horizonte našej draljei jrla^ii a tiež matky našej cirkvi. Náš pozorovateľ i hlásateľ: „Katolícke noviny“ je nie z mladej generácie, veď pokračuje v 55. ročníku, ale ducha má mladistvého, takého hlinkov. ského. Obnovila sa mladosť ich, ako orlici sa obnoví, keď vylietne nad Tatier strmé skaly, keď krúži vždy len yýš a výš a pozerá bez oslepnutia do žiare slnečnej. Ako mladistvé duchom chcú byť „Katolícke noviny" heroldom Krista.Kráľa oddaným a verným, chcú byť Kristovi ako Božskému robotníko. vi spolurobotníkom skromným. „Katolícke noviny" chcú byť bielou holub!, cou z rúk Sedembolestnej Matky Bo. žej, Patrónky Slovenského národa, ktorého národné i sociálne rozvinutie na. pomáhajú. Keďže „Katolícke noviny" preberajú týmto dedictvo, čiže lepšie povedané duchovnú a ideovú službu nitrianskej „Svornosti“ a ružomberských „Našich noviniek", v mene Katolíckej akcie z tej duše ďakujem doterajším ich vy. dávateľom za vzácne pochopenie a nemalé obety, ktoré v záujme katolicizmu prejavili a priniesli. Nech Vám to odplatí Všemohúci a Večný Kristus. Kráľ svojou hojnou milosťou a porno, cou na každom poli účinkovania Vášho! Ako vidíte „Katolícke noviny“ sú tu, Hľadáme ešte ďalej prispievateľov, kňazov i laikov, pavlovského, apoštolského ducha, ktorí by nám pomáhali získať Kristu všetkých. Prosíme Vás, bratia naši í sestry na. še v Kristu, rozširujte, kupujte a pred. plácajte si „Katolícke noviny“. Majú svoju peknú cirkevnú i národnú tradíciu, „Katolícke noviny" sú akoby mat. kou našich katolíckych časopisov. Za. čaly vychádzať 7. novembra roku 1849, teda pred 91 rokmi, ale pre nepriaznivé okolnosti občas prestaly vychádzať. Utvrdia Vás vo viere, posilnia Vás, v nepokojných časoch, usmernia Vaše mravné odhodlania v tom najlepšom smere, čo bude k úžitku cirkvi i nášmu mladému štátu slovenskému. Ne. dajte sa pomýliť nijakou dnes už tak často z klamstva usvedčenou takzvanou „šuškanou propagandou“. Hádam si len niekto nemyslí, že katolíci. Slováci chcú robiť sabotáž alebo do. konca opozíciu? Končím so sv. Pavlom: „Milosť Pána nášho ležiša Krista nech je s Vami!" (1 Kor. 1«, 23.) V Bratislave na deň sv. Rafaela archanjela 24. októbra roku 1940. Michal Buzalka, svätiaci biskup, poverený predseda KA, vojenský vikár. Í % liuddif Mi k „ í, previ' Sviatok Krista.Kráľa budí v nás vážne myšlienky, myšlienky časové. Kri. stus, ako Boh je najvyššou autoritou, autoritou kaťexochén. Na nej bazíruje každá iná autorita a je autoritou len natoľko nakoľko je odbleskom tejto božskej autority, lebo každá moc a tak i autorita je od Boha, z Boha. A to zvlášť dnes treba prízvukovať, keď di. vé teórie o autorite i v kresťanskom svete rastú ani huby po daždi. ľud. ská autorita nikdy nesmie sa odpútať od autority božej a nikdy nesmie sa vyvyšovať na úkor autority božej. Zákony a vôľa najvyššieho Kráľa musia byť všade a vždy sväté a nenaštrbené, Zá. kon Krista-Kráľa musí byť základom i zákonov zemských panovníkov, ináč tratia pevnú pôdu a prichádzajú do protivy samy so sebou. Nemožno há. dať sa o tom, či má Kristus právo vyžadovať, aby jeho zákon, zákon ovaň. jelia usmerňoval nielen náš súkromný, ale celý náš život teda i verejný. Veď Kristus je pánom človeka a celej ľudskej spoločnosti medzi všetkými mož. nými okolnosťami, le síce pravdou, že kráľovstvo Kristovo nie je z tohto sveta, ale pravdou je aj to, že je ono v ľuďoch, ktorí sú na tomto svete a ktorí vo svojom svedomí povinní sú riadiť sa vždy a všade zákonom Kristovým! A Kristov zákon ukladá ľuďom povinnosti, rozkazuje a zakazuje im tu na zemi a nie v nebi, nie dakde v mračnách, v ríši abstrakcií. Preto ustanovil Kristus i vi. diteľnú societu a dal jej viditeľnú hlavu, ktorá má zastupovať najvyššiu autoritu, Krista-Kráľa, ktorá má usmer. ňovať všetkých v tej viditeľnej spo. ločnosti soskupených. Kristus, kráľ ve. kov, pred ktorým koria sa v nebesiach légie neviditeľných duchov, nemôže sa zrieknuť podriadenia celého človeka, áno celej spoločnosti, sostavenej z jed. notlivých ľudí, lebo jeho moc je totalitná, vzťahuje sa na všetkých ľudí, na všetky ich vlohy a schopnosti v kaž. dom čase, všade, medzi všetkými oko!, nosťami, a preto pred jeho autoritou musí sa sohýbať každé koleno na nebi, na zemi a pod zemou, leho je všetko, jemu žije a mrie všetko a neuznanie jeho moci či už teoretické, či praktické, je odboj, revolúcia! Prakticky uznať kráľovstvo Kristovo značí u jednotlivca zariadiť si celý svoj život podľa evanjelia Kristovho a n ko. lektíva celý verejný život postaviť na základy evanjelia a v ničom neprotiviť sa v riadení kolektíva, spoločnosti ľudskej, zákonom Kristovým, zákonom bo. žím! Zákon Kristov, ako každý zákon je človeku jarmo. Ale zákon Kristov je jarmo sladké, ktoré robí národy slo. bodné, šťastlivé a blažené a každé odchýlenie sa ed tejto normy vnáša do spoločnosti disharmóniu, menší - väčší chaos. Preto šťastlivý štát, šťastlivá i naša slovenská vlasť, jestli jej najvyš. ším pánom bude Kristus a jej najvyš. ším zákonom bude zákon Kristov, zákon boží! My jednotliví občania kre. sťanského slovenského kolektíva s ra. dosťou uznávame panstvo Krista. Kráľa nad sebou a s poníženou oddá. nosťou uznávajú ho i reprezentanti jeho. Chceme, aby Kristus panoval nad nami, aby jeho zákon bol normou nášho to. tálneho žitia! Celou našou vlasťou nech sa nesie radostný hlas: Zdrav buď, Kristu s-Krá ľ! Príď kráľovstvo tvoje! Slovenské socr»ľr, je od počiatku v najhlbších a najjemnejších koreňoch viazané ku Kristovi, V Kristovi sa počalo, s Kristom bude sa rozvíjať. Ak je na Slovensku sociálne obrodenie, ktoré jedine zachráni náš národ a náš slovenský štát, tak je to to, čo vyviera z kríža, z kresťanského kostola. Vítame prvé záblesky tejto sociálnej obrody v reči nášho predsedu vlády Dr. Vojtecha Tuku, povedanej slovenským dôstojníkom v Bratislave. Povedal: »Vy máte byť strážcami národa vo vojne. Máte hojiť celistvosť a nedotknuteľnosť slovenského národa... Kartárstvo, opilstvo, nesporiadané manželstvá, špinavé ľúbostné dobrodružstvá, dlhy, toto všetko sa nesroVnáva s dôstojníckou cťou!« Toto je náuka vysokej školy Kristovej! Vítame prvé činy sociálne cítiaceho ministra vnútra Alexandra Macha, ktorými vyrezal zo slovenského národa nezdravé čiastky, keď ustálil presný čas pre odpredaj liehovín, keď obmedzil tanečné zábavy, keď; vydal prísne opatrenia pre hazardné hry, keď prikročil k zaisteniu teles"ného a duševného zdravia Slovákov« To sú činy, zodpovedajúce evanjeliu« Vítame slová nášho prezidenta Dr, Jozefa Tisu: »Zabezpečenie základných ľudských životných potrieb každému Slovákovi je myšlienka kresťanská... Veľké životné sily čerpáme z kresťanského svetonázoru..« Ideme s nádejou vybudovať si svoj štát a dáme národu svojmu pokoj, blaženosť a uspokojenie.« To sú slová, čerpané z kríža, z trónu Krista- Kráľa. Geibel, nemecký spisovateľ, spomína, že pod krížom stál istý nemecký vojak na stráži. My Slováci sme sa tiež postavili k trónn Krista- Kráľa na stráž. Budeme verne strážiť hodnoty kríža do svojho posledného dychu 1 Zdrav budŕ Králi Dr.. Ján Ferenčík: Krisfu-Kráľovi slovenská povďačnosf Župný sjazd ružomberský predstavil svetu niečo veľmi vzácneho, historického. Slováci z Troch Sliačov predviedli na ťažkom nákladnom autobuse celý kostol. Kostol s vežou. Na veži bol kríž, symbol našej viery, nášho boja a nášho víťazstva. S kostolom prešli Slováci vedľa tribúny prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisu. Na tribúne stál istý nemecký dôstojník. Opýtal sa má, čo to má znamenať. Povedal som mu, že to má hlboký, historický význam v živote Slovákov. Ako? Historický význam? Veru! Boly časy, ťažké časy v dejinách Slovákov, keď Slováci mali len jedno útočište, jednu vysokú školu. Tým útočišťom, tou vysokou školou pre Slovákov bol katolícky kostol. V kostole mohli sa Slováci slobodne, z chuti, zo srdca pomodliť a zaspievať si. V kostole ozývala sa slovenská reč a púšťala korene do sŕdc Slovákov. V kostole ožila nádej na slobodu slovenskú. V kostole potvrdilo sa rozhodnutie ostať tým, čím nás Boh stvoril. V kostole boli sme varovaní príkazom Božím: »Nezabiješ!« Nezabili sme sa, pretože sme chodievali do kostola, do tej vysokej školy, na ktorom sa skvel kríž, trón Krista- Kráľa. Nemec sa poklonil pred tým argumentom. Uznal, že dojímavá je povďačnosť Slovákov. Tá povďačnosf potvrdila ho v povedomí, že Slováci sú inteligentným národom. Inteligencia totiž je nielen bohatosť znalostí, ale predovšetkým bohatosť srdca a duše. Kristus-Kráľ zachránil život slovenského národa. Kristus-Kráľ naučil Slovákov milovať národ. Kristus- Kráľ naučil slovenský národ činnej láske, totiž sociálnemu životu,