Katolícke Noviny, 1972 (LXXXVII/1-52)
1972-01-09 / No. 1
ATOXIC KE OVINY Ročník 87 # 9. január 1972 # Cena 50 hal. Dr. JÜLIUS GÁBRIŠ, prepošt, ordinár trnavský Novoročné perspektivy Často sa stáva, že spisovateľ, kert chce analyzovat ľudský život, prirovnáva ho k putovaniu. Tak ako pútnik na svojej ceste tu a tam sa zastavuje, aby si nielen odpočinul, ale i porozmýšľal o tom, čo je ešte pred ním, s čím sa môže na svojej ceste stretnúť, tak to robí spravidla každý človek a tým i celá ľudská spoločnosť putujúca v čase. Takýmto dôležitým časovým medzníkom pre uvažovanie je každý začiatok nového roku, ktorý sa nám prihovára starou latinskou výzvou: „Sists viator... 1 Zastav sa, pútnik“ — a uvažuj. Na túto novoročnú výzvu spravidla každý človek zareaguje a spytujúcim zrakom zadíva sa do budúcnosti. Tak rád by bol, keby sa mohol dajako dozvedieť, čo mu prinesie nastupujúci nový rok. Preto s vďakou od každého prijíma želanie dobra do nového roku, hoci vie, že je to len prázdna i keď pekná a zdvorilostná spoločenská forma. Naša novoročná úvaha bola by zaiste len planým fantazírovaním, keby sme svoj zrak upreli výlučne do budúcnosti a vytvárali si plány iba na základe našich túžob a novoročných želaní. Novoročná úvaha realistický založeného človeka musí mať dvojaký aspekt. Musí vznikat najprv z pohľadu do minulosti a až potom má nasledovať do budúcnosti Stará, overená zásada: História est magistra vitae — dejiny sú učiteľkou života, už aj tu má svoje opodstatnenie. Veď časový úsek minulého roku stal sa už súčiastkou histórie a tým stabilizovanou realitou. Pohľadom na ňu môže skúmať a pozitívne i negatívne hodnbtfť jednotlivec i ľudský kolektiv výsledky ľudskej činnosti a z toho sa učiť pre budúcnosť. V tento prvý deň nového roku urobme si aj my najprv aspoň letmú retrospektívu na celkový život v našej vlasti v uplynulom roku. Menšie chyby a nedostatky spravidla tvoria integrálnu súčiastku celkovej ľudskej aktivity, preto nedivme sa tomu, že ich nachádzame i v minulom roku v našom spoločnom snažení. Ale každý, kto má oči na videnie, musí vidieť, že v uplynulom roku v našej vlasti sa vykonalo nesmierne mnoho najmä na poli hospodárskom, kultúrnom a sociálnom. Sotva ktoré iné štátne zriadenie bolo by ochotné obetovať taká obrovské miliardy, ako to urobila naša vláda v minulom roku, najmä v starostlivosti o matku a o narodené dieťa, ako i o všetkých svojich starých obyvateľov. To nebola len bežná charitatívna činnosť, ale všeobecný a praktický prejav lásky k blížnemu v socialistickom štáte. by Pravda, ani socialistický štát nebol schopný realizovať svoje veľké sociálne plány i pri plnom pracovnom nasadení jeho občanov, keby sa jeho život otriasal porušovaním vnútorného mieru, alebo keby musel navonok bojovať za udržanie svojej existencie. Vnútorná prosperita šťastie obyvateľstva sú v prvom rade a závislé na vnútronom mieri a na pokoji v medzinárodných vzťahoch. Tento náš život v mieri stal sa základným predpokladom, ktorý umožnil dvíhanie životnej úrovne nášho obyvateľstva a celkovú prosperitu našej vlasti v uplynulom roku. Toto konštatovanie nech nám slúži za základnú poučku pre nastávajúci nový rok. Svätý Oteo Pavol VI. už pred piatimi rokmi vyhlásil 1. január za „Svetový deň mier u“. Týmto chce, aby každý katolík n* prvý deň roku nielen sa nad problémom mieru zamyslel, mier a pokoj ako predpoklad ľudského šťastia svojim blížnym zaželal, ale tiež sa pevne rozhodol, že v nastávajúcom roku chce sa stať skutočným budovateľom mieru. Pre toto budovanie mieru v novom roku Svätý Otec každý rok vydáva primerané heslo ako pracovnú smernicu. Novoročná pracovná mierová smernica Svätého Otca Pavla VI. pre tento rok znie: „Ak chceš mier, pracuj za spravodlivosť!“ Je to heslo, ktoré vyjadruje hlbokú a historicky podloženú pravdu. Každý človek, ale najmä kresťan, mal by sa v tento prvý deň nového roku nad ňou zamyslieť. Veď trvalý mier bez spravodlivosti je nemysliteľný. Mier pomocou spravodlivosti musíme budovať najprv v .sebe. Človek, ktorý nie je vnútorne vyrovnaný, ktorému svedomie ruší pokoj v duši, nemôže byť budovateľom pokoja ani navonok. Mier v duši vytvoríme si v prvom rade vtedy, keď si vybudujeme vnútorný vzťah k Bohu na podklade spravodlivosti. Spravodlivosť voči Bohu si vyžaduje dať Bohu to, čo mu patrí. Človek dá Bohu to, čo mu patrí vtedy, keď dôsledne zachôváva tie prirodzené prikázania, ktoré obsahuje Oekalóg a ktoré už od pradávna nazývame prikázaniami Božími. Budovanie mieru okolo nás musí sa tiež diať na podklade spravodlivosti. Zásadu spravodlivosti v medziľudských vzťahoch vyjadril aj Kristus, keď povedal: „Čo nechceš, aby tebe iní robili, nerob to ani ty im.“ Túto zásadu treba dôsledne praktizovať najmä v tom najbližšom prostredí, akým je rodina a každodenné pracovisko. Keby tak všetci obyvatelia našej vlasti urobili si novoročný záväzok — a tiež ho uskutočnili, — že v tomto nastávajúcom roku budú sa dôsledne držať zásady: Čo nechem, aby mne ľudia robijf, nebudem to robiť ani ja im, — ako by sa zmenil život v našej vlasti, aké predpoklady pre vnútornú konsolidáciu a mier by sa u nás vytvorili?! A pre krestana takýto počin nemal by byt len daiakou utópiou, ani niečím mimoriadnym, ale samozrejmou náplňou jeho života. Veriaci kresťan musí mpt okrem toho na zreteli, že dejstvovanic jed notlivého človeka i celého ľudstva nie je v rukách len samých ľudí alebo dajakého slepého osudu, ale vytvára sa dvoma dôležitými činiteľmi. Jeden je prirodzený a druhý nadprirodzený. Prirodzeným činiteľom je pracujúci človek obdarený slobodnou vôľou, ale rešpektujúci prirodzenú i spoločenskú zákonitosť. Nadprirodzeným činiteľom je Božia Prozreteľnosť. O vztahu Božej Prozreteľnosti k činnosti ľudí dobrej vôle platia Kristove slová: „Hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné sa vám pridá!“ (Mt B, 33). Teda začnime dôsledne budovať v tomto novom roku Kráľovstvo Božie, ako nám ho zvýrazňuje prefácia o Kristovi Kráľovi: Kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja. Touto intenciou posvätená naša poctivá a svedomitá práca prinesie nám iste bohaté novoročné ovocie. i SLNKO LÁSKY A POKOJA NECH ZlAPl nad všetkými sviatočnými t všednými dňami, ktorým tohto roku ideme v ústrety. A slnko lásky a pokoja nech pretepluje všetky naše skutky o službách našim blížnym. Kiež pokojom požehná Pán svoj ľud! Keď blahej pamäti pápež Ján XXlll. vydal slávnu encykliku „Pokoj na zemi“, adresoval ju nielen tradične „ctihodným bratom ,patriarchom, prímasom, arcibiskupom, biskupom a ostatným miestnym ordinárom, nažívajúcim o pokoji a spoločenstve s apoštolskou Stolicou, duchovenstvu a netlačím celého sveta“, ale a> „všetkým ľuďom dobrej vôle". Námestník Kristov vyznal, že pokoj medzi všetkými národmi, založený, na pravde, spravodlivosti, láske a slobode a problémy pokoja, s ktorými sa v okružnom liste zaoberá, znepokojujú dnešné ľudstvo a úzko súvisia s pokrokom celej ľudskej spoločnosti. Pri ich riešení ho viedla úprimná túžba, ktorá je vecou srdca všetkých ľudí dobrej vôle, a to upevnit pokoj na zemí. Nevyhnutnú zaanqažovanost námestníka Kniežaťa pokoja na otázkach zachovania mieru a pokoja na zemi zdôvodňuje prehlásením sa k neustávalúcei práci na Kristovom kráľovstve pravdy a života, svätosti a milosti, spravodlivosti, 'ásky a pokoja: \Ako nehodný námestník toho, o ktorom predpovedal prprok. že bude Kniežatám pokoja, pokladáme za naliehavú povinnost věnovat všetky sily na zabezpečená tohto všeobecného spoločného dobra. Pokoja, ktorý je vybudovaný na pravde a spravodlivosti, preniknutý činorodou láskou ..." Vznešené myšlienky tohto základného pápežského dokumentu poukazujúce na veľkú povinnosť súčasného ľudstva: zachovat a budovat mier vo svete, pripomíname si v prvých dňoch nového roku, ktorý sa už tradične začal Svetovým dňom mieru, za aký vyhlásil prvý januárový deň slávne panujúci pápež Pavol VI. Tohtoročné heslo Svetového dňa mieru ..Ak chceš mier. usiluj sa o spravodlivosť" vyjadruje kontinuitu teológie mieru pápeža Pavla s teolôgiók svojho predchodcu. Ale zachovanie mieru a pokoja, to nie- je iba úloha tých, čo stoja na beje národov. Nielen povinnost námestníka Kristovho: nástojčivo volat po mieri a odsudzoval všetky prejavy, ktoré sa tomuto stavu protivia. Je to úloha každého z nás. Korene mieru pramenia v záhyboch ľudských sŕdc, tak ako veľtoky riek dužejú z vläskovotenkých pramienkov, ktoré neraz ani nevidno na mapách, lebo pre ich miniatúrnost ich nemožno zakreslit. A predsa sú a sú také dôležité, že hez nich by nebolo ani veľtokovl Nám kresťanom je myšlienka pokoja a mieru úžasne blízka. My veríme a sme presvedčení, že mier sa začína v každom spokojnom srdci, o každej usporiadanej rodine, o dobrých susedských vzťahoch, v správnych reláciách podriadených k predstaveným a predstavených k podriadeným. Náš Majster pozdravoval svojich učeníkov pozdravom pokoja. Ba už vtedy, keď prichádzal v ľudskom tele na zem, zaznieval nad betlehemskými nivami anjelský chválospev o pokoji všetkým ľuďom dobrej vôle. Inými slovami spomína tieto ■myšlienky aj samotný 'cenný dokument pápeža Jána, keď hovorí: „Veru, nebude pokoja medzí ľuďmi, ak ho nebude v srdci každého z nich." Pri začiatku nového roku povzbuďme sa vo svojom snažení a usilovaní o zachovanie mieru na svete zase slovami toho cenného pápežského dokumentu, encykliky „Pacám in 1erris": Isteže stále je málo tých, čo sa zaoberajú naliehauou prácou za mier. Patrí im verejná pochvala. Veď si získali nesmierne zásluhy o ľudskú spoločnosť. Povzbudzujeme ich, aby ešte horlivejšle konali tieto spasiteľné podujatia. Veríme, že sa k nim pridajú ďalší a ďalší, aby pokoj vládol na zemi..,“ František Marko RADOST A NÁDEJ Posolstvo vyše dvoch tisíc Otcovbiskupov, ktoré bolo slávnostne formulované na Druhom vatikánskom koncile v pastorálnej konštitúcii RADOSŤ A NÁDEJ, je odpoveďou na premnohé žalosti a úzkosti, ktoré na ľudí dnešnej doby doliehajú. Všetko, čo sa vo svete deje, pri dnešnej úrovni a intenzite oznamovacích prostriedkov, nachádza hneď ozvenu ?i u tých, ktorých vedie Duch Svätý na ich púti do Kráľovstva nebeského. Nedeľa, ktorou sa končí vianočné obdobie cirkevného roku' a znovu nám pripomína život všedných dní a každodenných povinností, je zároveň príležitosťou bilancovať priebeh takých milých a krásnych sviatkov, opätovného prekročenia prahu ďalšieho roku a nášho ďalšieho osobného programu v živote. Sviatky kresťana sú vždy pekné, ak načrie do zdrojov svojej viery, zúčastňuje sa na bohoslužbách, ktoré v obnovenej liturgii sa stávajú nie samotnou účasťou, ale aktívnym spoluslávením Boha, od ktorého sme darom dostali vykúpenie a posvätenie, stálym obnovovaním zväzkov vzájomnej lásky, bez akejkoľvek odtrhnutosti od života. Kým žijeme, nedostaneme sa nikdy do stavu bezstarostnosti. Kým sme sa tešili vianočnej pohode, smrť bola v stálej permanencii, brala ľudí z bezprostrednej vianočnej prípravy, aj od vianočného stola. Zvýšený ruch na cestách znamenal aj väčší počet dopravných nehôd, aj tragických úmrtí, aj vážnejších úrazov. Neprestala ani chorobnosť, ktorá mnohým prekazila sviatočné plány. Na viacerých miestach sveta nemohli mať vianočnú pohodu a radosť preto, lebo nemajú pokoj. Vo stave vojnového napätia a miestnych šarvátok museli stáť v bojovej pohotovosti, v žalostiach a úzkostiach, pravda, nie bez nádeji, že sa konflikty urovnajú. Svedomie a zodpovednosť celého ľudstva, nezlomná vôľa zachovať a udržať mier, nám ostáva aj naďalej dôvodom, aby sme vo svojom mierovom ústit vydržali. V našich dušiach doznievajú tóny vianočnej nálady, ktorých základnou črtou je vianočná a večná radosť. „Hľa, radosť veľkú vám zvestujem, ktorá bude patriť všetkému ľudu, lebo dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, Mesiáš a Pán“ [Lk 2, 10). To je posolstvo, ktoré aj nám všetkým vnieslo lúč radosti medzí trampoty všedného života a rozličných trápení. S pohnutím sme stáli pred jasličkami Matkou a jej Dieťaťom, skláňali sa pred tým, „ktorého súdy sň nevyspytateľné a nepochopiteľné jeho cesty!“ (Rim 11, 34). Toto posolstvo zastiera celý svet plášťom lásky, radosti, pokoja, a nádeje., Učí nás všetkých pomáhať, slúžiť, vzájomne sa milovať, odpúšťať si. odhodlávať sa na nový život, zabúdať na žalosti a úzkosti. Ducha tohto posolstva si chceme vniesť 'aj do ďalšieho občianskeho roku, ktorý sme práve začali, a stále si uvedomovať, že heslom nášho budúceho života musia byť slová koncilového dokumentu: RADOSŤ A NÁDEJ. Ani stále bolestné lúčenia, s ktorými sa v živote stretávame, ani neustále problémy rodinné, pracovné a spoločenské, ani starosti, ktoré každodenný život nám bude prinášať, nás nesmú priviesť do stavu rezignácie, skleslosti. Vianočné posolstvo je výzvou ku kresťanskému optimizmu, ktorý nám v každej situácii prináša lúče nádeje, poukazuje na vieru v Prozreteľnosť Božiu, stavia veci pod zorný uhol večného života a aj zdanlivo beznádejné situácie osvetľuje učením Kristovho evanjelia Kresťanský ôptimizmus nás vedie k tomu, aby sme . si uvedomovali dané skutočnosti. Nie je správne, keď vidíme len chyby a nedostatky. Každý deň máme dôvod na to, aby sme sa potešili. Nezabúdajme, že sme predmetom starostlivosti spoločnosti, ktorej žijeme. Nemusíme sa báť ani v choroby, lebo máme bezplatnú lekársku slúžbu, ani staroby, lebo ník nie odkázaný na milosrdenstvo neznámych ľudí. Vianočné posolstvo vnáša do sveta radosť a nádej, ale neodnáša z neho žalosti a úzkosti. Poukazuje nám však na ducha, ktorým sl môžeme život uľahčiť. A je to duch Dieťaťa, duch lásky, duch vzájomného porozumenia, duch účinnej pomoci. Tento duch nás vedie, aby sme si každodenné starosti zbytočne nedorozumeniami nezväčšovali Koloman Š-t e f k e