Katolícke Noviny, 1973 (LXXXVIII/1-52)

1973-01-07 / No. 1

POVZBUDZUJME SA, KÝM SA HOVORÍ „DNES” V jednom čítaní Bohoslužby slova v prvých dňoch občianskeho roku nám hovorí Apoštol: „Navzá­jom sa povzbudzujte, kým sa hovorí »dnes«!“ Dostali sme sa do plného tempa každodenného života, pred nami stoja nové, náročnejšie úlohy, ktoré sú rozložené na jednot­livé pracovné dni, vždy na dnešok, ktorý treba náležíte využiť. Nie však pre rozptýlenie a zábavu, ale pre pl­nenie povinností. Ako kresťania budeme každodenne vydávať svedectvo o našej viere, o opodstatnenosti evanjelia, jeho zásad, o skutočnosti veľkého príkazu lásky k Bohu a blížnemu. Toto svedectvo vydávame čistotou nášho mravného charakteru, usporiadaným rodinným životom, čistotou rúk pri správe nám zvereného majetku, aj svedomitým prístupom ku pracovným povinnos­tiam, žiarivým príkladom pracovnej morálky. Nesmieme podľahnúť vplyvu tých, ktorí vo svojej pomýleností razia hes­lo: užívajme života! Pôžitkárstvo, nad­merné nároky a bezprácne obohaco­vanie sa na úkor spolublížneho a ce­lej spoločnosti, považujú za zmysel života. Všetci vidíme, kam také zmýš­ľanie smeruje a ako sa taký život končí. Navzájom sa povzbudzujte!“ Apoš­tol vie, že jednotlivec ľahko strosko­tá, preto potrebuje silu kolektívu, je­ho pomoc a ochranu. Do ďalšieho ži­vota uiáme nastupovať s tyin predsa­vzatím, že sa budeme chrániť sebec­tva a individualizmu. Nechceme byť izolovaní, ale vo vzájomnej družbe, v spoločenskej láske budeme napo­máhať všeobecné dobro. Všetko závisí od človeka, od nás všetkých. Spolok sv. Vojtecha, účelo­vé zariadenie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku pri Apoštolskej admi­­nistratúre trnavskej, cestou Katolíc­kych novín, Pútnika svfitovojtešského, Perspektíva spolupráce Sekretariát pre zjednotenie kresťa­nov informoval biskupov starokatolic­ké] cirkvi v Holandsku, Nemeckej spol­kovej republike a vo Švajčiarsku, že katolícka cirkev nevidí nijakých pre­kážok pre započatie konkrétnej spolu­práce medzi obidvoma cirkvami, tý­kajúcich sa napr. oblasti dušpastlerstva osôb chorých a starších. Od čias Dru­hého vatikánskeho koncilu existuje dia­lóg medzí katolíckou cirkvou a cirkva­mi starokatolickými, zvlášť v Holandsku a vo Švajčiarsku. R. 1969 konferencia švajčiarskeho episkopátu obrátila sa na Svätú Stolicu, aby zmenila predpisy ka­nonického práva, týkajúceho sa staroka tolíkov. Slova i Blahovistnika bude aj v tom­to roku povzbudzovať k statočnej prá­ci slovami dokumentov Druhého va­tikánskeho koncilu a pápežských en­cyklik: „Práca je chcená a požehna­ná od Boha. Stvorený na obraz svoj­ho Stvoriteľa má s ním spolupraco­vať na dovŕšení stvorenia a on sám má poznačiť zem duchovným charak­terom, ktorého sa mu dostalo. Boh ob­daroval človeka rozumnosťou, obra­zotvornosťou a vnímavosťou. Každý pracujúci človek, či je umelcom, ro­botníkom alebo roľníkom, jé aj tvor­com. Ba čo viac, práca konaná spo­ločne, v účasti na spoločných náde­­jách, túžbach a radostiach, zjednocu­je vôle, zbližuje zmysly a stmeľuje srdcia: pri práci ľudia zisťujú, že sú bratmi“ (O rozvoji národov, čl. 27). Statočne konaná práca, dodržova­nie každodennej normy, vernosť v najmenších povinnostiach sú najcen nejším prínosom do spoločnej po­kladnice, predpokladom ďalšieho zvy­šovania životnej úrovne. Toto sa do­siahne len tak, ak sa všetky sily zmobilizujú do* boja proti spoločen­ským hriechom, ako je lajdáctvo, príf živníctvo, rozkrádanie každého dru­hu, špekulácia a alkoholizmus. Na poprednom mieste ostáva vec svetového mieru. Na tento problém nás aj Svätý Otec upozorňuje v kaž­dom svojom prejave. K tejto otázke sa vyslovil aj koncil, keď sa obrátil na kresťanov s vrúcnou výzvou, „aby s pomocou Krista, pôvodcu pokoja, spolupracovali so všetkými na upev­není mieru medzi ľuďmi, v spravod­livosti a v láske pripravovali pro­striedky na jeho dosiahnutie“ (Ra­dosť a nádej, čl. 77). V tejto činnosti budeme aj naďa­lej podporovať prácu Združenia ka­tolíckeho duchovenstva „Pacem in terris“, ktoré stojí v prednej línii v podpore budovania vlasti a zabezpe­čovania mieru. Tak nám prikazujú aj naši najdôstojnejší páni ordinári. KOLOMAN ŠTEFKO ~Ďa], Pane, aby v tomto novom roku cítili sme sa pod tvojou ochranou bezpečni a aby sme všetky dni, ktoré nám z o štedrosti svojej dávaš, pre­žili my i všetky tvoje ľudské dietky, naši bratia a sestry na celom svete v štastí a požehnanom pokoji. (Snímka: JM) Mier je možný! Toto je heslo pápeža Pavla VI. k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru. Keď Svätý Otec Pavol VI. vy­hlásil prvý január za Medzinárodný deň mieru, viedli ho k tomu okrem teologických aj viaceré psychologic­ké, spoločenské a diplomatické mo­menty tohto dňa. Prvého januára si navzájom želáme najzákladnejšie ľud­ské postuláty: zdravie tela i duše, šťastie a Božie požehnanie. Akí sme k sebe dobrí a zlatí na Nový rok, keď sa zadívame jeden druhému do očá, ktoré sú vraj okom duše, a že­láme si spoločne šťastnú plavbu na novej lodičke času! Kiež by sme si boli vždy takí dobrí ako na Nový rok! je však ešte jedno slovo, sladšie ako med, krajšie ako dúha na oblo­he, slovo, ktoré spievali anjeli pri narodení Pána Ježiša. Bez neho niet radosti, ani istoty života. To slovo sa volá mier, pokoj. Boží pokoj v srd­ciach, mier medzi všetkými luďmi na zemi. Starí hovorievali „v čas poko ja“. Tým oddeľovali obdobie mieru od krútňavy vojny. Ešte žije veľa ľu­dí, ktorí prežili útrapy dvoch sveto­vých vojen. Vy však, ktorí o zlobe vojny len počúvate a čítate, verte tým, ktorí to videli a najmä tým mi­liónom ľudí, ktorí padli ako obeť voj ny. Všetci sa silno zamýšľajme nad tým, že vo vojne nie divá zver, ale človek vraždí človeka, veľmi brutálne a zákerne. Kto dal ľuďom právo, aby toto robili? Nerúhajme sa, prosím, dokazova ním, že Boh je inšpirátorom vojen, aby vraj potrestal ľudské zlo. To bo la povera minulosti. Neznalosť po jmov o Prozreteľnosti Božej. Už je mŕtva aj legenda, že vojny sú osudo­vou nevyhnutnosťou pre redukciu ľu­dí na zemi. A protiví sa logike a pre­dovšetkým Svätosti Božej, že sporné veci národov možno vyriešiť iba voj­nou. Rezultát týchto nesprávnych koncepcií je prekonaný: mier je mož­ný, ako je pri dobrej vôli možné kaž­dé iné dobro! Možnosť trvalého mie ru medzi národmi nie je teda iba sladkým snom a zbožným želaním — — pium desiderium —. ale mravnou a spoločenskou nutnosťou. Pápež Pa vol VI. celkom určite verí v možnosť mieru, keď sa zaň toľko angažuje, veď ako námestník ježiša Krista na zemi nechce, ani nebude hlásať utó­piu, nemožnosť. Mier je život, vojna je smrť, Svet vie, že štátnici, správcovia krajín, vy­mieňajú si novoročné pozdravy a po­solstvá, lebo to patrí k úradnému ce­remoniálu diplomacie. Nie je to však hrubý cynizmus, keď niekde píšu s mierovými heslami novoročné pozdra­vy hlavám iných krajín a o pár dní tou istou rukou podpisujú príkazy pre vojenské operácie?! Nazdávame sa že dnešné ľudstvo je už dostatočne vyspelé, aby samo rozhodlo, či chce život alebo smrť, mier a či vojnu. Bolo by potupením ludstva, keby ma­lo o mier prosiť „mocných tohto sve­ta“ ako hladný žobrák o kúsok chle­ba pred palácom boháča. Mier sa musí stať bytostnou realitou, ak chce­me my kresťania obhájiť pred sve­tom Kristovo učenie, že India sú ob­razom a podobou Boha, dietkami Bo­žími, teda bratmi a sestrami a de­dičmi neba. Kto nám to uverí, že je to pravda, kým budú na zemi brato­vražedné vojny? Bohužiaľ, zatiaľ sme iba v štádiu, keď musíme miliónmi slov, rezolúcia­mi, manifestáciami a mierovými inšti­túciami presviedčať jeden druhého a vytvárať verejné mienku, že mier ako atribút prirodzenosti a dôstojnosti je oprávneným postulátom, že vojna je najväčším zlom a hanbou ľudstva. Tieto mierové akcie sú potrebné, aby burcovali ľudské svedomie do aktív­neho odporu proti vojnám. Sú záro­veň prísnym sudcom nad tými, ktorí ešte vojnu zastávajú, podporujú, reží­rujú a na ľudskej krvi zarábajú. Všet­ky mierové hnutia, nech sa volajú akokoľvek, môžu chcieť jedno a to isté: spravodlivý mier medzi národ­mi — opus justitiae pax. Nikdy voj­na! Nie najprv vyvraždiť milióny ľu­dí, spustošiť krajiny a potom nad hrobmi padlých a troskami budov ka­júcne podpisovať mierovú zmluvu! Tento nedeliteľný mier je ideovou náplňou katolíckeho medzinárodného hnutia „Fax Christi“, ako aj Kresťan­skej mierovej konferencie so sídlom v Prahe, ktorá združuje všetky ne­katolícke kresťanské spoločnosti na svete. Toto je náplňou aj katolíckeho združenia u nás, Pacem in terris — Pokoj na zemi, v duchu veľkého otca Cirkvi, pápeža Jána XXIII., jeho dôs­tojného pokračovateľa pápeža Pavla VI. a Druhého vatikánskeho snemu. Tieto mená sú nám zárukou, že pra­cujeme za dobrú vec Božiu. Toto je poslaním aj Berlínskej mierovej kon­ferencie, ktorá združuje katolíkov, kňazov i laikov takmer všetkých eu­rópskych krajín. A toto sa snaží aj Svetová rada mieru. Hrozná je sila uvoľnených ľud­ských vášní, keď srdcia namiesto lás­ky rozsievajú nenávisť a skazu, keď ľudské ruky namiesto užitočnej práce stlačením gombíka sypú na mestá a dediny bomby smrti, ktoré ničia ži­voty, chrámy, nemocnice, školy, to­várne. Nikdy sa tak cynicky neopľú­­va a nezneucťuje božský príkaz lás­ky k blížnemu ako vo vojne. Nikdy sa tak nedevalvuje siedmy zákon Bo­ží — Nezabiješ — ako vo vojne. A to aj napriek tomn, keď najvrúcnej­ším želaním všetkých dobrých ľudí je, aby navždy zmlkli zbrane a pre­hovorili konečne ľudské srdcia. Keď (Dokončenie na 3. str.) Úpenlivé volanie po pokoji (Z mierového posolstva Svätého Otca) „Mier je možný, musí byť možný,“ s týmto výkrikom nádeje a zároveň výzvou sa Pavol VI. obracia ku každému, kto myslí, dúfa, zúfa a trpí. Sám sa vyhlasuje za služobníka a brata. Varuje pred prílišným optimiz­mom, ako by trvalý mier bol už hotovou vecou, lebo — ako hovorí — násilie znovu prichádza do módy a vystupuje dokonca ako obranca spra­vodlivosti. Za mier je vydávaný aj vonkajší poriadok, založený na stra­chu a násilnosti, ktorý je v skutočnosti len vratkou rovnováhou proti­kladných síl. S takým stavom sa však ľudstvo nemôže uspokojiť. Dejiny učia, že mier je podmienkou a výslednicou ľudského spolunažíva­nia. Treba preto novej pedagógle, aby ideál mieru sa nezmazateľne vryl do myslí všetkých ľudí a aby medzinárodné vzťahy sa riadili zásadami práva a spravodlivosti. Mier je nielen možný, ale aj potrebný. V jeho do­siahnutie musia ľudia pevne veriť. Nesmú sa zľaknúť ani prípadných obetí, lebo len touto cestou sa ideál mieru stane skutočnosťou. V závere posolstva Svätý Otec sa obracia ku katolíkom a ku všetkým kresťanom s dôverou, že sa zvlášť pričinia o upevňovanie mieru. Hovorí: „Mier umožníme hlásaním priateľstva, praktickým uskutočňovaním lásky k blížnemu a spravodlivosti, ako aj kresťanským odpúšťaním. Neustupuj­me ani pred obeťami, ktoré chýbajú úprimnému, trvalému a rýchlejšie­mu mieru bez toho, že by urážali dôstojnosť tých, ktorí ich prinášajú.“ Pokoj a bratská láska nech je medzi nami! Z pastierskeho listu naSich ndpp ordinárov Na slávnosť Božieho Narodenia čí­tal sa vo všetkých našich chrámoch pastiersky list, ktorý adresovali ve­riacim naši ndpp. ordinári Po úvod­ných slovách, ktoré načreli hlboko do vianočnej atmosféry a ukázali na lásku, pokojamilovnosť a poníženosť narodeného Sýna Božieho, obracia pastiersky list náš duchovný pohľad na tú časť sveta, kde ešte nevládne mier, kde sa ozýva zlovestný řinkot zbraní, kde detské sny trhá jačanie sirén, kde človek nemôže pokojne bu dovat svoj domov a dorábať v pokoji chlieb svoj každodenný ... „Radosť z Vianoc nie je taká plná, akú by sme ju chceli mať. Pohľad na svet nám hovorí, že ľudstvo neprežíva opravdivý pokoj na celom svete. Voj ny ešte neprestali. O mier bojnjú ľu­dia dobrej vôle na celom svete. U- žívame dobrodenia, ktoré nám skytá naša socialistická vlasť a predsa stá­le sa nám zdá, akoby nad hlavami ľudstva visel Damoklov meč hrozby nových vojen. Cžasný pokrok v tech­nike a vede v tomto veku neprodli kuje len vynálezy na uľahčenie ľud skej práce, ale hrozivo nás upozor­ňuje na to, že ľudstvo musí bdieť, aby uchránilo mier na zemi. Lekárska veda síce predlžuje ľudský vek, ale zloba človeka ho môže skrátiť alebo aj zničiť. A tu práve aj my kresťania, vyznavači Kniežaťa pokoja, máme spĺ­ňať svoje poslanie v dnešnom svete, šíriť vzájomnú úctu a lásku k blíž­nemu, spolupracovať pri formovaní nového človeka v tom zmysle, aby s ne boli jeden druhému bratmi...“ Potom hovorí pastiersky list o ži­vote v našej vlasti. O veľkej preme­ne, ktorej sme svedkami a účastník­mi: „V minulosti sme pri takýchto prí­ležitostiach hovorievali o materiál­nych potrebách, pretože náš ľud žil v biede. Hovorili sme o pomoci, o po­daní kúska chleba, či pohára vody nášmu blížnemu. Dnes o tom nemu­síme hovoriť. Náš ľud žije na úrovni, vďaka starostlivosti nášho štátneho zriadenia. Obavy o materiálnu budúc­nosť sú zažehnané. Nikto u nás ne­musí mať obavy o svoju starobu, o pomoc v chorobe, Nemusí sa báť ne­zamestnanosti, ani toho, ako vyštu­duje svoje dietky. — Toto všetko nám však nespadlo do lona bez práce a bez poctivého úsilia nášho pracujú­ceho ľudu. Sme za to vďační! A kaž­dý z nás pousiluj sa priniesť na spo­ločný stôl našej vlasti plody umu i práce svojich rúk.“ Vyvrcholením pastierskeho listu je poukaz na povinnosť kresťana žiť po­dľa svojej viery, v duchu príkazu lás­ky, ktorý je fundamentom pokoja: „Buď dokážeme žiť jeden pre dru­hého a obetovať sa za humánne ideá­ly doby, alebo výslednicou ľudského snaženia bude zánik. Pokoj a spolu­práca je potrebná pre všetkých. Mier je možný! — to sú slová Svätého Otca Pavla VI., ktoré alarmujú nás všet­kých. Veľké ťaženie za mier, najmä v týchto časoch, nemôže poznať od­dych. Mier sa nepodarilo nastoliť na trón ľudských sŕdc ani po dvoch ti­sícročiach. Hlásalo ho nebo, hlásal sám Kristus, hlása Cirkev i každý človek dobrej vôle — a predsa podnes sa mier nestal majetkom celého ľud­stva.“ V závere vyzývajú ndpp. ordinári veriacich k modlitbám, aby sa srdcia všetkých ľudí zapálili láskou k blíž­nym a šľachetnou túžbou po mieri. V prichodiacom roka novom vinšujem vám nastokrát zlaté since nad domovom, dobré skutky s dobrým slovom, aby vás mal každý rád.

Next