Katolícke Noviny, 1973 (LXXXVIII/1-52)
1973-01-07 / No. 1
POVZBUDZUJME SA, KÝM SA HOVORÍ „DNES” V jednom čítaní Bohoslužby slova v prvých dňoch občianskeho roku nám hovorí Apoštol: „Navzájom sa povzbudzujte, kým sa hovorí »dnes«!“ Dostali sme sa do plného tempa každodenného života, pred nami stoja nové, náročnejšie úlohy, ktoré sú rozložené na jednotlivé pracovné dni, vždy na dnešok, ktorý treba náležíte využiť. Nie však pre rozptýlenie a zábavu, ale pre plnenie povinností. Ako kresťania budeme každodenne vydávať svedectvo o našej viere, o opodstatnenosti evanjelia, jeho zásad, o skutočnosti veľkého príkazu lásky k Bohu a blížnemu. Toto svedectvo vydávame čistotou nášho mravného charakteru, usporiadaným rodinným životom, čistotou rúk pri správe nám zvereného majetku, aj svedomitým prístupom ku pracovným povinnostiam, žiarivým príkladom pracovnej morálky. Nesmieme podľahnúť vplyvu tých, ktorí vo svojej pomýleností razia heslo: užívajme života! Pôžitkárstvo, nadmerné nároky a bezprácne obohacovanie sa na úkor spolublížneho a celej spoločnosti, považujú za zmysel života. Všetci vidíme, kam také zmýšľanie smeruje a ako sa taký život končí. Navzájom sa povzbudzujte!“ Apoštol vie, že jednotlivec ľahko stroskotá, preto potrebuje silu kolektívu, jeho pomoc a ochranu. Do ďalšieho života uiáme nastupovať s tyin predsavzatím, že sa budeme chrániť sebectva a individualizmu. Nechceme byť izolovaní, ale vo vzájomnej družbe, v spoločenskej láske budeme napomáhať všeobecné dobro. Všetko závisí od človeka, od nás všetkých. Spolok sv. Vojtecha, účelové zariadenie rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku pri Apoštolskej administratúre trnavskej, cestou Katolíckych novín, Pútnika svfitovojtešského, Perspektíva spolupráce Sekretariát pre zjednotenie kresťanov informoval biskupov starokatolické] cirkvi v Holandsku, Nemeckej spolkovej republike a vo Švajčiarsku, že katolícka cirkev nevidí nijakých prekážok pre započatie konkrétnej spolupráce medzi obidvoma cirkvami, týkajúcich sa napr. oblasti dušpastlerstva osôb chorých a starších. Od čias Druhého vatikánskeho koncilu existuje dialóg medzí katolíckou cirkvou a cirkvami starokatolickými, zvlášť v Holandsku a vo Švajčiarsku. R. 1969 konferencia švajčiarskeho episkopátu obrátila sa na Svätú Stolicu, aby zmenila predpisy kanonického práva, týkajúceho sa staroka tolíkov. Slova i Blahovistnika bude aj v tomto roku povzbudzovať k statočnej práci slovami dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a pápežských encyklik: „Práca je chcená a požehnaná od Boha. Stvorený na obraz svojho Stvoriteľa má s ním spolupracovať na dovŕšení stvorenia a on sám má poznačiť zem duchovným charakterom, ktorého sa mu dostalo. Boh obdaroval človeka rozumnosťou, obrazotvornosťou a vnímavosťou. Každý pracujúci človek, či je umelcom, robotníkom alebo roľníkom, jé aj tvorcom. Ba čo viac, práca konaná spoločne, v účasti na spoločných nádejách, túžbach a radostiach, zjednocuje vôle, zbližuje zmysly a stmeľuje srdcia: pri práci ľudia zisťujú, že sú bratmi“ (O rozvoji národov, čl. 27). Statočne konaná práca, dodržovanie každodennej normy, vernosť v najmenších povinnostiach sú najcen nejším prínosom do spoločnej pokladnice, predpokladom ďalšieho zvyšovania životnej úrovne. Toto sa dosiahne len tak, ak sa všetky sily zmobilizujú do* boja proti spoločenským hriechom, ako je lajdáctvo, príf živníctvo, rozkrádanie každého druhu, špekulácia a alkoholizmus. Na poprednom mieste ostáva vec svetového mieru. Na tento problém nás aj Svätý Otec upozorňuje v každom svojom prejave. K tejto otázke sa vyslovil aj koncil, keď sa obrátil na kresťanov s vrúcnou výzvou, „aby s pomocou Krista, pôvodcu pokoja, spolupracovali so všetkými na upevnení mieru medzi ľuďmi, v spravodlivosti a v láske pripravovali prostriedky na jeho dosiahnutie“ (Radosť a nádej, čl. 77). V tejto činnosti budeme aj naďalej podporovať prácu Združenia katolíckeho duchovenstva „Pacem in terris“, ktoré stojí v prednej línii v podpore budovania vlasti a zabezpečovania mieru. Tak nám prikazujú aj naši najdôstojnejší páni ordinári. KOLOMAN ŠTEFKO ~Ďa], Pane, aby v tomto novom roku cítili sme sa pod tvojou ochranou bezpečni a aby sme všetky dni, ktoré nám z o štedrosti svojej dávaš, prežili my i všetky tvoje ľudské dietky, naši bratia a sestry na celom svete v štastí a požehnanom pokoji. (Snímka: JM) Mier je možný! Toto je heslo pápeža Pavla VI. k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru. Keď Svätý Otec Pavol VI. vyhlásil prvý január za Medzinárodný deň mieru, viedli ho k tomu okrem teologických aj viaceré psychologické, spoločenské a diplomatické momenty tohto dňa. Prvého januára si navzájom želáme najzákladnejšie ľudské postuláty: zdravie tela i duše, šťastie a Božie požehnanie. Akí sme k sebe dobrí a zlatí na Nový rok, keď sa zadívame jeden druhému do očá, ktoré sú vraj okom duše, a želáme si spoločne šťastnú plavbu na novej lodičke času! Kiež by sme si boli vždy takí dobrí ako na Nový rok! je však ešte jedno slovo, sladšie ako med, krajšie ako dúha na oblohe, slovo, ktoré spievali anjeli pri narodení Pána Ježiša. Bez neho niet radosti, ani istoty života. To slovo sa volá mier, pokoj. Boží pokoj v srdciach, mier medzi všetkými luďmi na zemi. Starí hovorievali „v čas poko ja“. Tým oddeľovali obdobie mieru od krútňavy vojny. Ešte žije veľa ľudí, ktorí prežili útrapy dvoch svetových vojen. Vy však, ktorí o zlobe vojny len počúvate a čítate, verte tým, ktorí to videli a najmä tým miliónom ľudí, ktorí padli ako obeť voj ny. Všetci sa silno zamýšľajme nad tým, že vo vojne nie divá zver, ale človek vraždí človeka, veľmi brutálne a zákerne. Kto dal ľuďom právo, aby toto robili? Nerúhajme sa, prosím, dokazova ním, že Boh je inšpirátorom vojen, aby vraj potrestal ľudské zlo. To bo la povera minulosti. Neznalosť po jmov o Prozreteľnosti Božej. Už je mŕtva aj legenda, že vojny sú osudovou nevyhnutnosťou pre redukciu ľudí na zemi. A protiví sa logike a predovšetkým Svätosti Božej, že sporné veci národov možno vyriešiť iba vojnou. Rezultát týchto nesprávnych koncepcií je prekonaný: mier je možný, ako je pri dobrej vôli možné každé iné dobro! Možnosť trvalého mie ru medzi národmi nie je teda iba sladkým snom a zbožným želaním — — pium desiderium —. ale mravnou a spoločenskou nutnosťou. Pápež Pa vol VI. celkom určite verí v možnosť mieru, keď sa zaň toľko angažuje, veď ako námestník ježiša Krista na zemi nechce, ani nebude hlásať utópiu, nemožnosť. Mier je život, vojna je smrť, Svet vie, že štátnici, správcovia krajín, vymieňajú si novoročné pozdravy a posolstvá, lebo to patrí k úradnému ceremoniálu diplomacie. Nie je to však hrubý cynizmus, keď niekde píšu s mierovými heslami novoročné pozdravy hlavám iných krajín a o pár dní tou istou rukou podpisujú príkazy pre vojenské operácie?! Nazdávame sa že dnešné ľudstvo je už dostatočne vyspelé, aby samo rozhodlo, či chce život alebo smrť, mier a či vojnu. Bolo by potupením ludstva, keby malo o mier prosiť „mocných tohto sveta“ ako hladný žobrák o kúsok chleba pred palácom boháča. Mier sa musí stať bytostnou realitou, ak chceme my kresťania obhájiť pred svetom Kristovo učenie, že India sú obrazom a podobou Boha, dietkami Božími, teda bratmi a sestrami a dedičmi neba. Kto nám to uverí, že je to pravda, kým budú na zemi bratovražedné vojny? Bohužiaľ, zatiaľ sme iba v štádiu, keď musíme miliónmi slov, rezolúciami, manifestáciami a mierovými inštitúciami presviedčať jeden druhého a vytvárať verejné mienku, že mier ako atribút prirodzenosti a dôstojnosti je oprávneným postulátom, že vojna je najväčším zlom a hanbou ľudstva. Tieto mierové akcie sú potrebné, aby burcovali ľudské svedomie do aktívneho odporu proti vojnám. Sú zároveň prísnym sudcom nad tými, ktorí ešte vojnu zastávajú, podporujú, režírujú a na ľudskej krvi zarábajú. Všetky mierové hnutia, nech sa volajú akokoľvek, môžu chcieť jedno a to isté: spravodlivý mier medzi národmi — opus justitiae pax. Nikdy vojna! Nie najprv vyvraždiť milióny ľudí, spustošiť krajiny a potom nad hrobmi padlých a troskami budov kajúcne podpisovať mierovú zmluvu! Tento nedeliteľný mier je ideovou náplňou katolíckeho medzinárodného hnutia „Fax Christi“, ako aj Kresťanskej mierovej konferencie so sídlom v Prahe, ktorá združuje všetky nekatolícke kresťanské spoločnosti na svete. Toto je náplňou aj katolíckeho združenia u nás, Pacem in terris — Pokoj na zemi, v duchu veľkého otca Cirkvi, pápeža Jána XXIII., jeho dôstojného pokračovateľa pápeža Pavla VI. a Druhého vatikánskeho snemu. Tieto mená sú nám zárukou, že pracujeme za dobrú vec Božiu. Toto je poslaním aj Berlínskej mierovej konferencie, ktorá združuje katolíkov, kňazov i laikov takmer všetkých európskych krajín. A toto sa snaží aj Svetová rada mieru. Hrozná je sila uvoľnených ľudských vášní, keď srdcia namiesto lásky rozsievajú nenávisť a skazu, keď ľudské ruky namiesto užitočnej práce stlačením gombíka sypú na mestá a dediny bomby smrti, ktoré ničia životy, chrámy, nemocnice, školy, továrne. Nikdy sa tak cynicky neopľúva a nezneucťuje božský príkaz lásky k blížnemu ako vo vojne. Nikdy sa tak nedevalvuje siedmy zákon Boží — Nezabiješ — ako vo vojne. A to aj napriek tomn, keď najvrúcnejším želaním všetkých dobrých ľudí je, aby navždy zmlkli zbrane a prehovorili konečne ľudské srdcia. Keď (Dokončenie na 3. str.) Úpenlivé volanie po pokoji (Z mierového posolstva Svätého Otca) „Mier je možný, musí byť možný,“ s týmto výkrikom nádeje a zároveň výzvou sa Pavol VI. obracia ku každému, kto myslí, dúfa, zúfa a trpí. Sám sa vyhlasuje za služobníka a brata. Varuje pred prílišným optimizmom, ako by trvalý mier bol už hotovou vecou, lebo — ako hovorí — násilie znovu prichádza do módy a vystupuje dokonca ako obranca spravodlivosti. Za mier je vydávaný aj vonkajší poriadok, založený na strachu a násilnosti, ktorý je v skutočnosti len vratkou rovnováhou protikladných síl. S takým stavom sa však ľudstvo nemôže uspokojiť. Dejiny učia, že mier je podmienkou a výslednicou ľudského spolunažívania. Treba preto novej pedagógle, aby ideál mieru sa nezmazateľne vryl do myslí všetkých ľudí a aby medzinárodné vzťahy sa riadili zásadami práva a spravodlivosti. Mier je nielen možný, ale aj potrebný. V jeho dosiahnutie musia ľudia pevne veriť. Nesmú sa zľaknúť ani prípadných obetí, lebo len touto cestou sa ideál mieru stane skutočnosťou. V závere posolstva Svätý Otec sa obracia ku katolíkom a ku všetkým kresťanom s dôverou, že sa zvlášť pričinia o upevňovanie mieru. Hovorí: „Mier umožníme hlásaním priateľstva, praktickým uskutočňovaním lásky k blížnemu a spravodlivosti, ako aj kresťanským odpúšťaním. Neustupujme ani pred obeťami, ktoré chýbajú úprimnému, trvalému a rýchlejšiemu mieru bez toho, že by urážali dôstojnosť tých, ktorí ich prinášajú.“ Pokoj a bratská láska nech je medzi nami! Z pastierskeho listu naSich ndpp ordinárov Na slávnosť Božieho Narodenia čítal sa vo všetkých našich chrámoch pastiersky list, ktorý adresovali veriacim naši ndpp. ordinári Po úvodných slovách, ktoré načreli hlboko do vianočnej atmosféry a ukázali na lásku, pokojamilovnosť a poníženosť narodeného Sýna Božieho, obracia pastiersky list náš duchovný pohľad na tú časť sveta, kde ešte nevládne mier, kde sa ozýva zlovestný řinkot zbraní, kde detské sny trhá jačanie sirén, kde človek nemôže pokojne bu dovat svoj domov a dorábať v pokoji chlieb svoj každodenný ... „Radosť z Vianoc nie je taká plná, akú by sme ju chceli mať. Pohľad na svet nám hovorí, že ľudstvo neprežíva opravdivý pokoj na celom svete. Voj ny ešte neprestali. O mier bojnjú ľudia dobrej vôle na celom svete. U- žívame dobrodenia, ktoré nám skytá naša socialistická vlasť a predsa stále sa nám zdá, akoby nad hlavami ľudstva visel Damoklov meč hrozby nových vojen. Cžasný pokrok v technike a vede v tomto veku neprodli kuje len vynálezy na uľahčenie ľud skej práce, ale hrozivo nás upozorňuje na to, že ľudstvo musí bdieť, aby uchránilo mier na zemi. Lekárska veda síce predlžuje ľudský vek, ale zloba človeka ho môže skrátiť alebo aj zničiť. A tu práve aj my kresťania, vyznavači Kniežaťa pokoja, máme spĺňať svoje poslanie v dnešnom svete, šíriť vzájomnú úctu a lásku k blížnemu, spolupracovať pri formovaní nového človeka v tom zmysle, aby s ne boli jeden druhému bratmi...“ Potom hovorí pastiersky list o živote v našej vlasti. O veľkej premene, ktorej sme svedkami a účastníkmi: „V minulosti sme pri takýchto príležitostiach hovorievali o materiálnych potrebách, pretože náš ľud žil v biede. Hovorili sme o pomoci, o podaní kúska chleba, či pohára vody nášmu blížnemu. Dnes o tom nemusíme hovoriť. Náš ľud žije na úrovni, vďaka starostlivosti nášho štátneho zriadenia. Obavy o materiálnu budúcnosť sú zažehnané. Nikto u nás nemusí mať obavy o svoju starobu, o pomoc v chorobe, Nemusí sa báť nezamestnanosti, ani toho, ako vyštuduje svoje dietky. — Toto všetko nám však nespadlo do lona bez práce a bez poctivého úsilia nášho pracujúceho ľudu. Sme za to vďační! A každý z nás pousiluj sa priniesť na spoločný stôl našej vlasti plody umu i práce svojich rúk.“ Vyvrcholením pastierskeho listu je poukaz na povinnosť kresťana žiť podľa svojej viery, v duchu príkazu lásky, ktorý je fundamentom pokoja: „Buď dokážeme žiť jeden pre druhého a obetovať sa za humánne ideály doby, alebo výslednicou ľudského snaženia bude zánik. Pokoj a spolupráca je potrebná pre všetkých. Mier je možný! — to sú slová Svätého Otca Pavla VI., ktoré alarmujú nás všetkých. Veľké ťaženie za mier, najmä v týchto časoch, nemôže poznať oddych. Mier sa nepodarilo nastoliť na trón ľudských sŕdc ani po dvoch tisícročiach. Hlásalo ho nebo, hlásal sám Kristus, hlása Cirkev i každý človek dobrej vôle — a predsa podnes sa mier nestal majetkom celého ľudstva.“ V závere vyzývajú ndpp. ordinári veriacich k modlitbám, aby sa srdcia všetkých ľudí zapálili láskou k blížnym a šľachetnou túžbou po mieri. V prichodiacom roka novom vinšujem vám nastokrát zlaté since nad domovom, dobré skutky s dobrým slovom, aby vás mal každý rád.