Katolícke Noviny, 1977 (XCII/1-52)
1977-01-02 / No. 1
Ročník 92 A 2. januára 1977 A Cena 50 hal. Dr. JOZEF VRABLEC, generálny vikár nitriansky ZA ŽIVOT V POKOJI Na prelome rokov sa zamyslí nad sebou aj Človek, ktorý je unášaný rušným životom, takže si nevedel nájsť za celý rok chvífku ticha pre seba. Pri vstupe do nového roku sa Človek takmer mimovoľne zastav! pri seba. Lenže dnes už prestáva byt Cnosťou zastaviť sa pri sebe. Dnešný Človeka musí myslieť na seba už v súvislosti so spoločenstvom, v ktorom šije, ba dokonca v korelácii s celým svetom. Príkladom je nám Svätý Otec Pavol VI., ktorý pokladá prvý deň v roku za najvhodnejší na to. aby sa Človek zamyslel nad sebou v súvislosti s najvážnejšími problémami sveta. Zasvätil prvý január myšlienka svetového mieru. Za heslo tohtoročného Dha svetového mieru vyhlásil: „Ak chceš mier, bráň život“. Je to veľká myšlienka. Život sa tu neberie vo svojom širšom rozsahu, ako Časné a nesmrteľné jest vovanie Človeka, ale vo svojom obmedzenom zmysle, ako život fyzický alebo skôr psychofyzický. , V tomto zmysle sa mier a život vzájomne podmieňujú. Mier chráni a podporuje rozvoj života, život zasa dáva mieru Jeho obsah a jeho nositeľov. Proti životu sa hlásia podľa Svätého Otca tri základné agresie: vojna, potrat a hlad. Prvý nepriateľ života já vojna. Príšerné hromady padlých v poslednej vojne na bojiskách a usmrtených v koncentraCných táboroch i vo vyhladzovacích akciách sú dokladom toho, Co vraví pápež, že vojna je iné meno pre smrť, tak ako život je iné meno pre mier. Arzenály zbraní hromadného niCenia sú schopné v prípade nukleárnej vojny zabiť všetok život na zemeguli a premeniť naša planétu na ohromný cintorín s nápisom: Tu leží pochovaný život sveta. Preto pápež ján žiada, aby sme „urovnávali svoje spory spôsobom viac hodným Človeka“ a neutiekali sa „k starodávnemu otroctvu vojny“. A terajší pápež prízvukuje: „Musíme vyhlásiť vojnu vojne a pretekom v zbrojení, ktoré vojnu pripravujú a provokujú.* Koncil nás k tomu vyzýva takto: „Je nanajvýš potrebná obnovená výchova zmýšľania a nová orientácia verejnej mienky. Tí, Co sa venujú výchovnej Činnosti. alebo Co stvárňujú verejnú mienku, nech pokladajú za veľmi vážnu povinnost: vo všetkých prebúdzal nové mierové zmýšľanie. My všetci musíme si obnoviť zmýšľanie a obrátiť pozornosť na celý svet a na úlohy, ktoré možno uskutočňovať Iba spoloCne k blahu nášho pokolenia.“ Druhým nepriateľom života je potrat. Potrat súvisí s vojnou. Pozrime, ako. Dnešné ľudstvo stále citlivejšie reaguje na- porušenie práv ľudskej osoby, ale potrat prijíma bez protirečenia. Ako si to vysvetlíme? Biskupi, ktorí trpeli v nacistických koncentračných táboroch, tvrdia, že táto bezcitnosť k ľudskému životu sa dá vysvetliť ako dôsledok poslednej svetovej vojny, v ktorej sa tak bezcitne bral ľudom život. A Svätý Otec vraví, že zabíjať život, ktorý sa zaCína. znamená vydať sa v nebezpečenstvo, že budeme popierať a kynožiť aj dospelé životy. Napokon súvislosť potratu s vojnou vystupúje markantne v príšernej akcii, ktorú nedávno odhalili dvaja žurnalisti v Londýne. Ide o akciu gangstrov, ktorí od lekárov, Co vykonávali potraty, kupovali usmrtené ľudské plody a predávali ich do fabrík na mydlo. Gangstri priznali, že fabriky skutoCne dobre platia, pretože „živoCíšny tuk“ sa vynikajúco hodí pre Ich výrobu. Jeden z lekárov sa ospravedlňoval takto: Ľudia okolo mňa bývajúci sa sťažovali na zápach zo spaľovaných mŕtvoliCiek, že pripomína zápach z nacistických peci, preto som volil toto východiska. Nech sa „pôrodný materiál“ radšej použije na výrobu skrášľujúcich dámskych krémov. Tretím nepriateľom života je hlad, ktorý tiež súvisí s vojnou. Ako? K najhlbším protirečeniam našich Čias patri skutočnosť, že kým na jednej strane množstvu ľudí chýba to najnutnejšie k existencii dôstojnej Človeka, na druhej strane investujú sa ohromné náklady na zbrojenie a vývoj nových zbraní. RoCne sa vydáva na svete dvesto miliárd dolárov na zbrojenie. Táto suma sa presne rovná celkovému príjmu obyvateľstva chudobnejšej polovice zemegule a ide na úkor svetovej výživy. Nik na svete by nemusel byť hladný, keby sa prestalo zbrojiť. Zatiaľ však veľká väčšina ľudí na svete hladuje. Katolícky týždenník z NDR opísal, ako vyzerá taký hlad. Prevažná väčšina ľudí v Bangladéši sa každodenne sužuje otázkou, čo bude zajtra jesť.' Všetky ostatné problémy ustupujú do úzadia pred katastrofálnou situáciou výživy. V hlavnom meste krajiny iíoja vychradnuté ženy a deti pred rozdeľovňami medzinárodných pomoc ných organizácii v nekonečných ra doch, aby dosiali za hlt mlieka a dva keksy. Na vidieku žijú ľndia z ryže, ale tá sa im za päť mesiácov minie a potom nasleduje pravidelné obdobie hladu. V období hladu umierajú ľudia ako muchy. Zázrak, žé mnohi prežijú aj obdobie hladu, spočíva v tom. že ľudia majú schopnosť vyrovnať sa aj s mimoriadne ťažkými situáciami, v ktorých by Európan dávno zahynul. Kanadský kňaz. ktorý tam pracuje, vraví: „Táto krajina potrebuje jediné: pracovnú príležitosť. Keby tme vedeli dať ľudom v Bangladéši prúcu, sami by si vyriešili problémy svojej budúcnosti.“ Ked si pomyslíme, že takýchto kra jín je na svete väčšia polovica, nevdojak si povzdychneme: „Co je to za spoločnosť, v ktorej niekoľkí žijú v prebytkoch a premnohí v hlade a v biede? Co je to za svet, v ktorom vládne hrabivost, egoizmus, vykorisťovanie. nespravodlivosti neláska?“ Ale tu nestačí vzdychať. Svätý Otec zdôrazňuje ochotu Cirkvi „spolupracovať so všetkými tudmi dobrej vôle, ktorým záleží na vylepšení svetovej situácie“. Spolupráca je tu naliehavým príkazom doby. Iba spoluprácou sa dajú odstrániť základné agresie života. Spoluprácu musíme chápal ako znamenie časov. Z tohto stanoviska naši uajdôstojnejší páni biskupi a ordinári nedávno pripomenuli veriacim koncilovú myš lienku: „Cirkev má v úcte všetko, čo je pravdivé, dobré a spravodlivé v rozličných svetských ustanovizniach. Chce ich napomáhat a zveľaďovať...“ V tomto duchu spolupracujeme v novom občianskom roku na všestrannom rozvoji života v našej vlasti, na rozvoji mierového, rodinného a sociálneho života. „Bole, ktorý st dnešného dňa pri sprievode hviezdy pohanom zjavtl svojho Jednorodeného: dopraj milostivo, aby my, ktorí ul vierou póznáit sme teba, privedení sme bolí al k nazeraniu tyojej nebeskej krásy.“ (Orácla sviatku Zjavenia Pána) Na obr.: KLAŇANIE SA TROCH KRÁĽOV, gotický tabuľový obraz na pravom krídle oltára Panny Márie v kostole v Liptovskom MikulášL DÁVAŤ ŽIARIVÝ PRÍKLAD Ako pútnici veCnosti kráčame po telto zemi. Náš pozemský život prebieha v rámci pozemskej vlasti, ktorá je rámcom nášho života. V cirkevnom živote si v tomto roku budeme spomínať pätnáste výročie započatia Druhého vatikánskeho snemu, ktorý otváral bl. pamäti pápež Ján XXIII. V dokumente tohto koncilu, pastorálnej konštitúcii „Radosť a nádej“ nachádzame tieto povzbudivé slová: „Nech občania pestujú veľkodušnú a úprimnú rodolásku, ale bez úzkoprsosti, to jest takým spôsobom, aby mali vždy na zreteli aj dobro celej ľudskej rodiny, ktorú spájajú rozmanité medzirasové, medzinárodné medzištátne zväzky. Všetci kresťania a si majú uvedomiť svoje vlastné osobitné poslanie! v politickom spoločenstve a dávať žiarivý príklad svojim zmyslom pre zodpovednosť a svojou službou záujmom všeobecného dobra, aby tak dokazovali aj skutkami, ako dať do súladu autoritu so slobodou, osobnú Iniciatívu so súdržnosťou a spolupatričnosti celého spoločenského ústrojenstva, primeranú jednotu s užitočnou rozdielnosťou“ (čl. 75), Takto nás cirkev vychováva a vedie k pravému vlastenectvu, aby sme ako pútnici pozemského života žili a pracovali tak, aby to slúžilo na dobro nám, naším rodinám, našej vlasti a bolo na prospech celej ľudskej spoločnosti. Novým rokom sme vstúpili do druhého roku šiestej päťročnice. Je to veľkolepá a zodpovedná úloha. Jej plnenie bude znamenať dalšie zvyšovanie efektívnosti celého národného hospodárstva, upevňovanie našej socialistickej štátností, rozvoj vzdelanosti, vedy, kultúry a formovanie správnych vlastencov. Ako sme boli svedkami minulého roku, aj v tomto roku uvldínle, že sa pokračuje v technickej rekonštrukcii a modernizácii dopravy, zvyšovaní priepustnosti uzlov a tratí, zlepšovaní bezpečnosti a kultúry cestovania a ešte vo väčšej starostlivosti o hospodárnosť. Aby sa splnil taký smelý, ale realistický plán, ktorého uskutočňovania vidíme aj vo zvýšenej bytovej výstavbe, treba mobilizovať veľké 1 malé rezervy, plno využívať základné fondy, pracovný čas, skúseností a schopností všetkých. Podľa citovaných slov koncilu nik nesmie stáť stranou, ani my kresťania, aby sme po statočnom odvedení spoločnej práce mohli spoločne užívať plody takého záslužného diela. Kvôli spoločnému dobru sa treba vyhýbať všetkým prejavom nehospodárnosti, pracovať proti rozkrádaniu a ničeniu nášho spoločného národného majetku. Ked prevažná skupina ľudí svědomitě pracuje a vytvára veľké spoločenské hodnoty, nemôže sa (Dokončenie na 3. str.) Na cestu V uplynulom roku zaznamenala naša vlast další veľký rozmach. Ak sa obzeráme späť na rok 1976, nemôžeme tiež nevšimnúť si všetku tvorivú a obetavú prácu kňazov a veriacich pre blaho cirkvi a vlasti. Reálne chápaná existujúca skutočnosť našej spoločenskej situácie dosiahla pozitívne výsledky nielen na rozličných pracoviskách, ale i v zdarnom priebehu volebného obdobia a volebnej angažovanosti. Práca pre dobro nášho ľudu je v našich konkrétnych podmienkach zároveň dôležitou prácou pre , cirkev. Znamenia časov je znamením Božím. Znamením dnešného času je túžba celého ľudstva po mieri. Sv. Augustín hovorí: „Cas sme my.“ Dobré a zlé časy závisia od mnohých okolností, ale predovšetkým od ľudských člnov. Zachovanie a udržanie mieru je vždy výsledkom neúnavného úsilia mnohých národov. Kristus v evanjeliu blahoslaví tvorcov pokoja, ľudí, ktorí pracujú za mier. Preto podporujeme úsilia o mier, lebo v ňom možno mnoho vykonať pre záujmy Božie a celej ľudskej spoločnosti. S radosťou konštatujeme, že v uplynulom roku došlo k posilneniu autority socialistických štátov na čele so Sovietskym zväzom, ktorých mierová politika sa odrážala v medzinárodných vzťahoch na všetkých kontinentoch a našla podporu ďalších mierumilovných síl sveta. Uvoľnenie politického napätia ovplyvnilo nešpor-nl boj pokrokových síl v rade krajín, ktorým sa podarilo pacifikovať situáciu napr. na bojiskách v Libanone, Angole a Inde. Boj za svetový mier však nie je dosiaľ dobojovaný. Velké úsilie o odzbrojenie sleduje ciel, aby sa značné finančné prostriedky využili v prospech všetkých, ktorí hladujú. Svätý Otec Pavol VI. zvolil heslo pre Svetový deň mieru „Ak chceš mier, bráň život“. Toto heslo vyjadruje tesnú vzájomnosť obidvoch pojmov. Mier chráni život, život dáva mieru obsah a zmysel. Život Je nutné chrániť proti smrteľnému ohrozovaniu vojnou a hladom. Preto bude nevyhnutné i ▼ tomto roku stupňovať úsilie o uvoľnenie horúčkovitého zbrojenia a vyriešenie sociálnych pomerov krajín s nespravodlivým 'sociálnym poriadkom. O to sa usiluje nielen Sovietsky zväz so socialistickými krajinami, ale túto myšlienku musí podporovať každý človek dobre) vôle. My kňazi spolu s našim dobrým veriacim ľudom chceme spolupracovať a napomáhat všetky snahy vedúce! k zbrataniu, priateľstvu a upevneniu pokoja. Staviame sa do radu s tými kresťanskými organizáciami, ktoré uskutočňujú túto činnosť už rad rokov a chceme prispievať tak špecifickým podielom k úspešným mierovým výsledkom. I v novom roku budeme sa vracať k charte mierového súžitia a spolupráce v Európe, podpísanej predstaviteľmi tridsiatich piatich štátov v Helsinkách, vrátane' zástupcu Svätého Otca, a trpezlivou prácou pomáhat připravovat ďalšiu chartu pre pokojné dni. Ďalej sa budeme podieľať na príprave a konaní Všekresťanskéj konferencie Za trvalý mier, odzbrojenie a spravodlivé vzťahy medzí národmi v Moskve. V uplynulom roku sme sa angažovali aj v občianske] činnosti pre zdarný vývoj vzťahov medzi cirkvou a štátom a potrieb našich duchovných v oblasti sociálnej a záujmovej. Naša práca bola kladne ocenená z najvyšších miest. V novom roku chceme po boku svojich biskujjov a ordinárov účinne spolupracovať na duchovnom i hmotnom rozvoji našej vlasti. V encyklika pápeža Jána „Mier na zemi“ je zvlášť zdôraznená „povinnosť činne sa účastnit verejného života a prispievať k uskutočňovaniu všeobecného blaha celej ľudskej rodiny 1 vlastného politického spoločenstva. Združenie katolíckych duchovných Pacem in terrís hladí na nadchádzajúci rok ako na dôležité pracovisko,' ktoré nemožno ani na chvíľu zanedbať. V duchu Koncepcie Ideovej náplne Združenia chce naďalej podporovať zdroje kladných hodnôt dôležitých pre mierovú činnosť v našej súčasnosti ako stelesnenie jednej vôle; zameranej na Jeden cieľ — na mier, ktorý ]e dosiahnuteľný cestou spolupráce, vzájomne rešpektovanej. Chceme spolu s veriacimi vytvárať lepšiu a šťastnejšiu budúcnosť, a preto budeme podporovať úsilie nášho socialistického štátu, ktorý má aktívny podiel na uvoľňovaní napätia a dorozumení medzi národmi. Sme vďační Bohu za požehnanie pokoja a mieru vo svetg a za všetky možnosti zachovania a rozvitia života. Kiež sa v tomto roku upevňuje mier medzi kresťanmi a národmi celého svetal Kiež na přímluvu sv. Vojtecha, oď ktorého smrti sl tohto roku prl]»menleme 980 rokov, dostane sa „pokoj a mier našej zemi a všetkým ľudom dobrej vôle“l ZDRUŽENIE KATOLÍCKYCH DUCHOVNÝCH PACEM IN TERRIS ČSSR do roku 1977 Na Noví rok Dáku jeme ťi milostiví, O nás Otče starostliví, že ráčils' nám život predĺžiť A starí rok ščastňa prežiť. Toľké dal v něm dobroděná Bez našeho pričiňeňá A vlastného zaslúžeňá. Obzvláštňe za tú veľkú milosť A tak ňezmernú laskavost: Že sl nám popřál čas k pokáňú A hrichov oplakáváňú. Aby sme zadosť čiňili, Dlhí za ňe viplafill, A práve sa polepšili. Buď i ďál tak zas milostiví, K nám ňěhodňím dobrotiví, Udeľuj s tvéj puhéj ščedrosťi Potrebné rovňe milosti. Tehoto roku nového. Na dňešnf deň nastalého. Daj sa nám za dar samého. • JAN HOLLÝ, Katolícki spevňík, 1842 Pokračovať v službe mieru V pondelok 20. decembra zasadalo vo VatlkáDO konzistórium, ktoré malo na programe biskupské nominácie, potvrdenia kanonizácií (na r. 1977) biskupa J. Nepomucena Neumanna a sestry Rafaely M. Forrás, o napokon žiadosti o páliá metropolitných cirkví. Po zakončení konzistúrla prijal Svätý Otec blahoželania k sviatkom od kardinálskeho kolégia a rímskej kúrie. V tradičnom prejave, ktorý pri tejto príležitosti Svätý Otec povedal, zhodnotil medzinárodnú situácia. O. L prejavil nádej, že štátnici využijú terajšiu „osobitne priaznivú" situáciu na mierové rokovania o Strednom východe. Zdôrazňujúc vôln Svätej Stolice pokračovat v službe mieru prejavil Pavol VI. „spokojnosť a úfavn” v súvislosti so zakončením bojov v Libanone. Zdôraznil však, že ešte nie všetky obavy sú odstránené, ale že taroz je čas, aby sa riešili problémy, ktoré boli príčinou konfliktu. Znova pripomenul potrebu vlastného riešenia problému svätých miest, najmä mesta Jeruzalema. Svätý Otec spomenul aj rndázsky konflikt a prejavil nádej a želanie, aby konferencia, ktorá rieši tento problém, dosiahla pozitívne výsledky, ktoré zaručia reálne podmienky pre vytvorenie ovzdušia spravodlivosti, mierového spolužitia a spolupráce medzi všetkými národnosťami tejto krajiny. Spomínajúc Rodéziu Svätý Otec dotkol sa „prípadu” biskupa z Umtaíy D. la Monta. ktorého rodézske úrady v oktúbrl m. r. uvrhli na desať rokov do väzenia za to, že bránil práva čierneho obyvatefstva tejto krajiny.