Katolícke Noviny, 1986 (CI/1-50)

1986-01-05 / No. 1

Ročník 101 (137) 5. januára 1986 + Cena 50 hal. Mons. ThDr. LADISLAV BELÁS, šéfredaktor Po súmraku silvestrovského večera nastalo ráno a deň prvý v novom roku 1986. Vďaka Bohu za toto ráno. Mohli sme sa ho v zdraví dožiť a s rados tou ho privítať. Tak teda, Nový rok, „vítame ťa s úsmevným pozdravom... Posolstvo túžob kladieme na prah tvojich ešte zatvorených dverí. Otvor ich svojím prvým krokom!“ (Dr. E. Korba). Ako má všetko svoj počiatok a úvod, ma jň ho aj naše Katolícke noviny. Novo­ročným úvodníkom vstupujú ďo dru hej storočnice svojho života a vychá­dzania. Ich minmosť poskytne nejeden poučný pohľad z čias, v ktorých vy­chádzali. Menili sa redaktori. Menili sa udalosti a doby. Menilo sa písmo i pravopis. Menil sa formát i rozsah. Čo ostalo, je ich slovo, ktorým sa vždy prihováral svojmu čitateľovi a prichádzali k nemu ako jeho nedeľ­ňajší priateľ. S radosťou a nádejou, v znamení pokory a dôvery kráčame i dnes v ústrety úlohám a povinnostiam, ktorá nás očakávajú v novom roku a na­sledujúcom ročníku. Pravdaže si uve­domujeme, že „nebude moje dielo dokonalé, ak nedostanem pomoc Božej dielne“, ako si to uvedomoval z chýrny Michelangelo. Podobne hovo­rí aj indický Rabindranath: „Vo sve te plnom námahy, hluku a bojov chcem stáť pred tebou, Pane!“ Preto voláme so žalmistom: „Pane, oči dví­ham k tebe, čo na nebesiach prebý­vaš ... Naše oči hľadia na Pána, náš­ho Boha, kým sa nezmiluje nad nami“ (Porov. Z 123). Ku všetkému, čo nás v novom roku očakáva, pristupujeme povzbudení aj myšlienkou sv. Augustína: „Pamätaj, kus cesty je už za tebou a kus cesty ešte pred tebou!“ S vedomím Božej pomoci a milo­srdenstva kráčame vpred aj my a chceme naďalej spĺňať naše poslanie. Budeme nástrojom bratskej zná­šanlivosti! V Kristovi sa všetci stali blízkymi. On zboril medzi ľuďmi múry prie hrady a nepriateľstva. Povedomie, že všetci sme príslušníkmi Božej rodiny, má všetkých viesť k poznaniu, že máme žiť dôstojne podľa povolania, ku ktorému sme povolaní ako kres­ťania. Z toho vyplýva, že všetky naše spoločenstvá vo veľkej pokore, dob­rotivosti a trpezlivosti sa budú na­vzájom znášať v láske a zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja (porov. Ef 4, 2—4). Podľa apoštola Pavla majú byť všetci jednomyseľní (Rim 15, 6) a nedohadovať sa o roz­ličných mienkach (Rim 14, 1). Kto nás odlúči od lásky Kristovej? (Rim 8, 35). Preto pokoj a bratská láska nech je medzi nami! Budeme strojcami úprimného po kojal CI1 Radi si na stránkach Katolíckych novín pripomíname slová hlavy na­šej cirkvi. Radi tiež prijímame slovn ktoré z jeho úst zaznieva na obranu dnes tak vytúženého mieru. Mier je hodnota bez hraníc! To je téma, kto­rú Svätý Otec ján Pavol II. zvolil za heslo pre 19. svetový deň mieru 1. januára 1986. Heslom tohto roku teda je: Sever — juh — západ — východ, jeden mier! Často sa z rozličných strán prízvu­kuje a zdôrazňuje, že mier treba vy­tvárať činmi, ktoré rozhodnú v pro spěch života a pre zachovanie po­svätného daru života. Sme presved­čení, že tak ako v rokoch minulých i v novom roku sa budú naďalej roz­víjať snahy o zachovanie mieru. Sme so všetkými, čo ponesú sťa Noemnva holubica ratolesť Božieho daru sve­tového pokoja. V bratskom spolucíte­ní budeme solidárnymi s tými, čo musia znášať útrapy vojnových kon­fliktov. Budeme si vážiť, že nám, na­šej vlasti dal Pán časy pokojné. Budeme strojcami všeobecného dob ra a blaha. V uplynulom roku náš ľud dusia hol mnoho pracovných úspechov na všetkých pracoviskách. Bude to tak aj v tomto roku. Vstup do ôsmej päť­ročnice svojím obsahom a náplňou má zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne nášho ľudu po každej strán­ke. Bude to ďalšie obdobie statočnej práce, budovateľského úsilia a spĺ­ňanie vytýčených programov a plá­nov, na čom sa podieľajú aj naši veriaci, je to povedomie, že sa tu za bezpečujú základné podmienky pre život našej spoločnosti. Počíta sa pre to so svedomitosťou v plnení pnvin ností Každého. Sme predsa odkázaní jeden na druhého. V plodnej spolu práci budeme teda budovať radostný a spokojný život nás všetkých. Kiež by sme sa všetci stali nástrojmi brat skej znášanlivosti a pokojného spo lunažívania ako aj strojcami všeobec ného dobra a blaha! Budeme sa o to usilovať ej na stránkach našich Katolíckych novín. V Literárnych Listoch z roku 1903 František Richard Osvald s ťažkým srdcom želie, že vtedajšie Katolícke Noviny prestanú vychádzať, lebo ich „udržať nemožno“. Vtedajšia redakcia Katolíckych novín sa žaluje, že je málo odberateľov a tí, čo ich majú predplatené, neplatia predplatné. Roz­horlený Osvald volá: „Bratia v Kristu, vo svojom vlastnom záujme podpo rujte Katolícke noviny... Majme lás­ku k svojim vlastným záujmom!“ Vďaka Bohu, našim Katolíckym novinám nehrozí zánik pre nezáujem alebo financie. Ale dobre si všimni­me slová zaslúžilého Osvalda: „Maj me lásku ku svojim vlastným záuj­mom.“ Myslel tým Katolícke noviny. Náš novoročný úvodník tým tiež mys 11 Katolícke noviny! So Synáčkom svojím požehnaj nás, Panna Mária! 'Ö, Ježišu, buď k pomoci každému z nds v tento nový rok. Ostaň š nami vo dne v noci, požehnal náš každý krok. S novým rokom nech zasvitne nová zora šťastia nám, lebo blaho len tam kvitne, kde ho ráčiš žehnat sám. Všetko, čo s! myslím, činím, v tebe nech sa započne. Daf, nech sa viac nepreviním, proti tebe, 6 PaneI Rozpál srdce novou láskou, chcem sa tebe věnovat. Viaž ma k sebe novou páskou, chcem len teba milovat. Bedli na mňa neustále, keď ma stíha hriech a zlost, nech je vo mne k tvojej chvále pevná viera, krásna čnost. Dal, aby sme zas prežili Slast­ne tento nový rok a len k tebe vždy riadili za života každý krok. (JEDNOTNÝ KATOLÍCKY SPEVNÍK, pieseň č. 105, na Nový rok] (Snímka: t-ts—J le slow otca fÉlia - na zisti Začíname znova, aby sme pokra­čovali v pastoračnej vom liturgickom roku, službe v no­zasvätenom sv. Lukášovi evanjelistovi, ako aj v novom občianskom roku 1986, uváže. nejšie, úspešnejšie. V znení prosby sv. Pavla, apoštola národov Eťeza­­nom (4, 14) začíname: „Zite dôstoj­ne podľa povolania, ktorým vás Boh povolal. Vo veľkej pokore, dobroti­vosti a- trpezlivosti; znášajte sa na­vzájom v láske a usilujte sa zacho­vať jednotu vo zväzku pokoja!“ Zamýšľame sa nad .sebou, nad služ­bou Bohu, Božiemu ľudu, nášmu spo­ločenstvu a veľkému mierovému úsi­liu. Nedávno, v advente, nás oslovil apoštol národov: „Prebud sa ty, čo spíš, vstaň zmŕtvych a Kristus ťa ožiari! Bratia, dajte sl veľký pozor, ako máte žíťl Nie ako nemúdri, ale ako múdril Využívajte čas, lebo dni sú zlél Nebuďte nerozumní, ale usi­lujte sa pochopiť, čo je vôľa Pánoval“ (Ef 5, 14, 17). Prijmime toto vzácne napomenutie sv. Pavla no nového roku 1986, kto­rý sme začali slávnosťou Bohorodič­ky Panny Márie. Je to tiež tieň sveto­vého mieru. Ba celý rok 1988 je Sve­tovým rokom mieru, ako o tom roz­hodla Organizácia Spojených náro­dov. Svätý Otec Ján Pavol II. dal pre náš rok významné — s úsilím celé­ho ľudstva korešpondujúce heslo — Mier je hodnota, ktorá nepozná hra­níc. Sever — juh, východ — západ — jeden mieri Rok 1986 nám môže priniesť vzne­šený Boží dar mieru, ak idea mieru prenikne do ľudských sfdc. Vtedy bude mier zachránený, ba možno po­vedať, že sám mier zachráni ľudí. Vlani bola — koncom roka — Mi­moriadna biskupská synoda, zvolaná Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri príležitosti 20. výročia zakončenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá zdôraznila dôležitosť obnovenej li­turgie. Jubileum na pamäť 1100, vý­ročia smrti sv. Metoda nás posilnilo v láske k prékrásnej našej liturgii v materčine. Napokon z duše prajem vám, milí spolubratia, veriaci, spolubíatia v penzii, rehoľné sestry, bohoslovci — osobitne chorť — požehnaný, úspeš­ný mierový rok 1986 pod ochranou Božej Matky, sv. Cyrila a Metoda a všetkých svätých. Všetkým vám želá v Pánovej lás­ke. ■f Jozef, biskup banskobystrický Boh prichádza k človeku Posledná predvianočná generálna audiencia Svätého Otca Jána Pavla II. bola 18. decembra. Niesla sa vo via­nočnej atmosfére, ktorú podfarbovala skupina deti, ktoré prišli preoblečené za betlehemcov. Boli to deti z rím­skej farnosti Sv. Pavla za můrami i deti z farnosti Matky Božef. Krá­ľovnej apoštolov. Svätý Otec pochvá­lil ich príkladnú iniciatívu, hovoril im n tajomstve, ktoré je skryté v ob­sahu Vianoc, ako sviatku nesmiernej lásky Boha Otca, ktorý posiela na zem svojho Syna. ktorý sa stáva na ším bratom a ktorý — pre lásku k nám, preto, aby zmieril nebeského Otca — ide na kríž. Na generálne] audiencii bola aj ppčetná skupina krajanov Svätého Otca jána Pavla II., ktorí prišli s bis kúpom Tadeuszom Zawistowskim i diecézy lomžynske] a pomocným bis­kupom Czeslawom Lewandowskim z Wroclawku. V materinskej reči predniesol svojim krajanom kateché­­zu o svätosti Boha. Svätý Otec zdôraznil, že Boh sám sa nazýva Svätým a v mene tejto Božskej svätosti pozýva človeka, aby sa usiloval dosiahnuť svätosť. Pripo­menul slová Ježišove, ktoré povedal na Hore blahoslavenstiev: Buďte do­konalí, ako Je dokonalý váš nebeský Otec. Toto Je najplnšia výzva k svä­tosti. Aby sa realizovala, musíme otvoriť svoje srdcia pre pôsob ?nia Bože] milosti. * Spravodajstvo o tom, ako strávil Svätý Otec ján Pavol II. vianočné sviatky, sme pre skorú uzávitrkn tohto čísla nemohli priniesť. Obš rne vás budeme o tom informovať v bu­dúcom čísla. _ (i) JÄN ZABÄK Kor novy, pokojný Po srdcu blízkych a emócie det* stva vyvolávajúcich sviatkoch Naro­­denia nášho Pána Ježiša Krista, po toľkej duchovnej radosti, ktorú sme zažili nielen na Vianoce, ale už aj pred nimi v spovedniciach, kde pri­chádzali naši veriaci, aby st pripra­vili svoje srdcia na slávenie Vtanoc, sú tu prvé dni nového roka, roka 1986. Aký to bude rok? Tak sa pýta v duchu nejeden z nás. Pozrime sa, čo nám priniesol ten odchádzajúci. Na jeho začiatku sme sa prihovorili k našim veriacim slovami, z ktorých sálal zdravý kres­­tanský realizmus. Hovorili sme, že vstupujeme do roka, v ktorom naše Združenie vyjadrí na svojom zjazde svoju odhodlanost verne vykonávat svoju kňazský službu v prospech cirkvi a vlasti. Pri príležitostí V L všekresfanského mierového zhromaž­­denia ktoré bolo začiatkom vlaňaj­­šieho júla — sme st predsavzali vy jadrit odhodlanie verne vykonávat svoju kňazskú službu a zdôraznit po­­diel krestanov na všeľudovom miero­vom hnutí za zachovanie mieru a po­koja medzi ľuďmi. Pripomenuli sme mierové výzvy Svätého Otca Jána predchodcov, najmä Pavla 11. a jeho blahej pamäti Jána XXIII., ktoré nás invitujú k úsi­liu prehlbit svoje snaženia za zacho­vanie svetového mieru, za to, aby sa nad našimi domovmi klenula dúha nádeje. Povedali sme, že sme pre­svedčení, že keď sa usilujeme o du­­chovné i hmotné blaho svojich bra­­tov a sestier, kapáme službu, ktorá je v plnom súlade s kňazským po­slaním, s duchovným stavom. Sme sl totiž vedomí, že mier nebol do­siahnutý raz navždy, ale že ho treba neprestajne budovat. Preto chceme t naďalej zvěstovat Evanjelium pokoja a vysvetľoval teo­lógiu mieru v duchu hesiel, ktoré vydávajú každoročne hlavy cirkvi Tohtoročné heslo k 1. januáru a k ce­lému roku 1986 — MIER — HODNO­TA, KTORÁ NEPOZNÁ HRANlC -> ako ho ohlásil terajší Svätý Otec Ján Pavol ll., nás všetkých zaväzuje k angažovanej práci za zachovanie posvätného daru života. Naši otcovia ordinári nám rovnako pripomenuli, že pokoj nemôže byt pre nás iba zbožným želaním. V pas­tierskom liste k 1. januáru 1985 nám doslova zdôraznili, že pokoj nie je len vecou štátnikov. Pokoj vo svete je vecou všetkých a mládéž sveta —< ktorej bol osobitne venovaný uplynu­lý rok — má svoje osobitné posla­nie. Jej patrí budúcnost. Preto jej ne­môže byt ľahostajné, aká tá budúc­nost bude. Bolo by protiprirodzené, keby najmä mladý človek nemal kladný pomer k životu a jeho základ­ným hodnotám. Všetci naozaj dobre vieme, že po­koj nie je náhodilá vec, že je to pre nás veriacich dar Boží. Dar, ktorý je úzko spojený s uvedomelým úsi­lím a dobrou vôľou. Terajší Svätý Otec bol povedal, že mier sa rodí z nového srdca. Teda do tohto pro­cesu je hlboko zainteresovaný člo­vek, jeho dobrá vôľa a aktívna prá­ca. Poznáme Ježišovu vetu z blahosla­venstiev: „Blahoslavení čistého srd­ca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8j, S čistými srdcami, ktoré sme pono­rili do dobrej vianočnej spovedi, s duchom odhodlaným žit tento rok lepšie ako roky pominulé, prosme Všemohúceho, aby požehnával naše úsilia. Aby bol s nami na našej ces­te, ktorej koniec síce nedovidíme, ale o ktorej vieme, . že bude taká, ako ju požehná Pán, ako sa o ňu my samt pričiníme. Prosme preto Pána, aby žehnal na­še úsilia, aby podporoval tých, čo chcú dobro a mier. Aby bol tento rok pre nás — ako st to žičievalt na­ši otcovia — požehnaný a dobrý.

Next