Ľudové Noviny, júl-december 2012 (LVI/27-52)
2012-08-02 / No. 31
ludove@Juno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Za generačnú chorobu môžeme v súčasnosti považovať migráciu obyvateľstva do veľkých miest alebo do cudziny s cieľom zarobiť si a predovšetkým získať prestíž či uznanie. Obce sa teda pomaličky vyprázdňujú, počet ich obyvateľov rapídne klesá. Väčšina občanov sa vyhovára na málo pracovných miest, iní zase na obmedzené možnosti vo všetkých stránkach spoločenskej sféry. Bezradní starostovia sa snažia „rukami - nohami” presvedčiť mládež, že aj obec môže mať také priority ako mesto. Zaujímavý recept na to má neveľká slovenská dedinka, ktorú nájdete sledovaním toku potoka Bír, v kotline 20 km juhozápadne od mesta Pastúchovo {Pásztó), obklopenú miernymi Cerhátskymi vrchmi. V tomto malebnom prostredí leží Dengeleg (Egyházasdengeleg) s okolo 500 obyvateľmi. Dnešná podoba úradného mena obce je známa až od roku 1905, predtým sa celé tisícročie nazývala Dengeleg. Prvé pomenovanie pravdepodobne dostal potok — v období príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny -, lebo pri jeho brehu boli vinice s názvom Denga (čo v slovanských jazykoch pôvodne znamenalo červené víno). Prvé písomné listiny o tejto obci sú z roku 1221, ale zápisy o prvých Slovákoch pochádzajú z konca 17. storočia, keď na podnet rodiny Podmaniczkých sa do vyprázdnenej dediny prisťahovali slovenskí poddaní z územia dnešného Slovenska. Odvtedy je obec dvojjazyčná. K menu Podmaniczkých sa viaže nielen znovuzrodenie obce, ale aj založenie prvej evanjelickej školy, ktorá po prvýkrát otvorila svoju bránu v roku 1703 a dodnes sa v nej vyučuje. Ako cirkevná škola pôsobila do roku 1948, potom sa stala štátnou. Obci ju vrátili až po zmene spoločenského zriadenia. Dengeleg sa môže pýšiť jedným z najstarších kostolov v Maďarsku. (Pokračovanie na S. strane) ^ stôňäti zŕiijflcovi korytnačke a iných zvieratách Divadelný tábor pre staršiu vekovú kategóriu vo Svätom Jure Dámy a páni! Ezopove bájky! Oslovenie (divákov) si predstavte vypovedané znudene a priam nepriateľsky (koľko sme sa kvôli vám, milí diváci, museli natrápiť, aby ste sa vy mohli smiať a zabávať. ..), názov už so širokým úsmevom na tvári. Tak sa začalo predstavenie, ktoré vzniklo ako výsledok týždňov pobytu v Stredisku evanjelickej diakonie Agapé vo Svätom Jure pri Bratislave, kde sa v dňoch 9.-15. júla konal piaty divadelný tábor Slovenského divadla Vertiga pre staršiu vekovú kategóriu. Ezop, starogrécky autor bájok, žil v Grécku asi v 6. storočí pred naším letopočtom. Dodnes patrí k najznámejším a najobľúbenejším bájkarom. Inšpiroval už mnohých divadelníkov, podobne aj odborných vedúcich tohoročného tábora, mladého režiséra Antona Korenčiho a rovnako mladého herca Michala Jánosa. Obaja už boli lektormi v tomto tábore, takže divadelnú ajazykovú prípravu, resp. znalosť a zdatnosť našich gymnazistov poznali a podľa toho aj pracovali. Treba hneď dodať, že na rozdiel od divadelného tábora pre žiakov základných škôl, kde predsa len treba deťom viac pomôcť, sa v tomto už len minimálne prekladá, a čo deti nerozumejú, to si viac-menej prekladajú samy, resp. postupne na to „dôjdu”. K predchádzajúcim sa ako tretí lektor pridal dvojnásobný účastník divadelného tábora v Jure, tentokrát už „asistent” réžie Ján Tomandl, momentálne študujúci réžiu na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Pre neho bola tohoročná účasť v tábore zaujímavou príležitosťou na prax, veď usmerňoval svojich vlani ešte „spoluhráčov”. Predstavenie Ezopove bájky vzniklo spojením trinástich bájok s poučeniami - niektorými veľmi známymi: Keď si vytrvalý, aj pomaly zájdeš do cieľa, Všade dobre, doma je najlepšie, Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne, Uspokoj sa s tým, čo máš a pod. - za účasti študentiek slovenských gymnázií v Budapešti a Békešskej Cabe, čerstvých absolventiek slovenskej základnej školy v Sarvaši a individuálnych účastníkov zo Segedína a Šóškútu (odtiaľto, mimochodom, do tábora pricestoval jediný chlapec, ktorému však jeho „výsostné postavenie” očividne nevadilo). (Pokračovanie na 3. strane) Stredisko^ pilíšskych, Sľoyákovj vt Mlynkoch, Podpísali konečnú zmluvu o dofinancovaní V budove Strediska pilíšskych Slovákov sa 20. júla zišli predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fúzik, zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov Csaba Latorcai a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (USŽZ) Igor Fürdik, aby podpísali konečnú zmluvu o dofinancovaní stavby strediska. Zmluvné strany sa v nej zaväzujú, že slovenská strana financuje projekt sumou 491 939 eur (približne 140 miliónov forintov), kým vláda Maďarska ho podporí sumou 126 miliónov forintov. SR a Maďarsko sa tiež dohodli na konečnom vyrovnanom prefinancovaní všetkých nákladov spojených s výstavbou strediska. Vlastníkom nehnuteľnosti a prevádzkovateľom Strediska pilíšskych Slovákov bude CSS, kým spoluužívateľom objektu budú aj regionálne a miestne slovenské organizácie, najmä Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch. Predseda CSS J. Fúzik po podpísaní zmluvy vyjadril svoju radosť z tohto slávnostného aktu a poďakoval Cs. Latorcaimu a I. Furdíkovi za nezištnú prácu celého ich aparátu, vďaka ktorej mohlo dôjsť k dotiahnutiu administratívnej stránky projektu. Ako povedal, na CSS čaká ešte veľa administratívnej práce a konkrétnych úloh s miestnou slovenskou samosprávou i regionálnym kultúrnym strediskom, ktoré budú budovu používať. K dotiahnutiu detailov bude treba zaobstarať aj nábytok pre budovu. J. Fúzik vyjadril nádej, že sa to všetko čím skôr uskutoční a v krátkej dobe dôjde k slávnostnému odovzdaniu budovy. Predseda ÚSŽZ I. Fürdik taktiež vyjadril svoje potešenie z toho, že spoločnými silami sa podarilo dospieť do štádia podpísania zmluvy. Vyjadril želanie, aby sa tento dom stal skutočným domovom, kde budú jeho užívatelia prežívať radostné chvíle. Štátny tajomník Ministerstva ľudských zdrojov Cs. Latorcai sa vo svojom príhovore vrátil k roku 2008, keď sa najslovenskejšia obec v Maďarsku dostala na titulné strany novín kvôli neradostnej udalosti. Ako povedal, zo sporu dvoch ľudí vtedy chceli podaktorí spraviť národnostný konflikt, nedbajúc na dôsledky. Našťastie vlády dvoch susedných štátov zakročili a spravili všetko preto, aby Mlynky nestratili povesť obce, v ktorej rôzne národnosti stáročia spoluna-žívajú v pokoji. Vlády sa rozhodli vybudovať vhodné a dôstojné stredisko pre miestnych Slovákov a hoci kvôli krátkemu času venovanému dôkladnému naplánovaniu projektu vznikli rôzne komplikácie, tie sa spoločným úsilím vyriešili a dnes môžeme dať bodku za financovanie projektu. Budova stojí, chýba v nej už iba nábytok a môže dôjsť k dlho očakávanému slávnostnému prestrihnutiu stuhy. Na záver svojho príhovoru sa poďakoval za pomoc slovenskej vláde a vyzdvihol prácu CSS, ktorá počas projektu zobrala na svoje plecia väčšinu starostí, aby si radosti mohli už čoskoro užívať miestni obyvatelia. Podľa pôvodných oficiálnych správ by k slávnostnému otvoreniu strediska malo dôjsť počas oficiálnej návštevy prezidenta SR Ivana Gašparoviča, termín jeho cesty do Maďarska však zatiaľ nie je známy. Zlatko Papuček FOTO: AUTOR ZtokmbM Nekrológ za Štefanom Bendúromi 3lstrv Delegáciaiz^brvášuiv/Sládkovičóveŕ S^stR, Let n é! a kt i vitý novomestských i žia kov/ 6;.str.. Riipjekt Na> vlnáchj priateľstva Slovenské zbierkyy Pitvaroši 12i ste.