Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)
1878-02-23 / nr. 23
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia v ■Sľiajrô. Sir. Mlsfc3r6i3o.ei. Sobota 23. februára 1818 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Sefrankované listy sa neprijímajú. \ Číslo 23 T. Sv. Martin, 23. februára 1878. Dňa 19. t. m. tak v ríšskej rade viedenskej a sneme peštianskom, ako i v ríšskom sneme berlínskom odvetovali ministri na dotazy vo východnej záležitosti. Nie všetci ludia sú toho náhľadu, že sa to stale náhodou, ale vidia v tom úmysel. V predošlom čísle zpomenuté boly obsahy týchto odviet, z ktorých za najvážnejšiu a najvýznamnejšiu, a nie bez príčiny, považuje sa odveta nemeckého ríšskeho kancelára Bismarck a. Pravda, že tohoto obšírnu reč dalekopis len neúplne poddal, ba, ako sa to tvrdí, s potlačením a prekrútením podstatných vecí na obecenstvo snažil sa účinkovať. Reč kn. Bismarcka je priobšírna, preto ju doslovne poddať nám zabraňuje obmedzenosť priestoru. Avšak k doplneniu toho, čo sme už v predošlom čísle sdelili, prichodí nám ešte jedno druhé dodať. Už z krátkeho obsahu jeho reči sdeleného predošle každý vidí, že Bismarck ani v jednej podmienke rusko-tureckébo preliminára mieru nenachodí príčinu k ďalšej vojne. Nie v otázke Dardanel!, ani nie v ustrojení Bulharska, ako ho Rusko previesť zamýšľa, nie v neodvislosti Srbska, Románie a Čiernej Hory, a ani v samospráve Bosny a Hercegoviny. Yeď to Rusko požadovať musí všetko. Ved Rusko nemá vôle, aby vystavené bolo každých 10 lebo 20 rokov novej vojne. Len aby tejto obavy sa sprostilo, započalo terajšiu vojnu. A nevidí možnosť, žeby niekto proti Rusku započal vojnu cieľom udržania status quo na východe. A nemyslí, že by Rakúsko-Uhorsko chcelo Rusko z východu vytisnúť preto, aby samo uviazalo sa v dedictvo turecké. — Rusku neomylne mnoho záleží na tom, aby parížsku smluvu z r. 1856 podpísavšie mocnosti schválily jeho oprávnené požiadavky. Jestli sa mu to nepodarí dosiahnuť, tak sa Rusko pravdepodobne postaví na stanovište „b e a ti possidentes.“ Bismarck dalej rozhodue odopiera prejať úlohu smierčeho sudcu, a hovoril doslovne: „Časopisy radia mi pravda, aby som proti Rusku vystúpil zdvorilým priateľským spôsobom. Od storočiabolismedobrípriatelia. VRusku jestvuje stránka, ktorá nemiluje Nemecko, ktorá síce nie je pri vesle, ktorá by ale nebola nešťastnou, jestliby sa dostala k veslu; ale mali by sme my, Ruska vrúcni priatelia, proti Rusku vystúpiť, a teraz požiadavky urobiť, ktoréby nesplnilo, alebo len nerado splnilo? Či my máme, nechcem povedať meč, ale dýku proti nemu nameriť? Nikdy bych neprejal zodpovednosť tak starédokázané priateľstvo s veľkým mohutným susedným národom obetovať chúťke zahrať si na sudcu v Europe; práve tak málo bych obetoval za to priateľské pomery s jinými národami.“ — Tak sa nám zdá, že toto je najvážnejší bod Bismarckovej reči, v ktorom rozhodne vyslovuje sa za dalšie priateľstvo s Ruskom. Je len prirodzená vec, že táto veiiký dosah majúca reč Bismarckova na rozličných stranách, dochodí rúzneho posudzovania. „P. Ll.“ vyčítal z nej úplný súhlas nemeckého ríšskeho kancelára s tým, čo on vyznačoval za programm rakúsko-uhorskej monarchie. A tak je úplne spokojný s tým, čo hovoril Bismarck. Viedeňské časopisectvo nenašlo taký súhlas v tej reči, ako peštiansky „Lloyd,“ ba i niektoré maďarské časopisy nachodia, že tá reč svoje ostrie vzdor lichotivým slovám, ktorými kn, Bismarck pripomenúl pomer svoj ku grófovi Andrássymu a tohoto politike, obracia proti Rakúsko-Uhorsku. Podľa ďalekopisných zpráv z Viedne: Bismarckove osvedčenia vyzvaly tým väčšie predesenie, že poloúradné hlasy až do poslednej minúty hlásaly napnutosť medzi Nemeckom a Ruskom, a zabočenie Nemecka ku Rakúsku. •—Zprávy „P. Ll.“ z Viedne od 20. t. m. hovoria, že „v tamojších, viedeňských totižto politických kruhoch reč Bismarckova neurobila žiudon nepriaznivý dojem. Myslia, že sú na prípad vážnych udalostí jistí blahosklonnej neutrality Nemecka, a domnievajú sa, že prízvukovanie záujmu Nemecka na priateľstve s Rakúsko-Uhorskom v Petrohrade, kde čakali bezprostrednú podporu politiky Gorčakovej, veľmi chladne účinkovať bude. Závažie reči Bismarckovej nachodia v tom bode, kde Bismarck hovorí o úlohe prostredníka medzi Rakúsko-Uhorskom a Ruskom, ako i medzi Angliou a Ruskom, ako i v prízvukovaní predsedníctva Nemecka v kongresse, čím rastie vliv Bismarckov. Súcitné osvedčenia Bismarckove za Andrássybo, ako i za monarchiu robia tu najlepší dojem.“ — „V diplomatických a politických kruhoch, zneje druhý telegramu), včerajšie pojednávanie interpellácie v nemeckom ríšskom sneme a zvlášte osvedčenie Bismarekovo s uspokojením bolo prijaté. Z tohto pojednávania čerpajú ujistenie, že záujmy Rakúsko-Uhorska na východe Nemeckom v úplnom význame šetrené budú, a ďaleko vzdialení sú od toho, žeby účinkovali proti Rakúsko-Uhorsku.“ — (Nebodaj mnoho, jestli nie všetko od toho závisef, a pre nemeckú politiku i rozhodným bude: či pojímanie tých záujmov bude totožné v Berlíne a vo Viedni).—Anglické „Times“ majú za to, že „z reči Bismarckovej vysvitá, že Nemecko na kongresse má úmysel vo všeobecnosti podpodporevať ruské podmienky mieru, ale že nebude ani prekážať odporu jiných mocností. Výhľady na udržanie mieru následkom tejto reči sotvy sa vraj zväčšily.“ Petrolirad, 19. febr. „Ag. Russe“ sdeľuje: po neváč Nemecko odoprelo predsedníctvo tak shromaždenie sriadi sa v jednoduchú konferenciu. — Zpráva „Daily News“, že bezprostredný mier s Tureckom zajtrá hotový bude, nie je základná. Turci naopak držia sa veľmi vzdorovité. — Ustúpenie anglického loďstva do zátoky Mudania neomenšilo význam prechodu cez Dardanelly proti vôli porty, dokazuje, že anglickí poddaní nie sú ohrození, a preto že zbytočný bol príchod loďstva, ale keď to už raz stalo sa, pochodí z toho potreba pre ruské vojská obsadiť jisté napred stojacie miesta, aby hotové boly na každú prípadnost, jestliby kresťania ohrožení boli; najlepšie riešenie bolo by vrátenie sa anglického loďstva do besického zálivu; tak by Rusi mohli isť za demarkačnú čiaru. Londýn, 20. febr. Najnovšie zamieňanie ruskoauglických depeší vzťahuje sa na vynajdetie modus vivendi pre ďalšie popri sebe idetie anglického loďstva a ruského vojska až do sídetia sa kongressu. Ruská požiadavka, aby anglické lode vrátily sa do besického, zálivu čo najrozhodnejšie je odopretá. „Mor. P.“ chce znať, že Rusko obsadiť chce Gallipoli, jestli Anglicko nedopustí obsadenie pevností v Bospori skrze Rusov, alebo nesľúbi, že anglické loďstvo nepôjde do Čierneho mora. Carihrad, 19. febr. Suleyman basa pozvaný je do Carihradu delom postavenia ho pred vojanský súd. — Následkom množstva sňahu obťažené je vy klúdeuie Erzeruma a Baíuma. — („Pol. Korr.“) Minister zahraničia, Server baša zadal demissiu, ktorú sultán prijal; nástupca jeho nie je menovaný ešte. — Nemilý dojem robí odstúpenie Serverovo v oči rusko-anglického vyjednávania ohľadom Ruskom navrhnutého utiahnutia anglického lodstva. — („Ag. H.“) Namyk baša v mimoriadnom poslanstve ide do Petrohradu. — Dnes následkom vážnej depeše Savfet basovej z Drinopoľa v paláci sultánovom odbývali ministerskú poradu. — Savfet baša má byt nástupcom Server basovým. Bukarest, 19. febr. Ruské správne orgány pracujú v Bulharsku za kandidatúru princa Battenberg, syna princa Alexandra z Hessenu. Voľba mladého princa Battenberg zdá sa byt pojistenou. Viedeň, 21. febr. „Pol. Korr.“ označuje výhlady, pre anglicko-ruské vyjednávania ohladom hraníc pred Carihradom k rozvoju vojauských síl, opäť za kritické; Anglia nie je naklonená lodstvo z Dardaoell zpät povolať, Rusko proti tomu zamýšľa obsadiť Carihrad. — „Pr.“ oznamuje: „Sem došlý zprávy, ktoré situáciu pred Carihradom za celkom premenenú predstavujú. Rusi totižto rozhodli sapredsalen obsadiť Carihrad a tento úmysel oznámili už porté. Bezpochyby návrat anglického loďstva k ostrovom princov bol vonkajšou pohnútkou tohoto rozhodnutia, ktoré dia všetkých znakov sotvy odvolané viac bude. Petrohrad, 21. febr. „Ag. R.“ ako i vúbec ruské časopisectvo bezohladne schvaľujú rečkniežata Bismarcka. Londýn, 21. febr. Vláda dnes sdelila parlamentu, že medzi Angliou a Ruskom vyjednávalo sa ohladom Gallipoli a Dardanell, a dosiahnutý bol výsledok, že Rusko a Anglia vzájomue sa zaviazaly neobsadiť ani polostrov Gallipoli ani z aziatskej strany Dardauell vojsko na pevninu nedopraviť. Berlín, 21. febr. „N. d. a. Ztg.“ píše: Kto číta predvčerajšiu reč Bismarckovu v hodnovernej osnove, ťažko bude chápať, ako v obecenstve a na burze mohlo byť rozširované, že knieža výlučne oddanosť k Rusku prizvukoval. Čo jak rozhodne priatelstvo s Ruskom a potreba jeho udržania prízvukované boly, tak pri tom najvrúcnejšie ujisťovania opravdu dúveryplných pomerov ku Rakúsku prednesené boly, a spolu osvedčenie tej skutočnosti, že spoločné záujmy Rakúska a Nemecka na Dunaji a v morských úžinách nie sú ani do otázky postavené. Najväčšia ťažkosť vyjednávania v Drinopoli záleží v otázkach sriadenia Bulharska a válečnej náhrady. Sultan chce, aby Drinopol nepatril k Bulharsku, a žeby toto reálnymi sväzkami spojené bolo s ottomanskou ríšou. — Potom myslia v Carihrade, že platenie vynáhrady válečnej je nedostižitelne. Mimó polovice tureckého obrneného loďstva žiada Rusko ešte i summa 300 millionov rubľov. Namyk baša vyslaný je do Petrohradu tým cieľom, aby poprosil cára o umenšenie tejto požiadavky. Pariž, 21. febr. „Ag. H.“ tvrdí z dobrého prameňa, že keď Derby a Bismark osvedčili nesúčastniť sa na kongresse, to jisté osvedčil i kn. Gorčakov. Viedeň, 21. febr. Dojem Bismarkovej reči je veiiký; volanie o vojnu razom umlklo. „D. Ztg.“ konštatuje, že po kategorickom osvedčení Bismarkovom nikto nemôže mať smelosť dalej pokračovať v štrnkaní s mečom, lebo by prepad núl všeobecnému smiechu. Bukarest, 21. febr. Cár vydal rozkaz ohladom sriadenia bulharskej milice. Utvoriť sa má 70 brojov, 12 škadron a 8 vatren. Do milice vriadené budú jestvujúce bulharské družiny. Ruská armáda dá poddústojaíkov a dôstojníkov čo „inštruktorov.“ Každý broj dostane 20 pod, a 8 dôstojníkov. Ozbrojená