Národnie Noviny, október-december 1878 (IX/117-153)

1878-10-10 / nr. 119

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 ri., na pol roka 6 z)., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia v ’Xľ'UĽE’ô. 3xr„ Martine. Štvrtok i (í. októbra í 818. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jiefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 119. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 10. októbra 1878. Už úradne stvrdená je tá skutočnosť, že porta Rakusko-Uhorskom odporúčanú konvenciu de­­fiuitivne uzavreť odoprela. A toto sotvy opováža sa i tie gr. Andrása y mu najoddanejšie časopisy za víťazstvo a nový triumf jeho politiky vyhlaso­vať. Lebo je napospol známa vec, že si on velmi preveľmi mnoho zakladal na uzavretí tejto konvencie, a to v úplnom súhlase so svojimi kmenovcami. Sám sultán osobne vzpieral sa dať zo svojej strany splno­mocnenie k uzavretiu otáznej konvencie s Rakúsko- Uborskom, a preto vraj je celá konvencia na úrek odstránená. Ale podľa carihradskej zprávy „Pol. Korr.“ vzdor tomu v Carihrade a v tureckých kruhoch hlavnú váhu kladú vraj na to, sby udržaná bola naj­lepšia shoda a úplne nepokalené pomery ku Rakúsko- Uhorsku. — Jiná zpráva naproti tomu pravú protivu tohto tvrdenia zvestuje. Porta zamýšľa vraj pred mocnostiami obžalovať Rakúsko-Uhorsko pre udau­­livéukrutnosti rakúsko-uhorského vojska; potom žiadať vraj chce kategoricky, aby Rakúsko-Uhorsko na ví­ťaznom pochode zastavilo vojská svoje, kým mocnosti nerozhodnú. Ako každý videť môže, všetko veci, ktoré veru nijako nesúhlasia so žiadosťou udržania dobrých pomerov s Rakúsko-Uhorskom, ba auglický „Standard“ hovorí, že turecká protest obsahujúca nóta má cha­rakter ultimátuma zaslaného Rakúsko-Uhorsku; a zosnovaná je vraj v tých najspurnejších výrazoch. Porta takým spôsobom nie veľmi here ohľad na to priateľstvo, ktoré prejavuje sa ešte tu i tam meno­vite y Uhorsku ku muzulmanskému živlu, ktorého všemožné šetrenie považuje f a za požiadavku rakúsko­­uhor.skej politiky. Úbohý Andrássy, ako že už potom má zadosť urobiť tým pánom Turkom, ktorí takým spôsobom sami križlujú plány jeho pochodiace z úprimného priateľstva ku ním. Veru opravdu veľmi čudno vynímajú sa víťazstva politiky nášho spoločného ministra zahraničných záležitostí. To sa stáva čo on nechce, čomu sa zpí.era a protiví, a čo za žiadnu cenu nedopustiť a prekaziť osvedčuje; keď naproti tomu všetko, čo jeho politika chce a snaží sa do­siahnuť, stretá sa s úplným nezdarom! Ci je potom div, že tratí dobrú vôlu? — h Belehradu oznamujú ďalekopisne, že pred­sedáte ministerstva srbského Rístič vrátil sa už zo svojich ciest domov, a hneď za dlhší čas kouferoval s kniežaťom Milanom. Že ale všetci ministri naliehali na svoje prepustenie, nuž Milan poveril Rističa so sriade.'iím nového ministerstva. Hovoria, že toto nové mini sterstvo sriadené bude z konservatívnych živlov, aspc ú, že tieto budú v ňom tiež zastúpeué, čo v dosavád úom nebolo. Niektoré časopisy udávajú už i mená budúcich ministrov; myslíme, že je to pred časom, a M najmúdrejšie je počkať, kým ne­budú úradne sdel'ené mená budúcich ministrov. Ruský minist er resident v Belehrade Persiani osvedčil, že ruské vojsko ostane v Rumelii a Bul­harsku, kým všetci Bulhari nedosiahnu svoju neodvislosť. Rusko nesmie vydať Bulharov na novo vraždeniu. Organizácia Východnej Rumelié bez bulharskej milice a bez úplnej samosprávy je ne­možná. Rusko môže obsadenú držať Východnú Ru­­meliu dotedy, kým Rak’úsko-Uhorsko neopustí Bosnu a Hercegovinu. Anaexia týchto provincií Rakúsko- Uhorskom obrazila by berlínsku gmluvu. Krajiny tieto musejú byť samostatné, alebo pripojené ku Čiernej Hore a ku Srbsku.“ Bombay, 6. okt. („R. Off.“) Podia zpráv časo­pisov khyberskié kmeny vyslovily sa v prospech An­gličanov. Povesť, že Angličania bezodkladne stúpať budú proti Ali-Musjidu, nedošla ešte stvideuia. — Kmeň Mormund žiada sa spojiť s Afghaurai. — Via­­dickoni vojsku pauuje nadšenie. — 7. okt. („Stand.“) Medzi afghanskýrai oáčel­­níkaini vypukly rúznice. (Túžobná voda na mlyn Angličanov.) Simla, 8. okt. („D. News“) Emir až do 28. sept. zadržal emisára vicekráíovho, aby mohol dať odpoveď na list miestokráľov. Myslia, že zatratí po­kračovanie veliteľa v Ali-Musjide, ale odopre prijať anglické podmienky. ■f: — 7. okt. (Off. R.“) Indické časopisy zvestujú zaujatie Ali-Musjida. Dnes očakáva sa proklamácia, v ktorej sdelené budú úmysly iudickej vlády. Emir pozval zástupcov pohraničných kmeňov ku porade. Všetky kmeny vysielajú zástupcov. Kalkutta, 8. okt. Zpráva „Stand.“ Odročený je na krátky čas útok na Ali-Mušidje, lebo emir shro­­maždil tam značné oddiely vojska. 6000 mužov af­­gbanskej pechoty s 18 delami ohrožujú Jamrud; bezpochyby potrebné bude celú posádku Pešavera upotrebiť, jestli zamýšľa sa postúpiť napred cez kky­­berský priesmyk. Carihrad, 7. okt. („R Off “) Ruský komissár vo Východnej Rumelii osvedčil dnes, že Rusko Ru­­meliu spravuje podľa smluvy sv. štefanskej a nie berlínskej. Ostatní komissári žiadajú úpravy od svo­jich vlád. ____________' :'J ' List Sir Aliho na sultána. Poslanec Vášho Veličenstva sdelil mi náhľady V. Veličenstva o Angli­čanoch. Cieľ môjho listu, ktorý s povolením V. V. som písal, bol, aby som si nadobudnul vedomosť o stave vecí v Europe. A v tomto smere nenašiel som ťažkostí. Z takých zpráv, aké dostal som z rozlič­ných strán, dozvedel som sa, že Rusi priblížili sa k hlavnému mestu V. Veličenstva, kdežto Angličania, ked viackrát vyslovili svoju náklonnosť V. Veličenstvu, dosial v neutralite zostali a sledovali takú politiku, akú sledovať od prvoéiatku boli si umienUi. Poneváč celý svet vie, že ottomanský a anglický národ už od dávna stoja v priateľskom sväzku, nemôžem pominúť, aby som nevyslovil svoje poľutovanie nad tým, že ÄDgličani teraz prestali podporovať V. Veličenstvo, práve vtedy, ked je navyššie potrebná jích pomoc. Myslím, že Rusi majú práve toľko energie, jako An gličani, a že týchto prevyšujú vo vernosti a statoč­nosti. Nechovám ani najmenšej dôvery vo sľuby an­glické. Viem, že Vaše Veličenstvo neschvalovalo, ked mm písal, že anglické priateľstvo je slovo na ľad lapísané; avšak Vaše Veličenstvo mohlo sa teraz rsobne o tom presvedčiť. Teda nepochybujem, že ;eraz vezme do povahy moju mienku o Angličanoch. Keby jích pokračovanie bolo spravodlivé, z mojej j strany nekonal by som ťažkosti, oni sa však opierajú | ) svoju moc, sú žiadostiví a nadutí. Od kedy mám j )orady s ruským poslancom, presvedčil som sa, že { iú Rusi čestnejší a poctivejší, jako Angličani. V týchto j skolnostiach mám za svoju povinnosť prosiť Vaše j Veličenstvo, aby nestúpilo do aliancie s Angliou, ai .by sa vyrovnalo s Rusmi.“ K situácii. Úradue oznamuje sa, že je pacifikácia Bosny i Hercegoviny ukončená. To je ovšern zpráva ama v sebe potešiteľná a v každom ohľade elico zajímavá a významná; potešiteľná preto, J .e početným rodinám zmierni sa žiaľ srdca aj ■ tí, čo majú tam otcov, synov, bratov, kochajú sa oprávnenými nádejami, že sa jích milí zane­dlho domov uavráfa ; zajímavá a významná preto, lebo teraz nastáva k riešeniu vážna otázka, že čo stane sa s okupovanými provinciami. Vo všeobecnosti panuje mnohostranne ten náhľad, že ako vyžiadaný berlínsky mandát bol nám len v tom smysle daný, aby sme v Bosne a Hercegovine poriadok zaviedli, tak že s ukon­čením pacifikácie. skončili y sa aj úkol Rakúsko- Uhorska v týchto krajinách, lebo že ak by naša spoločná vláda chcela to aj zbraňou zastávať, čo sme zbraňou dobyli, poťažue tie krajiny Rakúsko-Uhorsku pri vteliť, tým že prekročily by sa medze toho mandátu. A jestli je pravda, čo kladie sa v tomto ohľade do úst ruskému zástupcovi v Belehrade, že ruská vláda cíti sa byť oprávnenou dotiaľ podržať svoje vojská nie len v Bulharsku, ale aj v Rumelii, kým Rakúsko- Uhorsko bude držať obsadenú Bosnu a Herce­govinu, nuž spomenutý náhľad zodpovedá úplne aj stanovisku ruskému. Podivné, že aj peštianska krajná opposícia žiada, aby naše vojská z tých provincií úplne vy tiahly. Iné je ovšem stanovisko smerodajných kru hov viedenských. Tieto sú za anuexiu a len o tom vedie sa spor, že v akom pomere majú stáť okupované krajný k Rakúsko Uhorsku. Proti vyplneniu túžby Ilorvatov, aby pripojily sa i s Dalmáciou k Horvatsku, sú nateraz rozhodne i peštiánske i viedeňské kruhy. V Pešti uspo­kojili by sa vraj, keby Bosna k Uhorsku, Herce­govina ale k Dalmácii, poťažne k Cislajtánii pripojená bola, ale o tom nechcú zase vo Viedni ani počuť. Žeby obe provincie samosprávne a osobytne administrované boly, to sa tiež obom nepáči a možno žeby sa uspokojili, keby kto mal zapraviť dosavádne výdavky a keby zbavení boli obavy pred ďalšími možnými následkami. V tejto otázke panuje teda pravý chaos, ale nepochybujeme, že našiel by sa dáky spôsob riešenia, ak nám v tom len Europa prekážat nebude a ak nám ešte aj porta dáke prekva­penie nepripraví, lebo jej najnovšie držanie sa voči našej monarchii nemôže sa nijako priateľ­ským pomenovať, a niet pochybnosti, že na jej počínanie mohutne vplýva aj diplomacia. Nuž ale dajme tomu, žeby sa tie provincie, čo aj len dočasne a akýmkoľvek spôsobom, predsa k našej monarchii pripojiť malý. Tu ale povstáva zase vážna otázka, že kto a jako má platiť dosavádne a budúce výdavky, kým prevedie sa organisácia? A otázka táto vzbudila údajne aj našu ministerskú krízu. Kol. Széli povedal, že Uhorsko platiť nevládze a K. Tisza nechce vziať na seba ani zodpovednosť pred parlamentom za Dašu dosaváduu zahraničnú poli­tiku. A predsa oni tú politiku schválili, oni ju v parlamente bránili a jicb prispením votovaly ielegácie i zákonodarné sbory známych 60 mil­iónov aj na túto gr. Andrássym v delegáciách

Next