Národnie Noviny, október-december 1878 (IX/117-153)
1878-10-10 / nr. 119
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 ri., na pol roka 6 z)., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia v ’Xľ'UĽE’ô. 3xr„ Martine. Štvrtok i (í. októbra í 818. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jiefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 119. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 10. októbra 1878. Už úradne stvrdená je tá skutočnosť, že porta Rakusko-Uhorskom odporúčanú konvenciu defiuitivne uzavreť odoprela. A toto sotvy opováža sa i tie gr. Andrása y mu najoddanejšie časopisy za víťazstvo a nový triumf jeho politiky vyhlasovať. Lebo je napospol známa vec, že si on velmi preveľmi mnoho zakladal na uzavretí tejto konvencie, a to v úplnom súhlase so svojimi kmenovcami. Sám sultán osobne vzpieral sa dať zo svojej strany splnomocnenie k uzavretiu otáznej konvencie s Rakúsko- Uborskom, a preto vraj je celá konvencia na úrek odstránená. Ale podľa carihradskej zprávy „Pol. Korr.“ vzdor tomu v Carihrade a v tureckých kruhoch hlavnú váhu kladú vraj na to, sby udržaná bola najlepšia shoda a úplne nepokalené pomery ku Rakúsko- Uhorsku. — Jiná zpráva naproti tomu pravú protivu tohto tvrdenia zvestuje. Porta zamýšľa vraj pred mocnostiami obžalovať Rakúsko-Uhorsko pre udaulivéukrutnosti rakúsko-uhorského vojska; potom žiadať vraj chce kategoricky, aby Rakúsko-Uhorsko na víťaznom pochode zastavilo vojská svoje, kým mocnosti nerozhodnú. Ako každý videť môže, všetko veci, ktoré veru nijako nesúhlasia so žiadosťou udržania dobrých pomerov s Rakúsko-Uhorskom, ba auglický „Standard“ hovorí, že turecká protest obsahujúca nóta má charakter ultimátuma zaslaného Rakúsko-Uhorsku; a zosnovaná je vraj v tých najspurnejších výrazoch. Porta takým spôsobom nie veľmi here ohľad na to priateľstvo, ktoré prejavuje sa ešte tu i tam menovite y Uhorsku ku muzulmanskému živlu, ktorého všemožné šetrenie považuje f a za požiadavku rakúskouhor.skej politiky. Úbohý Andrássy, ako že už potom má zadosť urobiť tým pánom Turkom, ktorí takým spôsobom sami križlujú plány jeho pochodiace z úprimného priateľstva ku ním. Veru opravdu veľmi čudno vynímajú sa víťazstva politiky nášho spoločného ministra zahraničných záležitostí. To sa stáva čo on nechce, čomu sa zpí.era a protiví, a čo za žiadnu cenu nedopustiť a prekaziť osvedčuje; keď naproti tomu všetko, čo jeho politika chce a snaží sa dosiahnuť, stretá sa s úplným nezdarom! Ci je potom div, že tratí dobrú vôlu? — h Belehradu oznamujú ďalekopisne, že predsedáte ministerstva srbského Rístič vrátil sa už zo svojich ciest domov, a hneď za dlhší čas kouferoval s kniežaťom Milanom. Že ale všetci ministri naliehali na svoje prepustenie, nuž Milan poveril Rističa so sriade.'iím nového ministerstva. Hovoria, že toto nové mini sterstvo sriadené bude z konservatívnych živlov, aspc ú, že tieto budú v ňom tiež zastúpeué, čo v dosavád úom nebolo. Niektoré časopisy udávajú už i mená budúcich ministrov; myslíme, že je to pred časom, a M najmúdrejšie je počkať, kým nebudú úradne sdel'ené mená budúcich ministrov. Ruský minist er resident v Belehrade Persiani osvedčil, že ruské vojsko ostane v Rumelii a Bulharsku, kým všetci Bulhari nedosiahnu svoju neodvislosť. Rusko nesmie vydať Bulharov na novo vraždeniu. Organizácia Východnej Rumelié bez bulharskej milice a bez úplnej samosprávy je nemožná. Rusko môže obsadenú držať Východnú Rumeliu dotedy, kým Rak’úsko-Uhorsko neopustí Bosnu a Hercegovinu. Anaexia týchto provincií Rakúsko- Uhorskom obrazila by berlínsku gmluvu. Krajiny tieto musejú byť samostatné, alebo pripojené ku Čiernej Hore a ku Srbsku.“ Bombay, 6. okt. („R. Off.“) Podia zpráv časopisov khyberskié kmeny vyslovily sa v prospech Angličanov. Povesť, že Angličania bezodkladne stúpať budú proti Ali-Musjidu, nedošla ešte stvideuia. — Kmeň Mormund žiada sa spojiť s Afghaurai. — Viadickoni vojsku pauuje nadšenie. — 7. okt. („Stand.“) Medzi afghanskýrai oáčelníkaini vypukly rúznice. (Túžobná voda na mlyn Angličanov.) Simla, 8. okt. („D. News“) Emir až do 28. sept. zadržal emisára vicekráíovho, aby mohol dať odpoveď na list miestokráľov. Myslia, že zatratí pokračovanie veliteľa v Ali-Musjide, ale odopre prijať anglické podmienky. ■f: — 7. okt. (Off. R.“) Indické časopisy zvestujú zaujatie Ali-Musjida. Dnes očakáva sa proklamácia, v ktorej sdelené budú úmysly iudickej vlády. Emir pozval zástupcov pohraničných kmeňov ku porade. Všetky kmeny vysielajú zástupcov. Kalkutta, 8. okt. Zpráva „Stand.“ Odročený je na krátky čas útok na Ali-Mušidje, lebo emir shromaždil tam značné oddiely vojska. 6000 mužov afgbanskej pechoty s 18 delami ohrožujú Jamrud; bezpochyby potrebné bude celú posádku Pešavera upotrebiť, jestli zamýšľa sa postúpiť napred cez kkyberský priesmyk. Carihrad, 7. okt. („R Off “) Ruský komissár vo Východnej Rumelii osvedčil dnes, že Rusko Rumeliu spravuje podľa smluvy sv. štefanskej a nie berlínskej. Ostatní komissári žiadajú úpravy od svojich vlád. ____________' :'J ' List Sir Aliho na sultána. Poslanec Vášho Veličenstva sdelil mi náhľady V. Veličenstva o Angličanoch. Cieľ môjho listu, ktorý s povolením V. V. som písal, bol, aby som si nadobudnul vedomosť o stave vecí v Europe. A v tomto smere nenašiel som ťažkostí. Z takých zpráv, aké dostal som z rozličných strán, dozvedel som sa, že Rusi priblížili sa k hlavnému mestu V. Veličenstva, kdežto Angličania, ked viackrát vyslovili svoju náklonnosť V. Veličenstvu, dosial v neutralite zostali a sledovali takú politiku, akú sledovať od prvoéiatku boli si umienUi. Poneváč celý svet vie, že ottomanský a anglický národ už od dávna stoja v priateľskom sväzku, nemôžem pominúť, aby som nevyslovil svoje poľutovanie nad tým, že ÄDgličani teraz prestali podporovať V. Veličenstvo, práve vtedy, ked je navyššie potrebná jích pomoc. Myslím, že Rusi majú práve toľko energie, jako An gličani, a že týchto prevyšujú vo vernosti a statočnosti. Nechovám ani najmenšej dôvery vo sľuby anglické. Viem, že Vaše Veličenstvo neschvalovalo, ked mm písal, že anglické priateľstvo je slovo na ľad lapísané; avšak Vaše Veličenstvo mohlo sa teraz rsobne o tom presvedčiť. Teda nepochybujem, že ;eraz vezme do povahy moju mienku o Angličanoch. Keby jích pokračovanie bolo spravodlivé, z mojej j strany nekonal by som ťažkosti, oni sa však opierajú | ) svoju moc, sú žiadostiví a nadutí. Od kedy mám j )orady s ruským poslancom, presvedčil som sa, že { iú Rusi čestnejší a poctivejší, jako Angličani. V týchto j skolnostiach mám za svoju povinnosť prosiť Vaše j Veličenstvo, aby nestúpilo do aliancie s Angliou, ai .by sa vyrovnalo s Rusmi.“ K situácii. Úradue oznamuje sa, že je pacifikácia Bosny i Hercegoviny ukončená. To je ovšern zpráva ama v sebe potešiteľná a v každom ohľade elico zajímavá a významná; potešiteľná preto, J .e početným rodinám zmierni sa žiaľ srdca aj ■ tí, čo majú tam otcov, synov, bratov, kochajú sa oprávnenými nádejami, že sa jích milí zanedlho domov uavráfa ; zajímavá a významná preto, lebo teraz nastáva k riešeniu vážna otázka, že čo stane sa s okupovanými provinciami. Vo všeobecnosti panuje mnohostranne ten náhľad, že ako vyžiadaný berlínsky mandát bol nám len v tom smysle daný, aby sme v Bosne a Hercegovine poriadok zaviedli, tak že s ukončením pacifikácie. skončili y sa aj úkol Rakúsko- Uhorska v týchto krajinách, lebo že ak by naša spoločná vláda chcela to aj zbraňou zastávať, čo sme zbraňou dobyli, poťažue tie krajiny Rakúsko-Uhorsku pri vteliť, tým že prekročily by sa medze toho mandátu. A jestli je pravda, čo kladie sa v tomto ohľade do úst ruskému zástupcovi v Belehrade, že ruská vláda cíti sa byť oprávnenou dotiaľ podržať svoje vojská nie len v Bulharsku, ale aj v Rumelii, kým Rakúsko- Uhorsko bude držať obsadenú Bosnu a Hercegovinu, nuž spomenutý náhľad zodpovedá úplne aj stanovisku ruskému. Podivné, že aj peštianska krajná opposícia žiada, aby naše vojská z tých provincií úplne vy tiahly. Iné je ovšem stanovisko smerodajných kru hov viedenských. Tieto sú za anuexiu a len o tom vedie sa spor, že v akom pomere majú stáť okupované krajný k Rakúsko Uhorsku. Proti vyplneniu túžby Ilorvatov, aby pripojily sa i s Dalmáciou k Horvatsku, sú nateraz rozhodne i peštiánske i viedeňské kruhy. V Pešti uspokojili by sa vraj, keby Bosna k Uhorsku, Hercegovina ale k Dalmácii, poťažne k Cislajtánii pripojená bola, ale o tom nechcú zase vo Viedni ani počuť. Žeby obe provincie samosprávne a osobytne administrované boly, to sa tiež obom nepáči a možno žeby sa uspokojili, keby kto mal zapraviť dosavádne výdavky a keby zbavení boli obavy pred ďalšími možnými následkami. V tejto otázke panuje teda pravý chaos, ale nepochybujeme, že našiel by sa dáky spôsob riešenia, ak nám v tom len Europa prekážat nebude a ak nám ešte aj porta dáke prekvapenie nepripraví, lebo jej najnovšie držanie sa voči našej monarchii nemôže sa nijako priateľským pomenovať, a niet pochybnosti, že na jej počínanie mohutne vplýva aj diplomacia. Nuž ale dajme tomu, žeby sa tie provincie, čo aj len dočasne a akýmkoľvek spôsobom, predsa k našej monarchii pripojiť malý. Tu ale povstáva zase vážna otázka, že kto a jako má platiť dosavádne a budúce výdavky, kým prevedie sa organisácia? A otázka táto vzbudila údajne aj našu ministerskú krízu. Kol. Széli povedal, že Uhorsko platiť nevládze a K. Tisza nechce vziať na seba ani zodpovednosť pred parlamentom za Dašu dosaváduu zahraničnú politiku. A predsa oni tú politiku schválili, oni ju v parlamente bránili a jicb prispením votovaly ielegácie i zákonodarné sbory známych 60 miliónov aj na túto gr. Andrássym v delegáciách