Národnie Noviny, január-marec 1880 (XI/5-37)
1880-02-14 / nr. 19
j Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu vočer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý í rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník Redakciu, administrácia a expedícia v Turó. Sv. Martine. Sobota 14. februára 18S0. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 19. Abstraktné pochopy. Stojíme pred jarom. Po dlhej, prísnej zime, prežitej v žiali a biede očakávajú netrpelivé národy prvé lúče dobroditmého slnka. Úmorná zima dlho leží na prsiach národov. Ktdí sa topiť prestaly lady uemeekého absolutismu, mnohí vítali v tom aeru národnieho blaha a pokroku. Vieme, že blaho vystalo a pokrok premenil sa na retrográdnu tuhú jazdu. Tak sa pozdávať musí opravdovému ľudomilovi, jako by všetky koustitucionálne prace a námahy, všetky voľby, snemy, delegácie, incompatibility a jako sa zovú všetky tie formy modernej ústavnosti, vynájdené boly k dobru jednotlivcov, jednotlivých kast ba rodín, národom ale, týmto opravdovým veriteľom, zostala iba konkursuálna massa bez všetkej ceny. Nie my, ktorým horkosť utrpenia ľahko zostriť môže kritické žihadlo, nie my, ale orgány pauujúcej strany konštatovaly a denue neunavené konštatujú retrográdnu jazdu na všetkých bodoch verejného, ba i obecného a privátneho života. Nie my, odokrývali sme následky a typy verejnej nemravnosti, škandále, ktorých nezdravé výpary rozháňa vetor po celej Europe, nie my, ale oni sami prišli na tieto kalavné resultáty svojho neobmedzeného panstva. Dokázali ostrovtip v poznaní hrozných pomerov uhorských, dokázali pilnosť krčice v rozrývaní mefitickej pôdy, dokázali smelosť v slovách, bezohľadnosť v odhalovaní, to všetko uznávame, ale čo ne dokázali, čo nikdy nedokážu, kde sa jich ostro vtip tupí, kde pilnosť mizne, kde smelosť chabue, kde bezohľadnosť dostáva tisíc očí, vidiacich tisíc ohľadov, to je to zlo, v ktorom sami trčia až po uši, tá radikálne chybná politika, tá kliatba a príčina rozkladu a smrti: neuznanie národov a imaginárna konštrukcia immaginárncj veličiny. Slovo „allamisság“ nejestvuje v žiadnej z tisíc rečí, ktorými hovorí ľudstvo na tejto našej planete, okrem v maďarčine. Vymyslel toto slovo zkazonosný Chauvinismus, aby ním zničil organické osoby, ktoré menujeme rozumným spôsobom národy, a ktoré pozval konsekventný Chauvinismus „národnosťami.“ Už v tejto nomenclature duje vetor lži. „Štátnosť“ (tak musím preložiť patentu hodný výmyseľ Dášbo glóbusu) a „národnosť“ sú abstraktné pochopy, nastínujúce vlastnosti a immanentné charakteristiky tam štátu, tu národa. Ale nie len to: sú to pochopy v celku zbytočné. Ked je niečo „štátom“, jakože pre Boha nemá mať tej „štátnosti!“ Ked je niečo „uárodom“, jako pre všetkých Svätých oddeliť sa môže od „národnosti!“ Teda tautológia alebo nesmysel? Oj nie, iušie v tom trčí: zlostný výmyseľ, vyrátaný jed, ktorý mal a má rozrušiť prírodou, Bohom, svetom a rozumom uznaté organismy: živé, opravdové národy! My uznávame štát, len v jeho hraniciach hľadáme svoj pokoj, svoj blahobyt a možnosť pokroku. On je uezbytnou potrebnosťou, a jako taký má veľkú a posvätná úlohu udržovať, ob živovať, ba kriesiť životaschopné organismy, ktoré utiekajú sa pod jeho aegidu. Takéto organismy sú predo všetkým národy. Ten štát, ktorý jich zaznáva, ničí, ktorý jich chce roztaviť v abstraktný pochop, ktorý večné zákony nahradit chce frázou, ten podkopáva pod sebou hlavné základy. To sa robí u nás. Ale u nás sa ešte inšie robí. Nie len že chcú abstrahovaním zuiéiť národy na jednej strane, ale na druhej strane operujú naopak, a zabudnúc na svoju tbeoriu „štátnosti“, kladú na jej miesto „uárod“, ale len jeden národ, národ madarský so všetkými atributami, vlastnosťami národa! Tam už niet reči o „národnosti.“ Tam prestáva abstrakcia, a kladie sa opravdivý, živý Organismus! Možno si predstaviť periidnejšej logiky ? Do to’uoto uznaného národa nemožno počitovať rozmuým spôsobom druhé národy, v tom istom štáte osnovavšie svoje základy. Lebo môžu naťahovať svoju globusovskú logiku jako sa jim páči, Slovák uenie Madar, ani ním byť nemôže. Preto vymysleli imaginárnu veličinu államiságu, vyhlásili ju za infallibílnu, a pomocou tejto prabiednej fautasmagorio chcú silou mocou urobiť z tak zvauých „národností“ národ, t. j. národ madarský. K uskutočneniu tejto abstraktnej útopie upotrebujú násilie, rozšírenie a utvrdenie hlúposti a nevzdelanosti, boj proti každému ži votnéinu ruchu Nemadarov, úraduiu moc a všetky vplyvy štátnej moci. Práca, budovaná na takýchto základoch, nemôže doniesť inšie resultáty, jako jich fakticky doniesla. Dľa ovocia poznáte strom. No my sme poznali strom už dľa pňa, nech oni poznajú ho dľa ovocia, nech uvážia, kam vedie protiprírodná theoria, tvorenie nejestvujúcich pochopov, zaznávanie skutočuýcb bytuostí a lis násilia. V krajne majúcej päť národov vo svojom lone, nepostačia sily jeduolio národa k udržaniu štátu. Mohli by to už ztadiaľ poznávat, že ku pr. s horvatským vyrovnaním, ktoré emaucipovalo Horvatov od ma darisatorských tendencií, uezoslabili sa, ale naopak upevnili svoje štátoprávne stanovisko. Tak by ho upevnili, keby každému národniemu organismu pomohli na nohy. Vo viacnárodnom štáte to ináč nebolo ani nebude. Avšak náš apeli je daromný. Ani zlaté litery, ani ocelová logika, ba ani očividné hynutie nenaučí jich prisluhovať správe dlnosť! Fantom, podivný fantom trbliece sa jim pred očima, a nedovolí jim pozreť do skutočnosti. Ale naša vlastenecká povinnosť káže nám prísne, čím častejšie predvodiť jim pred fantomom zaslepené oči jasnú a ligotnú pravdu. Asuáď sa zpamätajú v poslednej hodine, ked sa presvedčia, že v devätnástom století nemožno viac národom prezvliekať rovnošatu dľa generálneho kommanda. Závratnícke úspechy, zdanlivé okupácie cudzieho terrainu sú veľmi slabé kvietky, jedon ranný mrázik, a ony svesia svoje biedne suchotioárske hlávky. Politický prehľad. -----12. februára 1880. Protivy medzi Ruskom a Angliou zostrujú sa každým dnom. Škadlenie a diplomatické intrigovanie deje sa uepretržene na celej čiare od Carihradu cez Persko až do ústrednej Ázie, kde Afganistan a s týmto krauičiace kanáty sú predmetom sporu, ktorý zapríčiniť môže srážku oboch veľmocností. Na teraz nedá sa upierať tá skutočnosť, že v tomto tichom zápase výhľady rozhodne priaznivejšie sú pre Rusko, nežli Angliu Carihradský dopisovateľ „Golosu“, ktorý obyčajne dobre informovaný býva, uvádza celý rad skutkov, ktoré dôkladne dokazujú, že vážnosť Angiié veľmi klesá v očiach Turkov, a že menovite anglický veľposlanec Layard veľmi nepatrnú vážnosť požíva v Carihrade. A v tej miere, v ktorej upaduje rešpekt Angličanov u porty a tureckého obyvateľstva vúbec, rastie vážnosť Ruska. Od poslednej vojny, a zvlášte od návratu tureckých zajatých z Ruska, tak vo vládnych kruhoch ako v národe rastie a zmáha sa presvedčenie, že Rusko pre Turecko ako samostatný štát m nie nebezpečným, ketí Anglia na tom účinkuje nepresajne, aby podkopala základy jestvovania tureckej dŕžavy. Preto by ani najmenej neprekvapil Rusku priaznivý obrat u porty. Podobne majú sa veci ohľadom Perska. Anglické časopisy pustily nedávno do obebu zprávu, že Anglia usrozumená je úplne' s Perskom na prípad vojny v Asii. Na poťažný dotaz v parlamente, tak Beaconsfield v panskej snemovni, ako i Northcote v dome vyslancov odpovedali vyhýbfve, a neriekli o tom nič určitého, len že vyjednávali, ale o výsledku vyjednávania mlčali. Poloúradný „Journal de St. Pet.“ osvedčuje, že smýšlanie v Persku ohľadom Ruska je celkom spoľahlivé, a že Rusko v prípade zamotanín v ústrednej Ázii, nemá sa čoho obávať od Perska. čo týka sa ústrednej Asie, jä všeobecne uznaná a skutkami dokázaná pravda, že Rusko o mnoho viac spoliehať môže ua Sympathie asiatských národov nežli Anglia, a je to len prirodzené, že zvlášte Afgani v prípade rusko-anglickej vojny rozhodne zastanú po strane Ruska. I samé anglické časopisy konštatujú rastúci vliv Ruska v ústrednej Ázii, a general Roberts nútený je uznávať, že menovite Afgáni v posledné roky vždy viac obmedzujú obchod svoj s Indiou, za to ale vstúpili do mnohonásobného obchodu spojenia s Ruskom. Jestli všetko neklame, tak blíži sa doba, v ktorej mierna, humánná politika Ruska triumfovať bude v As i nad bezohladne výbojnou, a len po koristi ženúcou sa methoiou Angiié v Asii! — * * # Dobre známy „P. Ll.“ ktorý jináče býva veľkým podporovateľom anglickej politiky v Turecku, píše nasledovne o anglickom vlive v Carihrade: „Ked anglická prestolná reč namáha sa označiť pomer anglického kabinetu ku porté ako veľmi priateľský, nedopúšťajú z tureckého prameňa pochodiace zprávy žiadnu pochybnosť o tom, že poťahy medzi sultánom a anglickým velposlaucom Layardom prítomne sú veľmi úapnu é. I tá lordom Beaconsfieldom s veľkou empliasou vychvalovaná smluva o odstránení obchodu s otrok?tni je v očiach sultánových ničím jinším, nežli kus popísaného papieru bez vnútornej ceny. Abdul Hamid presvedčený je v duši svojej, že jeho povážlivé položenie, zvlášte ale nedostatok peňazí, na ktorý on ako celá ottomanská ríša trpí, je výlučne následok anglického vlivu, a radám pochodiaci o z anglických úst pripisujú všetky nešťastia, ktoré v posledné roky zachvátily jeho a jeho dŕžavu. Preto rád by sa celkom vymaniť a zprostit anglického živlu. Týmto cieľom žiadal po tieto dni sultán od ministra námorníctva úploý sóznám všetkých v tureckom válečnom mornárstve slúžiacich anglickej národnosti tým vysloveným úmyslom, aby jich všetkých — či sú dústojníci, mornári, kuričia alebo akýkoľvek námorní úradníci — bez všetk ch okolkov prepustil, a tak aby „očistil“ svoje lodstio. Len naliehavému zakročeniu ministra, ktorý