Národnie Noviny, júl-september 1884 (XV/76-115)

1884-08-02 / nr. 90

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok............... 12 zl. na pol roka................ 6 zl. na štvrť roka.............. 3 zl. Redakcia, adnairifstráoia, a expedícia v Tuto. Sv. Martine. Bočník XV. Sobota, 2. augusta 1884. Číslo 90. Politický prehľad. ------1. augusta. V záležitostí konferencie sdeľuje sa z Londýna, že riešenie otázky, o ktorej sa rokovalo, už možno očakávať. Aspoň porady posledných dní boly v takom Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé éísla predávajú ca po 7 kr. Kto má hľadať priateľov Uhorsku ? tržení. Peštiansky hlavný orgán vlády je vo vy­Andelič, na stolec srbského patriarchu posadený proti vôli národa, narušením cirkevnej autonómie srbskej, šiel na návštevu do Bele­hradu a tam vítaný je vrúcne od kráľa Milana, jeho ministrov i cirkevných hodnostárov. Akt, ustrojený od ľudí, stojacich na čele cirkve a štátu, predstavuje sa vždy ako akt, ako vôľa národného celku: preto z telegramov, pustených do sveta teraz z Belehradu, súdi sa, že to uví­tanie, pripravené v sídle srbského kráľovstva patriarchovi uhorských Srbov, je oduševne­ným dielom národa. Odtiaľ radosť peštianskeho „Nemzetu.“ Rovný k rovnému! čo je u Srbov uhor­ských patriarcha Andelič, .tým sú pre národ v kráľovstve terajší ministri a biskupi. Ved známo je, že sú to nástroje Milanovho násil­­nického vladárenia. Ministri menovaní sú po rozohnatí skupštiny, z väčšiny štatáriami a ši­­beniciami utvorenej; hodnostárov cirkevných vy­menovala zas vláda týmto násilníctvom k veslu postavaná. Známo je tiež, že metropolitu Theo­­disia, takto natisnutého cirkvi, nechcel vysvätiť žiaden srhs.ký biskup^ a Milan, musel ísť s ním do Uhorska, k tomuto Andeličovi. Čo je teda prirodzenejšieho, ako ked ta­kíto ľudia robia si na vzájom ovácie ? „Nemzet,“ keby hol chcel, vlastne mohol a smel byť dôsledným, bol by musel i tu povedať, že Andelič nemôže repräsentovať uhorských Sr­bov, tak ako to povedal, ked vlak v Pešti bý­vajúcich Čechov, idúcich navštíviť nové divadlo do českej vlasti, použili kadejakí obchodní agenti a jim podobné, lacnú zábavu hľadajúce individua, a vydávali sa potom v Prahe za predstaviteľov madarského národa. No hľadať dôslednosť u chau­­vinistov, to nám ani nenapadá. Celkom z iného ohľadu zaoberáme sa teraz s orgánom peštianskej vlády. On z príležitosti Andeličovej cesty spo­kojný je už i s takým priateľstvom, aké uzavrel s Čechmi, na čele oných gšeftárov a dobro druhov, výpomocný novinár (dľa vtedajších slov „Nemzetových“’ skromný učiteľ) a takto sa túži: „Akým šťastím bolo by pre túto krajinu, keby i ostatné nemadarské kmeny, bývajúce na území uhorskej koruny, tak ponímali svoje po­loženie a tak robili, ako urobili peštianski Česi v Prahe, ako urobil teraz Andelič v Belehrade: keby s blížili s Uhorskom za hrani­čia m i vlasti bývajúce jim príbuzné plemená. Akým šľachetným a krásnym povo­laním bolo by: tvoriť priateľskú pásku medzi svojou uhorskou vlasťou a svojimi jednoplemen­­níkmi. Akým požehnaným ukazovalo by sa ta­kéto účinkovanie v každom smere a pre tých v prvom rade, ktorí plnili by túto spojovaciu úlohu!“ Kruhom peštianskej vlády teda záleží na priateľstve našich príbuzných, na priateľstve slo­vanských plemien, opierajúcich sa svojimi veli­­kými massami zo všetkých strán na hranice tejto krajiny. Yec veľmi jasná, veľmi srozumiteľná. Ale počuj, svete, čo si ony žiadajú? Aby sme vraj my vydobýjali také priateľstvo. Cesty uhorských Slovanov týmto cieľom konané do zahraničných zemí slovanských, boly by jim vítané. Uhorsko má sedem rozličných jazykov, teda sedem národností. Jedna z nich sosilená priaz­nivými pomery, tlačí ostatné prostriedkami, kto­rých ostrie derie sa až do kosti. Keby to bol tlak elementárny, či numerickou či neodolateľnou duševnou prevahou odôvodnený, my poddali by sme sa svojmu osudu s nemou resignáciou. No všetko, čo je vôkol nás, či v povetrí, či v ho­rách a dolinách, či v ľuďoch, umoch a duchoch, svedčí nám o inom, svedčí nám, že tie námahy k nášmu pretvoreniu, k nášmu národnému vy­koreneniu namorené, sú nerozmysleným, blázni­vým, ba hriešnym dielom. Nebrániť sa v ta­kýchto okolnosťach — to neprirodzené! Tlačia nás, hatia nám materiálny i du­ševný pokrok, ubíjajú každú dušu, ktorá pre­javí vernosť k svojmu rodu, a my máme zve­lebovať uhorské pomery, my máme budiť u svo­jich zahraničných bratov Sympathie k panujú­cim Maďarom! Nehovoriac o ostatných Nema­­ďaroch, tu tri million^ Slovákov vedie ťažký život bez škôl a všetkých prostriedkov a po­môcok pokroku; jích mozole vynakladajú sa na zveľatok toho, ktorý jích každú národnú snahu biľaguje nevlastenectvom, aby potom oprávnene mohol proti nej útočiť; ľudia v službe štátnej poslaní na naše kraje pretekajú sa s domácimi úradníkmi a správcami ľudu v hanobení všet­kého, čo je slovenské, tak že dnes-zajtra slo­venské slovo mimo slovenskej chalupy vyriecť bude opravdovým heroismom: a prvý časopis vlády od nás predsa žiada, aby sme za príkla­dom staviteľa Nováka hlásali svojim slovanským bratom, že sa tu s Maďarmi dobre žije a ani duševný ani materiálny rozvoj žiadnej národ­nosti nenie ničím hatený. (Ten pán totiž tak rečnil v Prahe, zabudnúc, že i on sám bol tu pre maďarčinu zo železničnej služby prepustený.) My dobre vieme, aká to ťažká vec zvlášte pre štátnikov, keď jích krajina pred zahraničím nemá dobrého mena. Vieme, uznávame a ľu­tujeme to. No odpustí „Nemzet,“ že nemáme vôle touto cestou reparovať zhumplovaný chýr Maďarorságu. Krev nie je voda: ona rozpaľuje sa v na­šich bratoch zahraničných, keď počujú o našich neľudských útiskoch. Veríme, to nemilo dojíma sa pánov pri vláde; no my nemôžeme lhať pred svetom, my nemôžeme ísť na cesty a hlásať u Slovanov, že zle rozumeli sužovanému hlasu ktorý prediera sa k nim zpoza hraníc tejto kra­jiny. Priateľov hľadať Uhorsku môže len ten, čo panuje v ňom, a nie potlačovaný. duchu vedené. Y pondelok predložili prostredkovací návrh, slúžiaci k vyrovnaniu protiv medzi predlohami anglickými a protinávrhmi francúzskej vlády; potom hneď sdelili ho mocnosfam. Niektorí z plnomocníkov včera dostali od svojich vlád inštrukcie, z ktorých tiež možno zatvárať na priaznivý koniec. Čínsky plnomocník Li-Fong-Pao, dia zprávy „Timesov“, žiadal si nový termín, ale francúzska vláda kategoricky zamietla jeho žiadosť. „Journal des Debats“ obáva sa, že znepokojovanie čínskych po­brežných miest nepovedie k cieľu a francúzska vo­jenská sila, aby riešila spor a zlomila odpor Cíny, bude prinútená obrátiť sa proti samému Pekingu. — „Agence Havas“ proti tienčinskému dopisovateľovi „Timesov“ osvedčuje, že francúzsky poslanec Fournier a čínsky plnomocník Li-IIung-Čang ústne dorozumeli sa o termíne, kedy majú čínske vojská nazpät vy­tiahnuť. Fournier sám podal hotový plán tohto vy­tiahnutia, Li-Hung-Čang ho prijal a nóta bola poslaná Ferrymu do Paríža. Z Paríža telegrafujú, že komora včera 294 hlasmi proti 191 prijala návrh o revisii ústavy, a síce dľa osnovy v senáte vypracovanej. Modifikačné návrhy boly odvolané, no zato predložia sa ešte i kongresu, ktorý v záležitosti tejto bude svolaný. Vyjednávanie medzi Ruskom a pápežskou sto­licou — zvestujú z Ríma — vedie sa s priaznivým vý­sledkom, tak že už len niektoré podrobnosti bude treba vybaviť. Je teda už blízky čas, v ktorom Bu­­tenev, doterajší plnomocník ruský, môže nastúpiť svoje miesto ako stály zástupca Ruska pri Vatikáne. Butenev odíde teraz domov na prázdniny. Národná stránka irská uzavrela poslať do Ame­riky dvoch členov parlamentu, Sextona a Redmonda, aby znovu oduševnili v Amerike žijúcich Irčanov za národné dielo. A medzitým doma neprestávajú prí­pravy. Sbiera sa fond, aby pri budúcich voľbách Írsko mohlo postaviť 90 kandidátov. Rozpaduutie, ktoré hrozilo národnej strane, zdá sa byt odvráteným. Vý­­stredníci, ktorí nechceli uznať Parnellov zákaz o mee­­tingu v Belfaste zamýšľanom, podrobili sa. V Belfaste meeting vystane, no Parnell zaviazal sa svolať po zaklúčení sessie celý rad meetingov v severnom írsku. V Arabii je povstanie v prospech mahdiho. Tu­recká vláda poslala ta 10.000 mužov potlačiť zburu. Belehrad, 31. júla. Patriarcha German Andelič dnes ráno vrátil sa domov do Karlovice. Londýn, 31. júla. V dnešnom zasadnutí vyšnej snemovne lord Granville sdelil, že konferencia bola dnes sliromaždená, no poneváč velposlanec francúzsky, Waddington, od svojej vlády ešte nedostal konečné úpravy, odročená je do soboty. Gastyu, 31. júla. Arciknieža Albrecht dnes ráno o 8. hodine vrátil sa z návštevy od cisára Vilhelma. Pri lúčení v mene cisára Vilhelma bol prítomný gróf Wedel. Cisár Vilhelm o 10. hodine bol na prechádzke, potom navštívil grófku Lambergovú. K obedu boli pozvaní miestodržitel gróf Thun a plukovník Betz. Paríž. 31 júla. Vláda dementuje chýr, že v tien­­činskej smluve nebol určený termín, kedy majú vy­tiahnuť čínske vojská. Ostatne vláda o čínskej otázke v najkratšom čase predloží žltú knihu. Londýn, 31. júla (večer) Waddington dnes ráno obdržal úpravu svojej vlády, no poneváč nezdá sa mu byt dost jasnou, bude prinútený ešte raz zpýtať sa v Paríži. Paríž, 31. júla. Princip revisie ústavy bol dnes v komore prijatý 293 hlasmi proti 224, potom celá resolucia 294 hlasmi 191. Zasadnutie bolo vefmi búr­livé. Ministerstvo na naliehavé otázky Pelletana ne­chcelo odpovedať, čo veľký krik zapríčinilo. Pozdejšie Ferry predsa odhodlal sa odpovedať na dve otázky Lavergnea, ale keď bol pretrhnutý, nedokončil svoju reč. Kongress side sa v pondelok vo Ver­sailles! Predsedať bude tu präses senátu Leroyer. O tohto smýšlaní nevedno ničoho určitého, ponevá

Next