Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)

1884-11-08 / nr. 132

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. G zl. na štvrt roka............... 3 zl. Ročník XV. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Jiefraukované listy sa neprijímajú. Jedu tlivé óísla predáva • po 7 kr. Číslo 132. Redakcia, adminis tr*áo i m a expedícia v Tur*o. Sv. Martine. Sobota, 8. novembra 1884. Duchovná jednota. Nik nesmie pochybovať, žeby národ slo­venský netvoril etnografickú jednotu. A skutočne, ľudia, čo nám všetko upierajú, nemôžu nám upreť jednotnosť slovenského národa. Všetko jedno jako ho pomenujú: či národom, či národ­nosťou; „Slowaken“ menujú nás Nemci, „tótokí: MatTari, ba títo poslední hovoria o „tótságu,“ tamtí o „Slovakei.“ Železničné vlaky, jednajúce košickou a považskou traťou menujú sa už vo Viedni a Prešporku „Slowakische Züge.“ Vzdor všetkému zaznávaniu, umlčovaniu, potlačovaniu, osohnost slovenskej národnosti tiská sa na po­vrch jako tráva po Ďure. No pýtame sa, č i t v o r í m e i n á r o d n ú, d u c h o v n ú j e d n o t u ? Táto otázka nedá sa zodpovedať bez bliž­šieho rozohrania. Naši prví kriesitelia brali vec ideálne, skoro bych riekol theoreticky. Oni po­čali svoju blahodarnú činnosť, predpokladajúc národ čo celok, sebapovedomú duchovnú jednotu, etnografické individuum. Z tohoto predpokladania musely yýnsť omyly a nepravidelnosti. A sku­točne omyly nevystaly, sklamanie dostavilo sa. Pravda, že sme národom, etnografickým celkom, no duchovná jednota nedosiahla u nás že­lateľnej pevnoty a precisnosti. čo ju tvorí, upevňuje? Spoločný literárny jazyk, dlhé veky historického jestvovania, spo­ločný mrav a podaní', povedomie a nevykore­­niteľný cit spolupatrenia. Dopracovali sme sa spoločného literárneho jazyka. Vitaka buci Bohu, všetky pokusy sto ličných dialektov padlý pod stôl, tak že nielen vláda vo svojich málo vydaniach, ale i plátky a pouličné pamflety našich protivníkov písané musia byt našou ustálenou už rečou literárnou, nechcú-li byť smiešnymi a blbými. Y tomto ra­dostnom úkaze je iste kus záruky národnej du chovnej jednoty. Všetko, čo tlačí sa po sloven­sky — či na brehoch Trnávky, či pod Kriváňom, tlačí sa v našej spoločnej slovenskej reči, ktorej dal zákony náš Martin Hattala, a ktorú zdoko­­nalujú, rozširujú a zjemňujú slovenskí spisovatelia. No jednota spisovného jazyka je iba zdarnou pomôckou, výtečnou formou k dosiahnutiu du­chovnej národnej jednoty. História málo dopomáha nám k onej žela­teľnej jednote. My vysoko ceníme si svojich pilných historiografov, ktorí usilujú sa histo­ricky odôvodniť našu národnosť. Ačpráve mnoho sa už vykonalo na tomto poli: náš slovenský ľud necíti sa byť historickou individualitou. Osudy nášho národa neboly prajné vývinu slovenskej národnej osobnosti. Územie slovenské len krátky čas malo istú samostatnosť. I za časov sloven­skej slávy, ked mestá naše boly centrami me­­thodejskej kultúry, my netvorily sme celok sami sebou, ale spojení sme boli so zemiami, v kto­rých tečie Dunaj, Visia i Morava. Iste kryšta­lizácia sloveusko-moravskej deržavy veľmi skoro pretrhnutá bola, ked tak málo rozpomienok naň zostalo v slovenskom ľude. Na pravek pred­­historický nájdeme viac upomienok, než na krátku dobu nitriansko-velehradských dejov. Nie div, že história len slabo prispieva k utvoreniu alebo udržaniu duchovnej jednoty. O mnoho viacej platí pre nás podanie, mrav, pieseň, obyčaj. Yo„ všetkých stoliciach a krajoch slovenských nachádzame varianty tcdio samého podania, tých samých mravov, obyčajov a piesní. Celkom pravidelne mysleli tí zname­nití mužovia, ktorí skoro vycítili, kde väzí slo­venská sila, a hodili sa na študium tejto stránky slovenského bytu. Ján Kollár stojí tu čo jasný maják nad temným morom slovenského bytu. On chytil sa do sbierania spievanok, opatril jicli veľmi umnými a hlbokými poznámkami a vy­svetlivkami. Chvala milému Pánu Bohu neostal sám: za ním prišlo ešte veľa sberateľov; jedni išli širšou dráhou, berúc i melódie do svojho sberatelského programúm, iní sbierali obyčaje, pozostatky mythologických zlomkov a povesti prostonárodné. A tu ukázala sa už vypuklejšia duchovná jednota slovenského národa. Pravda, vo svojej prvej forme. veľmi činne vystupovala. Tak ku príkladu pieseň Nedávno svätili sme 50-ročné jubileum jednej pieseňky. Je to cha­rakteristické. Slávnosť podarila sa nad očaká­vanie, lebo v duši národnej žije povedomie, že v takomto prejave veje vau duchovnej jednoty. I skutočne, pieseň jubilejná viac spojila a sje­­dnotila na Slovensku, než všetky temné spo­mienky na historické deje. K všetkému tomuto má pristúpiť povedomie a cit spolupatričnosti. Pieseň je snom pekuým, no život požaduje isté, pevné povedomie a nie len tiché snenie. A toto už nemožno očakávať od samočinnosti máss, z bezprostredného pra­meňa národnej a ľudovej prírody Povedomie a cit pre národniu jednotu duchovnú musíme my umnou rukou pestovať, budit, dvíhať, tvoriť. Kecľ prizreme sa bližšie k svojím ľudovým massám, zarazí nás jakási stoličná, krajová, ha okresná uzavretosť a odlúčenosť, jakýsi nepekný zúžený mikro - Patriotismus. Šuhajovi z Orešian je už Jabloničan — horniakom (štyri hodiny cesty) a pod týmto titulom rozumie sa niečo posmešného, nižšieho, jako by moria a cudzie krajiny ležaly medzi Orešanmi a Jablonkou. Nepotrebujem po­­znamenaf, že doluo-nitranec len náhodou môže dozvedet sa, že v Hornej Orave býva jeho brat, že i tam sú Slováci, jedna krev, žeby sa sve­dčalo milovať jich, cítiť s nimi nerozlučiteľné prínáležanie k jednomu národu a to slovenskému. Len tam, kde naše slovo padne na úrodnú pôdu, môže prestať tento krajový, úzky, oddelujúci sa Patriotismus, a na jeho miesto príde široký, svobodný Patriotismus všeslovenský, objímajúc náš celý národ či horniacky či dolniacky, a či kolonisujúci žirné kraje zadunajské. Toto je našou úlohou! Preto umní spiso­vatelia čerpajú themy k svojim prácam zo slo­venského života, a maľujú ho ohľadom na celi­­stvennosf národa slovenského. Umná, umelecká, zajímavá práca v tomto duchu veľmi napomáha duchovné sjednotenie národa, a preto hreší každý, kto si nevšíma ťažké takéto trudy. Budenie po­vedomia a citu spolupatričnosti je na našich pleciach slovenskej intelligentnej vrstvy, všetko jedno, na jakom poli pracuje ten lebo onen. To môže ľud náš loyalne od nás žiadať; on nám zachoval jazyk, podanie, povesť, pieseň, mrav, my sa mu zavďačujme darom povedomia, meňme v ňom inštinkt v jasnú myšlienku, a temnú pred­tuchu vo vyvinutý zdravý cit. Zavládne-li ná­rodom naším duchovná jednota — nič nám ne­urobia veky utlačovania. Ba pretrhnúť tento lianobný stav môžeme len tak, ked popri hmot­nom zveľadení sjednotíme sa duchovne čo jeden nerozdielny, živý, organicky utvorený národ slo­venský. Politický prehľad. ------7. novembra. Ked otvárala sa terajšia sessia anglického par­lamentu, očakávalo sa, že rokovanie o odpovedi na trónnu reč zaujme najviac dva alebo tri zasadnutia a že návrh zákona o volebnej reforme, pre ktorý bola vlastne zahájená táto sessia, ešte v prvý týždeň prejde najťažšie štádiá. Medzitým ukázalo sa, že v prvých troch zasadnutiach parlament nevedel vy­baviť ani prvú opravu odvety na trónnu reč. Opravou touto, predloženou irskými vyslanci, žiadalo sa vy­slanie zvláštnej komisie k prezkúmaniu súdneho vy­šetrovania v záležitosti agrárnej vraždy, ktorá bola sa stala pred dvoma rokami v Maamtrasni, na zá­pade írska. Záležitosť táto predstavuje celú irskú administráciu v svetle veľmi nepriaznivom. Po vy­bavení tejto otázky malý prísť na pretras neporiadky pri demonštrácii konservativcov v Birminghamé, po­loženie diel v južnej Afrike, inštrukcie generálovi Wolseleyovi, neuspokojujúci stav anglického prie­myslu a obchodu, a len potom môže sa parlament pustiť do rokovania o volebnej reforme. O osude tejto reformy v kruhoch parlamentských členov počuť rozličné mienky. Jedni pevne veria, že medzi nižným parlamentom a vládou z jednej strany a snemovňou lordov z druhej docieli sa shoda, za­ložená na vzájomných ústupkoch. Iní, odvolávajúc sa ua príklad 1832. roku, predpovedajú, že snemovňa lordov i po druhý raz zavrhne návrh zákona a Glad­stone predloží vymenovanie nových perov, kráľovná však, za príkladom svojho predchodcu, na to naraz neprivolí. Gladstone vtedy podá demissiu. R. 1832 kouservativní vodcovia, knieža Wellington a Robert Pel, pri takých okolnosťach nemohli sostavit nový kabinet. Lord Grey vrátil sa k vláde a kráľ bol pri­nútený usrozumeť sa s vymenovaním nových perov. Teraz Salisbury a Northkot utvoria svoje ministerstvo, potom rozpustia parlament. Osud volebného zákona v tomto prípade riešil by sa teda budúcim parla­mentom. Minulej soboty boly po celej Anglii volby obec­ných radcov; výsledok týchto obyčajne považovaný je za barometer prípadných snemových volieb. Dosial sú zprávy z 29 miest, a v najväčších, ako sú Bir­mingham, Bristol, Nottingham, Truro, Poole, Scar­borough, Hertford atď. zvíťazila Gladstonova strana. Vo väčšine ostatných miest týmito voľbami doterajší pomer stráu zostal nezmeneným. * * * Nie je nezaujímavým posvietiť do chaosu, aký predstavujú parlamentárne strany nemecké. Tu prvou otázkou je, aký bude v novom ríšskom sneme pomer frakcií, na ktoré vláda môže počítať pri sostavení takzvanej strednej stránky, podporujúcej Bismarckove národo-hospodárske reformy ? Element tento predsta­vujú ríšska strana, počitujúca 24 členov, ďalej 35

Next