Národnie Noviny, júl-september 1919 (L/148-223)
1919-09-11 / nr. 208
Seat rás eo ifišá*} *&?«» poadelku, ksSáý Seiľretigtiatnä sens : as %aiý rok 60 korún, sa po! 30 korún, as Štvrť roke 35 korún, m mesiac 5 korún, ^laoíiivé Čísla po 30 halierov 8« cudzozemska > aa celý rok 80 korún, Ročník L. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine, Štvrtok 11 septembra 1919, m same štvrtkové t!»'* predpl&ca sa s as celý rok 12 k., na po! roka 6 e Do cudzozemska s na celý rok 16 korún. časopis posiela sa lea skutočne predplateným. Číslo talefonn redakcia i 54 Čfilo telsfons admlntstricla i I». Cisío 208 Národná strana sa pochovať nedá. j Rekapitulujeme: Slovenská národná] strana, ktorá bila kedysi svoj krutý boj ; proti Maďarom a v tomto boji sjednotilaä všetky roduverné elementy na Slovensku, j bez ohľadu na konfessie a spoločenské j triedy, za vojny zastavila svoju činnosť, j Pri ožití politického života na Slovensku, pri úkazoch nebezpečenstva, že sa národný í život na Slovensku triedove roztrieska a z veľkej čiastky vženie do rúk nespoľahlivých, vyskytla sa potreba oživotvoriť túto starú sjednocujúcu a samostatnú národnú stranu. S toűto túžbou sa vo všeobecnosti sišlo valné shromaždenie dňa 6. augusta t. r. Usnieslo sa na základných princípoch a vyslalo 10 členový výbor na zredigovanie programmu, podľa intencií shromaždenia., 10 členový výbor sa sišiel, ale medzi, časom väčšina jeho členov zmenila svoje: stanovisko a podľa toho zmenila i programm proti intenciám telesa, ktoré výbor vyslal.! Bez poverenia pretvorili samostatnú národnú stranu na stranu, ktorá sa stavia na záujmy jednej triedy a do odvislosti od agrárnej strany českej. Sme presvedčení, že s takýmto pokračovaním nesúhlasí ani desiata čiastka shromaždenia. Ale národná strana sa pochovať nedá, lebo si je povedomá toho, že jej zaniknutie v základoch ohrozovalo by Slovensko i Cesko-slovenskú republiku. Preto predsedníctvo národnej strany svolalo širší redakčný výbor, ktorý by programm zredigoval podľa intencií shromaždenia: na základe národnom a neodvisle. Na tomto zasadnutí sa zúčastnili: Samuel Žoch, ev. biskup, bývalý župan bratislavský; V. Sahulčík, rk. farár, župan hontiansky; dr. Emil Stodola, advokát; dr. Ján Vanovič, advokát, člen Nár. Shrom.; dr. Rudolf Markovié, župan zvolenský; Štefan Ravas, rk. farár; Jozef Škultéty, správca Matice Slovenskej; Otto Škrovina, | senior; dr. Ján Kohút, lekár; Samuel Kramár, farár; Gustáv Izák, hl. notár; Miloš Thomka, obchodník; Miloslav Schmidt, úradník; Ján Straka, úradník; dr. Miloš Vančo, advokát; Ján Janček st., roľník; dr. Karol Štúr, advokát; dr. Igor Dula, župan; Štefan Krčméry, redaktor; Andrej Mihal, redaktor; Pavel Starke, rychtár; Julius tí otto, spisovateľ; dr. Ján Izák, advokát; Peter Pavel Zgúth, škôldozorca; Ján Hrušovský, redaktor; dr. Ján Beňovský, iekár; Ján Čičmanec; Ľudo Koreň, mestský kapitán z Bardiova; Ivan Thurzo, redaktor; dr. Jur Janoška, advokát; Ľudovít Lacko, inženier; Jozef Gašparík, kníhkupec. Ostatní pozvaní zaslali svoj súhlas listovne. Poradou interpretovaný programm podávame nižšie. Vyzývame prívržencov národnej strany, aby sa bezodkladne prihlasovali za jej členov u predsedníctva v Turčianskom Sv. Martine. Na osudnú cestu, ktorou sa púšťajú iné strany na Slovensku, nečinne hľadieť dalej nemožno. Národná strana musí vstúpiť hneď do aktivity! Programm slovenskej národnej strany. Úvod. Slovenská národná strana ostáva nosí-: teľkou tých národných a politických zásad, ktoré slovenský národ od úplného zahynutia v maďarskom jarme zachránily. To sú zásady: 1. nacionalizmu, 2. všenárodnej politickej solidarity a 3. úplnej demokracie. « Slovenská národná strana pre celistvosť štátneho organizmu za nedostatočnú bázis] považuje vierovyznanské rozdiely, a preto absorbovať chce všetko politizovanie na základoch cirkevných založené, ďalej za j nemožné považuje budovanie a spravovanie štátu na základe hmotných záujmov jednotlivých národohospodárskych tried, lebo ono vedie ku hospodárskemu vykorisťovaniu a ku oberaniu politických práv panujúcej triedy na úkor ostatných. Slovenská národná strana má za ideál štát, ktorý je vybudovaný podľa úplne de-, mokratických požiadaviek, v ktorom žije nie rozbroj triedneho boja, ale duch všenárodnej politickej solidarity, ktorý prýšti z prirodzenej príťažlivosti občanov československého (slavianskeho) pôvodu. Politické rozčesnutie i vzdelanostné oddiaľovanie českej i slovenskej vetvy zane-! chalo hlboké stopy. Základy našej jednoty síce poznáme a uznávame, avšak nebude bez ťažkostí spojiť v jeden politický celok to, čo rozdielneho vyrástlo na týchto jednotných základoch práve tisícročným rozčesnutím. Sotretím slovenských zvláštností a prevzatím českých foriem vo všetkom by sa nevykonalo dielo najideálnejším spôsobom. Len pečlivým, kritickým, vzájomnou dobroprajnosťou, žičlivosťou i bratskou láskou vedeným pokračovaním príde ustáliť, čo menej cenného má opustiť česká vetev a prevziať zo slovenského, a naopak, čo slovenského má sa zdokonáliť podľa vyspelejšieho vzoru českého. Skutočné budovanie česko-slovenskosti z oboch prvkov bude prácou budúcnosti. Naša strana si podržiava svoje doterajšie pomenovanie: „slovenská“, dôkazom toho, že v tomto diele na všetky slovenské zvláštnosti a cennosti upozorňovať a pre ne primerané uplatnenie vyprostredkovať chce. Sme stranou národnou, čo znamená, že veríme v svoj národný genij, a cítime povinnosť miesto napodobňovania iných národov i so svojej strany čo-ío zvláštneho a cenného vytvoriť pre kultúru všeľudskú. Sme stranou všenárodnou, čo si tak vysvetľujeme, že nebojujeme za záujmy stavu alebo stavov. Nie v uplatnení, alebo azda v bezmiernom uskutočnení záujmov niektorej triedy spoločenskej vidíme ideál štátu, — lež budovanie štátu vidíme v obetovaní jednej čiastky svojich hospodárskych záujmov v prospech štátneho celku. Štátny organizmus nesmie sa stať nástrojom triednych bojov, lež právne a mravne musí zaistiť a vzájomne vyrovnávať všetky triedné záujmy. Sme stranou pokrokovou, čo nám toľko znamená, že oproti novým myšlienkam ne: staviame sa na odporné stanovisko. Čo \ nového za dobré a primerané uznáme, to ochotne si prisvojujeme. Sme stranou demokratickou. Za pravý základ hodnotenia ľudí považujeme ich mravnú vyspelosť, česť a prácu. Sme toho náhľadu, že cirkev a štát i majú byť celkom osobitne sriadené, a to tak, aby v ničom do rozopry neprišly. To í je i možné, lebo obe ustanovizne slúžia [podstatne iným cieľom. Na cirkevné majetky a ich upravenie pozeráme čisto so stanoviska agrárnej reformy a národo- I hospodárskej účelnosti. I. Politický a národný. Sme za najdemokratickejšiu štátnu formu: za republiku. Spoločnou prácou a ] spoločnými obetiami s bratmi, Čechmi vyslobodili sme sa z doterajšej národnej a štátnej poroby, i obnovujeme s nimi náš ] štátny celok zpred tisícročia vo forme: Česko-slovenskej Republiky. Sme za jednotnosť a nerozdielnosť nášho štátu. Slovenčine, ktorá práve tak ako čeština je rečou štátnou, patrí miesto vo všetkých inštitúciách politických, súdnych, administratívnych i osvetových. Žiadame, aby nám podľa dohodnutia patriaca a v záujme Česko-slovenskej republiky potrebná autonómia postupne vybudovaná bola. Pokial sa to nestane, žiadame podržať ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko a to s rozšírenou právomocou. I v priechodnom čase na Slovensko nech je nie vymenovaný nijaký úradník i bez súhlasu ministra pre Slovensko. Sme za samosprávu obcí, za samosprávu . župy, ktorá by umožnila rozvoj zvláštností a vnútorných hodnôt jednotlivých krajov ; etnograficky, duchom, hospodársky i ináč odlišných. Bratsky vítame v Republike karpatských í Rusov, s ktorými nás po mnohé storočia spájal spoločný osud útisku, a budeme im na pomoci, aby po pripojení k našej dŕžave mohli na najvyšší stupeň rozvinúť svoj kultúrny a hospodársky život. Inorečovým občanom priznávame úplnú rovnoprávnosť občiansku, kultúrnu, hospodársku a politickú. Žiadame si čím užšie hospodárske, kul: túrné i politické styky a sväzky so všej tkými Slavianmi bez výnimky a tešíme sa, [že môžeme žiť v bezprostrednom styku [s Rumunskom. S ostatným zahraničím želáme si žiť v shode a pokoji. Vedomí sme si úlohy, ktorá nám podľa 'polohy nášho štátu na Dunaji a v strede . Európy vo svetovej politike pripadla. Preto hlásame neporušenosť Wilsonových zásad a prikloňujeme sa tesno ku demokráciám západných štátov europejských. Sme za mier medzi štátmi, za Sväz národov, sme proti výbojnému imperializmu, ale vyznávame prirodzenosť národnej a štát, nej sebaobrany v spôsobe, ktorý Sväz náj rodov dopúšťa. Sme za primeranú, demokratickú, svojej ’cti a cieľa povedomú, prísne disciplino- I vanú národnú obranu. V nej vidíme cenný ! prostriedok udržat poriadok dnu v Repubjblike a plniť svoje povinnosti S väzom ná- I rodov ustálené. Národná obrana a jej správa nech je riaídená zásadami demokratickými. Vo Sväze národov chceme pracovať spoločne so svojimi spojencami a jednotne 's ostatnými národami slovanskými. Žiadame uzákonenie štátnej formy dnešínej: republiky. Hlava štátu je präzident republiky, ktorého voľba nech korení v ľude. Predseda republiky nech je činiteľom ústavným a nie repräzentantom. Jemu prichodí právo [vymenovať vládu podľa zásad parlamentarizmu, vymenovať najvyšších úradníkov