Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)

1919-10-23 / nr. 244

za úradníkov, hoci maaeli maďarsky úradovať a teraz máte Cechoví A našlo sa kolkokolvek spro­stých hýiov, ktorí sadli na lep a považovali to za urážku, že majú za slúžneho Čecha, zvláäte, jestii ten Čech nebol možno doeť súci, alebo keď bol súci, rezkou rukou chytil opraty do ruky a ob medzoval slobodu, t j. nedovolil rabova* a vykoná­vať ôvevofu. Pravda, robily sa chyby nijílen od dola, ale aj od hora. Za chybu považujem, keď súci Iudia, ktorí preukázali našej republike veiké služby už tým, že prijali úrad plný nebezpečenstva a zodpoved­nosti — nevďačnosťou odmeňovaní boli. Pripome \ niem len dve veci. Pán minister Šrobár s celou vládou nebol by sa mohol opovážiť nž počiatkom februára presťahovať do Bratislavy, keby nebolo bývalo spôsobného župana Žocha a akej sa mu odmeny dostalo? Že prestal byť županom, za tym mu je iste nie ľúto a tým menej ľúto je nám jeho priateľom, lebo svoje schopnosti môže lepšie vy­naložiť inde, ako v službe nevďačnej politiky; ale prečo ho p. minister neprepustil pred 4 mesiacmi, keď sám žiadal za prepustenie? Lebo vtedy sa po čínsla triasť pôda pod nohami vlády, začínalo byť v Bratislave horúce, bol potrebný Žoch, aby za­žehnal búrkn; ked nebezpečenstvo prestalo a Žoch opovážil Ba mat svoju, cele správnu mienku, nalo žili b ním podľa Schillerových slov: murín vyko­nal svoja povinnosť, murín môže odísť, len aby ste ho ešte nevolali I Drahý prípad je tiež taký kri­­klavý: do takmer čisto slovenskej pohraničnej sto- í lice vymenovaný bol žnpan, ktorý biedne hapká' slovensky a rodina jeho nevie vôbec slovensky. Nepochybujem o schopnostiach toho pána, môže; byt opravdovon administratívnou kapacitou, ale ou je jednako len zastupiteľom a dôverníkom sloven- ■ skej vlády a patriční si pomyslia, prečo nevyme-, novali predošlého maďarského župana, ten vie lep­šie slovensky a pozná celú župu. Nuž, páni moji, toto len na príklad toho, ako sa nemá vladáriť a spravovať, my musíme mat v každom chlade príkladnú administráciu a zvláäte spravovať sa zásadou porekadla môjho súse­­dovho: kmoter—nekmoter — b čerešne dolu! Aj úradníci sú štátni občania, aj tí môžn sa priznávať k tej alebo inej strane — ked to už bez strán nemôže byt a upomína to veľmi na predošlú ma­ďarskú vládu, kde počnúc od obecného hlásnika až po ministra všetci museli sa spravovať vôľou hlavného ministra a či panujúcej strany, a kto sa nepoddal a nedokázal byt oddaným vláde, toho krátkou cestou odstránili. Nech nezabúda nikto, že úradníci sú úradníkmi ľudn a nie úradníkmi vlády, ministrov atd., len na to treba prísne do zerat, aby každý konal svoja povinnosť, kto ne­koná, preč s ním 1 Hlavná vec je nebáť sa a ne kradnúť I Michal Bodický. že appellácie proti výrokom osobitného ubytova­cieho úradu k ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska majú Ba podávať cestou ubytovacieho úradu, a to za tri dni od doručenia výroku. Uby­tovací úrad v predpísanom čase podi>ú appeltáciu i so svojím dobrozdaním predostrie ministerstvu. ,áppelláciu, ktorá príde pa troch dňoch po doru- j '»učení výroku má Ubytovací úrad z úradú od-j •mrštiť. 1 Z Gesko-slovenskej republiky. Sriadenie obvodovej úradovne pozem­kového úradu v Užhorode. Praha, 21. oktobra. (Cstk. fk.) Právny výbor pri pozemkovom úrade mal dnes schôdzku, v ktorej boly pojednávané veci obvodových komisií v Mo­ravskej Ostrave, Ružomberku a pojednávané bolo o sriadení obvodnej úradovne v Užhorode. Prípravy k hlasovania ľada na Tešínska. Paríš, 21. oktobra. (Cstk. fk) Komisia pre TeŠinskc pokračovala v prípravách na hli.sovania ľudu na Tešímku, Do Breste pride 5000 ame­rických vojakov, určepýoh na obsadenia Tešínska, Gdánska a Horného íiliez ka. Tento vojenský oddiel odíde dnes do Koblenza, kde vyčká úkon ženie debatty o mierovej smluve v americkom senáte. 1 .......... e O rekvirovaní bratislavských bytov. Bratislava, 21. oktobra. (Cstk. fk.) Doplnok k nariadeniu č. 7944/1919. präz. o rekvirovaní by­tov osobitný^ ubytovacím úradom v Bratislave. § 11. menovaného nariadenia doplňuje sa tak, — Shromaždenie Slovenského rofnickeho sdruženia v Trnave. Bratislava, 20, oktobra. (C»tk. fk.) Z Trnavy sa omamuje: Včera bolo tu valné shromaždenie Slovenského roľníckeho sdruženia pod predsed­níctvom mešťanostu Joeefa Slezáka, Zpŕávy ústred­ného, výkonného, agitačného a finančného výboru boly prednesené a schválené. Potom rokované bolo o aktuálnych otáskacb poľnohospodárskych a bol prijatý návrh poslanoa Paráka, aby bolo Žiadané «rušenie ústredni, tiež, aby výkonný výbor pokonal sa s výkonným výborom národnej republikánskej strany roľníckej o‘spoločné postu­povanie. Vymenovaný bol 30-členový ústrad. výbor, ’ sostavený s roľníkov, ktorého predsedom je Jozef Sleeák, mešťanosta v Trnave, podpredsedom člen N. S. Imrich Párák. i Zasadnutie zastupiteľského shorn v Turčianskom Sv. Martine. Í• Polohopis mesta Martina. Za etno­grafické museum. Turčiansky So. Martin. Dňa 15. okt. zasedai zastupiteľský sbor a vyniesol také dôležité nza |vretia, že zasluhujú, aby i širšiemu obecenstvu jj ŕ boly oznámené. Zastupiteľský sbor v záujme zdarného vývinu; f Turčianskeho Sv. Martina za potrebné uznal, aby ‘ i čím skorej vypracovaný bol dôkladný polohopisný­­j plán mesta a jeho okolia, ktorý rozprestrel by sa? 'I aj na vodovod a kanalizáciu. Následkom toho na : i - ložilo sa obecnému predstavenstvu, aby hneď poro b bilo potrebné prípravné práce, menovite, aby vypísalo j'súbeh, ktorým by sa vyzvali odborníci, že by sa . na vypracovanie pláHU prihlásili a svoje požia­davky, podmienky označili. Na zaokrytie výdavkov, ‘ poverilo sa predstavenstvo, aby po výšku 100.000 •f kor. pôžičku vykonalo a vyzdvihlo. V súvise s týmto? i \ nakladá sa^ aby i regulačný a finančný pláu bol { i vyhotovený: jíj Architekt Dušan Jnrkovič, po tieto dni bol] v Turčianskom Sv. Martine, aby študoval otázku : * i postavenia etnografického museumu. Ale ked nena- j ■ šiel nijakého polohopisného plánu, odišiel s tým,] L že kým tohoto nieto, nemožno ničoho urobiť. Ked zastupiteľský sbor vyslovil sa za vypra j J covanie polohopisného plánu, aby zamýšľané etno-l grafické muzeura vystavené bolo v Turčianskom: Sv. Martine, uzavrelo sa: požiadať Muzeálnu slo i venskú spoločnosl, aby sa aj ona obrátila na vládu j s s odôvodnenou prosbou, aby etnografické muzeum bolo v sídle Muzeálnej slovenskej spoločnosti a i postavené Matice Slovenskej. Zastupiteľský sbor vyslovil sa proti zrušeniu starobilých, dokázaných hraníc terajších žúp a na­­- hradeniu ich niekoľkými rozsiahlymi župami. Ak by sa však nové podelenie a zväčšenie žúp predsa! vykonalo, vyslovila sa jednomyseľná žiadosť, aby' [ pri novom podelení žúp Turčiansky So. Martin j pre veľké zásluhy v slovenskom národe sostal - sídelným mestom župy. Toto uzavretie má sa do j poslať všetkým obciam Turčianskej župy s tým, aby si ho osvojily a žiadosť Turčianskeho Sv. Martina všemožne podporovaly. Zastupiteľský sbor čo najrozhodnejšie ohradil ■ sa proti neoprávneným, neodôvodneným nárokom a Poliakov na tie územia, ktoré na Tešíasku od stá- 3 ročí patrily ku korune Sv. Václava ktoré - v Orave a Spiši od nepamäti obývané sú našimi i, bratmi Slovákmi, ktoré i my zo štátnických, zvlášte f ale hospodárskych príčin nevyhnutne potrebujeme. Mesto ubezpečoje vládu Česko-slovenskej republiky, n ža bude všemožne podporovať všetky na to sme­rujúce kroky, aby z Tešínska, Oravy a Spiša ani piaď zeme nebola odtrhnutá, aby odtrhnutím Tešia , ska a jeho kamenonhoľných ložísk potreby našej , republiky neboly ohrožené, aby severné čiastky s Slovenska neboly pozbavené železničného spojenia • s Českom, Moravou a Sliezskom. b~a. 0 kultúrnej práci vo Zvolene. V 233á. „Národných Novín“ (a v .Hronských Novinách*) v Článku : „Kaltúrpa práva vo Zvolene* apostroťavaný bol náš mladý „Čítací spolok* a „Sokol* veru nemiestnym spôsobom. Dojpisovateľ — vidno — nepomáhal nám j éŕncritfef v týchto tVrdých čascoh, keď nepozná ! r iSiéh ťa Skonti á s? mov>ľae zatvára očí, led aby ne- I wíierdobrýéh skutkov našich spolkov a ochotných, i ideálnych náš<ch pracovníkov. My sdružsml v „Sokole* a „Slovanskom vsde­­lá-aoom a čítacom spolku* snažili sme sa vie • možne nájsť „kľúč“ k srdoiam tunajšieho me­štianstva; ssr.t.dnvali sme vsdelévaoie večierky, učili spievať, posiali ta nielea naše meštianstvo, ale i chudobnú trieda robotnícka. Prebudenejšf prihlásili sa za členov Utvorili srae „Slovenský Spevokol*. Pritiahli sme ta i meštianska maďa­­róusku mládež. Hrali sme divadlá. Mladej „inteíligsncie* slovenskej, ako ja pozval p. dopisovateľ je ta t«k málo že museli sme pritiahnuť i naša meštiansku a robotnícku mládež na obsadenie úloh. Co čest­nejší, statočnejší Slováci pripojili sa k nám. Prišli českí učitelia, utvoril sa „Sokol*. Vysvala sa včetka meštianska mládež, aby vstúpila do „So­kola.“ Veľmi mnohí sa prihlásili a u.iiovne sa cvičili. iVIetko išlo pekne napred. No nastal nečakaný vpád boľševikov, a my sme museli odísť ao Zvo­lena, hľadajúc inde útečiste pred nenasýtaostoa maďarských boľševikov. Ked sme sa vrátili do našej spustošenej domoviny, oslobodenej bratmi Osohmi, dozvedeli sme sa, že mnohí s nášho meštianstva a robot­níctva, i dievčatá, a takí šuhaji, o ktorých by sme to neboli predpokladali, — veď robili sa dobrými Slovákmi, boli členmi našich spolkov, rečnili básne Vajaaského — odišli s boľševikmi privolávajúc Zvolanoom: »Do videnia o niekoľko dní.“ M j sitii, že sa boľševici vrátia. Slastie im \ však neprialo. Prišli pozdejšie sami nazpftt, ale predsa prišli a niektorých s nich videli sme medzi i hercami a herečkami „Bladára * Vrátili aa a jestii t prišli ako poblúdení synovia s pokáním v ardoi, j vítame ich v našom kruhu, veď Kristas káže od­­! púšťať viny. Tešíme sa i my, ža ochotníci „Bla­­jdára“ fcahraíi nám tak pekne slovenské divadlo. ‘Radi sme, Že aspoň o krok sú bližšie k našej í milej slovenčine, a hoci niektorí s nich v hre kastji pôvao Urbánkovho kusa svojou maďarskou výrečnosťou, predsa dúfame, le sa časom od­vyknú. Česť šuhajom, ktorí si po divadle pekne slovensky spievali. S radosťou prijaii sme sľub tejto meštianskej mládeže, že vstúpia medai nás, j do nášho „Slovenského vzdelávacieho a čítacieho -.spolku.* I Pracujeme koľko vieme a môžeme, a preto veľmi «le sa nás dotklo, ked pôvodca dopíšu „Kultúrna práca vo Zvolene*, miesto poskytnutia i nám pomoci pri hľadaní toho „kľúča“ k srdou j nášho meštianstva, zabŕdol do našich ideálnych, jbesžútnýoh snúb. Hovoriť o získaní meštianstva pre národnú fveo je z tej strany/ ktorá to narádza, naproste «neprijateľné, lebo po mnohých zlých skúsenostiach ‘presvedčili sme ea, že naši prední ľudia vo Zvo­lene správne konajú, ked požadujú nie šumi­­íchrastovú, netrvali, na (ffekt vypočítanú, ale ]t presvedčenia, z tej daše prýštiaca oddanosť k slovenskej veci. Slovenská mládež a meštianstvo sú nám drahým materiálom a preto k vôli našej poctivej ŕ árodaej práci pozeráme na ňu a hľadiska vyššieho ‘národného idealistu, ktorý požaduje tak od našej jjmládtŽe ako i meš ianatva, aby složilo skúšku í z národnej poctivosti, člen „Slovenského vzdelávacieho a čítacieho spolku vo Zvolena.“ Poznámka redakcie. S prlíežitos i uverej­nenia tejto ozveny na článok »Kaltúrna práca vo Zvolene« v 233, číslo našich novín, prosili by sme snažíte našich dopisovateľov, aby vo svojich náveitiach, dopisoch vystríhali sa veci* ktoré by mtbly dať podnet odpovediam, dementovaniam, aký je i dnešný zvolenský dopíš. Naše noviny 1 veľmi vďačne dajú miesto dopisom, článkom, ktorých cieľom je náprava verejných vecí, bu­­!jidenie. udržiavanie národného povedomia a podpora našich iných podobných záujmov. No, vyhýbať chceme akýmkoľvek zbytočným polémiám a od­vetám, ktoré odoberajú miesto v našich novinách i iným osožnejším veciam a sú výpljvom podobných dopisov, článkov, aký bel i článok „Kultúrna i práca vo Zvolene*. Ns'ša noviny švehly by aa r takto na obyčajný lokálny časopis, stĺpce ktorého * boly by zapĺňané tendsuciósnymi zvesťami a pole* miami, aesiíiiiaoimi na prospech tak národného osiku, ako i patričného vidieka. A tomuto, k vôli prospešnosti všenárodnej práce, mmssj chceme

Next