Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)
1919-10-23 / nr. 244
Vychodíš šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 60 korún, na po! roka 30 korún, na štvrť roka 15 korún, na mesiac 6 korún. Jednotlivé čísla po 30 hah Do cudzozemska: na celý rok 80 korún. Ročník L. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 23. oktobra 1919. Na samé štvrtkové čísla predplácasa: na celý rok 12 kor., na pol roka 6 kor. Do cudzozemska: na celý rok 16 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným.! Číslo telefon« redakcie: 56. Číslo telef. administrácie i 30. Číslo 244. Preß štrnástimi rakmi Čo bolo pred štrnástimi rokmi, venujeme menovite do pozornosti ľuďam, ktorí viac z predpojatosti, ak© z presvedčenia, ale system&tičnes pracujú proti československej vzájomnosti, používajúc heslá čists demagogické, naplnené bezzákladaou zášfcu a zaslepenosťou.. Venujeme i dobrýni Slovákom, no krátkozrakým vlastencom, ktorých rozhľad ťažko siaha za hranice Slovenska; konečne venujeme do pozornosti českej verejnosti, aby jasno videla, čo môžeme očakávať oc súčasnej politiky Maďarska. Takto štrnásť rokov, 3. júna 1906, slávil »Budapesti Hírlap« dvadsaťpäťročné jubileum svojho jestvovania a či »kultúrno-politického účinkovania« na území bývalého maďarského kráľovstva. A na oslávenie tohote významného dňa napísal »veľký M*ďar« & reprezentant ijn&ďarskej šovinistickej žurnalistiky, Eugen Rákosi, svoj chýrečný úvodník/) ktorý možno považovať z& katechizmus maďarskej politiky a za maďarské vierovyznanie. Zjavuje sa nám tu o »acha med’.rszého imperializmu v celej svojej bezohľadností k surovosti, ktorá nezná národností, zná .len jeden veľký, vyvolený národ, ktorý je už od »Boha« určený, aby panoval na Arpádovom dedictve. Medziiným takto píše Rákosi: »Uhorsko je následkom svojej geografickej podoby taká territoriálna jednotka, ktorá je povolaná, aby na r.ej bývajúci, štátotvorný nársd pozdvihla za panujúci národ europejského Východu- Maďarstvo toho už raz dosiahlo a na nás je, aby! sme sa i druhý raz tak ďaleko- povzniesli. Niet nikoho, ktorý by moh oi závodiť s nami. Rakúsko s pomocou Západu nás mohlo v tomto prekážať, ale len* 1 dočasne, lebo vidieť, že odkedy ztratilo svoju moc na Západe, Maďarsko i pri svojej neúplnej štátnej samostatnosti sa vždy viac dvíha, naproti tomu Rakúsko na svojom vlastnom území nie je schopné utvoriť štátotvorné sily a na miesto upevnenia sa čo viac rozpadáva.« Viera Maďarstva v nerozdielnosť geografickej jednotky Karpatmi obrobenej nížiny je taká hlboká, že nijaké uzavretie parížskej konferencie nevytrhne z neho korene tejto viery. A následok toho je i slepá viera v maďarský imperializmus., »Čo je maďarský imperializmus?« volá Rákosi, & hneď í dáva úprimnú odpoveď: »Jedno mocné, jednotné Uhorsko, ktoré je v svojom duchu, myslení, cítení, v svojich inštitúciách a v svojom sebapovedomú maďarské> Áno, ktoré je vnútri svojich" hraníc nemilosrdne maďarské. Nie násilím,' ale z potreby (Kde je tu rozdiel?), následkom svojej prirodzenosti a povedome; podľa svojej auktority, hmotnej a mravnej sily, ktorá priťahuje, imponuje a podmaňuje. Takéto Uhorsko znamená susedom garanciu dobrého spolunažívania a slobody. K nemu stať,- s ním sa spojiť je toľko, ako požívať vlastníctvo svojich práv. túžob, ideálov a svojej slobody. Maďarský národ všade, kde vkročil, priniesol p áva, výsady, slobodu, slávu a bohatstvo.« Teda vnútri svojich hraníc nemilosrdne maďarské. A že tento svoj programm uskutočňovali s nemilosrdnou kónzekventmosťou, nevie azda nik lepšie, ako my, ktorí sme sa odchovávali v maďarských školách. A — pýtame sa tých, ktorí dnes často i pod slovenským znakom buntošia — myslíte si, že maďarské mysle sa odteáy zmenily? Že skutočne prináša ten vyvolený národ práva, výsady, slobodu, slávu a bohatstvo, kam len vkročí? Maďarské lebky sú tvrdé, nezabúdajú, nevzdávaj ú sa dobrovoľne ani piade zeme, ktorú menujú Arpádovým dedictvcm, a ich sen Veľkého M*ďa;ska ešte nevymizol pri všetkých úžasných porážkach, ktoré sa im za podiel dostdy Vyznieva to i z ďalších riadkov: Musíme sa vyšvihnúť na výšiny panujúceho národa. S dvoma štítmi musíme ísť do boja: maďarstvo, ío je jeden a ono je n*šou vnútornou vecou, a sloboda, to je druhý a ona je našou zahraničnou vecou. Od nikoho neži«dáme, aby bol Maďarom, ale my a náš štát budeme neúprosnými, nemilosrdnými Maďarmi v každom našom nerve, v našich stykoch a v našich inštitúciách. A nech je na východe Európy jeden synonymný pochop: madarstvo a sloboda." A na konci vykríkne veľký Maďar s vytržením: * A o ďalších dvadsaťpäť rokov: Príde ešte náš čas!« (Lesz még egyszer ünnep e világon!) Pravda, dobrý Rákosi nepredvídal svetovú vojnu s tak smutným zakončením pre vyvolený náred, ale hrozba ostane hrozbou a my na ňu nesmieme zabudnúť ešte za dlhé a dlhé decennia. Lebo i cestu označil, ktorou sa možno dostať k vymeranému cieľu: »Každý nech sa učí, nech pracuje — a nech je neúprosným šovinistom $ celou svojou dušou.« Hoci sa pomery med d časom dokonále zmenily a Maďarsko je na čss ochromené, neslobodno zabudnúť, že ten imperializmus s roku 1906 ešte i dnes žije & práve si počína raziť cestu následkom vnútornej reakcie krajiny a shovievivosíi vojenských missií dohody. Poznáme maďarský živel: je neúnavný, tvrdošijný a nebež-, pecný. To, čo bolo pred štrnástimi rokmi; —- je v málo zmenenej forme i dnes. A preto: pozor vnúiri i na vonok! Po pôrode. n. Náš Štefan Marko Dsxnej, feed viedenská hlúposť a peštíaarika «atatost znemolnšiy jeho prvý čaty sei, zabezpečiť budúonost Slovákov slovenským aokclim*, ckoel zachrániť asptň zdrapy äíoíenskestí, preto v svojom liste, písane m s Dabreeina, kde pod titulom preloženia bol internovaný, žiadal pre Slovákov tri veci: slovenskú správa, I slovenskú cirkev & slovenské Školy. Co nám bolo potrebné pred 50 rokmi, potrebné je aj po 60 rokoch t. j. dnes; týoh 50 rokov krutej hrôzovlády ukazuje, že bez týoh troch, Dsxuerom žiadaných veci, nemôže byt o svobode ani reči. Ž:a<knťm slovenskej správy, školy á cirkvi Daxaer nechcel seba a svoj národ vy lúči t zo svävkn uhorskej dŕžavy a keby bolo v tona čase bývalo dosť rozumu pri správcoch dŕžavy a pochopenia, že všetci občania krajiny chcú žít svojským ľudským životom, dosiaľ by bola stála i krajina i monarchia, lebo načo by boli ohoeli gravitovať na vonok tf, ktori boli /pokojní so svojím stavom? Práve naop&k boli by sa bránili zubami, nechtami, ked by ich bol chcel niekto hýbať. N<j?K5šími neomtefmi spoločnej vlasti boli, ktorí pre seba shŕčsli všetko, inýrn nepriali ničoho, robili pódia slov nášho Daniela Msróthjho: nám nič, sebe všetko žičia. Dosiahli sme, čo sme s* Žiadali. Môžeme sa svobodne hlásiť k svojmu rodu, lebo hlásia sa k nemu už aj takí, ktorí sa predtým zaň hanbili, alebo % nebo sa vysmievali, pomáhali ho potlačovať. Toto ja všetko znakom toho, že sme pri. vláde. Nikto nežiadal, ani dnes nežiada od ľudí, aby boli dokonali vo všetkých veciach; dokonalosť je vlastnosť Božia a nie ľudská, a ked Spasiteľ sveta prikazuje: bneľte dokonalí, ako Otec náš nebeský dokonalý je I isí8 nežiadal od nikoho i«kutočnú, úplnú dokonalosť, ale žiadal snažiť »a, aby ľudia boli dokonalí, ked nie % vlastnej, tedy z Božej moci. — Práve tak nemôžeme a nežiadame ani my od našich správcov a predstavených, aby všetko dokonale robili, vtedy by museli byť bohovia a nie ľudia, chceme len vidieť dobrú vôľu, ale pritom pedržujeme si právo upozorňovať na s útočné alebo cdánlivé chyby; v tomto si žiadame svoboáu. Utvorenie našej Cesko-slovenskej republiky prišlo tak rýchle a seaadále, äe nebolo možné porobiť do stati čaé prípravy. Počuli sme sice na konci vojny, že v Prahe zasadá stále 60 člen <vý výbor pod predsedníctvom Kramáfovým, ktorý pracuje do podrobností na budúcom štátnom poriadku, alé ked aj boli tam niekolkí naši Slováci, veľmi ťažká veo bola usporiadať zvláíte osobné otáiky: koho ponechať, koho odstrániť I Pravda, že tí,to otázku usaaduili Hami bývalí úrad níoi, labo hnaní zlým svedomím pontekali, ale tam sa ukázala slabina každej revolúcie, že ked na miesto otočených alebo vyhnatých xu belo iných, ktori by povolané, alcb-j nepovolene boli vzali do rúk moc, k zlému vždy ochotní ľudia sačiiii konať podľa svojej vôle a dokázalo sa, že ako dsleko sú ladia od toho, aby sa sami spravovali; v tom vidia svobodu, aby mohli robiť druhým zle a nepomyslia, že je to pohanenie slobody. Bolo ako bolo. V Prahe sa utvorila vláda, pre Slovensko vymenovaný boi minister s úplnou mocou, izač&ly sa obwdzovať župné i okresné úrady. Z tých, ktorí už v kolíske boli ustanovení za županov atd, neostal ani jeden, stali sa županmi ľudia, ktorým by sa to ešte pred mesiacom nebolo sni snívalo a ked-e sme mali málo do úradov sú cich Icdl a naši ľudia nechceli prijímať menšie úrady, mnohí naši advokáti opovrhli i županstvom — nie div, že museli byť vymenovaní do úradov Česi, 6o b la menovite Madarónom a Židom veľkou urážkou a hotovou zámienkou: hľa Slováci pozrite, predtým ste mali svojských, domácich ľudí, *) Huszoiiöí év. Budapesti Hírlap rečník XXVI i. 15i.