Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)
1920-05-28 / nr. 118
»ystioola isst ráz do týždá«: okrom pondelku každý aeň. Predplatné eena i na celý rok 120 korún, na pol roka 60 korún, na Štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún. Jednotlivé čísla po 50 kal. Bo cudzozemska i na celý rok 160 korún. Bočník LL Ceu!» čialiAO Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Piatok, 28, mája 1920. Na samé štvrtkové čísla pradpláoa sa i na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska i na celý rok 35 korún. Ôasopls posiela sa len skutočne predplateným. Clalo telefoni redakcie: H. Člelo telet admlnletrádel 56. Číslo 118. Proti veterným mlynom. Tlač slovenskej ľudovej strany ed prvého dňa svojho jestvovania vedie »boj až na nôž« proti veterným mlynom. »My, Slováci, sme Slováci a Česi sú Česi« — je temer jej každodenným heslom, ktoré tak neúnavne prízvukuje, ako keby niekto o pravdivosti tohoto hesla pochyboval. A myslíme, že v tomto ohlade niet ani jedného pochybovača medzi roduvernými Slovákmi. Ved tisíc rokov žijúc oddelene od bratov Čechov, slovenský duch a kultúra vyviňovaly sa inakšie pod násilenstvom maďarským, ako český duch a kultúra pod tlakom germánskym, a tieto rozdielné vplyvy preto i rozdielne formovaly ducha oboch bratských národov. Avšak opytujeme sa: čo nasleduje zo skutočnosti, že Slovák pre uvedenú okolnosť •stal Slovákom a Čech Čechom, azda aby Slovák odsotil teraz od seba Čecha? Sme presvedčení, že náš slovenský národ nemôže si dovoliť takéhoto »luxusu«, a o tomto luxuse povieme si teraz niekolko slov. Je všeobecne známou vecou (o čom vari ani »Slovák« nebude pochybovať), Že dnes jedine početná intelligencia, duševná vyspelosť a .hmotná neodvislost robia národy opravdove samostatnými. A keďže nám to asi i »Slovák« potvrdí, opytujeme sa ho: je naša intelligencia taká početná, že by sme mohli zaplniť ňou celý náš štátny apparát, je náš lud bez výnimky duševne taký vyspelý a na celom Slovensku taký povedomý, že by sme mohli absolútne počítať na jeho podporu, sú naše národné kapitále také značné, že by sme mohli celému svetu bezstarostne privolať: ďakujeme, nepotrebujeme ťa?! Až do zunovania poukázali sme na tieto naše biedy a nedostatky, bez podvrátenia našich dôvodov »Slovákom«. A keďže »Slovák« ani teraz nepodvráti našich dôvodov, lebo no môže, opytujem sa ho zas: ako si predstavuje svoju hrdo prízvukovanú, — no nevieme, či ozajstne precítenú — »slovenskú suverenitu« bez Čechov? Od koho chce si on vypožičať to, čo nám chybí? Azda od Lodgmannovcov, ktorí, premeniac svoje »Los von Rom« na »Los von Böhmen« chceli by zadať Čechom úder, ktorý by i nás Slovákov trafil do srdca? Alebo od Körmendy-Ekes Lajošovcov, zpod kepeňa ktorých — kresťansko-sociálneho síce, no jednako trochu prikrátkeho — zrejme trčí konské kopyto: vissza a Magyarországhoz! ? Či vie „Slovák“, čo znamená porekadlové: Timeo Danaos et dona ferrentes?A keď sme už spomenuli Maďarov, nože si pripomeňme i jednu audienčnú scénu, ktorá sa kedysi údajne odohrala v Schönbrunne. Keď totiž maďarská neodvislá strana, dostanúc veslo vlády do svojej ruky, zotrvávala na svojom nároku o personálnej únii, povedal rozhnevaný Franc Jozef Fraňovi Kossuthovi: »Dobre, rozlúčime sa celkom!« A Maďari, i pri všetkej svojej tisícročnej praxi, otúženej mnohými neresťami, cítiac svoju nedostatočnosť na neodvislé spravovanie svojho tisícročného Madarorságu, naskutku začali vraj hrať na tenších strunách! Nuž, »si non e verő, ben trovato« na poučenie azda i — »Slovákovi«. Lebo, čo myslí »Slovák«? Neprišiel by aj on do podobných rozpakov, keby mu na pr. Česi dnes povedali: Tu máš Slovensko, spravuj si ho, ako vieš!? Preto musíme hľadieť ďalej od nosa! Ináče nech si nikto nemyslí, že my Prvej alebo neskoršie prijdú medzi nás zástnpeovia ostatných čiastok republiky. Nemôže byí ďaleko čas, keď i na Tešínsku zvíťazí pravda nad náBÜím. Naše horúce pozdravenie nech posilňuje v nich myšlienka, že ich Č03i-kamsi privítame v N. S., tiež i zástupcov Oravy, Spiša a Ratiborska s ktorými prijdú do N. S. i poslanci Podkarpatskej Rusi. Nesmieme sklamať očakávanie ľudu. Spoločná práca ne«h nás sdrnží, aby sme sa šťastne dostali do pokojnejšej a lepšej budúcnosti. E tejto spoločnej práci srdečne víta najmä zástupcov nemeckých krajov. (Potlesk.) So zástupcami Slovákov vstupujú do sboru nášho zástupcovia Maďarov, ktorých podobne pozdravuje a vyzýva k spoločnej práci. Obnovenie hospodárstva v znamení socializácie povznesie obyvateľstvo. Práca snemovne nech je prácou azda na kolenách ďakujeme Prozreteľnosti veľkého štýlu, ktorá povedie republiku k skvelej za všetko, čo nám prichádza z Čiech, t budúcnosti. (Dlhotrvajúci potlesk) alebo že považujeme pomer medzi Slovákmi a Čechmi za pomer vzorný medzi bratskými národmi. Avšak ked sa obzrieme či na ľavo, či na pravo, keď hľadíme či pred seba, či za seba, nemôžeme neuznať, že je on, hoci i nedokonalý, pomerne jednako len najlepší a najistejší! Preto naozaj škoda stavať nové hrádze medzi Slovákov a Čechov a kaliť doterajšiu bratskú shodu česko-slovenskú. Vychodiac s toheto stanoviska, my priateľsky odporúčame »Slovákovi« rozjímať o nasledujúcich slovách, vyprobovaných neomylným »svedectvom pravdy«: Nešťastný národ, ktorý nevie, čo môže, ale ešte nešťastnejší, ktorý chce viacej, ako môže! A. P.-Spišiak. Otvorenie nového Národného shromaždenia. I. Poslanecká snemovňa. Vraha, 26. mája. (Čitk. fk.) Prvá sriadajúoa schôdzka poslaneckej snemovne. Poslanci sú pri tömni v úplnom počte. Diplomatickú a senátorskú lóže, galleria a novinárske miesta husto Zaplnené. Ministri, okrem dr. Beneša sú v úplnom počte na vládnych laviciach. O 11. hod. 15 min. pred' poludním otvoril ministerpredseda Tusar prvé zasadnutie poslaneokej snemovne, vyilej ■ volieb dňa 18. apríla t. r, a svolanej präiidentom repu bliky dňa 15. mája t. r. Prečítal prípis volebného súdu o verifikáoii volieb. Nasledujúcim predmetom bolo skladanie poslaneckého sluhu. Formula tľabu (česky, slovensky, nemecky a maďarsky): „Slabujem, že budem verný Československej republike a budem zaohovávat zákony a mandát svoj vykonávať podľa najlepšieho vedomia a svedomia*. Tajomník dr. Éiha čita mená poslanoov, ktori predstupujú pred lainisterpredsedu a skladajú sľub vernosti podaním ruky. Potom bola voľba predsedu. Za predsedu snemovne 261 hlasmi bol vyvolení Fr. Tornáiéi (hlučný potlesk), ktorý prijal voľbu a skladá sľub do rúk ministerprediedu. Za búrlivého potlesku celej snemovne ujíma sa predsedníctva Tornáiéit dakujúo za preukázanú česť. a pros! o účinnú pomoo a podporu všetkých poslanoov. Srdečne víta prvý zákonodarný sbor vyvolený z rozhodnutia samého ľudu demokratickou voľbou. Na prahu našej činnosti doohádza výrazu dôležitá skutočnosť. Sjednotenim sa Čechov a Slovákov spojilo sa to, čo vlastne od vekov dovedna patrilo a čo len preohodne ná Žatým zasadnutie k vôli porade o kandidácii podpredsedov prerušili. O 1. hod. 10 min. popoludní predseda otvoril Národné shromaždenie. Za podpredsedov vyvolili: J. Bottu (Slov.), Fr. Bufívala (oár. soe.), dr. M. Hrúbana (klerikál), dr. L Czecha (nem. sec dem), za zapisovateľov: B. Bradáča (agrár). K. Andéla (živnosť.), I. Markoviia (Slov.), J. Spačka (nár. dem,), E. Špatného (oár. soc.), K Kreibicha (nem. soc. dem.), za kvestorov : P. Mašatu (egrár.), J. Krtia (soc. dem.), J Sajdla (nár. soe.) J. Mayera (nem. sedí. sväz), Ministerpredseda oznamuje, že 27. mája oil. hodine predpoludním Bpoločne zasedajú obe snemovne v zasadajúcej sieoi poslaneckej snemovne s nasledujúcim denným poriadkom: Voľba präzidenta, a Bložsnie sľubu na ústavu. Najbližšie Bbromaždenie poslaneckej snemovne bude 1 júna o 11. hodine predpoludním s nasledujúcim rokovacím poriadkom: 1. voľba 32-čIenového iniciatívneho výboru, 2. volba rozpočtového výboru, '3. voľba 4-Clonového stáleho výboru podľa § 54. ústavnej liBtiny. 4. voľba 16 členovóho výboru immunitného. Koniec zasadnutia o 2. hodine popoludní. Žatým členovia kabinetu složili sľub do rúk präzidenta. Senát. Praha, 26. mája. (Ostk. fk.) Prvá sriadujúoa schôdzka senátu. Senátori sišli sa v úplnom počte a zaujali svoje miesta, ako i všetci ministri okrem ministra zahraničia dr. Beneša. V diplomatickej lóži boli predseda N. S. Tomášek, generál Pellé a niektorí členovia posianeokej snemovne. Br. Safahovič prečítal prípis volebného súdu o verifikácií senátorskýoh volieb. Potom skladali senátori do rúk ministrapredsedn sľub po česky, slovensky, nemecky a maďarsky na túto formain: Sľubujem, že badem verný Cesko-slovenskej republike a budem zaohovávat zákony a vykonávať svoja povinnosť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Potom bola volba predsedu, ktorá podľa § 61 vykonávala sa hlasovaoimi lístky. Spola odovsdali 138 hlasovaofoh lístkov, iktorýoh 111 znelo na meno dr. Gyrilla Horúčka (agrárnika.) Vyvolený predseda sa osvedčil, že voľba prijíma a slolil do rúk ministrapredsedn slab. Potom povedal toto: Slávny senátI Voľbou tohoto zákonodarného shorn povolaný na jeho Celo, vzdávam hlbokú vďaka za toto vysoké vyznaCenie, hoci som si vedomý, že je to iba dočasné poverenie primerané terajšej politickej konštellácii, lebo sú v našom senáte India, ktorí sú spôsobnejší vykonávať túto dôležitú úlohn. Osvedčujem sa, že bnde mojou snahou vždy objektívne a nestranne sa chovať či v otázkach politických a či v sociálnych alebo národných. Sľubujem tiež, že sa neodebýlim od silím mohlo byt na čas odtrhnuté, (Výborne, potlesk.) ’rokovacieho poriadku. Vítam všetkých p. sená