Národnie Noviny, apríl-jún 1920 (LI/74-144)

1920-06-01 / nr. 121

vfMetfk« s «si rez ao týi­­fls: okrem pondelku každý desí, <*reap!«tná cena: sa celý •<ik 120 korín, na pol roka 60 korán, na Štvrť roka 30 soiúm, na mesiac 10 korún. Jsdsoíllvé čísla po 50 feal. Se eudzozemskai as celý rok 360 korún Eoönik LI. C?©:č ísla Ä O Ha.»]! lea*o Sedakela, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv» Martine* Utorok. 1 júna 1920. Me samé štvrtkov« čisii prsdpláoa sa i na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Dc cudzozemska t *a celý rok 35 korúit. óasopls posiela sa les skutočne predplateným. Cialo (etefonn redakcia: S* Siala talsf, admlRlstricia; 56. Číslo 121. Umožnime zmierniť našu drahotu! (Klesanie cien v cudzozemsku.) Od niekoľkých dní dachodia z cudzo zemská podivuhodné zvesti. Ceny prie myselných produktov temer v každom odvetví priemyslu tak rapídne klesajú, že to najmä v textilnom a železovom prie­mysle spravilo hotovú paniku. S tým v spojení začínajú lacnieť i životné potreby a v tomto ohkde najmä z hlavných miest Nemecka a Rakúska, Berlína a Viedne, kde drahota bola najciteľnejšia, dostávame temer neuveriteľné náveštia. Celý medzi­národný trh od New Yorku až po Viedeň sa neobyčajne pohýbal, otrasúc základy veľkopriemyslu a veľkoobchodu, a dávno nepočuté slová, ako »bankrot špekulácie, panika, kríza atď.« ozývajú sa v obchod­ných domoch, v intímnych kruhoch veľko­­priemyslu a na burzách. Tieto udalosti podivením napĺňajú mysle nás všetkých, ktorí sme ani naj­menej neboli pripravení na takýto drama­tický obrat cenovej politiky. Ved od me­siacov stále a neprestajne počúvali sme neutešené chýry o dvíhaní cien v cudzo­zemsku, náš veľkoobchod a veľkopriemysel už vyše pol roka narkotizoval celú verej­nosť našej republiky zvesťami o cudzo­zemskom zdražovaní tak priemyselných su­rovín ako i živnostných článkov a nssugge­­rujúc jej dôkladne všetky tieto veci, pri­mal ju skloniť šiju pred taktom domáceho zdražovania a kupovať drahšie všetky svoje životné pstreby. A obecenstvo ich i kupovalo a platil© krvopotne vyrobe­nými peniazmi a trpelo i najnovšie má­jové zdraženie priemyselných článkov, odôvodňované zas zvýšením železničnej tariíy, a s obavou i s istým pocitom hrúzy očakávalo ďalšie vykorisťovanie svojich biednych pomerov nadutými a pyšnými velkopriemyselníkmi a veľkoobchodníkmi. Až razom najnovšie udalosti zahraničného obchodného trhu oživily stiesnenú náladu verejnosti, ktorá prijíma zvesti posledných dní s netajenou radosťou a čaká prime­rané zlacnenie všetkých životných potrieb i v našej republike. Očakávané citeľné klesanie cien našich priemyselných produktov dosial však ne­nastalo, čo v nie malej miere rozhorčuje našu verejnosť. Hoci zásoby nášho prie­myslu sú veľké a sklady mnohých našich veľkopriemyselníkov a veľko- i maloob­chodníkov sú až preplnené surovinami a hotovými produkty, doterajšie ceny týchto článkov sú pevné a nevidieť u pánov fabrikantov a rozličných väčších-menších obchodníckych keťasov najmenšej chuti znížiť ceny na domácom trhu a urobiť prvý krok k navráteniu sa do starých koľají blaženého predvojenného času. Táto zaťatosť potentátov nášho priemyslu a ©b-1 chodu začína rozčuľovať tak obecenstvo, ako i tlač, a ozývajú sa hlasy, žiadajúce rázne zakročiť proti bezcitnosti našich priemyselných a obchodných kruhov. národ. Začať pracovať bezodkladne. Mamatey. Týmto činom M&tioa Slovenské, ktorá dosial hatená bola v svojej vydavateľskej práci, môže ja rozvinúť v plnom prúde, lebo podľa nášho vedomia tlačiareň má 3 aádssoie stroja, 1 rotaoí stroj, rýehlolisy, skladacie stroje a všetky potreby okrem litier, Složecá je v Bratislave. V srny»!e uvedeného telegrammá roihodol sa výbor Slo­venskej Ligy ešte 8. apríla, rozhodnutie bolo terás valným shromaždenim potvrdené Tlačiareň je krásnym darom, ktorý savK- saje každého Slováka k vďačnosti oproti ame­rickým bratom. Matica Slovenská poslala predsedovi Mama­­tayovi tento kabelcgramm: Samo sebou sa rozumie, že obecenstvo,f usporiadanie bude najlepšie pre slovenský keď chce dosiahnuť aké-také zlacnenie svojich životných potrieb, nemôže čakať na zakročenie výlučne len úradných orgá­nov alebo prípadne nejakého massového terroru, ale v prvom rade musí si pomôcť samo. A v tomto ohľade naša verejnosť musí sa zachovať podľa vzoru amerického, anglického a francúzskeho občianstva, ktoré od istého času kupuje len nevyhnuteľne potrebné priemyselné a živnostné články a snížiac svoje nároky na najnižšiu mieru, prinútilo producentov predávať svoje zá­soby lacnejšie a tým začať snižoyať ceny na celej čiare. Je pravda, že náš priemysel disponuje dnes zčisstky už takými zásobami, ktoré pozostávajú z výrobkov dorobených z draho nakúpených surovín. Nárokovať teda od nášho priemyslu rapídne snižovanie cien jeho výrobkov značilo by zadávať smrteľný úder tomuto vážnemu faktorovi nášho ná­rod© hospodárstva a na istý čas úplne ochromiť našu domácu priemyselnú výrobu. Práve preto potrebná je v tejto veci dobre premyslená systematická úradná a spolo­čenská akcia, ktorá s jednej strany vplý­vala by na postupné urovnomernenie cien našich priemyselných článkov s cudzo­zemskými výrobky, i druhej strany však vyvinula by tlak i na pt. p. pánov stat­károv a agrárnych keťasov a primala by ich snížiť ceny živnostných potrieb — ktoré sú teraz najhľadanejšie a ktoré v posled­ných časoch tiež nie dosť odôvodnené vyšly hore — a tým urobila by významný krok k upevneniu našej hospodárskej situ­ácie. My nežiadame si nijakého organizo­vaného štrajku proti nášmu obchodu a priemyslu, ale žiadame systematickú reálnu akciu našich vládnych kruhov, ako i disci­plinovanú činnosť nášho obecenstva pri zre­dukovaní svojich životných potrieb, lebo len takto vidíme možnosť dosiahnuť to, za čím naše srdce už od rokov piští: čiastočný návrat k blaženým predvojenným časom. Predseda Albert Mamatey, 58 b Stokes Ave, Bradock Pa., Astoria». Rozhodnutie Slovenskej Ligy prijali sme s veľkou radosťou a vďakou. Stane sa podľa Vášho telegrammá. Matica Slovenská. Slovenská Liga — Matici Slovenskej. Matica Slovenská v Turčianskom Sv. Martine dostala od predsedu Slovenskej Ligy v Amerike Alberta Mamateya tento kabelogramm: Matici Slovenskej l iesko-siovenskgj republík?. Politická amnestia. Praha, 29. mája. (Üstk. fk) Fräzident repu­bliky udelil vlastnoručným listom z 29. mája t. r. túto amnestiu: V chvíli, keď schádza sa prvé N S Cesko-slovenskej republiky, vyšlé z volieb celého obyvateľstva, keď začína sa nová ära spoločnej spolupráce zástupcov všetkých národ­ností na pôde parlamentnej, nariaďujem, použí­vajúc práva, daného mi ústavnou listinou, aby podľa návrhu ministerskej rady z 27. mája 1920 trestné pokračovanie pre trestné činy politické a trestné činy vykonané z pohnútok politických proti Ôesko-slovenskej republike a jej obyvateľom a boly spáchané do 7. marca 1920, pred občian­skymi a vojenskými súdmi neboly začaté, a keď boly už začaté, uby boly zastavené. Odpúšľam i tresty a zbytky trestov, ktoré boly právoplatne uložené občianskymi alebo vojenskými súdmi pre trestné činy v prvom odstavci uvedené, ako i nespôsobnosí nadobudnúť si určitých práv, miest, a oprávnení, ztratu volebného práva a voliteľnosti do verejných sborov, nakoľko tieto právné následky podľa zákonov nastaly, alebo súdom boly vyslovené. Z ustanovenia prvého a druhého odstavca sú vyňaté: 1. trestné činy súkreamo-žalobné, 2. trestné činy spáchané v obvode krajského súdu v Tešine a na plebiscitnom území Spiša a Oravy, 3. vražda a úmyslné zabitie: (§§ 134 a 6 138 rak. tr. zák., §§ 413—417 voj. tr. z&k., §§ 211—214 nem. trest. zák. a §§ 278—281 ah. trest, zák), pokus týchto trestných činov a účastenstvo na nich, 4. vyzvedačstyo, 5. trestné činy, pri ktorých páchateľom alebo spolupáchateľmi (účastníkmi) bol zničený ľudský život, alebo niektorej osebe bolo na tele alebo zdraví ublížené, alebo zlomyseľne bol po­škodený alebo odcudzený verejný alebo súk­romný majetok. 6. Keď páchateľ vyhol trestnému pokračo­vaniu alebo vykonaniu trestu útekom za hra­nice republiky a keď sa nevrátil do dňa tohoto rozhodnutia Keď by bola pochybnosť, či usta­novenie predchádzajúcicb odstavcov vzťahuje sa na určitý prípad, rozhodne konečnú platnosť minister pravosúdia, pri trestných činoch spada­júcich do príslušnosti vojenských súdov mi­nister národnej obrany. To platí najmä, ked štátny (vojenský) zástupca odoprie, aby amne­stia bola súdom priznaná Taký odpor má v Turčianskom Sv. Martine, Česko-slovenská republika. Tlačiarske stroje, s úplným zariadením, v cene vyše 70.000 dollárov, ktoré stroje poslali sme ministrovi Šrobárovi, pre vezmete ako organizovaná účastinárska spoločnosť. Slovenská Liga splnomocňuje Maticu Slovenskú prevziať a podržať si gratis najmenej 51°/0 účastín, zvyšné účastiny predať po cene určenej vami a ministrom Šrobárom. Kníhtlačlareň postaviť v sídle Matice SlO' venskej, tlačiť matičné i Šrobárove pu- _____ _ _ blikácie a pritom iné. Myslíme, že toto!odkladný” ú¥nok. fýmto ministrom päírf'i ko” i

Next