Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-07-10 / nr. 153

takto dôkiitou sloikoa trojmihioiicveh.) níroáf, apieosho v porobe. Iob snaha po zaovusrodetí svojho nircd» a láska km slobode a demckra­­uamu afskaly im sympatie slobodomyseinej ame­rickej verejnej mienky a vlády Spojených Štátov, »toré satým, vo svetovej vojne ponvohly nám S'jtkým striast odveké jarmo. Nemýťme sa, oslo­bodenie naše je výlučne našou sásinbon, bo nikdy sa lístok na strome bes vetra nepohne. My, svcjoa statočnosťou a livofasohopnotfau sme si naklonili udzie národy a tým i diplomu cin dohody, ktorá sa ujala nalej veci. Pi ä »ident Wilson by nebol poznal výíeônýeh vlastnosti Slovákov bes pri­túlenia Slováka Osaského. Preto musíme si úve­re mit naše obeta urobené vo svetovej vojne a i «najme si, la to, So máme, dostsli srna vlastnou zásluhou. V tomto prípade boli to americkí 31c­­- áoi, ktorí ua našom národnom oslobodení majú hlavni ondie). Toto som chcel prízvukovať nie preto, aby som azda vypočítal naše zásluhy, ved vari každý urobil v záujme celku to, čo mu jeho sily do­­voľovaly, ale chcel som jedine konštatoval po­tešiteľnú skutočnesľ, ktorú my všetci americkí Slováci dnes tak vrele preciťujeme, že áno, sme národom budúcnosti i prítomnosti, ktorý si vy dobyl svoje miesto medzi národmi Európy. My, Slováci v Amerike, ktorí sa s nežnou synovskou láske u rozpomlname na svoju drahú starú viest chceme aspoň kedy-tedy uvoínlt tok svojich myšlienok a hlásime sa ku svojim oslo­bodeným bratom, chtiac im vliať do žil toho ohňa, ktorý zohrieva naša žily. Preto posielam i ja svoj odkaz zpoza oceána, aby ste vy doma vedeli, že nás k vám srdce tahá. A chcem vás ubezpečiť, že my, ktorf bývame ďaleko od vlasti, stále nosíme na srdci jej blaho a že dobré meno, ktoré sme jej dosiaľ získali v Amerike, chceme i v budúcnosti zachoval «7b'w Kúbin, Cíairton Pa, U. S. of Amerika. I Buto-slenoskij republík}. Nariadenie ministra dr. Dérera o pri­hlasovaní prisťahovalcov. Bratislava, 8 júla. (Čstk. fk) Minister s úplnou mocou pre správu Slovenska vydal dnes pod C 5835/präžidiom nariadenie na všetky županské, slúžnovské úrady a policajné kapitanáty. Podľa nariadenia všetky osoby, ktoré sa prisťahovaly na územie Č-s. repu­bliky po i. júli 1919, musia sa hlásiť v malých a veľkých obc-ach: u repatriačnébo služnovského úradu, v mestách >o sritdeným magistrátom a v munidpiáinych mestách: u prí­slušného policajného kapítanitu. Cas tehető prihlásenia ustálený je najne­skoršie do 20. júla t. r. Prihlásenie má obsahovat dáta; kedy a kde sa patričná osoba narodila, kedy a kde sa pri­sťahovala, čo je cieľom jej pobytu v republike, čím sa zaoberá a z čoho sa Živí Má predložiť i riadny a platný cestovný pas, s ktorým prešla cez hranice republiky. Zpod tohoto prihlásenia oslobodení sú štátni zamestnanci a zamestnanci št železníc, potom osoby majúce domovské právo v niektorej obci Čiech, Moravy alebo Sliezska a napokon kú peľnf hostia, ktorí dostali od tuzemských vrch nostf povolenie liečiť svoju chorobu v niektorom jasne označenom tuzemskom kúpeli. Akby kú­peľni hostia prešli bývať do inej obce alebo mesta, tiež sú povinní hlásiť sa tak, ako je hore ustanovená pre osoby pristahovavšie sa do republiky r,a iný cieľ Všetky takto prihlásené osoby budú pod stá­lym dozorom príslušnej politickej vrchnosti, ktorá má im naložiť, aby každých 8 dní sa hlásily u prí­­sln&nej vrchnosti, alebo ich župan môža i celkom vypovedať z republiky, akby Ba previnilý proti po­koju a poriadku, politicky alebo hospodársky sa uplatňovaly, alebo svoj tunajší pobyt ponžívaly na obchodné a politické machinácie. Appellásiu treba adressovat na „ministerstvo b úplnou mocou pre správu Slovenska v Bratislavu“ & predostrieť v tom v županskom úrade, ktorý nariadenie exekvoval. Nariadenie je nž právoplatné a má sa bez­odkladne exekvovaf. Príslušné vrchnosti hneď od­­expeduj á za hranice tis osoby, ktoré neučinily zadosť tomato nariadeniu, hoci by i malý riadne vystavené pasy. _________ Def nltlvna voíba predsed­níctva a funkcionárov sne­movne. Potom peilanecká snemovňa pristúpi U k ro­kovaciemu poriadku, ktorého prvým predmetom je definitívna voľba predsedníctva a fuakoionárov snemovne. Pri voľba predsedu poslanecká are - movňa odovzdala spola 192 hlasovacích lístkov, z ktjrýoh 181 znelo na meno Fraňa Tomáška. Vyhlásenia výsledku voľby sprevádzala snemovňa hlučným potleskom. Predseda Tomášek prijal voľbu a preveímňo predsedníctvo povedd: ,Považujem si ta m lá povinnosť poďakovať sa ao srdca vžetkým, ktorí ma cas poctili svojou dôverou, že ms postavili na čelo poslaneckej snemovne*. Ď dej bola voľba 4 oodpredsedov a as takýchto definitívne vyvolili: Ing. Jána Štítu, Fr. Buŕívala, dr. Ludcika G ucha, a dr. Mórica ilrúbana. Potom bola voľba 10. zápisníkov, a sa takých definitívne vyvolili: B. Bradáča K. Andila J Mareka dr. I Markoviid, J. Špačka, E Spätného, M. Zarúbu, dr. M Gaitka, dr. Fr. Špinu a K Kreibicha. Napokon definitívne vyvolili 4 kvestorov P. Maéatu, J. Kŕíša, J. S aj-Ha a J Mayera. O smluve s Rakúskom o štátnem občianstve a v ochrane menšín Nasledovavším predmetom rokovacieho po­riadku bola správa stáleho výbor« N. 8 repu­bliky Cesko-slovenskej o vládnom návrhu, ktorým sa predkladá na schválenie N. S. saaiuva medzi republikou Česko slovenskou a Rakúskom o štátn m občianstve a ochrane menšín Ako zá­stupca vlády dostavil sa ku rokovaniu o tomto predmete odborný prednosta m nistetstva za­hraničných veci prof. dr Hobaa. Referent dr. I. Markovii poukázal na to, že republika Česko-slovenská má 2 medzinárodné f.nsluvy, ktoré sa týkajú štátneho ebčianetva a t obrany menšín. Jednou z nioh je mierová smluva medzi mocnosťami spojenými a sdruleným! a Ra­kúskom, podpísaná v St Germain dňa 10. sep­tembra 1919, ako i smluva medzi hlavnými mocno­sťami spojenými a odrušenými a Oeekc-Slovenekom a podpísaná toho istého dňa tamtie!. Obidve p.mlnvy nadobudnú v najbližšom čase platnosť. Keďže tieto smluvy majú o otázke štátneho občian­stva a o otázke ochrany menšín, teda v oborech pre obidve republiky veľmi dôležitých, niektoré ustanovenia kuBé a nepresné a po istú mieru ne jasné, doplnila sa to emluvon, ktorá bola uzavrená v Brne 7. júna 1920 a ktorá je práve predmetom rokovania. Smluva je rozdelená na 4 čiastky a to: 1. štátne občianstvo, 2. ochrana menšín, 3. pokra­čovanie v sporných otázkach, 4 záverečné ustano venia ako i záverečný protokoll. Jej podstatným obsahom, pokiaľ ide o štátne občianstvo, je najmä ustanovenie, kde v prípade námietok predlžuje Ba lehota vysťahovania, ustálená mierovou smluvou na 6 mesiacov pripadne na 1 rok, až na 3 roky. Táto smlnva je i pri ochrane menšín a menšinového škol­stva iba provizórinmom a obsahuje všetko to, čo v dnešnom č&Be ohľadom na svrchovanost oboch štátov mohlo sa dosiahnuť. Referent vysvetľuje potom niektoré články smlnvy a odporúča Echválit návrh o ratifiikácii smlnvy. Posl. dr. Sladký ({.-s. soc) prízvukuje, že prvý raz od času svojej samostatnosti máme príležitosť sriadovat pomer príslušníkov O s. republiky, ktorí žijú na pôde cudzieho štátu. Jeho strana bade hlasovať za predlohu Napokon navrhuje rezolúciH, v ktorej vyzýva vládu, aby pre veľký počet č.-s. menäiny na území rakúskej republiky pripravila plánovitú repatriáciu našich ľudí z Rakúska a pamätala nato až i v toho ročnom rozpočte. Posl dr. Ceech (nem. soc dem.) vyhlasuje, že rokovanie medzi štátom Cesko-slovenským a rakúskym je prvým krokom na osamostatnenie politiky dvoch štátov, vzniklých na pôde bývalej rakúsko-uhorslrej monarchie. Jeho strana si praje sbliženia Česko-slovenskej a rakúskej republiky, a čím najrýchlejšie ozdravenie národnostného boja, aby boly všetky sily uvoľnené pre socia­lizáciu. Po rečiach poslancov Nčmca (č.-s. soc. dem.), M y s 1 i v c a (č.-s ľud. str.), — ktorý medziiným vyhlási), že viedenské č.-s. menšiny prirástly nám k srdca a zostanú navždy mostom, ktorý nás spája s Juhoslovanskom, — Dýka (nár. dem.) a po odpovedi dr H o b z u, zástupcu vlády, na niektoré návrhy, — posl. dr. Bradáč (agráraik) podal návrh, aby rokovanie o vládnom návrha sa prerušilo a hlasovanie aby sa odročilo na budúcu schôdzku. Predseda Tomášek necháva hlasovať o návrhu poBlanca dr. Bradáča a konštatuje, že snemovňa návrh prijala a preto meritórné hlasovanie je od­ročené. (Veľký odpor na laviciach nemeckých, vý­kriky: ,Ofcó, je menšina*.) Predseda Tomášek: Páuovia, keď je nejaká pochybnosť alebo námietka, ráčte mi ta zavčasu o­­známit, lebo iuáče nemám možaoBti, aby som dal znova hlasovať (Hlak a odpor na nemeckých ľa­viciach.) Posl. dr. Heinrich (nem. vol. Bdrušenie: To sa musí ktnšt&tzv&ť. Predseda Tomášek volá ho k poriadku.(„Vý­borná*, potlesk na laviciach českých poslancov.) Nasledovalo druhé čítanie zäksna o zkúškach a periodických prehliadkach parných kotlov, Budúca schôdzka 9. júla o 11. hodine pred­poludním. _________ Zasadnutie poslaneckej snemovne. Praha, 8. júla, (Čatk. fk.) Predseda Tornáiéi otvorí sohôdeku o 1 hod. 25 m. popoludní. Vláda predostrela n á’rh sákona o mimoriadnej výpomooi »íátnym uamestnanoom ako i zamestnancom v pod* nikooh a fondooh, štátom spravo raných. Zasadnutie výboru pre veci štétnych zamestnancov. Vypiécsnie dražobného príspevku do ksnea roku 1920 predĺžené. Praha, 7. júla. (Ostk. fk.) Výbor pre veoi štétaych zšmeatnsncov rckoval dnea o vypláoani dražobného príspevku pre Itátnyoh z»meatnanoov a o požiadavkách nsavýlenie dražobného prispe* ka. Vláde podá návrh sákoua, ktorým aa vyplácanie dražobného príspevku štátnym zamestuaneom pre­dlžuje do konoa roku 1920 ao súčasným a výšení m o 40 kor. mesačne pre r horníkov, sluhov a pod­­úradníkov, delej bo zvýšením o 40 kor. mesačne podľa prvej atormise prvej hodnostnej triedy u bo zvýšením o 30 kor. mesačne pri ďaiiíoh 4. stupňoch. O vládnem návrhu bude aa rokovať ešte v terajšom sasedaní N. S. Poäl. Dsruľa referoval o Štrajku železničných zamestnancov na Slovensku pre zlé zásobovanie. Zástupca ministerstva zásobovania oznamuje, že ministerstvo urobilo poriadky, aby Ba zlepšilo zásobovanie železničných zamestnancov oa Slovensku. Zvesti zo zahraničia. PeFsko-ruské boje. čo oznamujú ruskí boľ­ševici ? Moskva, 8. júla. (Cstk. fk.) (Kk) Vojenská zvesť zo 7. t. m.: V prieBtcre pri Proskurove čer­vená vojská cbsadily Lefcyčev a bojujú prudké na trati Proskurov Voločisk. Na Dnieátri obsadilo čer­vené vojsko éiarn Mcgilev—Podolsk. Boľševici začali dlhopri­­práv ovanú otfenzívu. Kodaň, 8. júla. (Kk.) (Čstk. fk) Podľa var­šavských telegrammá v poľského vojenského vedenia boľševici začali včera večer dlho pripravovonú of feuzívu. Boľševici začali útok popri celej Dvine. Boľševická jazda prerušila železničné spojenie tšijev — Kovel. Južne od Bubrniska befševici obsadili Oitrog. Južnejšie je situácia nezmenená. Konferencia vo Spaa. Lloyd George vystupuje erergický p otí Nemecku Paríš, 6 júla. (Wolf) (K k.) (Cstk. fk.) N* druhej schôdzke konferencie vo Spaa hovoril ne­mecký ríšsky minuter t b'sny o otáčke odzbro­jenia. Jemu odpovedal Llcyi George, ktorý vy­počítal body mierovej smlnvy, ktoré Nemecko nesplnilo. Má dosiaľ 200.000 vojakov miesto 100 000; 50 000 strojných pušiek miesto 2 000 a 12.000 diel miesto 280. Ltajd George sa opýtal, či nemecká mierová daíegioia môže predostrieť plán Nemecka, podľa ktorého chce vojsko odzbrojiť. Ríšsky kaaoellár, Fehrenbach, prízvukoval, že je ťažko navrhnúť nejaký plán. Lloyd George odpo­vedal ostré, že spojenci žiadajú určitých činov a číslic. Výmena ďalších not bola by hesoieľna. Budúoa schôdzka bude v stredu popolnání. »Agance Havas« oznamuje o konferencii: Lloyd Georgs opakoval a precizoval ultimátum podané Nemcom n& predostretie plánu na odzbro­jenie a vyhlásil, že je zbytočná konferencii vo Spaa, jestii Nemci nedajú jasnej odpovedi Ríšsky minister zahraničia dr. Simons povolil konečne a sľúbil ešte dnes predostrieť plán odzbrojenia a potrebné dáta. Pohotovosť rozhodovania spo jencov a energické vystupovanie Lloyds Georgea pokladané sú za priaznivé znaky pre defini­tívny úspech konferencie. Spsa. 7. júla. (Wolff.) (K. k.) (Cstk. fs.) Tretia schôdzka konferencie bola o 3. hod. 30. min. popoludní. Ľloyi George v dlhšej reči kri­tizoval vývody nemeckých rečníkov, zahraničného ministra dr. 8imon*a a g-nsrála šľachtica 8-ecfea. Tvrdil, ie vlastné udania tohoto generála dokáealy, aká je oprávnená obava spojencov. Tieto číslice

Next