Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-07-01 / nr. 145

^ fshedia lest ráz do týŕ 'íče: okrom pondelku každý deň. Predplatná cena i m celý rok 120 korún, na pol rok* SO korún, na ätvrt roka 30 Korún, na mesiac 10 korún. Jednotlivá fiala po 50 kal. Sa cudzozemska i sa esíý rok 160 korún. Bočník L3. éCew» x* éicil» .CM* Mm «»li i«iclskcl»5 admlnfistrácfa a axpedfcla v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, í júla 1920. Sa aame Štvrtkové disss, oredpláoa sa i na cätý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska i na celý rok 35 korún. Sosopls posiela sa lee skutočne predplateným Olalo telefon* rodakete: 58, flile telel, edmlotetrictei 58, Číslo 145. Ufáme sa! Pred nami leží návrh zákona © rozluke cirkvi a štátu, a my márne pehružujsme sa do annálov dejín, hľadajúc nejaký prä­­cedens na podobné spotvorenie všetkej svobedy svedomia « nohami šliapanie všetkých práv. Tento návrh, čo sa týka krutesti jeho ducha, mohli by sme porov­nať s neludskosfou, ktorou zavďačili sa na pr. anglická Alžbeta katolíkom alebo Španielsky Filip evanjelikom, alebo, čo sa týka jeho pešetilosti, mohli by sme ho považovať za odzrkadlenie sa zúrivosti francúzskych »krutých ladí« proti cirkvi a viere, lež v dejinách moderných »kul­túrnych bojov«, ako sme hore spomenuli, darmo by sme hľadali niečo podobného. Svet zachoval si v čerstvej pamäti najmä tri europské »kultúrné boje«, e to: švajčiarsky, nemecký a francúzsky, z kto­rých však ani jeden neopovážil sa tak hlboko a brutálne siahnuť do svobedy svedomia a vlastníckeho práva občanov, ako nádejný Česko slovenský kultúrny boj, ktorý sa podľa všetkého zdania teraz pri­pravuje. Na dôkaz tehető tvrdenia prejdi­me na krátko cez priebeh spomenutých troch »kultúrnych bojov«. Korunou švajčiarskeho zápasu s cir­kvou bola takzvaná revízia švajčiarskej ústavy, vykonaná roku 1874. Hoci táto revízia zadala ťažké rany cirkvi, jednak© je ena jasným dôkazom tehe, že vtedajšie Švajčiarsko ďaleko stále od dnešného Česko-Slovenska. Spomenutá revízia ústavy zakáže zakladať nové kláštory, ale ponechá staré; obmedzí bezprostredné styky veria­cich s hlaveu cirkvi, ale ich nezabráni; zmenší pecet sviatkov, ale ich nezruší, a konečne kontrelluje cirkevné majetky a dôchodky, ale ich nezhabe. A, čo sa týka Nemecka, ako ďaleko stojí »železný kancellár« od pt. p. Bar­­teška. Urputnosť, ktorou Bismarck svoj bej proti cirkvi viedol, je svetsznáma. Sám evanjelický Gerlach poznamenal: »Študujem bismarekovské zákony proti cirkvi a prichodím k presvedčeniu, že pruský štát je Behom a Bismarck jeho prereícem.« A Bismarck jednako nezhabal cirkevných hodnôt, lež podriadil ich obec­nej kontrolle; neznemežnil náboženského vyučovania mládeže a nevyhrážal sa pro­­fanizáciou miestností, zasvätených Bohu. Ináče Bismarck, ešte pred cesty do »Canossy«, zvolal: nastúpením »Podcenil som vnútornú silu cirkvi!« A my sme presvedčení, že pán Bartošek, ak sa pt. páni »bratia« a »súdruhovia« chytia do uskutočnenia jeho návrhu, bude musieť zvolať: »Precenil sem »socializmus« Slo­vákov !« Tretí »kultúrny boj«, odohravší sa pred našimi očami, je francúzsky. A tento »kultúrny boj«, zkazonosné následky kto­rého práve teraz usiluje sa odpratať a uhladiť národne - socialistický Miilerand, mohli by sme ešte najskorej považovať za originál Bartoškovho návrhu. Avšak i to len po istú mieru, lebo tak Combes, ako j i Waideck-Rausseau needvážili sa na pr. I iôdstráňiť sochy a sväté obrazy s verej-j ných miest alebo uviesť policajný dozor j pri službách Božích. Teda, ako vidímej palma «rekordu patrí návrhu Bartoškových »bratov« aHouserových »súdruhov«, ktorý návrh ináče už teraz začína mobilizovať proti nám celý rozhorčený kresťanský svet Nuž, hoci momentánne nechceme po­svietiť na holé a neslýchané barbarstvo návrhu pt. pánov »bratov« a »súdruhov«,1 nemôžeme sa jednako zdržať aspoň ne-j opýtať sa ich: »»Kto si žiada na pr. na- Slovensku váš ,kultúrny boj‘ ?« A oni j nám odpovedia: »Žiada si ho HO’OOO' organizovaných robotníkov!« Dobre! Pekný: to počet, lenže 140000 organizovaných; i robotníkov ešte vždy nečiní 3 miilionovýi •slovenský národ, ktorý rozhodne nechceš •vašej prepiatosti. A potom, nože študujte j prírodopis svojich »organizovaných«! Keld vstúpili do »organizácie« len aby vyhli ešte väčšej nepríjemnosti, akou je »organizácia« pre nich už sama v sebe? Nože pošlite na pr. p. Bartošku cez nie­koľko nedieľ do chrámov na Slovensku A on sám vám povie, koľkých organizo­vaných robotníkov videl on tam na slúž-j bach Božích A práve preto táto nálada | organizovaných máss slovenského robot- ] níctva dovoľuje nám očakávať niečo, kedš už i nie od náboženského citu podajed- j ných^soeiälno-demokratických vedcov, tak j aspoň od ich rozumu, že oni totiž ne-: budú chcieť zabiť svoju vlastnú stranu: na Slovensku! A kecí k tomu pripočítame ] rozvažité hlavy v Čechách, ktoré nepo­važujú za vytvorené, že česko-slovenskáj rozluka cirkvi a štátu súčasne mohla by j sa sUť i rozlukou Slovenska od Česka, ; tým skorej uíáme sa, že celý Bsrtoškovj návrh ostaň® len samým dokumentom j ozajstnej pošetiiosti našich terajších časov.; ________ A, F. Spišiak, jj hraničných hos'í cvičilo sa 18 Š védtek, 12 ante­­rlcko-slovenských a 6 amerlcko-ruských Sckolov. Za nimi nasledovalo povinné cvičenie žúp, so­­koUkej Jazdy a prašskej posádky. Bravúrne boly výkony jazdy a pechoty Cvičenie bolo zdarilým doplnkom predpoludňajšej slávnosti klídcnla zá­kladného kameňa k pomníku slávneho trecaovského hrdinu. SokoDkú slávnosť zakončili benátskou nocou a frcg*toQ na Vltave. Hold Sokolstva Prahe. Prah;, 29 júna. (Čstk. f k.) Dňa 29. júna Sokolstro vzdalo veľkolepý held mestu Prahe. O 8. hodine večer sprievod vyšiel okolo muses. Červená rieka Sokolstva saplavds 9 km, dibú traf. O 10. hod. 15 min. tiahli Sokolí na Staromestské námestie. O 11. hodine dochádeali Slováci. V ich oddiele kráčal i minister dr. Srobár v kroji. So­kolí a Teäinskä a so Sliezska niesli tBboľxu s ná­pisom SileEtB Oriental!», ovenčená smútočným sá­­vojom. Na balkóne vialy zástavy všetkých spoje­neckých štátov. Na rečnícku tribuuu vyttípil dr. Seheiner a hovoril o vznešených ideách Sokolstva, 0 sftvolej minulosti a b;d:cno*ti Sokola. Za ním sa ujsl slova staroita Prahy dr. Saxa a prízvu­koval, 2a nebyť Sokolov, nebolo by ani legionárov. Po zaspievam českej a slovenskej bymuy účastníci veľkolepej národnej manifestteie sa rozišli. O sokolských slávnostiach* j Cvičenie 27 Júna. Prah», 27. júna. (Ôitk. fk,) Dnešný hlavný! slotový deS predôil svojou veľkoleposťou i naj*| väčšie úspechy sletov predchádsajúcicb. Na sletiiti i bolo 140 000 divákov Cvičenie bolo v prítomnosti ptäiidenta Maasryka a »»hraničných hosti. V dru­hej polovici cvičenie bol dášd, ktorý však nebo) na ujmu slávnosti. Z codsosemikýcb hosti cvičili ■a Francúsi, Švédi a ameriokí Sokolí a Sokolky, - ktorých oduševnene akklamoveli. Najskvelejšim -čitlom bolo prostné cvičenie žien, obra* helenskej jklassickej krásy. Po ukončení vietkýoh ovičieb bola slotová scén». Hold Sokclstva präzidentovi. Prsha, 28. jána. (Čstk. fk.) Zástupcovia výboru COS., zástupcovia slávnostného výboru VII. vše sokolského Bletu a zástupcovia žúp vzdali dnes svoj held präzidentovi Masarykovi. Starosta COS. dr. Seheiner pozdravil v srdečnej reči präzidenta Masa­­ryka. Za čo präzident Masaryk tiaž vrelými slo­vami Ba poďakoval, vyzdvihnúc najmä okolnobť, že terajší sokolsiý siet je krásnym progratnmom pre mier, programmom jednotnej crganitacie ctleho ná­­í rodu a disciplíny idei sokolských, národných a re ' publikánskych. Cvičenie 28 Júna. Praha, 28 Júna. (Ostk. fk) Pri obrovskej návšteve obecenstva a pri účasti präzidenta a za - 1 Česko-slovenskej republík;. Zmeny v županských úradoch, Bratislava, 28. júna (Čstk. fk.) Splnomcenený minister pre správa Slovenska osvobodil dnes od úradu županov dr. Ľudovíta Okáuika (Nitrianska žnpa), dr. Jozsfs Minárika (Trenčianska župa), dr. Rudolfa Markoviča (Zvolenská žnpa), dr. Pavla Fábryho (Košice, Abaujská a Šarišská žnpa), dr. Demetra Ďurčanského (Zemplínska župa) a tur­čianskeho žnpana dr. Igora Dulu, ďalej Jozefa Bel­­laiho ako župana hontianskeho a dr. Slávika ako župana novohradského. Až do definitívneho vymenovania nových žu­panov prKiidentom republiky poveril splnomocnený minister vedením agendy žapanského úradu v Nitre župana dra. Mičaru, vedením žopsnskýoh úradov v Turčianskom Sv. Martina a v Trenčíne župana Josefa Belísibo, vedením županských úradov v Ko­šiciach a v Prešove spišského župana dr. Humana, vedením úradu v Zemplíne župana dr. Michala Slávika. Župan dr. Míčura prevesme župný úrad v Nitre už v najbližších dňoch. Župani Bellái, dr. Ruman a dr. Slávik prevezmú svoje nové župy 15. júla t. r., do ktorého dňa ostanú starí župani na mieste. Nový zvolenský župan vy meno var ý bude v najbližších dň, cb. V ostatných župách ostáva predbežne dnešuý stav, najX ostáva v Spili dr. Ruman a v Orave dr. Pivko. V župách Hontianskej a Novohradskej pove­rení budú vedením župnej sgendy správni úradníci, čo sa tiež staue v najbližších dňoch. Vykonajú Ba zmeny i v niektorých iných úradoch. I v referátoch sú zmeny. Bratislava, 28. júna. (Citk. fk.) Splnomocnený minister dr. Dé-er povelii dnes v «mysle § 20. ústavnej listiny vládnym referentom dr. P. Bíahovi (poľné hospodárstvo), dr. Ĺ. Medvockécou (finan­cie), Kornelovi Stodolou (ieiezniof) a dr. I. Hél­­kevi (sdr&v-oinfctvť) stálé dovolenie. Referáty tieto srošia, čiže «reorganizujú, taktiež referáty cirkevné a verejných prác. Zrušenie štatariálneho práva. Podľa bratislavských zvestí minister dr. Dérer zrušil vojenské štstanálné právo, ktsré bolo v plat­nosti od lanskthg boľševického vpádu.

Next