Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-07-10 / nr. 153
€7ej«.x» *» sesJM»-w S»tdakcflas admfin)str4cl« m &xp&tiíctia v Turčlansicom Bw* Martin«. Sobota, 10 júla 19W. . íSíssalls last ráz so ty*:|#s: okrem pondelku každý daň. srädplatná cena! a* usty ek 120 korún, ns pol rofcs SO Srorúa. s# Stvrt rok» 30 ■eSKáa, a* mesiac 10 korún, íVcteotllvá äisla po 50 bal, f« cudzozemska! ss mlf rok J 60 kosá». töőaík LI« &s samé ztvmevé eis!-, ssredpléo* sa! ».s celý rok 80 kor., n» pol roka 15 kot. Do cudzozemské t « «elf rok 35 korú», éasopls postele ;t lee skutoône gredplatený® oinlo «»lafsna reteket»: $& ži«iis »1st, eäns!al«trfc<í s 56. Číslo 153 Myšlienky o Rusku. , Minr.o Ruska vychodiace protibeľševickéž noviny s úžasom zvestujú, že rýdzi ruskíjj dejatelia vystupujú z passívnej ressistencie,i namerenej pr®ti sovietovej vláde, a že chy-| tej ú sa práce spoločne so soviet* v®u vlá-j deu. Generál Brusilov vyzval ruských offi-j cierov, aby vstúpili »do služieb vlády ss-l vietového robatníck©-roľníckeho Ruska« a] aby tak bránili otčinu, ktorej hrozí nebež-j pečenstvo rozkúskovania. Bývalý člen prvej dumy N. A. Grede-s skul vyzýva ruskú intelligenciu, aby na-j sledoval* príklad cíficierov a aby slúžila! Rusku — takému, aké je — nie z© strachuj ale pre hlas svojho svedomia Protiboľševické noviny nazývajú la-] ka j mi íudí, podobne činiacich. Ony uzná v&jú, že položenie každého ruského dejateľa v centrálnom Rusku — je bez východu, naj*ä po zlomení Kolčaka, Denikina, Judeniča atd, uznávajú, že okolností nútia ho chopiť sa akej-tskej práce, ale vsľmi zazlievajú, že niektorí dejatelia razom po lakajsky začali slúžiť sovietovej vláde. Či by ozaj len strach pred hnevom boľševikov nútil ľudí pracovať spoločne so sovietovou vládou ? Pri tejto otázke treba sa zastaviť. Skutočnosťou je, že koniec občianskej vojny v Rusku — t. j. zničenie vojenských síl Kolčaka, Denikina, Judeniča atd. — ešte nepriniesol boľševikom sjednotenia celého Ruska, Neovládli ešte celkom krajinou, pomoc ktorej najväčšmi potrebujú, jestli chcú dosiahnuť cieľa. Ohromné časte Ruska, najmä na okrajoch, vykĺzly zpod moci sovietovej vlády. V Turkestane a na Kavkaze zjavil© sa niekeík© republík, kus ruského územia odtrhli Poliaci, kus Rumuni; Tatári vyhlásili republiku pod sovietovou vládou v Kaz&ni, no i mimo sovietovej vlády na Kryme, odtrhly sa pribaltické kraje (Latyšsko, Estónsko atd.) a okrem všetkého toho Japonci ©kkupsvali celú východnú Sibír — počínajúc ed Bajkalského jazerj, — a severný Sachalin. Nie je teda vylúčené, že takýto stav vecí naplnil opravdové ruské duše ebaveu, postaviac ich pred otázku: Či boľševici sami budú môcť postaviť na nohy rozkúskovanú otčinu ? Hádam takouto obavou naplnený, vyzval Brusilov ruských oílicierov dobrovoľne vstupovať do služieb sovietovej vlády. V Rusku totiž mnohí národovci — ničoho nerobiac — očakávali pád sovietovej vlády. Takéto stanovisko, pravda, poskytlo by novým gazdom možnosť zahniezdiť sa v mnohých ruských krajoch, očistenie ktorých stávalo by sa každým dňom ťažším. Okrem toho, po úplnom porazení Kolčaka, Denikina a Judeniča zmizla nádej ohľadom skorého svrhnutia sovietovej vlády, bo Japonci bránili len svoje záujmy, Poliaci, sami o sebe zdali sa byť slabými a v silách spojencov ruská verejnosť už natolko sa sklamala, že ich v poslednom čase už vôbec ani nespomínala. A či čskať ešte na triumfálny príchod generála Vrangfa, ktorý s pozostatky Denikinevej armády trčí v Tavrii (na Kryme), ked pomáhať mu už nikto nechce? v Pechopiíelný je teda výkrik Gredeskula: „Čože máme robiť všetci, čo sme v Rusku, hocijakí sme?“ Tento výkrik objasňuje veľa. Rusko pre každého poctivého Rusa jednak® je len Ruskom, nech je pod akoukoľvek vládou. Vláda sa môže premeniť na lepšiu, na horšiu, vláda môže ostriť alebo mierniť náhľady, no spustošenú, rozkúskovanú a vonkoncom oslabenú krajinu ťažko bez sjednoienia síl postaviť na nohy. Hádam toto sú myšlienky, pre ktoré mnohí ideoví protivníci boľševikov, hoci v teórii sú ich najväčšími protivníkmi, v praxi jednako len spoluúčinkujú s nimi. ko. Kde nachádzame pochopenia. Po prevrate sa maobm u nás podstatne zrna nilo. Vidíme to na každom kroku. Starí, osvedčení ideélni pracovníci, ktorí vedeli riskovať za národ ako majetok, tak osebnú slobodu a krrriéru, sú zatláčaní do úzadia a na sbzsre sa zjavujú? stále nové a nové mená, noví ľudia, ktorí sú fasto síce nie noví, myslíme podľa vakn, ale n nás Slovákov sú Eovými, iebo derma sa chceme podívať do mijnnloeti, nikdy sme o nich nepešnii. á títo ľudia :sa stávajú dnes vynikajúcimi osobnosťami v našom í verejnom živote. Ako to možné? —> pýta sa sám fsebs tafeý starý, naivný národovec, ktorý prestá! leelú krízu národného ú tiskú a putoval mnoho a hnsefco rokov na Muzeálne slávnosti do Martina, kde sa schádzali roduverní ladia slovenskí bez rozdielu náboženstva a stavovskej príslušnosti, chudobní, bohatí, ale všetci preniknutí spoločnou my- I šlienkou a trápení spoločným kôľom, ale i žijúci společinou veľkou nádejou. Čo odpovieme dnes takému náro dovcovi? Hm, pokrok, pokrok je tol Ten nezastaví- 1 teľný zub času, ktorý nehľadí vôkol seba, ale len i napred, pred seba. Avšak darmo je, všetko toto súí visí s behom rasu a práve preto nemožno také:mute vývinu veci vyhnúť, a hoci pocítili sme a pendlujeme stále trpké sklamanie, jednako nesmieme í sa dať znechutiť, ale s pevnou vôľou k vôli celku máme pracovať 3.lej na nárednom poli. Hovoríme tedy o našich starých národovec ch. : Do jednej kategórie s týmito rátame tiež naše rozlične národné inštitúcie a podniky, ktoré niekdy ži veril y, ale jednako sa udržaiy, ča i zápasiiy s nedostatkom. Medzi tieto inštitúcie a psdniky môžeme rátať tiež v prvom rade naše staré časopisy, redaktori ktorýeh mávali ozaj tsžkú existenciu. Nielen že bývali väznení, ale za svoju úmornú prácu boli veru i mizerne honorovaní. A dojemné bolo pri týchto lodoeb, že i pri evsjom nedostatku pracovali s chuťou, bo ich práca bola uznaná, hoci i nie mnohými, ale za spoločnú vec bej i&cimi. Toto boli tí staií, naivní idealisti! Dnes sa na toto zabúda. Je to smolné, ale je tom« tak a to sa nezmení M 10M podnikaví ľudia zarábajú dnes tisíce na novýcn č*sopisoch a starí bojovníci za národnú ver, riujme temer väčšine našich starých časopisov, lr<La stačia kráčal s nimi. Príčinou toho je medziiným aj akási nevšímavosť, ktorá « r ár po pretrite nasala. Dnes predplácanie časopisu akoby až nebolo národne« povinnosťou A jednako najdú sa ešte ľudia, ktorí cd starých národných povinností ari dnes sa ne odfahBjú. Ba všímajú si vecí a h'aoit mnone napravit U nás ich je žiafDcnu zriedka sú bielymi vranami, ale tým viar i b i* tam., kde sáre očakávali, že «tonú v n aterializme * to — v Amerike Naši americkí brnia na« facto pre kvapnjú svojimi značnýo i ohme i a dávajú nám takto na javo svoj* vdačnest a uznanie. Pán Ján Pankuch. redaktor „Denného Hlasu* v Clevelande. Ohio,posiela na podporu Národných Novín 11 600 korún, pcaotnsenatBO toto: „Ja som jedným s tých ktorým „Národní# Noviny* nahrediíy slovenskú šxolu a kedľže neviem, ake sa imkšla odmeniť tomuto zaslúžilému ôasopmu, preto ssm si vybral tento spôsob pomstia! tomuto národnému bojovníkevl, ktorý najlepšie pochopil túžby národa a najmä túžby smenckych Slovákov sre naše drahé Slovensko Na túto akciu som nahováral aj iných m schôdzke Slovenskej Ligy Summa Vám poslaná holá sosbie raná prostredníctvom „Denného Hlasu * Sbor Slovenskej Ügy v New Yorku posiela nám tiež prostredníctvom p. Gustáva Cabllta 1800 korún. Pán Ján Bibza z Duquesne, Pa, posiela ako svoj príspevok na podpora Ná rodných Novín 500 korún Teší nás táto akcia našich milých amerických bratov najmä preto, že nachádzame pochopenie práve u tých, ktorí sú od nás najďalej. Zdá sa nám, is tom ta morom žije ešte kus toho starého nášho ideáli tmu, ltot ý sa u na s tak tratí... Osvedčenie legionárov. Legionári poslali redakcii Časopis« »28. Ŕíjert« na uverejnenie nasledujúce osvedčenie. »Pred krátkym časom zastala sa naša vláda veľmi vrele generála Kre u p«, ktorého obviňovali, že dal na talianskom fronte vešnt našich legionárov, a vyhlásila ho za čestného a spoľahlivého vojaks republiky. Od niekoľkých dní boľševická i boľševizujúca tlač bez výnimky sarove napáda legionárov. Cl bade ministerstvo Národnej obrany a vláda i nsdslej mlčal? Ci bude vláda i naďalej mlčat a divat sa na ham btnie, ohrozovanie legionárov to svojej vlastntj tlači. Nula legionárska trpelivost hrozí; prásk- I netten a budeme musieť poučiť vládné kraby, že sme to my beli, ktorí sme svojcu krvoa vybojovali republiku a že bes našich obeti by podnes mnohí z nich v otroctve sa plazili pred rakúskym trónom, tak, ako sa krčili a zbabela plazili d o 28. októbra 1918. Jestll sa vláda nepostará, aby podobné zjavy zmizly, nadobudneme si presvedčenia, že sa to deje pri jej súhlase a vyvodíme z toho následky, Prečo mlčí vedenie sibírskej armády? (»28 Ŕljen.«) Legionári. _____ Ako nás poznávali v Amerike, K* f usš vjasssý domov stával sa nám macoí chou a ťažko nám belo dýahaf, žiť vo svojej vlasti 'pod Tatrami., s túžbou za hmotným i duševnýu zlepšením svojho živobytia hraul sa náš chudobný jblovenský ľad do zeme Kolambovtj, o ktorej prični zázračné povesti, ako o zemi slobady a blabe 'bytu Odchádzaly za more tisíce slovenských ro ! hutníkov, naplnených nádejou a chuťou ku práci, .ktorú im doma dosť neodmeuili. No skutočnosť baž Idému tabému vystshovalcayi ukázala pravý stav ä veci, že nie je ten život ani v Amerike taký ľahký a že ani tam nemajú na ražiach postlané. Mnoho ráz sa stretali s nepochopením Amerikánov, Morí 'ich následkom falošných informácii macLrsko-ne ratekej propagandy považovali za živel neschopný, neobrúaeaý otrockej povahy. Avšak presvedčili sa í o opaku. Naši Slováci dokázali svoju životaschopnosť a čosi kamsi stali sa hľadanými robotníkmi, vynikajúcimi svojcu usilovnosťou a svedomitosťou, j Svojím vrodeným nadaním osvojili si reč i hodne amerického vzdelania, takže onedlho stávali Ba rovne[cennými občanmi americkými. Neprajná propaganda i a 1 darskej vlády nemala n Amerikánov úspechu a stávalo sa, že americká verejná mienka sa často postavif a proti šovinistickým utlačovateľom malých ná rodov v Europe. Utkvel nám v pamäti prípad grófa Appunyiho, ktorého v Amerike zahádzali záprdky, j. árii prišiel rečniť o uhorskom .ostrove slobody“, V Ufcýchto okolni stisoh udomácnilo sa v Awer ke p lmiiliona Slovákov, v ktorých do jeduoho iv*kriesi?o sa národné povedomie a oni sa stali