Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-17 / nr. 211
Vychodia šesf ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na c"!ý rok 120 korún* na pol roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korán Jednotlivé éísla po 50 bal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korún. Ročník LI. Cena óísla SO halierov. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S/. Martine. Na samé štvrtkové čísla predpláca S3 : na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska: na celý rok 35 korún. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným, Číslo tslef nu ledakcle: 56. Číslo taloí. edml lstr’cle: 56, Piatok, 17. septembra 1920. Gíslo 211. Socializmus. II. Niektorí socialisti, tí z tretej internacionály, žiadajú odzbrojiť všetko vojsko, četníctvo a dať zbroj do ruky robotníctva. Ale by sme boli všetci opatrení, ani plot medzi Cigánmi. Ozaj, či tí ľudia, ktorí to žiadajú, myslia na to, čo vlastne žiadajú? Keby žiadali vše obecné odzbrojenie, aby nebolo vojska, ani četníctva, to by malo smysel a to by malo byť túžbou ľudskou, hoci sa to nedá hneď uskutočniť, ale treba k tomu ľudí vychovávať. Pravda, nie takým sposobom, ako sa to robí dnes, keď miesto lásky vštepuje sa nenávisť, miesto pokojného spolužitia rozbroje, miesto spoločnej práce žiadosť, aby bolo eo najmenej práce a čo najviac platu a odpočinku. Nežijeme k vôli odpočinku, lebo ktorí si žiadajú, aby mohli čo najviac odpočívať a čo najmenej alebo vôbec nepracovať, stávajú sa nespokojenci a konečne zločinci, z takýchto ludí má celá spoločnosť len a ostudu Pekný by bol taký štát, kde by četníci a strážcovia poriadku ozbrojení boli metlami a v robotníctve i nedospelá chasa manlicherkami alebo strojovými puškami. Ukázalo sa to v Hlohovci, kde mladí súdruhovia začali z revolverov strieľať na četníkov a títo dopustili sa veľkého priestupku, že tiež vystrelili a nešťastnou náhodou zastrelili do práce pospiechajúceho robotníka. Tedy i tu nevinný vytrpel za vinných. Ale to už každý dopustí, že brániť sa smú i četníci, a jestli by sa nebránili, vtedy im skutočne miesto pušiek treba dať do rúk metly a ohrablá. 1 niektorí ináče múdri ľudia, na pr. Tolstoj, napádali kresťanstvo, že uznáva vrchnosť, ba učí, že je ustanovenie Božie. podľa slov apoštola: »Každá duša vrchnosti poddaná buď, lebo niet vrchnosti jedine od Boha, a kto sa vrchnosti protiví, Božiemu sriadeniu sa protiví.« Ale keby tak Tolstoj dnes žil, čo by povedal? Presvedčil by sa o sebe, že bol dobrý ako mudrc, alebo, ako sa to povie, filozof, ale spravovať štát by nebol súci, jedine tak, ak by štát pozostával zo samých dobrých kresťanov. Lenže vtedy by nebol potrebný, ba ani možný štát. Potrebný by nebol, lebo by nebolo treba nikoho chrániť pred samovôľou iných; nebol by možný, lebo nikto by sa nedal za predstaveného spolubližných. Ale keby medzi takouto spoločnosťou našla sa čo len desiata čiastka závistníkov, nenávistníkov, klamárov, pijanov, už by bolo po poriadku a musela by byť ustanovená vrchnosť s mečom, alebo podľa dnešného spôsobu so strojovými puškami. Jestli je pravda, čo som čítal, že súdruh Sopúch, pokladník sociálno-demokratickej strany v Hlohovci, ušiel s pokladnicou, a súdruh Felcan hľadá ho po Prahe, tu máme ukážku, aká by bola vláda ľudu, keby sa nikto nikoho nebál. Isteže podobné veci stávajú sa i v tých takzvaných vyšších spoločnostiach, ako máme príklad na tom vysokom úradníkovi, ktorý chcel podplatiť ministra Beneša, ale hlohovský prípad pripomínam ako príklad z tej spoločnosti, ktorá chce preporodiť svet. Ej, ej! bola by to radosť žiť v takej ozbrojenej spoločnosti, kde by zpoza každého uhla blyšťala sa hlaveň pušky, namierenej na niekoho, a keď by sa ozbrojili mestskí robotníci, iste by sa ozbrojili i dedinskí roľníci, lebo skoro by zunovali návštevy spolubojovníkov z mesta, ktorí by si robili vychádzky na dediny, ktoré oplývajú všetkým dobrým. Mali by sme pred sebou ten istý obraz, ako keď pred sto rokmi vo Francúzsku parížski sansculotti (beznohavičiari) šli v mene svobody vraždiť, topiť, stínať sedliakov do Vendée, a koniec všetkého bolo, že zjavil sa Napoleon, najprv generál, potom konzul, konečne cisár. N a lial všetkým rozumu, že keď sa chcú biť, aby šli pioti Nemcom, Talianom, Rakúšanom, Turkom, Španielom, Angličanom, Rusom. Koniec všetkého bolo všeobecné zotročenie. Keď sa ľudia vzpamärali, ale horkýže vzpamätali, keď sa uľavilo, zas liezli do jarma. Následok všetkého bola 4-ročná svetová vojna, a teraz zas ta hľadíme. Máme ukážku na rusko-poľskej vojne, že ľudia nezunovali škrtiť sa a že ešte mnoho krvi potečie, kým sa ľudia prinavrátia k tomu prostému pravidlu: Čo nechcete, aby vám iní robili, ani vy nerobte! Socializmus chce vyrovnať rozličné krivdy, to je chvályhodná vec, lenže ku chceniu a dosiahnutiu niečoho treba príhodný spôsob, primerané prostriedky, ale dnešný socialistický spôsob chce krivdy odstraňovať krivdami, cele tak, ako som nedávno počul od jednej našej ženičky o barónovi Stummerovi v Hajnovejvsi, ktorého po prevrate začali jeho sluhovia prenasledovať vždy' novými požiadavkami. Dokiaľ mal, dal, ale oni vždy viac žiadali, že už nebolo čo dať. Napokon im povedal: Vy tak robíte, ako tá žena, ktorá mala sliepku a tá sniesla jej každý deň zlaté vajíčko, toré žena predala a strovila peniaze. Zrazu sliepka prestala niesť a tu žena nastráchaná behala k súsedám o radu. Jedna jej poradila, aby sliepku prerezala, lebo že iste nemôže zniesť vajce; žena poslúchla, sliepku zarezala, vypytvala, ale nenašla v nej ani jedného vajca. 1 ja, dokiaľ mám, dávam, ale vy viac stačíte stroviť, ako ja dať: onedlho nebudem mať ani ja, ani vy. I páni socialisti nech nežiadajú nemožnosti, nech nezávidia iným, o ktorých vlastne ani nevedia, či sa nemajú horšie, biednejšie, ako oni. Všetko sa utíši, napraví. Jeden bez druhého nemôžme žiť. Michal Bodický. ZČeskO'Slovsnskej republiky. Nový kabinet úradnícky. Praha, 15. septembra. (Čstk. fk.) Präzident republiky vymenoval dnes členov nového kabinetu: Černý, zemský präzident moravský: ministerpredseda, poverený je i dočasným spravovaním ministerstva vnútra; dr. Beneš: minister zahraničia; dr. Eng/iš: minister financií; dr. Šusŕa: minister školstva; dr. Popelka: minister pravosúdia; dr. Burger: minister železníc; dr. Hotovetz: minister obchodu a minister pre zahraničný obchod; Pruša: minister zásobovania; dr. Prochácka: minister zdravotníctva; generál Husák: minister národnej obrany; dr. Fatka: minister pôšt a telegrafov; dr. Brdlik: minister orby; dr. Fajn®r: minister unifikácie; dr. fífliéura: minister bez portefeuille. * Ministerský predseda Ján Černý je v politike homo novus. Je 46-ročný. Roku 1899 stal sa okresným komisárom v Hodoníne a potom bol v ministerstve verejných prác vo Viedni. V Prostejove bol správcom okresuého hejtmanstva a do Brna prišiel 19 í 2 ako šéf präzidiálnej kancellárié. Po prevrate národný výbor sveril mu politickú správu na Morave. Vlastnoručný list präzidents bývalému ministerskému predsedovi Tusarovi. Praha, 15. sept. (Čstk. f k.) Präzident republiky poslal bývalému ministerskému predsedovi Vlastimilovi Tusarovi tento vlastnoručný list: Pane Predseda! Prijímam demissiu vašej vlády a vyslovujem Vám a všetkým jej členom vďaku. Odchodíte v chvíli, keď Vaša politika dosiahla úspechu doma i v zahraničí. Malá dohoda znamená veľký úspech pre našu republiku. Jej cierom je sriadiť pomery v strednej Europe skrze mier. Potrebujeme pokoj pre konsolidáciu a najmä pre sociálne reformy väčšieho slohu. Pri hospodárskej vzájomnosti všetkých štátov a pri zemepisnom položení našej republiky tieto sociálne reformy vylučujú nepriateľské pomery so súsednými národy. Odstupujete v chvíli, keď minister financií ohlasuje potešiteľný fakt, že náš štátny budget je už v rovnováhe, I v iných oboroch správy je viditeľný pokrok. Pane Predseda! Nehovorím, že môžete byť celkom spokojní, ale musím uznať, že vláda za Vášho vedenia prispela ku konsolidácii. Máme už správu, parlament funguje, hoci s ťažkosťami. Administrácia vo všetkých oboroch sa konsoliduje, v štáte panuje poriadok. Opakujem: Nie je všetko také, aké by malo byť. Republika dala každému svobodu, ale táto svoboda je často zneužitá. Dúfam, že nová vláda, podporovaná štá-