Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-10-27 / nr. 245
Ďalej vyvolili 10-Členový odbor pre vypracovanie burzových zvyklostí (usance) ako i 3-členový odbor organizačný. Týmito voľbami sostavilo sa potrebné činovnictvo pre dalšiu potrebnú prácu. •Prečítali i priatelské pozdravenia burzy olomúckej, ako i brnenskébo zemédelského Sväzu, Obchodnej komory a zemských priemyselníkov Moravy, ktoré prejavujú svoje sympatie k nášmu podujatiu a vyslovujú snahu ku súčiunej práci.,*Tieto prejavenia bratov našich na Morave s veľkým oduševnením vzali v známosť. Týmto činom spravili sme pozitívny krok ku sriadeniu svojej plodinovej burzy. Samosebou sa rozumie, že po sriadení a uplatnení sa tejto, bude nasledovať i sriadenie burzy peňažníckej. (Effectenbôrse), aby sme mohli mať úplným tento odbor svetového obchodu. Kečľže teda budeme mat takýto vážny odbor obchodu, želateľné by bolo, aby sme sa na tomto poli uplatnili a mohli ho pre seba využitkovať. Preto je potrebné, aby sme sa oň zaujímali, študovali tento obchod, obznámili sa s jeho všetkými verejnými i zákulisnými spôsobmi a boli takto približne pripravení pre začiatok akcie. Náhle vypracujú burzové zvyklosti (usance), toto verejnosti našej oznámime, aby si ich mohol každý obstarať. Odporúčam najmä našim mladším peňažníckym a obchodným silám, aby sa venovali študiumu tohoto obchodu. Poznamenávam, že na solídnom základe utvorenej burzy možno len solídné obchody vykonávať, preto netreba sa báť rozličných podvodníkov, lebo títo tam nemajú miesta. O toto sa burzová rada postará. Že toto dôležité dielo sa vykonalo, majú na tom zásluhu v prvom rade náš zaslúžilý pracovník Kornel Stodola, potom dr. Zadina a dr. Madarič, — ktorým nech je i touto cestou vyslovená srdečná vďaka. Jozef Fábry, člen prípravného výboru. , očakávaniu ani týmto spôsobom nesplnily sa požiadavky 8udcovstva, splnomocňuje sa výbor sväzu i č.-s. sudcov, aby svolal mimoriadné valné shromaždenie, ktoré by sa usnieslo o ďalších krokoch. ZČesko-slovenskej repülik;. Požiadavky sudcov. „Pondélník“ oznamuje: Včera bolo v Prahe valné shromaždenie sväzu č.-s. sudcov. Rezolúcia poukazuje na ťažké hmotné postavenie sudcov, a na tú okolnosť, že ústavou garantovaná neodvislosť sudcovská dosiaľ neui zaručená, preto musia sudcovia k vôli vymoženiu svojich požiadavkov siahnuť k prostriedkom najostrejším. SBromaždení sudcovia splnomocnili predsedníctvo sväzu, aby si vyžiadalo audienciu u p. präzidenta republiky a prednieslo mu tieto požiadavky: 1. Súrne uzákonenie zvláštnej služobnej pragmatiky sudcovskej s platnosťou od 1. januára 1921, po 2. poskynutie zvláštnýeh sudcovských príplatkov v minimálnej výške ročných 6000 korún. Pre prípad, že by proti Zvesti zo zahraničia. Okolo ratifikácie macfarskej mierovej smluvy. i V maďarskom sneme 27. októbra predo;strú osnovu zákona o ratifikácii Mierovú ^smluvu ratifikujú bez debatty. Rozladenie v kresfansko - sociálnych kruhoch. Budapešť, 25. okt. (Čstk. fk.) V stredu : (27. októbra) predostrie minister za’ hraničia gróf Csáky osnovu zákona o ; ratifikácii mierovej smluvy trianonskej iN. S. Od debatty pravdepodobne upustia. Po prijatí mierovej smluvy N. S. i a po ratifikácii ríšskym správcom mierovú smluvu ratifikujú Anglia, Francia a Taliansko. Urýchlená ratifikácia vyvoláva v radikálnych kruhoch kresťansko-sociálnych značné rozladenie, lebo tieto kládly prízvuk ňa to, aby sa ostentatívne ukázalo, že Maďarsko neuznáva mierovej smluvy trianonskej a že podrobuje sa iba tlaku a hrozbám dohody. V umiernených kruhoch naopak trvajú na stanovisku, že najvážnejším protestom bude ratifikovanie mieru bez debatty,(U) Okrem toho má sa za to, že bolo by proti záujmom Maďarska, keby sa odkladalo s ratifikáciou smluvy a tým bolo oddialované opätovné začatie diplomatických a obchodných stykov Maďarska s ostatnými štátmi. Položenie Horthyho, Viedeň, z5. okt (čstk. fk.) „Abend“ v spo-i jeni so svojím berlínskym dopisovateľom oznamuje o prevrate, ktorý osnovali v Maďarsku proti Horthyho režimu Demokratické strany a pokrokové živly oznamujú, že situácia Hortbyho stala sa neudržateľnou, lebo pre odpor Angiié nedostanú Maďari ani s francúzskej strany finančnej podpory. Dopisovateľ „Abendu“ potvrdil členovi cudzej missie vo Viedni, že francúzsko-maďarská smluva v Jedľové je definitívne odbavená. Demcbilizácia v Poľsku. Obrana „Ukrajincov“ proti Rusku. Viedeň, 25. okt.. (Čstk. fk.) Ukrajinská tlačová služba oznamuje z Rigy: Zástupcovia Fínska rokovali so zástupci Ukrajiny o uzavretie definitívneho spolku na zaistenie neodvislosti oboch štátov pred eventuelnými útokmi Ruska. Procfcssy v Budapešti. Budapešť, 25. okt. (Čstk. fk.) Pred trestným súdom začal sa process proti 16. osobám, ktoré sú obžalované, že rozširovaly kommunistické letáky, pašované z Viedne. Rusko-polské styky. Varšava, 24 okt. (Čstk. fk.) Ministerstvo zahraničia začalo, v smysle 6. a 7. článku preliminárneho mieru, s Ruskom vymieňať utečencov, internovaných a zajatých. K vôli tomn bude «tvorená polsko-ruská komisia. Výdavky Sväzu národov. Paríž, 24. októbra. (Radio.) (Čstk. fk.) Podľa „Tempsu“ výdavky Sväzu národov na rok 1921 hudú rozdelené takto: Celkové výdavky budú činiť 0 millionov 650 tisíc zlatých frankov. Z toho 13,650 000 zlatých frankov sú výdavky všeobecné a 7 millionov zl. frankov výdavky medzinárodnej kancellárié prác. Platiť tieto summy budú spoločne tie štáty, ktoré sú členmi Sväzu národov. Summu každého člena-štátu určia podľa odhadu terajších príjmov dotyčného štátu. Ťažkosti gdanskej otázky. Paríž, 25. októbra. (Radio.) (Čstk. fk.) Veľvyslanecká konferencia vzala na vedomie odvrhnutie poľskej vlády podpísať gdanskú konvenciu a poverila komisiu odborníkov, aby hľadala také rozriešenie tejto otázky, ktoré by obe strany uspokojilo a neodporovalo ustanoveniam mierovej smluvy. Rakúski kommunisti pred súdom. Viedeň, 25. októbra. (Čstk. fk.) Dnes začal sa tu p?ed porotným súdom process s členmi rakúskej kommuuistickej strany, ktorí vlani 29. júla na radu maďarských kommunistov pokúsili sa vyhodiť do vzduchu most severnej dráhy pri Floridsdorfe. Obžalovaní sú 10., medzi nimi i tajomník komínanistiekej strany Boh. Lorenz. Na juhu a na východe Ruska. Moskva, 25. okt. (Radio.) (Čstk. fk.) Zvesť s frontu z 23. t. m.: Na fronte Cherzon—Alexaudrovsk—Mariupel je pokoj. Na ďalekom Východe červené vojská obsadily mesto Citu a zahnaly vojská Semenova. BESEDNICA. Take Jonescu v rumunskej politike. (Dokončenie.) Prichádzame teraz k poslednému a najslávnejšiemu obdobiu života T. Jonescu. Stanovisko jeho v svetovej vojne je len-dôsledkom dlhej prípravy. Úloha, ktorú hrá od r. 1914 až po dnešný čas, značí vrchol diplomatickej dráhy. Aby sme mohli posúdiť rumunskú politiku od začiatku svetovej krízy, treba sa zmieniť o medzinárodnej situácii tohoto štátu v čase vypuknutia vojny. Rumunsko bolo od r. 1883 viazané smluvou s Rakúskom, Nemeckom a Talianskom, podľa ktorej malo prísť na pomoc tomu štátu, ktorý by bol napadnutý. Rumunské vojsko malo byť pravým krýdlom rakúsko-nemeckej brannej moci a za prvý jej objekt bol určený Kijev. Ale tento, dohovor dostal trhliny Jonescovou politikou za balkánskej vojny, hlavným úspechom ktorej bol spolok so Srbskom a Gréckom. Bolo zrejmé, že Rumunsko odporuje rakúskym plánom na balkánskom polostrove. Viedenská tlač inšpirovaná vládou žiadala v prudkých článkoch presného vysvetlenia o skutočných cieľoch rumunskej politiky. Maďarská vláda zkúšala terén a sľubovala koncessie sedmohradským Rumunom. Ale Take Jonescu neveril v možnosť pretvorenia rakúsko - uhorskej monarchie nejakými vnútornými reformami. Z rozličných rozhovorov s rakúskymi diplomatmi nadobudol dojem, že sa Viedeň pripravuje k rozhodnému úderu proti Srbom a že svetový mier je v nebezpečenstve. Keď Rakúsko vypovedalo Srbsku vojnu, Take Jonescu bol v Londýne. Cítil v týchto dňoch veľkú úzkosť, lebo poznal rumunský dohovor s trojspolVaršava, 25. okt. (Čstk, fk.) Minister vojny nariadil úplnú demobilizáciu ročníkov 1894al8y5. kom. Vrátil sa teda hneď cez Viedeň domov a tu sa dozvedel, že Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku. Ulahčilo sa mu značne, lebo takto Rumunsko nebolo prinútené pripojiť sa k ohavnému zločinu stredných mocností. Verejná mienka rumunská manifestovala proti Nemecku. Take Jonescu sa osvedčil Bratianovi, že nikdy nebude robiť protidohodovej politiky. V pamätnej korunnej rade 3. augusta 19 4. kráľ žiadal, aby Rumunsko zasiahlo do vojny pri boku Nemecka a Rakúska. Okrem Petra Carpa vyslovili sa všetci prítomní proti politike kráľovej a k návrhu Take Jonesca vyhlásená bola neutralita A o niekoľko týždňov vidíme zvláštny úkaz: traja znamenití politikovia: N. Filipescu, E. Costinescu * a Take Jonescu, ktorí posial medzi sebou mali zúrivé strannícke boje, slávnostne sa zaviazali, že zo všetkých svojich síl povedú činnú akciu proti ústredným mocnostiam a za vstúpenie do vojny pri boku dohody. Za celé dva roky rumunskej neutrality Filipescu a Jonescu vyvinuli ohromnú propagačnú činnosť, zaujímavé podrobnosti ktorej nemožno vylíčiť na tomto mieste. Táto vojna bola pre Take Jonescu súboj sily s právom, zápas civilizovaného sveta s učeným barbarstvom. Víťazstvo dohody bolo i triumfom národného princípu a teda osvobodením utláčaných Rumunov z jarma rakúsko uhorského. Vystihol, že nadišiei historický moment, aby sa vyplnil národný ideál sjednotenia všetkých Rnmunov. G. Clemeneeau nazval na začiatku vojny Take Jonesca „veľkým Europanom“. V tomto krásnom titule slnčuje sa všetka činnosť tohoto rumunského štátnika. Mohutná intervenčná kampaň skončila sa víťazne: Dňa 28. augusta l916svo!aná bola korunná rada, na ktorej sa zúčastnili Take Jonescu a Filipescu a určilo sa vyhlásiť vojnu Nemecku a Rakúsku. Bohužiaľ, nadšený strojca nového Rumunska — Filipescu — nedočkal sa uskutočnenia národného sjednotenia — umrel o mesiac po vypovedaní vojny. Vojenné šťastie, zo začiatku priaznivé rumunskému vojsku, obrátilo sa skoro v jeho neprospech. Nemecké presily prinútily rumunskú armádu ustúpiť a obsadiiy Bukurešf. Dom Jonescov Nemci úplne vydrancovali. Sám Mackensen assistoval pri tomto „kultúrnom“ vyčíňaní svojej soldatesky. Niekoľko dní pred príchodom nepriateľského vojska Jonescu, vláda i zákonodarné sbory odišli z hlavného mesta a prešli do Jáss. Tam sa sostavilo nové koaličné ministerstvo, členom ktorého stal sa i Jonescu. Znova prízvukoval, aby vo vojne pokračovali až do krajnosti, vífazná bitka pri Marašesti zadržala nemecké postupovanie a bola pyšnou revanšou rumunského vojska. Parlament odhlasoval veiké ústavné reformy : vyvlastnenie dvoch millionov hektárov pôdy, všeobecné hlasovacie právo a občianske práva Židom. Pri tej príležitosti povedal Take Jonescu v snemovni veľkú reč, v ktorej prejavil svoju neochvejnú vieru v konečné víťazstvo, a ukázal na potrebu odhlasovať reformy. Uskutočnenie národného ideálu musí priviesť demokratizáciu všetkého sriadenia v krajine. Na jar 1917 okrem socialistických ministrov Alberta Thomasa a Vandervelda navštívil Jassy i prof. Masaryk, donášajúc pozdravenie porobeného česko-slovenského národa a nádej blízkeho osvobodenia, S ním, ako i s pozdejšie sem zavítavším Štefánikom Take Jonescu nadviazal styky, aby ich o rok ďalej pestoval v Paríži. V januári 1918. vláda Bratiami Jonescova odstúpila. Bolo to v čase, keď sovietske Rusko podpísalo mier brest-litovský a ruské oddiely, bojujúce na rumunskom fronte, hrozily, že prejdú k boľševikom, ak sa Rumuni nepokonajú s Nemci o pri-