Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-10-19 / nr. 238
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná sena: ne celý tok 120 korún, na pol roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún. Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korán. Cena čísla ÖO halierov Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Na samé štvrtkové čísla predpláca 5a: na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska: na celý rok 35 korún. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo tslef^nu redakcia : E6. Číslo telsf. administrácia : 56 Ročník LI. Utorok, 19. októbra 1920. Číslo 238. Pruské, Šaštín, Námestovo. Napísal dr. Ľudovít Bazovský. Nuž, spytujem sa, či to môže ďalej takto zostávať? Počujem rehot všetkých pekelných duchov a Lucifer si trie ruky, že sa mu dielo vydarilo: Slovákov rozoštval, rozcapartil a pripraví ich o samostatnosť, o svobodu. Lucifer vidí svoje dielo dokonané. Ja mu odpovedám v svojej duši: Nedokonalsiešte svojho pekelného diela. To sa ti podarí len tak, ak my Slováci zavčasu sa nevzpamätáme. . Tu nepostačí prečítať si Národnie Noviny alebo iný časopis o »námestovskej vražde« a potom za pol hodiny nič iného nerobiť, ako sa »škandalizovať«. Keď si sa už do tej dobrej slovenskej duše dosť naškandalizoval, potom ešte zahrešíš na Hlinku, alebo — ak si ľudák — na Hrkľa alebo na Šrobára, odložíš »Národnie«, dáš si ešte tri deci, svet sa krúti ďalej a zajtra otváraš »Národnie«, či sa ozaj zas nejaký nový škandál neprihodil niekde. V národe sa páchajú bratovraždy, škandále sa vynášajú za hranice, náš nepriateľ z toho všetkého ťaží, ale u teba je vec vybavená. Trochu ťa bolí srdce, ale ináče punktum. Nuž to nemôže ďalej tak zostávať. Tu treba niečo robiť! To je nie vážné a premyslené chápanie veci, keď tu za príčinu dávame Hlinkoví, Hrkľovi, četníkom, českým vojakom, Skyčákovi atď. To má hlbšie príčiny. Ani sa nedá táto otázka liečiť a riešiť četníkmi, súdmi, ani nijakým násilím. Príčinou týchto bratovražedíných bojov sú nie Hlinka, slúžny Skyčák, Hrkeľ alebo českí vojaci; ale príčinou sme my všetci: celý národ slovenský. Zničiť Hlinku (čo je ostatne nemožné), poslať českých vojakov zo Slovenska (čo sa tiež nesmie stať), by i tak značilo len anekdotovú kanapu. Len celý národ môže všetko odčiniť a zamedziť ďalšie. Len láska, len rodoláska, len národné oduševnenie, len odhodlanosť vydobytú svobodu si zachovať, len spoločne, spojené sily, len národné sjednotenie sa. Kto toho nevidí, je slepý, predpojatý, zaťatý. Ak by sme nemohli skoncentrovať, sústrediť všetky sily do služby národa, tak sme ničoho nevykonali. Národ je nie hračka, ani politická hračka. Hračky i deti vedia roztrepať. Sjednotiť všetky sily národné, spojiť národ, je postulát politickej múdrosti. Čakajú na nás veľké konsolidačné, štátne úlohy, rozličné dane a poplatky, ktoré sú najpríhodnejším predmetom k nízkym štvaniciam. Kto za to všetko ponesie zodpovednosť? (1 štátný záujem rozkazuje Slóvákom sjednotiť sa.) A tomu všetkému možno vyhnúť, a spoločne možno nám ľud slovenský vzdelávať a pretvoriť ho v pevný, národný blok. Nám prostým bojovníkom národným je ťažko niečo začať. Mali by to urobiť i naši poslanci a senátori, a keď by ešte i to malo rollu hrať, kto to začína, keď ľudia najviac ráz neodlúčia veci od osoby, preto prosím a navrhujem, aby naši terajší pp. ministri dr. Mičura a dr. Faj nor svoiali konferenciu všetkých poslancov a senátorov s prípadným pritiahnutím ešte niektorých nepo. slancov a nesenátorcv. a tam by sa riešila otázka, či je spomínané sústredenie možné a jestli áno, v akej I ’ forme a pod akými podmienkami. Nemôžem si ani predstaviť, že by Takýto krok bol bezvýsledný. Námestovské krvipreliatie a terror ružomberskéhojenerálneho štábu c.-sl. ľudovej strany. Reflexie na list a oprav u ústrednej kancellárié č.-sl. ľudovej strany (vid 237. č. našich novín z 17. októbra 1920). Ružomberský generálny štáb č.-sl. ľudovej strany zas vytiahol zo svojho arzenálu svoje známe staré zbrane a operuje nimi proti všetkému, čo nekorí sa všemohúcim veličinám sdružeaým okolo vnútornej redakcie „Slováka“. Námestovský bolestný prípad je mu zámienkou výtlcť pre seba nejaký kapitál a súčasne svalif zodpovednosť za krvipreliatie výlučne na plecia iných. Preto roní krokodílske slzy nad námestovskou vraždou a nadáva, brízga, špiní a umele chŕíi zlosť na agrárnikov, na „surových a divých husitov jičinských“, na „krvilačných vojakov sibírskych, vraždiacich tam bratov Rusov, a kynožiacich tu bratov Slovákov“, kydá najväčšiu hanu na naše č.-sl. vojsko a nenechajúc suchej nitky na svojich politických protivníkoch pri obsypávaní ich rozličnými nádavkami, vylieva si zlosť i na naše noviny, redaktorov ktorých „baťko Vajanský, keby žil, vyhnal by korbáčom z čistej svätyne Národných Novín“ a na dovažok nazýva nás ešte „háveďou zapredanou“, ktorá — vraj — „svätuškársky prevracajúc stále sladušký hlas volá nás „pod jednu zástavu“. Do tejto nelásky ctihodného „Slováka“, ktorý je orgánom ružomberského generálneho štábu č.-sl. ludovej strany, upadli sme pre náš referát o námestovskom krvipreliati uverejnený v 232. č. našich novín dňa 12. októbra 1920. Kto čítal tento referát a porovnal ho s referátmi a kommeutármi iných slovenských novín, musí nahliadnuť, že písaný bol čím najobjektívnejšie. Ved nevystrojili sme ho krikľavými nápismi ako „Hlinková krvavá nedeľa“ alebo „Hlinkovci sa brodia v krvi“ a „vraždia strážcov Slovenska“ alebo „Krv po ich stopách“ atd. ako to urobily iné slovenské noviny, ale referujúc o námestovskom krvipreliati verne a vecne podlá náveštia spoľahlivej, osoby, so svojej strany nepodnikli sme ničoho takého, čoby poukazovalo na zúmyselné klamanie a zavádzanie slovenskej verejnosti a na naládovanie jej proti vodcovstvu ľudovej strany. Ba práve naopak, snažili sme sa chápať celú tragédiu námestovskú tak, ako nám to naša známa nestrannosť a rýdze národné presvedčenie diktovaly a v tomto ohľade poukazujeme na obšírny úvodník našich novín „Námestovské tragikum“, uverejnený v č. 233. z 13. októbra 1920. v ktorom išli sme tak daleko v nestrannom kreslení osoby Hlinkovej a jeho dejstvovania a v kritizovaní námestovského prípadu, že tento prílišný konciliantný tón nášho článku a priveľké vyzdvihovanie starých zásluh Hlinkových boly nám vytýkané so strany vynikajúcich ľudí nášho národa. A na nás jednako vrhajú sa ľudia od „Slováka" a ústrednej kancellárié ludovej strany dravosťou zvera a hrozia nám bojkottom, tupiac našich redaktorov a celú gardu našich spolupracovníkov, nazývajúc ich „zapredanou hávedou“. Rozumie sa, že snahou ružomberského generálneho štábu je týmto brízganím odvrátiť pozornosť od svojej spoluviny na smutnom prípade námestovskom a umyť si úplne ruky, ako to dosvedčuje i jeho „oprava“, uverejnená v minulom čísle našich novín. Pri uverejnení tejto opravy vyzdvihli sme, že veľkej čiastky dát nášho referátu o krvipGPliatí námestovskom sa pridržiavame. Na krátko povieme, prečo. Ako z doterajšieho úradného vyšetrenia námestovského krvipreliatia vysvitá, shromaždenie slovenskej národnej a roľníckej strany oznámené bolo písomne Floriánom Hrkľom, námestovským obyvateľom, na námestovskom slúžnovskom úrade dňa 1. októbra 1920 a zaprotokolované bolo pod [č. 4049/1920. Ľudová strana oznámila písomne svoje shromaždenie pozdejš e a to — podľa úradného náveštia námestovského hl. slúžneho, poslaného jeho vyššej politickej vrchnosti — 2. októbra farárom námestovským V. Schwarcom. No Námestovo a okolie zvedelo o shromaždení ľudovej j strany len .9. októbra, nakoľko plakáty o tomto shromaždení zjavily sa na uliciach Námestova len v ten deň a pp. kapláni námestovskí a zubrohlavskí tiež len v tento deú rozbehali sa po dedinách informovať lud o shromaždení. Táto neskorá akcia exponentov íudovef strany má pôvod v tom, že od ! 1. októbra do 8. októbra robily sa pokusy v Náj mestove primať Hlinku a jeho ľudí na odročenie shromaždenia ludovej strany na 17. októbra, čo sa však pre známu hlavatosť Hlinkovú nemohlo stať. Teda, je jasné ani na bielom dni, že — čo sa formalít týka — shromaždenie ludovej strany môže sa považovať za trucshromaždenie. Oprava ústreduej kancellárié ludovej strany tají, že by Andrej Hlinka bol napádal Čechov. — Vraj — „Hlinka vo svojej reči Čechov vôbec(!) nespomenul“ (toto stvrdil sám Hlinka svojim podpisom). Ako otvorene vedia tajiť v ústrednej kancellárii ľudovej strany, dosvedčuje sám ich stranuík, podpisujúci spoločne s poslanci a senátormi ľudáckymi manifesty a osvedčenia, námestovský hl. slúžny Fr. Skyčák, ktorý vo svojom úradnom náveští cituje tieto slová Hlinkové, povedané na shromaždení ľudovej strany dňa 10. októbra v Námestove: „...Samých Čechov máte na pr. pri meštianke za učitelov, pri okresnom súde za sudcov... Miestneho farára nechceli za správcu meštianky.... Z toho vidno, že pravdu majú tí, ktorí Česko-Slovensko prirovnávajú ku krave, ktorá nohami stojí na Slovensku a verná užívajú Česi..." atd. atd. Teda Hlinka nielen že nehovoril pravdu na námestovskom ľudovom shromaždení, ved správcom námestovskej meštianky je Slovak Peter Medzihradský a farár Schwarc podlá osvedčenia trstenského školského inšpektora Branického sám prosil o svoje prepustenie, a vedúcim sudcom pri námestovskom okresnom súde bol až do nedávna októbrový Slovák Bukovinský, slovom Hlinka nielen žé takýmito rečami zavádzal lud, ale svojim podpisom sankcionuje tajenie a prekrúcanie, ktorého sa v uvedenej oprave pri tomto passnse dopustila ústredná kancellária ľudovej strany! Že vojaci bez zbrane v rukách tisli sa ku tri • bune, dosvedčuje nielen už spomenuté úradné náveštie Fr. Skyčáka, ale i zápisnica, sostavená s Jánom Machajom, námestovským obyvatelom, ktorú dvaja poslanci ludovej strany s Machajom sostavili a ktorú sám „Slovák“ v svojom poslednom čísle (zo 17. októbra) víťazoslávne uverejňuje. A „oprava“ ústrednej kancellárié ludovej strany jednako nehanbí sa klamať svet, hovoriac, „že vojaci s vytasenými bodákmi sa hnali na rečníkov“! Ved vojakom vyrvaný bajonett, na ktorý sa .oprava“ odvoláva, ešte nenasvedčuje, že by vojaci boli chceli niekoho „zavraždiť“. Ináče vyšetrovanie osvieti i hmlistú