Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-10-27 / nr. 245
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 120 korún, na pol roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: aa celý rok 160 korún. Ročník LI. Cena úí«!a ťí<> taalierav Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Na jarné štvrtkové čísi« predpláca sa: na eelýrot 30 kor., na pol roka 15 kor Do cudzozemska: na celý rok 35 korún. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo tolebnu tedakcio: 56 Číslo teiof. sdmínlstracle: 58 Streda, 27. októbra 1920. Číslo 245. Moderná demokracia. Od francúzskej revolúcie, ktorá hodila sfa pochodňou do celej Európy nové heslo: »rovnosť, bratstvo, svoboda«, ničírp iným neklamal sa svet tak veľmi, ako demokraciou, vládou ľudu. Heslá stály sa hlasmi prázdnymi bez objektu a podkladu. Zvoní a vyzváňa sa so švrchovanosťou ľudu, s modernou demokraciou na každom shromaždení, ba sa už i sníva radom v každej chalúpke o rovnosti, bratstve, svobode a svet sa len točí, točí bez zástavy v klamlivých illúziach. Mundus vult decipi, ergo decipiatur: je heslom našich demagógov, ktorí svojimi prázdnymi heslam'i chytajú hýlov a jednotlivec uveličený, presvedčený o svojej »sile«, »rozume«, »politickom takte«, myslí ako rozprávková žaba, že ona robí ten strašný prach na ceste. Moderná demokracia hľadá a dáva právo každému, aby sa zúčastnil v riadení štátu. Toto je teória, ako každ*, je krásna, páči sa, no v skutočnosti a v praxi vidíme iné. cele iné. Praktický život nezná ani rovnosti, ani svobody, ani bratstva. Čože je hlas jednotlivca v štátnej správe? Je to len samý fragment istej sily a moci, ktorá sa môže uplatniť len tak, keď istý väčší počet takých fragmentov shromaždí okolo seba. Moderná demokracia je sťa účastinárska spoločnosť. Jednotky osebe neznamenajú ničoho, sú bez moci a vlády, ale kto sa rozumie do toho, ako treba shromaždiť čím väčší počet jednotiek, stane sa razom pánom situácie a jeho vôľa panujúcou. A rovnosť? A svoboda? A bratstvo? Pium desiderium! V čom má prednosť demokracia pred inými vládnymi systémy? Vždy len tomu padnú do rúk opraty vládné, ktorý sa dokáže byť silnejším: tu šťastný a chrabrý generál, tam monarch, administrátor — ale všetci výlučne len šikovnosťou, nezlomnou vôľou, určitým plánom prichádzajú k moci. 1 naša republika honosí sa moderným heslom demokracie, vládyľudu; ako výraz vôle ľudu vyšiel nám terajší snem z volebných urní. Ale ktože bude z nás takým naivným, aby v našich terajších vodcoch a otcoch vlasti videl výraz svojej vlastnej tvári, svojej vlastnej vôle? Čímže boly naše povestné, najmodernejšie a tak i najdemokratickejšie voľby? Boly ony výrazom stranníckeho boja. Hlasy — samy osebe nič neznamenajúce jednotky — došlý svojej váhy a ceny až v rukách obratných agentov, ktorí sľubmi a terrorom nahnali si voličov do svojho ovčínca. Lenže sľubmi sľubovanými a nesplnenými sa ľud demoralizuje a terrorom celý národ ubíja, lebo prijde zo svojich vlastných zkúseností k poznaniu, že správa jeho vlasti sa nezmenila, loďka ide ďalej svojou starou cestou, len čo sa pri kormidle ruky zmenily, smer je ten istý, spôsob nevybočuje z vyšliapaného chodníčka a sám, akokoľvek presvedčený o svojej rovnej moci a svobodnej vôli, nemôže sa ani hnúť. Ruskí boľševici boli od počiatku najmodernejšími demokratmi, ústa plné hesiel o rovnosti, svobode a bratstve, no pri kormidle loďky dokázali sa byť najhoršími tyrannmi, najabsolutistickejšími vladármi, ktorí nestrpia protivnej mienky a každé prejavenie svobodnej vôle krvavo potlačia. K. P. Pobiedonoscev, niekdajší prokurátor ruského Synoda, pokladal za najväčší klam nášho veku princíp ľudovlády, že všetka moc v štáte pochádza od ľudu. Podľa našich a otáčajúcich nás pomerov súdiac, tuším nie je ďaleko od pravdy nebohý prokurátor, lebo terajšie vládné systémy v praxi sú všetkým iným, len nie vládou ľudu, a staré francúzske heslá revolučné i dnes bez jadra a zrna zunia prázdnotou a klamú ľahkoverný ľud. Ján Drobný. Slovanská demokracia Krásné heslo dr. Ľudovíta Bazovského, vyslovené v jeho Článku „Pud jednu zástavuspravilo u mňa ozvenu a dovolím si ju v smysle vyzvania Národných Novín ako doplnok vzácnych slov dr. Bazovského podať. Aby sme politicky jasne videli, dobre musíme pochopiť heslá, kryjúce snahy jednotlivých vekov. Í ’Jedno z tých hesiel našej doby — v tomto ohľade veľmi bohatej — určil dr. Luduvít Bazovský slovami: dtmokracia — Kristova líška. Slovo dtmokracia je nie nové, jeho obsah, ako I politický pojem, skladal sa zo snáh rozličných dôb. I Prvá složka jeho politického pojmu je plodom 'gréckeho temperamentu, a tak i obsah gréckej j demokracie zodpovedal gréckemu individualizme, ■ ktorý nemá pokoja, pokiaľ sa demokracia vo svojich konečných konzekvenciách neuskutočni, totiž: j politická moc sa podľa zásady objektivity takrečeno I kommunizuje. Kommunizmus politickej moci je ! podstatou gréckej demokracie. Táto demokracia za krátky čas stane sa ochlokraciou, grécky politický život vyjde na zmar a zničí Athény. Demokratické snahy rimanského plebsa odchyľujú sa od demokracie gréckej v tom, že zodpovedajúc praktickejšej a materialistickejšej povahe rimanského temperamentu, naznačily si matérialistickejšie ciele. Mohli by sme grécku a rimanskú demokraciu charakterizovať tak, že kým athénsky občan žiadal si rovnú čiastku, zo štátnej moci a verejnej slávy, Riman si predstavoval za ideál demokracie rovný kus chleba. Tam je grécka závisť, tu rimanský materializmus, ale v oboch štátoch z tohoto pochádzajúci hrozný individualizmus a ne dostatok obetivosti zkazily spoločenstvo, čo značí — že sébeckost nemôže byt základom dlhého života spoločenstva. Pochop demokracie gréckej tak, ako i rimanskej je bez etického obsahu. Etického obsahu mu dodalo až Kristovo učenie. Kristova demokracia bola na začiatku kresťanstva výlučne len etického rázu, iba encyklopedisti 18. storočia a socialisti prvých desaťročí 19. storočia vybudujú svoje demokratické politické teórie na Kristovom učení, tak, že pojem dnešnej demokracie obsahuje už tieto složky: požaduje rozdelenie politickej moci, pôžitok chce dať každému, no nie podľa zásady objektivity, čo by značilo veľkú nespravedlivost a vo výsledkoch zkazu, a základom, podstatou, dušou dnešnej demokracie je Kristov altruizmus. Takýto pochop demokracie, ako extrémny zjav, vyvolal politický darwinizmus posledných desaťročí našej doby. V doplnení etickým obsahom pojmu demokracie najväčšmi sa zúčastnil génius nášho mohutného brata. Lebo nie je náhodou, že najväčšími apoštolmi tejto demokracie sú Tolstoj, Dostojev íkij a ešte mnohí pracovníci ruského génia. Nie je náhodou, že ruský národ porodil najtypickejšieho protivníka politického darwinizmu, Kropotkina, lebo ruský národ znal nielen utvoriť túto ideu, ale je už od prírody akoby prädestinovaný ju i realizovať. Demokracia našej doby je tedy tá, ktorej základom a normou je: „čo nechceš, aby tebe robiii iní, nerob ani ty bližnému svojmu!“ Teda nemôže byť dušou ani našej demokracie závisť alebo nenávisť, ale na našej zástave má sa skvieť heslo Kristovej lásky a altruizmu, lebo len tak bude naša demokracia slovanská! Ján Hvozdzík. gymn. prof. Slovenská burza. Dňa 19. t. m. svolali do Bratislavy prípravný výbor pre sriadenie plodmovej burzy v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Burza síce patrí čisté do sväzku medzinárodného obchodu, ale dovolte mi — kedže som dojatý radostným pocitom, že Slovensko bude mať svoju burzu, — aby som sa zo svojej priamej duše slovenskej týmto pomenovaním pochlúbil, potešil, a oznámil ako radostnú zvesť nášmu národu, že i \ tomto obore chceme a ideme pokračovať s ostatnými na tomto poli už vyspelými štátmi, aby sme sa tak i na svetovom trhu začaľi pomaly uplatňovať a mohli sa stať našej Česko-slovenskej republike mohutným stĺpom jej národo hospodárskeho života. Daj že Božel Pokonávanie bolo nasledovné: Kornel Stodola, ako vymenovaný predseda prípravného výboru, otvoril zasadnutie a všestranným odborným úvodom odôvodňoval význam a dôležitosť tohoto obchodného odvetvia, povzbudzujúc všetkých ku spoločnej intenzívnej práci. Ked uviedol, že všetky prípravy na utvorenie tejto ustanovizne sú vykonané, pristúpilo sa k voľbe predsedníctva a ostatných činovníkov nasledovne: Vyvolili: za predsedu: Kornela Stodolu, za námestného predsedu pre obchod Adolf’< Reisa, za námestného predsedu pre priemysel Jozefa Slezáka, za námestného predsedu pre polao-hospo dárstvo dr. Jura Slávika, za pokladníka Jaroslava Rosenkranca, za revízorov Jozefa Parízka a Jozefa Herzoga. Žatým prikročilo sa ku rokovaniu o Stanovách. Referent dr. Zadtna odporúčal prijať za základ Stanovy pražskej burzy. Dolupodpísaný navrhol, že by bolo žiaducué, aby sa stanový každému členovi prípravného výboru doručily, aby k vôli event, potrebnej zmene z ohľadu na pomery Slovenska každý svoje poznámky a pokynutia mohol urobiť. Ked však referent dr. Zadina vyslovil obavu, že by sa týmto spôsobom mohla vec príliš pretiahnuť, prípravný výbor určil si ľahšiu cestu, ked vyvolil 6 členový odbor, (členovia k orého pochádzajú so všetkých strán Slovenska), ktorý má vypracovať stanový našim pomerom prispôsobené.