Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)

1920-10-27 / nr. 245

Vychodia šesť ráz do týž­dňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 120 korún, na pol roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: aa celý rok 160 korún. Ročník LI. Cena úí«!a ťí<> taalierav Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Na jarné štvrtkové čísi« predpláca sa: na eelýrot 30 kor., na pol roka 15 kor Do cudzozemska: na celý rok 35 korún. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo tolebnu tedakcio: 56 Číslo teiof. sdmínlstracle: 58 Streda, 27. októbra 1920. Číslo 245. Moderná demokracia. Od francúzskej revolúcie, ktorá ho­dila sfa pochodňou do celej Európy nové heslo: »rovnosť, bratstvo, svo­­boda«, ničírp iným neklamal sa svet tak veľmi, ako demokraciou, vládou ľudu. Heslá stály sa hlasmi prázdnymi bez objektu a podkladu. Zvoní a vy­zváňa sa so švrchovanosťou ľudu, s mo­dernou demokraciou na každom shro­­maždení, ba sa už i sníva radom v každej chalúpke o rovnosti, bratstve, svobode a svet sa len točí, točí bez zástavy v klamlivých illúziach. Mundus vult decipi, ergo decipiatur: je heslom našich demagógov, ktorí svo­jimi prázdnymi heslam'i chytajú hýlov a jednotlivec uveličený, presvedčený o svojej »sile«, »rozume«, »politickom takte«, myslí ako rozprávková žaba, že ona robí ten strašný prach na ceste. Moderná demokracia hľadá a dáva právo každému, aby sa zúčastnil v ria­dení štátu. Toto je teória, ako každ*, je krásna, páči sa, no v skutočnosti a v praxi vidíme iné. cele iné. Praktický život nezná ani rovnosti, ani svo­­body, ani bratstva. Čože je hlas jednotlivca v štátnej správe? Je to len samý fragment istej sily a moci, ktorá sa môže uplatniť len tak, keď istý väčší počet takých fragmentov shromaždí okolo seba. Moderná demokracia je sťa účastinárska spoločnosť. Jednotky osebe neznamenajú ničoho, sú bez moci a vlády, ale kto sa rozumie do toho, ako treba shromaždiť čím väčší počet jed­notiek, stane sa razom pánom situácie a jeho vôľa panujúcou. A rovnosť? A svo­­boda? A bratstvo? Pium desiderium! V čom má prednosť demokracia pred inými vládnymi systémy? Vždy len tomu padnú do rúk opraty vládné, ktorý sa dokáže byť silnejším: tu šťastný a chra­brý generál, tam monarch, administrátor — ale všetci výlučne len šikovnosťou, ne­zlomnou vôľou, určitým plánom prichá­dzajú k moci. 1 naša republika honosí sa moder­ným heslom demokracie, vládyľudu; ako výraz vôle ľudu vyšiel nám terajší snem z volebných urní. Ale ktože bude z nás takým naivným, aby v našich terajších vodcoch a otcoch vlasti videl výraz svojej vlastnej tvári, svojej vlastnej vôle? Čímže boly naše povestné, naj­modernejšie a tak i najdemokratickejšie voľby? Boly ony výrazom stranníckeho boja. Hlasy — samy osebe nič nezna­menajúce jednotky — došlý svojej váhy a ceny až v rukách obratných agentov, ktorí sľubmi a terrorom nahnali si vo­ličov do svojho ovčínca. Lenže sľubmi sľubovanými a ne­splnenými sa ľud demoralizuje a terro­rom celý národ ubíja, lebo prijde zo svojich vlastných zkúseností k pozna­niu, že správa jeho vlasti sa nezme­nila, loďka ide ďalej svojou starou ce­stou, len čo sa pri kormidle ruky zme­­nily, smer je ten istý, spôsob nevybočuje z vyšliapaného chodníčka a sám, ako­koľvek presvedčený o svojej rovnej moci a svobodnej vôli, nemôže sa ani hnúť. Ruskí boľševici boli od počiatku najmodernejšími demokratmi, ústa plné hesiel o rovnosti, svobode a bratstve, no pri kormidle loďky dokázali sa byť najhoršími tyrannmi, najabsoluti­­stickejšími vladármi, ktorí nestrpia pro­tivnej mienky a každé prejavenie svo­bodnej vôle krvavo potlačia. K. P. Pobiedonoscev, niekdajší pro­kurátor ruského Synoda, pokladal za najväčší klam nášho veku princíp ľu­­dovlády, že všetka moc v štáte pochá­dza od ľudu. Podľa našich a otáčajúcich nás pomerov súdiac, tuším nie je ďa­leko od pravdy nebohý prokurátor, lebo terajšie vládné systémy v praxi sú vše­tkým iným, len nie vládou ľudu, a staré francúzske heslá revolučné i dnes bez jadra a zrna zunia prázdnotou a klamú ľahkoverný ľud. Ján Drobný. Slovanská demokracia Krásné heslo dr. Ľudovíta Bazovského, vy­slovené v jeho Článku „Pud jednu zástavuspra­vilo u mňa ozvenu a dovolím si ju v smysle vy­zvania Národných Novín ako doplnok vzácnych slov dr. Bazovského podať. Aby sme politicky jasne videli, dobre musíme pochopiť heslá, kryjúce snahy jednotlivých vekov. Í ’Jedno z tých hesiel našej doby — v tomto ohľade veľmi bohatej — určil dr. Luduvít Bazovský slo­vami: dtmokracia — Kristova líška. Slovo dtmokracia je nie nové, jeho obsah, ako I politický pojem, skladal sa zo snáh rozličných dôb. I Prvá složka jeho politického pojmu je plodom 'gréckeho temperamentu, a tak i obsah gréckej j demokracie zodpovedal gréckemu individualizme, ■ ktorý nemá pokoja, pokiaľ sa demokracia vo svo­jich konečných konzekvenciách neuskutočni, totiž: j politická moc sa podľa zásady objektivity takrečeno I kommunizuje. Kommunizmus politickej moci je ! podstatou gréckej demokracie. Táto demokracia za krátky čas stane sa ochlokraciou, grécky politický život vyjde na zmar a zničí Athény. Demokratické snahy rimanského plebsa od­chyľujú sa od demokracie gréckej v tom, že zod­povedajúc praktickejšej a materialistickejšej povahe rimanského temperamentu, naznačily si matéria­­listickejšie ciele. Mohli by sme grécku a rimanskú demokraciu charakterizovať tak, že kým athénsky občan žiadal si rovnú čiastku, zo štátnej moci a verejnej slávy, Riman si predstavoval za ideál de­mokracie rovný kus chleba. Tam je grécka závisť, tu rimanský materializmus, ale v oboch štátoch z to­­hoto pochádzajúci hrozný individualizmus a ne dostatok obetivosti zkazily spoločenstvo, čo značí — že sébeckost nemôže byt základom dlhého života spoločenstva. Pochop demokracie gréckej tak, ako i riman­­skej je bez etického obsahu. Etického obsahu mu dodalo až Kristovo učenie. Kristova demokracia bola na začiatku kresťanstva výlučne len etického rázu, iba encyklopedisti 18. storočia a socialisti prvých desaťročí 19. storočia vybudujú svoje demo­kratické politické teórie na Kristovom učení, tak, že pojem dnešnej demokracie obsahuje už tieto složky: požaduje rozdelenie politickej moci, pôžitok chce dať každému, no nie podľa zásady objektivity, čo by značilo veľkú nespravedlivost a vo výsled­koch zkazu, a základom, podstatou, dušou dnešnej demokracie je Kristov altruizmus. Takýto pochop demokracie, ako extrémny zjav, vyvolal politický darwinizmus posledných desaťročí našej doby. V doplnení etickým obsahom pojmu demokracie najväčšmi sa zúčastnil génius nášho mohutného brata. Lebo nie je náhodou, že najväčšími apo­štolmi tejto demokracie sú Tolstoj, Dostojev íkij a ešte mnohí pracovníci ruského génia. Nie je náhodou, že ruský národ porodil najtypickejšieho protivníka politického darwinizmu, Kropotkina, lebo ruský národ znal nielen utvoriť túto ideu, ale je už od prírody akoby prädestinovaný ju i realizovať. Demokracia našej doby je tedy tá, ktorej základom a normou je: „čo nechceš, aby tebe robiii iní, nerob ani ty bližnému svojmu!“ Teda nemôže byť dušou ani našej demokracie závisť alebo nenávisť, ale na našej zástave má sa skvieť heslo Kristovej lásky a altruizmu, lebo len tak bude naša demo­kracia slovanská! Ján Hvozdzík. gymn. prof. Slovenská burza. Dňa 19. t. m. svolali do Bratislavy prípravný výbor pre sriadenie plodmovej burzy v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Burza síce patrí čisté do sväzku medzinárod­ného obchodu, ale dovolte mi — kedže som do­jatý radostným pocitom, že Slovensko bude mať svoju burzu, — aby som sa zo svojej priamej duše slovenskej týmto pomenovaním pochlúbil, po­tešil, a oznámil ako radostnú zvesť nášmu národu, že i \ tomto obore chceme a ideme pokračovať s ostatnými na tomto poli už vyspelými štátmi, aby sme sa tak i na svetovom trhu začaľi pomaly uplatňovať a mohli sa stať našej Česko-slovenskej republike mohutným stĺpom jej národo hospodár­skeho života. Daj že Božel Pokonávanie bolo nasledovné: Kornel Stodola, ako vymenovaný predseda prípravného výboru, otvoril zasadnutie a všestranným odborným úvodom odôvodňoval význam a dôležitosť tohoto obchodného odvetvia, povzbudzujúc všetkých ku spoločnej intenzívnej práci. Ked uviedol, že všetky prípravy na utvorenie tejto ustanovizne sú vykonané, pristúpilo sa k voľbe predsedníctva a ostatných činovníkov nasledovne: Vyvolili: za predsedu: Kornela Stodolu, za námestného predsedu pre obchod Adolf’< Reisa, za námestného predsedu pre priemysel Jozefa Slezáka, za námestného predsedu pre polao-hospo dárstvo dr. Jura Slávika, za pokladníka Jaroslava Rosenkranca, za revízorov Jozefa Parízka a Jozefa Herzoga. Žatým prikročilo sa ku rokovaniu o Sta­novách. Referent dr. Zadtna odporúčal prijať za základ Stanovy pražskej burzy. Dolupodpísaný na­vrhol, že by bolo žiaducué, aby sa stanový kaž­dému členovi prípravného výboru doručily, aby k vôli event, potrebnej zmene z ohľadu na po­mery Slovenska každý svoje poznámky a pokynutia mohol urobiť. Ked však referent dr. Zadina vy­slovil obavu, že by sa týmto spôsobom mohla vec príliš pretiahnuť, prípravný výbor určil si ľahšiu cestu, ked vyvolil 6 členový odbor, (členovia k o­­rého pochádzajú so všetkých strán Slovenska), ktorý má vypracovať stanový našim pomerom pri­spôsobené.

Next