Nedeľná Pravda, júl-september 1971 (IV/26-38)
1971-07-02 / No. 26
ROČNÍK IV. 2. VII. 1971 CENA Kčs 11 Každodenná povinnosť Keď nám už rôčky akosi viditeľnejšie a nápadnejšie začínajú pribúdal, nevdojak si nahovárame, že veď mladost nie je dvadsat rokov, ani červeň ruži na tvári, že napokon vždy tak býva: každý je predsa taký starý, ako sa cítil Nuž čože, pravda je to stará, prastará, ale čo naplat, predsa ten polovičná, lebo roky nám každému bez rozdielu — pribúdajú. Preto je ovela lepšia u múdrejšia iná múdrost, ktorou sa ľudstvo tak isto od pradávna utešovalo: ostávame mladí v mladosti svojich detí, žiteme v tých, čo prídu po nás, v tých, ktorých sme pripravili na to, aby rozvinuli a dokončili nami začaté dielo. sa Položme si teraz otázku: ako staráme my, komunisti, 0 svoju budúcu generáciu? Ako fu pripravujeme, vychovávame, ako ju učíme tomu v čo veríme. čomu odovzdávame svoje sily, um i nadšenie? ■ Komunisti mali vždy blízko k mládeži, vyplýva to napokon 1 ich zápasu o lepšiu budúcnosť. Aj v tých najťažších podmienkach vedeli komunisti dobre pracovať s mládežou, získavať ju do svojich radov, vzbudzovať 0 nej nadšenie i elán bojoval za sociálny pokrok. Ak si však dnes pozrieme súčasné vekové zloženie našich organizácii, musíme si sebakriticky priznať, že sme v nedávnej minulosti prácu s mládežou, túto našu stále aktuálnu úlohu a povinnosť, p posledných rokoch do istej miery zanedbali. Už pred výmenou členských legitimácií vekový priemer bol dosť vysoký a po výmene sa ešte zvýšil. Dokonca i v Bratislave, ktorá patrí medzi naše najmladšie mestá s priemerným vekom niečo vyše 32 rokov, má mestská organizácia strany členskú tákladňu s priemerným vekom viac ako 40 rokov' " Nechceme teraz rozoberať príčiny tohto javu. jedno by sme si však predsa len mali uvedomiť: vo chvíli, keď sme na mládež pozabudli, začali si ju všímať a získaval iní. Našli si čas, dali si námahu priblížiť sa k nej, vyšli v ústrety jej záľubám, lichotili jej, používali všemožné spôsoby, len aby si ju získali — proti nám. Spomenieme tu len jeden, na pohľad trochu kuriózny prípad: v istej dedine sa na pána farárá hnevali staré babky a čoraz menej ich chodilo na omše. Prečo? Babkám sa nepáčilo, že pod klenbou ich starého kostolíka sa namiesto velebných zvukov organa ozýval — bigbít. Pán farár nad babkami mávol rukou: čo tam po starýchI Nech len napĺňa kostol mládež. Niekedy si ťažkáme, že sme unavení, že úloh máme priveľa, jedna schôdza naháňa druhú, robota každého z nás — či už vo fabrike, úrade alebo vý skumnom ústave je stále ná ročnejšia ... To všetko je pravda. Len pri tom nezabudnime, že naša námaha, snaženie by (Pokračovanie na Z. stri Leninova sekretárka ešte žije. Čo nám prezradila? str. 3 Kontrolujeme celu atmosféru, ale . •. str. 10 Energia spod zeme str. 11 Poznáte noveUzovanú dopravná vyhlášku? str. 19 inmami. pu.'r < < <vwcajfssMw . v s* Foto L. L I S i C K Ý m So »luvoaafcýeb prísloví vyber* jOZKF DROZD ■ tu koniec školského roka, koniec napätia zo skúšok a vy- IO tužený začiatok prázdnin. V týchto chvíľach chcela by som, ako triedna učiteľka deviotei triedy povedať pár slov na adresu všetkých rodičov bývolých, ole aj hudúcich deviatakov. Tak ako každý rok, i tohto roku mnohí deviataci a ich rodičia cítili sklamanie, keď po prijímacích pohovoroch na výberové školy dostali odpoveď - pre nedostatok miesta . . To znamená, že škola si už vybrala svojich budúcich študentov. Napriek tomu každý rok znova a znova rodičia a žiaci niektoré školy prepínajú prihláškami. V Bratislave je to napriklod Ekonomická škola, ktorú uchádzačky doslova zaplavujú. Mnohí rodičia i dievčatá sa pozerajú na túto školu ako na splnenie ich sna „o úradníckej budúcnosti". Nikto im takúto predstavu nezazlieva, ale mali by si uve domif, že je už zastarala. Kedysi dávali rodičia svoje deti do škôl, aby mali ľahší život. Budeš paňou, alebo pánom, hovorievali svojim študujúcim synom a dcéram. Tento, voľakedy oprávnený názor, žiaľ, pretrváva semtam dodnes napriek tomu, že sa v našej spoločnosti veľa zmenilo. Napriek tomu, že je u nás rovnako vážený ten, kto statočne pracuje vo fabrike alebo na stavbe, ako ten, kto pracuje v kancelárskej miestnosti. Preto správne robia tí rodičia, ktorí bez ohľadu na tieto zasta ralé názory si zistujú schopnosti svojich detí. Veď mnohé deti ani samé nechcú ísť na výberové školy. Nie je preto lepšie dať takého chlapca alebo dievča do učebného pomeru, aby sa vyučili o raz sa z nich stali dobrí odborníci v závode, na stavbe či v poľnohospodárstve?! Keď neskôr budú mať chuť, napokon vždy môžu ísť študovať a dosiahnuť vyššiu kvalifikáciu. Poznala som žiaka, ktorý so nechcel - ako hovorieval - „katovoť“ v škole. Išiel sa na tri roky učiť za zámočníka. Jeho rodičia, obaja intelektuáli, boli rozumní a chlapca, keď nechcel, nenútili študovať. Stretlo som tohto svojho bývalého žiaka po vyučení a povedal mi. že sa prihlásif na strojársku priemyslovku. Ale veď, namietla som, ty si sa nechcel katovat, tak oko? O tom vroj už vôbec nie je reč, hovorí mi, viete, už som anúdrel a teraz mám chuť učiť sa. V piatej päťročnici budeme potrebovať viac odborníkov - poľnohospodárov. O získavaní mládeže do poľnohospodárstva so noliehavo hovorí i v materiáloch nedávneho zjazdu KSS. No no túto možnosť rodičia deviatakov, najmä z Bratislavy, takmer cel kom zabúdajú a poľnohospodárske školy atebo zaznávajú alebo ich nepovažujú za vhodné- pre svoje deti. A to je škoda! Treba si uvedomiť, že každý, kto chce statočné pracovať, môže si vybudovať pékhú budúcnosť, to je napokon jedna z prvoradých vymôže rrostí socialistického zriadenia. Nie je však možné niektoré odvetvie uprednostňovala preplňovať a na iné zabúdať alebo ho pod ceňovať. Ako by vyzeralo naše národné hospodárstvo, keby sme vychovávali povedzme len samých ekonómov či úradníkov a nemali by strie poľnohospodárov, stavbárov, remeselníkov? Každé od vetvie sa napokon stále Viac modernizuje a mechanizuje o po trebuje stále viac kvalifikovaných odborníkov. Vzdelanie medzi tými, ktori prejdú výberovými školami o školami učňovskými, sa postupne bude vyrovnávať: To-len „socializmus s ľudskou tvárou" začal zaznávať robotníkov a Uprednostňoval tzv. elitu. NUž aj toto majú mqť rodičia.na pamäti vo chvíli, keď ich dcéra alebo syn dostali prihlášku späť. Nie je správne pred deťmi preto nadávať, zlostiť sa na socializmus, ktorý im - napriek tomu, že sa nedostali na výberovú školu - predsa len dáva všetky možnosti získať si kvalifikáciu a prácu. Mnohí rodičia sa čudujú, že ich deti nedosiahli v škole dobré (Pokračovanie na 2. str.) RODIČOM bývatvch a budúcich DEVIATAKOV