Nedeľná Pravda, júl-september 1976 (IX/27-39)

1976-07-02 / No. 27

Opäť tu máme leto, ktoré pre mnohých znamená prázdniny, dovolenku, oddych. A využívajúc voľné dni, plné slnka a tepla, možno práve pri opaľo­vaní alebo oberaní vlastnoručne dopestovaných ja­hôd si naraz uvedomíme: ako rýchle uteká čas! Ved akoby to bolo iba včera, čo sme vstupovali do nového, tisícdeväfsto sedemdesiateho šiesteho roka a hľa, jeho prvá polovica je už za nami! Každý deň z prežitého polroka bol iný, odlišný od predchádzajúceho. Ano, len kolobeh prírody je ne­menný, stále sa opakujúci, a predsa sa nám ne­zunuje, lebo človek napĺňa každý deň — ohnivko v retiazke týždňov a mesiacov vždy novým a no­vým obsahom. Uvážme len, s čím všetkým novým, predtým nepoznaným, alebo málo známym, sa človek stretne za jeden — jediný deň! Počuje o no­vých udalostiach doma i vo svete, na pracovisku objaví nový prístroj alebo inú pomôcku, v obcho­de uvidí nové tovary, vzory, balenie, lekár mu predpíše nový liek, noviny ho zoznámia s novin­kami vedy a techniky, novými rekordami zo sve­ta práce i športu, s novými riešeniami najrozlič­nejších problémov ... To sú novoty, ktoré krok za krokom obohacujú alebo i menia náš svet, ktoré nemožno nevidieť, ani ich nemožno obísť či ne­­vziať na vedomie, lebo či si to uvedomujeme ale­bo nie, zasahujú svojím spôsobom do života každé­ho z nás. No nejde len o to, aby sme nové veci a uda­losti iba vnímali, ale najmä o to, abý sme sa aj sami aktívne podieľali na tvorbe všetkého toho nového, čo mení nás svet k lepšiemu. Veru, ťažko by sme dnes našli človeka, ktorý sa zásadne stavia proti novotám a len z dákeho trucu či zaostalosti, povedzme, prežíva večery pri sviečke len preto, lebo neuznáva — elektrinu. Ak sa nájde, lebo ľu­dia sú napokon všelijakí, je to — čudák. Možno teda povedať, dokonca aj bez toho aby sme ro­bili sociologické sondy či prieskumy, že všetci ľudia chcú žiť v lepších bytoch, kupovať si lepšie výrobky, obliekať sa modernejšie, stravovať sa zdravšie, žiť a pracovať v krajšom prostredí, lep­šími autami sa voziť po lepších cestách... Nuž a nech tieto želania obraciame z ktorejkoľvek stra­ny, vždy nám vyjde, že všetko to lepšie, krajšie, modernejšie, kvalitnejšie je úzko spojené s no­vým — s novými objavmi, novou technológiou, novým pracovným postupom, novou organizáciou práce, novými materiálmi atcľ. Ale i ked všetci chceme mať všetko lepšie, teda to, čo je spojené s prostým slovíčkom „nové“, Priekopnictvo, nie zápecnin IRENA GRMANOVÄ predsa len sú ľudia, ktorí sa vyhýbajú práve to­mu — novému. Novému v tom zmysle, aby pra­covali efektívnejšie, kvalitnejšie, tak ako to vytý­čili zjazdové rokovania našej komunistickej stra­ny ako hlavný smer pre cľalšie napredovanie, pre s další všestranný rozvoj celej spoločnosti. Prečo? Zrejme preto, lebo novátorstvo, to nie je chodiť po vyšliapaných chodníčkoch a vôbec sa neznáša s pohodlnosťou. Novátorstvo, hľadanie progresív­nych pracovných postupov si vyžaduje predovšet­kým nielen statočný postoj k práci, ale aj samo­statné rozmýšľanie a veľakrát aj odvahu postaviť sa proti tým, ktorí z pohodlnosti nie sú ochotní vybočiť zo starých koľají a ktorí sa boja, že roz­mýšľanie by ich hádam — bolelo. Ak máme stá, ba tisíce príkladov ako novátor­sky pristupujú k vlastnej práci jednotlivci a celé kolektívy vo výrobe, tak by sme našli vari ešte viac príkladov — a či skôr antipríkladov — v ur­čitých oblastiach nášho života, kde sa tvária, ako­by potreba odvádzať kvalitnejšiu prácu pre nich ani neplatila. Koľko je len napr. dielní, predajní potravín, priemyselných výrobkov, najrozličnejších prevádzkární poskytujúcich služby občanom, kde sa nedá hovoriť o dostatočnej kvalite ich práce. Nieže sa nezlepšuje, ale zostáva na rovnakej úrov­ni ako pred rokmi, alebo je dokonca horšia. Jeden malý príklad: pred rokmi otvorili na sídlisku sa­moobsluhu s potravinami. Stačila a stačil aj bežný prísun tovarov. Po čase na sídlisku pribudlo oby­vateľov, no v predajni objednávajú napr. aj teraz toľko mlieka a pečiva ako pred rokmi. Občania po­tom zbytočne musia chodiť nakupovať tieto tovary do inej, vzdialenejšej predajne, kde v každú den­nú hodinu dostanú nakúpiť všetko, čo potrebujú. Novátorstvo sme si zvykli spájať predovšetkým s materiálnou výrobou, ale ono má svoje miesto na každom pracovisku. Teda aj v úradoch, zdra­votníckych zariadeniach — všade. A ak všade, pre nás všetkých; rovnako platí potreba odvádzať kva­litnejšiu prácu, potom všade a rovnako všetci mu­síme hľadať nové prístupy k svojim povinnostiam, zbavovať sa starých šablon, navyknutých spôso­bov, ktoré sa už často prežili a nestačia dnešným požiadavkám a súčasne hľadať to, čo prácu zlepší, urobí ju efektívnejšou. Náš príhovor sme začali krátkou úvahou o čase. Naozaj, čas je ten istý, ale úlohy rastú a iste by sme ich nesplnili, keby sme prešľapovali na pra­coviskách na jednom mieste a zotrvávali na úrov­ni z predchádzajúcich rokov. Nová kvalita si žiada nový prístup. Komunisti, ktorí vždy stáli na čele spoločenského pokroku majú povinnosť i teraz byť v prvých radoch, teda dnes v radoch novátorov. Aj novátorstvo či už vo výrobe alebo na ktorom­koľvek pracovisku je vo svojej podstate bojom: bo­jom za vyššiu kvalitu a efektívnosť. IQ QOO inžinierov z Nitry II kráľovstve starých rukopisov Slovensko očami krajanov Snímka P. MELUŠ

Next