Nedeľná Pravda, apríl-jún 1978 (XI/14-26)

1978-04-07 / No. 14

ROČNÍK XI. 7. IV. 1978 14 B yť Šťastným znamená byt predovšetkým zdra­vým . Zdravie a šťastie sa navzájom podm ieňujú. Hĺbku a pravdivosť tejto rovnice však zvyčajne chápeme až vtedy, keď zdravie strácame. Bolo to tak, je to zväčša tak, no určite to tak nemusí byť. V našej socialistickej spoločnosti zdravie chápeme ako osobnú i ako celospoločenskú potrebu. V ňom vidíme základ pre tvorbu ďalších hodnôt a aj radosti zo života. Preto ako jeden zo svojich prvých zákonov prijala naša spoločnosť zákon o bezplatnej zdravotníc­kej starostlivosti, aby každý náš občan mal rovnakú možnosť zachovať si zdravie a život. Ponúka teda najhu­mánnejšiu službu človeku, a vyčleňuje pre ňu z roka na rok väčšie prostriedky. Zároveň však zákon ale hovorí, že aj každý občan je povinný starať sa o svoje zdravie a toto si upevňovať a posilňovať. Mnohí sme sa však dostali do myšlienkového stavu, proti ktorému namieril svoju iróniu už slávny Demokritos: veríme vo všemoc­­nosť lieku. Niet však takej tabletky, ktorá by vyliečila človeka zo stereotypu, zlozvykov, pohodlnosti a nedis­ciplinovanosti. Na ceste k zdraviu je veľa míľnikov. Za zdravie sa nepokladá len stav bez chorôb, ale čo najúplnejšíe harmonické rozvíjanie telesných a duševných scnop­­ností človeka. Prvým krokom preto je úsilie naučiť ľudí zdravo žiť, čo znamená dodržiavať zásady zdravého spôsobu života. Teda výchova k aktívnej tvorbe zdravia. Prax však potvrdzuje, že táto požiadavka sa presadzuje len veľmi pomaly, mnohým sa zdá príliš zložitá, ale najmä nepohodlná. Aj v osvete badať nie najsprávnejší jav: skôr propagujeme, aj intenzívnejšie zbierame pre­hľady o prejavoch, príznakoch chorôb, o účinnosti liekov, menej ale si uvedomujeme povinnosť silou vôle každý u seba tvoriť obranný val proti chorobám a správ­nym spôsobom im predchádzať. Dve misky tej istej váhy sú napríklad zdravie a výživa, alebo zdravie a pohyb, zdravie a alkohol či fajčenie, zdravie a dodržiavanie bezpečnostných predpisov pri práci atď. Prieskum zdravotného stavu obyvateľov ČSSR v roku 1971 ukázal, že polovica zo zomretých osôb trpela na srdcovo-ciev­­ne ochorenia. Ak sa bližšie pozrieme na podstatu tohto číselného signálu, ozrejmí sa nám, že ide o prvotné Hra o myšlienku, o nápad str. 3 Jarný zápas str. 5 Predobraz svetového spoločenstva str. 6-7 postihnutie ciev, či už artériosklerózou alebo vysokým krvným tlakom. Tieto poruchy sú základom pre rozvoj infarktovsrdca, ako aj mozgových príhod. Onen výrazný fakt, že každý druhý človek zomiera na srdcovo-cievne choroby, .mobilizuje na riešenie tejto súčasne najváž­nejšej otázky zdravia nielen vedcov a lekárov, ale žiada aktívny postoj i od nás ostatných. Účelnejšie je totiž chorobe predchádzať ako ju liečiť. Mimoriadny význam má preto boj proti početným rizikovým faktorom srdco­­vo-cievnych ochorení. Ide teda o racionálne opatrenia vo výžive, o likvidáciu fajčenia, o pohyb i o obmedzova­nie toku rušivých momentov do duševnej rovnováhy, ktoré vychádzajú raz z rodiny, raz zase z pracovného prostredia. V boji s touto chorobou je najúspešnejší aktívny prístup človeka ku všetkému rušivému, s čím sa stretáva a čo rieši. Keď ide o zdravie, každá zhovievavosť, tolerancia k prehreškom proti nemu je nebezpečná. Dnes sa už nemožno vyhovárať napríklad na nedostatok tovaru nižšej kalorickej hodnoty na našom trhu, čo v minulosti obmedzovalo možnosť diétne sa stravovať. Je medzi nami aj nemálo takých, čo sa už pomaly odučili chodiť pešo a neurobia denne ani tých povinných desaťtisíc krokov, ktoré predstavujú minimum nevyhnutného po­hybu. Málo pohybu, najmä športu a turistických vychá­dzok badáme aj v programoch rekreačných stredísk, kde si zvykajú na pasívny oddych a iba zriedka navodzu­jú atmosféru oddychu aktívneho. Mimoriadne význam­ná je duševná pohoda, vyrovnanosť, istota. Absentuje sila vôle zariadiť si život tak, aby človek nežil v ustavič­nom napätí, aby ho stále nenaháňali najrozličnejšie ter­míny, aby sa stále kamsi neponáhľal a tak nemal ustavič­ný pocit viny, že čosi zameškal, nesplnil, nevykonal. Veľ­kými nepriateľmi zdravia sú aj zlosť, hnev, panika, ktoré by medzi nami naozaj už nemali mať priestor. Nechce­me sa akosi učiť ani „zapnúť červenú“, keď badáme u seba príznaky napätiá, keď samotný náš organizmus signalizuje stop. Vieme veľmi dobre, že napríklad pri dlhšom garážovaní auta treba občas pootočiť kolesá, ale ľahko zabúdame, že aj rytmus našej práce treba me­niť tak, aby sa príliš neopotrebovávala iba určitá časť mozgu. Dobrá organizácia práce, súdružské vzťahy medzi ľuďmi sú pôdou, na ktorej stres a napätie neklíčia. Naše socialistické zdravotníctvo podľa smerníc XV. zjazdu KSČ neustále zintenzívňuje činnosť v oblasti prevencie a liečby. Začali sme uskutočňovať aj náklad­ný a náročný kardiovaskulárny a onkologický program, ktorých obsahom, popri rozvoji liečby, sú aj dôkladné masové preventívne zdravotné prehliadky. Robíme to v záujme ochrany zdravia, vzáujme udomácnenia praxe - chrániť zavčasu zdravie pred narušením. Bolo by iste nezodpovednosťou prijímať túto aktivitu štátu vlastnou pasivitou a nepričiniťsa aj vlastným dielom o jej úspech. Máme si preto tvoriť taký spôsob života, pri ktorom sa zvyšuje fyzická i psychická zdatnosť človeka, a práve to je základom obranyschopnosti a odolnosti ľudského organizmu proti chorobám. Snímka P. MELUŠ

Next