Nový Rod, 1948 (XXV/1-4)
1948-09-01 / No. 1
-----------------------------------------------1NV.Č727 6 Do nového ročníka. p.v. 727 Pavel Tomko. Brány škôl otvorily sa znova a vy, drahí brafia d sestry, začínate nanovo svoju púť za vzdelaním, y ste čo najlepšie vykúpili čas svojej mladosti a pravili sa dôkladne pre svoju budúcnosť a práktorá vás čaká v národe a v ľudskom kolekve. A s novým školským rokom začína svoj nový ročník aj náš Nový rod, časopis váš, venovaný duchovným, náboženským záujmom a potrebám našej evanjelickej mládeže. Už po dvadsiatypiaty raz vydáva sa na svoju cestu, aby bol duchovným radcom, priateľom a spoločníkom všetkých, ktorí chcú rásť na tom vnútornom človeku a byť v Bohu bohatí. Od svojho začiatku bol NR naším druhom mladosti, pri ňom rástli sme nábožensky, mravne, evokovaní jeho mottom Ježišovej výzvy: musíte sa znovuzrodit'. A takto chce byť i vám, ktorí cestou svojho rastu, vzdelávania a duchovného zbohacovania idete za nami. Keď píšem tieto riadky obzerám sa v duchu zpiatky do zašlých rokov. Ako len plynie ten čas neustále a v ňoni roky nášho života a ako v tých rokoch rastieme a meníme sa aj my! Jedni, mladší dospievajú, druhí, starší dozrievajú! Kedysi boli sme my tam, kde ste dnes vy. Rok čo rok prechádzali sme z triedy do triedy, z ročníka do ročníka; semester míňal sa za semestrom, až sa študentské roky a časy minuly a život vzal nás do svojho náručia! Študentské roky! Boly krásne! Malý aj ony svoje svízele, ťažkosti, problematiku a biedu, ale i svoju poéziu. Mladosť vedela si všetko vyladiť do súzvuku a nádejavosti . . . Každý rok prinášal v štúdiách mnoho nového, nové pohľady a rozhľady, nové známosti, nových učbárov, ktorí nás, ako dávno »paidagogovia« vovádzali do labyrintu poznania. Ako prahla žíznivá duša naša po nových známostiach, ako sme chceli všetko vedieť, ako sa chcela dostať až k tým najťažším a najodťažitejšim otázkam a problémom života a ako v mladistvom rozlete dorážala až k hraničníkom ľudského poznania, cez ktoré a za ktoré ľudský duch i sebeumnejší už nevládze, nestačí a nemôže! Krásne študentské roky! Ale nie každý si na ne tak spomína! M ohí v živote poznali, že tie roky zmrhali, že neštudovali, nepracovali seriózne. Učili sa len, aby bolo, spoliehali na šťastie, náhodu, na svoju výmluvnost’, pohotovosť . . . Teraz cítia, klamali sami seba, ich poznatky, vedomosti sú kusé a cítia, ako ich to podväzuje, hnetie, neraz až zabíja pocitom menejcennosti! A k tomuto družia sa neraz i výčitky svedomia. Mladosť pochabosť, má i svoje pokušenia, srazy, pády a poblúdenia. Mnohý stál s Herkulesom na rázcestí a dal sa na zlú cestu, mnohý podľahol svodnému hlasu sirén a klesol, padol. Neraz ani nie svojou vinou, chcel len všetko skúsiť a podľahol svodu priateľa, spolužiaka, zvedený bol knihou, obrazom, filmom, atď........Ani netušil, že sa dostal do sieti pavúka. — Teraz po nečase vidí, ako zradil svoju mladosť a ako sa mu to stalo prameňom výčitiek, obžalôb a mlčanlivých pykaní! Vidí, aká je bolestná žatva pomýlenej sejby! Mladý človek plný životného elánu, mladistvého zápalu, túžieb, neraz až dobrodružných, veľkej sebadôvery ambícií, rojčivých plánov, romantizmu je veľmi často blízko nebezpečenstva, aby loďka jeho stroskotala a stala sa smutným vrakom ... A preto potrebuje v tomto veku ako soli dobrého slova, múdrej rady, duchovnej, mravnej pomoci, vedenia, aby unikol nástrahám zla a vyšiel šťastne z bludišťa krížnych ciest na cestu jedine správnu a požehnanú . . . Žijeme v dobe osvety, v učení a vedení vidíme zdroj blaha, pokroku a šťastia. Známe je heslo: v práci a vědění je naše spasení. — Ako na čas — čas sú peniaze — hľadí sa prizmou zisku i na vzdelanie a aj vedenie hodnotí sa peniazom. V novodobom štúdiu napospol prevláda stránka didaktická — učenie, výchova stala sa podradnou . . .Cítili sme to veľmi dobre svojho času. Škola nás iba učila o výchovných otázkach a problémoch, o tom, čo sa týkalo charakteru, hovorili sme si iba na samovzdelávajúcich krúžkoch. V posledných desaťročiach tisne sa do popredia ešte viac technika a špecializácia. Možno povedať, naše storočie je storočím techniky a špecializácie. V každom obore ľudskej práce vyžaduje sa čo najstarostlivejšia príprava odborná a teoretická. Roľníkovi už nestačí vrásť tradične do gazdovskej práce a podobne i robotník je vede-