Obzor, 1883 (XXI/2-36)

1883-10-10 / No. 28

? AA pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Ď Tento časopis vychádza: N ; 10., 20. a 30. každého mesiaca. > SSS SSI SSS LLISL PSŮ o Reklamácie u svojej pošty. S AAA Číslo 28. V Turč. Sv. Martine, dňa 10. oktobra 1883. Ročník XXI. SETE GZ PP PPS PSP SPS PSP PPP PSS SSP SFF FFF GFF FFF FZZ = SLS Noviny $ celoročne 3 zl., polročne 1 zl. 50 kr. ; č Jednotlivé čísla 10 kr. TRR SP PS PFR A) 0 dorábání hroznového vína. Píše: JWe:E; (Pokračovanie.) Mnohým z vet. pp. čitateľov známo bude, že ja už pred 20. rokmi zaoberal som sa s docho­­vávaním stenového — zábradlového — viniča, toto je vlastne začiatok a základ môjho terajšieho viničiarstva v úplnom smysle slova. Rozpaprčený poznámkou nemiestnou toho vyššieho úradníka (viď č. 25.), nemajúc pokoja, hneď za horúca išiel som ta von obozrieť sa po dajakom otrhanom vinohradku; v Prešporku však nič pre mňa vhodného nenajdúc, odobral som sa do susednej obce Račišdorfu , tu som prezrel všetky pod exekúciu vzaté a ku predaju vystavené vinice. I vyznačil som si hneď dve povedľa seba ležiace, trebárs strašný bol pohľad na ne, totižto: kus vinice bez pňa a bez kola, kus zahrady bez stromu, len lecikde jedna otrhaná čerešňa a kaštan, kus hory bez dreva, výjmuc pár kríčkov dubových, kus holej plochy štrkom zanosenej, na ktorej stebla trávičky nerástlo ; povedľa oboch hrozitánska hrobla od stá a stá rokov naznášaného skála; konečne ak nie, aspoň sa tu odtiaľ trochu po svete roz- na prostriedku ohromné skalisko vykukajúce zo zeme, jakoby sa mi bolo predbežne hrozilo: „maj pokoj, netýkaj sa ma, bo mňa neuvládzeš!“ Ja takto v myšlienkach zahrúžený, „kúpiš nekúpiš ;“ WP 7 2. 8, . + | hľadíš, výndem na skalu a tu sa mi razom otvorí neobyčajne krásny krajobraz — panoráma. Nado mnou tmavozeleným vencom ovenčené, jakoby o závod jeden nad druhého vypínajúce sa vrcholce, hory to dubové mesta Prešporku a kn. Pálffyho; podo mnou utešená rovina, menšími i väčšími hájami okrášlená, z pomedzi ktorých krásne sa vynímajú mestá a osady s jejich kostolmi, väžiami (48 jich môžme svobodným okom načítať) a panskými staviskami: Dunaj a Váh čo strieborné reťaze opasujú ju. Ponad vidiek tento z ľava vrchy nitrianske (Sobor) a ghymešské, prosto almášské, v pravo šoproňské vršky vypínajú sa, konečne oko zastaví sa až na štýrskych hoľách, večitým sňa­­hom pokrytých. Pohľad tento taký dojem na mňa urobil, že nie som vstave opísať ho. A práve dojem tento podal mi vnuknutie: tuto sa osadíš. Obzerajúc sa bližšie okolo seba, vidím prajnú polohu žobráčka, ktorého budúcne pod svoju ochranu vziať zamýšľam : vidím, že je k východo-juho pra­­videlne naklonený, nasledovne že slnečné lúče od východu až do západu ku nemu svobodný prístup majú a že velikánska hrobľa skáľa, ktorá sa ťahá takmer v rovnej čiare od západo-severu k juho­­východu povedľa neho, prirodzený val tvori oproti prúdu severných studených vetrov. Konečne skale som povedal: „počkaj, sestričko, pôjdeme v zápas, kto je mocnejší!“ Pri takýchto teda i prajných okolnostiach: dictum, factum: a v tom povedomí, že sa 0 takéto zdrapy viníc žiaden domáhať ne- 28

Next