Pravda, február 1968 (XLIX/31-59)
1968-02-14 / No. 44
Streda 14. februára 1968 PROLETÁRT VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA 40 halierov Ročník XLIX. • Číslo 44 A* Výsledky amerického bombardovania VDR Tuhe boje v Hue Mesto posiate mŕtvolami • Nebezpečenstvo cholery • Nálety na 40 škôl, 31 nemocníc, 9 kostolov a 18 pagod šok podnikli sily Národného frontu oslobodenia južného Vietnamu viac výpadov, avšak nijaké väčšie bojové stretnutie hlásené nebolo. Vlastenci bombardovali v túto noc letisko Trandoc v blízkosti Can-tho, ostreľovali americkú základňu Bien-hoa, napadli príslušníkov amerických jednotiek neďaleko Tam-ky. Nič nie je známe o pohyboch vlastencov v severozápadnej oblasti Khesanh, ktorého okolie bombardovali v pondelok i v utorok americké obrovské bombardovacie lietadlá typu B-52. Tuhé boje pokračujú v Hue, kde ■ NÁVŠTEVA U dr. LŰCANA. Nórsky minister školstva a cirkevných záležitostí Kjeil Bondevik priletel včera popoludní z Prahy do Bratislavy. Hosťa sprevádza prvý tajomník nórskeho veľvyslanectva v Prahe Leit Mevik. Dnes hosťa prijme povereník SNR pre školstvo dr. Matej Lúčan. Nórsky minister navštívi potom Slovenskú vysokú školu technickú a popoludní sa vráti do Prahy. ■ VIETNAMU BOJUJÚCEMU. Včera poslal Ústredný výbor Národného ťrontu telegram, v ktorom hovorí o našej radosti z úspechu národných a mierových síl a ich jednoty, čo sa v južnom Vietname prejavili pri generálnej ofenzíve Frontu národného oslobodenia. V telegrame zároveň odsudzuje teroristické akcie amerických agresorov proti vietnamskému civilnému obyvateľstvu a vyjadruje morálnu podporu nášho ľudu bojujúcemu Vietnamu. Podobné vyhlásenia prijala včera aj Ústredná rada odborov a Medzinárodná organizácia novinárov. ■ VYNIKAJÚCI ČLOVEK. Ústredný výbor Sväzu československosovietskeho priateľstva dostal včera k 90. výročiu nedožitých narodenín Zdeňka Nejedlého telegram od Prezídia Sväzu sovietskych spoločností pre priateľstvo a kultúrne styky so zahraničím a ústredného vedenia Spoločnosti sovietsko-československého priateľstva. „Sovietska verejnosť — hovorí sa o. i. v telegrame — spomína na Nejedlého ako na vynikajúceho človeka. Jeho neúnavná činnosť vo funkcii predsedu Spoločnosti pre hospodárske a kultúrne zblíženie s novým Ruskom a prvého predsedu jednotného Sväzu Československo-sovietskeho priateľstva získali Zdenkovi Nejedlému veľkú lásku a úctu sovietskych ľudí.“ ■ JUBILEUM NEUROLOGA. Dnes sa dožíva 80 rokov jeden z hlavných predstaviteľov čs. neurológie — prof. MUDr. Miroslav Šerel, DrSc.,, prednosta neurologickej kliniky fakultnej nemocnice a vedúci Katedry neurológie Lekárskej fakulty univerzity v Hradci Králové, ktorý za 36 rokov pôsobenia vytvoril vlastnú neurologickú školu a veľa úsilia venoval pedagogickým, organizačným i vedeckým úlohám. na ■ PREHĽAD PREDPISOV. Vládkomisia pre legislatívu za predsedníctva ministra spravodlivosti dr. Aloise Neumana prerokovala na svojej včerajšej schôdzi návrh zásad zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím Po obsiahlej diskusii odporúčala ministrovi spravodlivosti predložiť zásady na prerokovanie vo vláde. Konštatovala ďalej, že v najb'ižš'ch dňoch vyjde „Prehľad platných právnych predpisov“. POKLADY BALTICKÉHO MORA Varšava (ČTK) — Okrem jantáru a ropy majú byť na dne Baltického mora ešte iné poklady. Podľa informácií, ktoré má morské múzeum v Gdaňsku, možno predpokladať, že neďaleko od brehov polostrova Helu a Gdanska sú na dne mora vraky lodí zo šiesteho s’oročia. Prieskum morského dna v týchto miestach sa začne ešte v tomto roku. ZÁKRUTA SMRTI Vyšnú H r u š o v frjč) — Pri ostrej zákrutě vo Vyšnom Hrušové, okres Humenné, stojí kostolík, ktorý v roku 1783, ako sa píše v cirkevnej kronike obce, dal postaviť istý žobrák-slepec zo svojich celotivntnúch úspor. Napriek tomu, že je v ňom pamiatkami chránená veľmi cenná kamenná krstiteľnica, a oltárne priečelie má situované na juh. čo je oproti inúm kostolom, spravidla orientovanúm na východ, istou kuriozitou, kostolík zhúraiú. Príčinou asanácie sú pričasté vážne dopravné havárie na onej ostrej zákrute ktorých tu v posledných rokoch zaregistrovali takmer 80. Po dohode so štátnymi hraänmi, o nie^n ďalei zadali teraz stavať nový kostol, do ktorého, ondia slov predsedu MNV Jozefa Clurillu. prenesú n' cenný krstiteľnicu. Asi o tri roku keď farníci nOínuú/ dokončiť novú ohrám ootjtná sorává nebezpečnú úsek zlikviduje a cestu vyrovná. rtlllüiu-ama uuiiu vm v um u ua ovitím útok proti vlastencom, ktorí sa opevnili v juhovýchQdnej častí historickej pevnosti. Podľa odhadu predstaviteľa saigonských vládnych vojsk je tu obkľúčených niekoľko sto príslušníkov síl Národného frontu oslobodenia južného Vietnamu. Ako vysvitá z vyhlásenia predstaviteľa, zostrelili vlastenci v pondelok jedno juhovietnamské lietadlo, ktoré sa zúčastnilo na náletoch proti vlastencom v Hue. Navzdory silnému náporu americkej a juhovietnamskej námornej pechoty sa ešte v utorok popoludní držali juhovietnamskí vlastenci pozdlž južného múru historickej citadely v Hue. Asi tisíc amerických vládnych vojakov sa pokúša vytlačiť vlastencov postupom od severného brehu rieky, ktorá preteká mestom. Znepokojujúce zprávy prichádzajú zo štvrtí v Hue, obsadených vládnym vojskom' a Američanmi. Mesto je bez elektrického prúdu, je prerušená dodávka vody, kanalizácia je vyradená z prevádzky. Ulice mesta sú stále posiate mŕtvolami obetí pokračujúcich bojov. Z utečeneckých táborov, ktoré sú pod správou saigonské) generality, už hlásili dva smrteľné prípady cholery. Podľa údajov zdravotníkov majú sa do Hue urýchlene dopraviť očkovacie látky, ktoré by zabránili rozšíreniu cholery, moru a týfusu. Americké lietadlá prenikali 12. februára do vzdušného priestoru VDR opäť len podľa radarových zameriavačov, lebo zlé počasie nad celou oblasťou severného Vietnamu znemožňuje i naďalej normálne lety. Ameriňuje i naďalej normálne lety. Ameri- amerických síl na leto 1968. čania zhodili bomby na letisko Vinh a na niekoľko dalších miest v demokratickom Vietname. Po takmer dvojtýždennej prestávke vyšli včera v Saigoné znovu noviny. Súčasne s tým však saigonská generalita potvrdila, že v meste je prísna cenzúra tlače. Noviny, ktoré sa zjavili, sú plné prázdnych, bielych miest namiesto článkov, s ktorými saigonskí cenzori nesúhlasili. Hanoj — Na Hanoj a jeho predmestie zhodilo americké letectvo v poslednom štvrťroku 1967 pri 50 náletoch 4000 bômb rôznych typov, ktoré usmrtili alebo zranili vyše 400 osôb a zničili viac ako 500 domov. Vyplýva to zo zprávy výboru VDR pre vyšetrovanie vojnových zločinov amerických imperialistov vo Vietname, ktorú práve uverejnili. Pri náletoch na Haiphong, na ktorý dopadli tisícky bômb, boli zasiahnuté i tri nemocnice a sanatórium. Za uvedené tri mesiace napadlo americké letectvo spolu 31 zdravotníckych zariadení, v ktorých usmrtilo alebo zranilo 224 osôb, ďalej 40 škôl (za celý rok 241), v ktoa rých zabilo alebo zranilo 634 učiteľov žiakov a 9 kostolov a 18 pagod. Proti šiestim mestám, 94 väčším a 2976 .menším obciam použilo americké letectvo v širokom rozsahu zbrane s mimoriadne ničivým účinkom, ako sú gulkové bomby, časované bomby, rakety typu Shrike a pod. Washington — Na naliehavú žiadosť veliteľa amerických ozbrojených síl v južnom Vietname generála Westmorelanda o urýchlené vyslanie posíl povolal Pentagon na okamžitý nástup služby vo Vietname 10 000 mužov námornej pechoty a pozemnej armády. Opatrenie má charakter „núdzovej poistky“ proti prekvapeniu a až po úplnom zhodnotení situácie sa rozhodne, či sa zvýši „strop“ 525 000 mužov, predpokladaný ako maximum amerických síl na leto 1968. PRED PÄŤDESIATKOU SLOVENSKEJ REPUBLIKY RÁD Amfiteáter pri hradbách Prešov (ČTK) — Na počesť 50. výročia Slovenskej republiky rád, vyhlásenej v Prešove 16. júna 1919, prijal mestský národný výbor socialistický záväzok na zveľadenie a skrášlenie mesta — budúcoročného dejiska celoštátnych osláv. Pozornosť sa sústredí najmä na historické jadro mesta. Zrenovujú časť mestskej radnice s historickým balkónom, odkiaľ vyhlásili Slovenskú republiku rád. Tento pamätný objekt revolučného robotníckeho hnutia Je našou národnou kultúrnou pamiatkou. Plánujú zreštaurovať prvé poschodie budovy a interiér zasadacej siene zariadiť štýlovým nábytkom. V súvislosti s úpravou najväčšieho prešovského námestia sa plánuje aj obnova starých hradieb mesta. Uvažujú tam vybudovať malý amfiteáter s kapacitou asi 300 miest pre koncerty a kuttúrné programy. Všetky úpravy si vyžadujú náklad vyše 15 miliónov korún, no mesto dostalo na ne len 5 miliónov. Ostatok musí nahradiť dobrovoľná práca. ÚSTREDNÝ BANSKÝ ÚRAD VARUJE Lomy bez anjela Praha (ČTK) — „Musíme zabrániť rabovaniu nerastných ložísk, ktoré sa robí pri živelnom, nekontrolovanom otváraní nových miest ťažby tzv. nevyhradených nerastov: kameňa, tehliarskej hliny, pieskov, štrkopieskov a iných,“ povedal zpravodajcovi ČTK vedúci V. odboru Ústredného banského úradu dr. Ing. Jaroslav Pražák. V záujme ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu i v záujme zvýšenia bezpečnosti práce a prevádzky navrhol rozšíriť pôsobnosť Štátnej banskej správy tak,, aby zahŕňala všetky ložiská, okrem tých, ktoré sa dobývajú len pre vlastnú potrebu majiteľa pozemku. Orgány Generálnej prokuratúry pri náhodnom prieskume len v okrese Kroměříž zistili, že práca v kameňolomoch a pieskoviskách šiestich preverovaných JRD nie Je ani odborne vedená, ani bezpečná. Navrhli preto sprísniť aj podmienky na povoľovanie ťažby. Doteraz vykonáva Štátna banská správa hlavný dozor iba nad tými ložiskami nevyhradených nerastov, ktoré sa podľa znenia banského zákona hodia na priemyselné dobývanie. Keby sa akceptoval jej návrh, rozšírila by svoju pôsobnosť „anjela strážcu“ aj približne na 1400 lokalít, podliehajúcich národným výborom a družstvám. Technologické zariadenie v hale papierenských strojov nového závodu )uhn slovenských celulózok v Štúrove je spolovice dielom závodu Paneel v Litovli. Pri našej návšteve sme zastihli vedúceho montéra tohto podniku — Jozefa Tótha pri individuálnych skúškach na výrobnej linke. Foto F. Kuba DVA DNI SKÚŠOK PAPIERENSKÉHO STROJA Apríl nebude „aprílom“ Štúrovo (zk) — Ako sme včera oznámili, v Juhoslovenských celulózkach a papierňach v Štúrove začali v pondelok skúšať obrovské papierenské 120 m dlhé stroje. V prvý deň začali individuálne skúšky na najväčšom kolose pre výrobu strešnej lepenky v Európe, poľského stroja, výrobku firmy Fampa, vyskúšali sieťovú časť i všetky vodné armatúry zariadenia. Nepatrné chybičky, ktoré sa vyskytli v pracovnom procese, hneď aj odstránili. Včera mali, skúšať rozvlákňovaciu linku papierenského stroja, predpoludním však vznikla nečakaná závada na elektrickom rozvode, a tak namiesto montérov nastúpili traja elektrikári. V ďalších dňoch tohto týždňa vyskúšajú ešte elektromotory, ktoré budú pracovať na striedavý prúd. Príprava poľského stroja pokračuje dobre a dva dni skúšok dávajú nádej, že stroje spustia podľa plánu — v apríli tohto roku. Zasadne NZ Praha (CTK) — Podlá článku 50 ods, 1 Ústavy Československej socialistickej republi ky zvolal prezident republiky listom zo dňa 9. februára 196B zasadanie Národného zhromaždenia. Na základe tohto rozhodnutia zvolalo Predsedníctvo NZ plenárnu schôdzu Národného zhromaždenia na 27. a 28. februára t. r. PRIATEĽSKÁ N.AVŠTEVA SA SKONČILA Bukurešt (ČTK) — Včera ukončil tajomník ÚV KSČ Vladimír Koucký priateľskú návštevu v Rumunsku, kam prišiel 10. februára na pozvanie ŰV RKS. Predpoludním prijal Vladimíra Kouckého generálny tajomník ÚV Rumunskej komunistickej strany Nicolae Ceaušescu spolu s tajomníkmi ÚV RKS Paulám Niculescu- Mizilu.m a Mihaiom Daleom. Na priiatí sa zúčastnil čs. veľvyslanec v Rumunsku dr. Čestmír Císař a zástupca vedúceho medzinárodného oddelenia ÚV KSČ J. Šedivý. Počas svojho pobytu v Rumunsku mal V. Koucký rozhovory s tajomníkmi ÚV RKS P. Niculescu-Mizilom a Mihaiom Daleom. Rozhovory sa konali v srdečnom súdružskom ovzduší. Účastníci si vymenili názory o rozvoji priateľských stykov medzi oboma stranami a štátmi, ako aj o niektorých otážkach medzinárodného komunistického a robotníckeho hnutia. Tajomník ÚV KSČ Vladimír Koucký a súdruhovia, ktorí ho sprevádzali, odleteli včera popoludní z Bukurešti do Prahy. TEODORAKIS CHCE OPUSTIŤ GRÉCKO Atény (ČTK) — Známy grécky skladateľ Mikis Teodorakis, ktorého až po mnohých mesiacoch prepustili na základe amnestie z väzenia, požiadal grécke úrady, aby mohol opustiť krajinu. Teodorakis povedal zpravodajcovi francúzskej agentúry AFP, že zatiaľ nedostal odpoveď. Teodorakis má pozvanie do mnohých krajin, predovšetkým do Holandska, Talianska a západného Nemecka, aby tam usporiadal koncerty. LENINOV RAD PIOTROVI MAŠEROVOVI Moskva (ČTK) — Piotra Mašerova, kandidáta Politického byra ÚV KSSS, prvého tajomníka ÚV Komunistickej strany Bieloruska, vyznamenali k 50. narodeninám Leninovým radom „Za veľké zásluhy o komunistickú stranu a sovietsky štát“. Píotr Mašerov absolvoval pedagogický inštitút, za vojny velil partizánskemu oddielu a neskoršie bol komisárom partizánskej brigády. Vo funkciách tajomníka a prvého tajomníka ÚV KS Bieloruska je od roku 1959. Je poslancom a členom Prezídia Najvyššieho- CiírleZu SSSR. PREPIERANIE KÚPEĽOV Praha (ČTK) — V Prahe včera výbor NZ pre zdravotníctvo hodnotil novú organizáciu riadenia Čs. kúpeľov a žriediel. Od 1. januára 1967 totiž začala svoju činnosť hospodárska jednotka Čs. štátne kúpele a žriedla, podriadená ministerstvu, a rovnaká organizácia spadajúca na Slovensku pod kompetenciu Povereníctva SNR pre zdravotníctvo. Ako sa včera konštatovalo, ani experi ment s uplatňovaním zásad novej sústavy riadenia nezabezpečil rýchle vyriešenie nedostatkov hlavne v materiálno-technickej základni. Základné fondy v Čs. kúpeľoch stále charakterizuje vysoký stupeň opotrebenia, a aj keď rozhodujúcu časť investícií treba kryť dotáciami zo štátneho rozpočtu, bolo by podľa zásad nového riadenia potrebné utvoriť kúpeľom väčšie možnosti pre tvorbu vlastných zdrojov. Pripomienky sa týkajú najmä úrokovej sadzby z prevádzkových úverov a nevyriešenou ntázkou je i funkcia stabilizačného odvodu — vzhľadom na doterajšie preťaženie kúpeľného personálu. aj Zdravotnícky výbor prerokoval zprávu o výsledku previerky starostlivosti o invalidov a o osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navrhol zaviesť väčšiu a účinnejšiu hmotnú zainteresovanosť hospodárskych organizácií na utváraní lepších predpokladov pre pracovné uplatnenie týchto občanov. Všetky polstkové skrinky, používané v automobiloch našej výroby, sa vyrábajú v Šuranoch, v závode Autobrzdy. Pre škodovky, tatrovky, V3S-ky, Katarina Bálintová pracuje pri Ich montáži. Foto P. Kuba Detskí neurotici upozorňujú na vážne problémy Do školy podia testu Roky nie sú j'ediným kritériom ^ Čo s rekonvalescentmi? Praha (Od našej redaktorky) — Včerajšia tlačová beseda na Ministerstve školstva sa týkala závažných problémov, ktoré prakticky zaujímajú celú verejnosť — problémov starostlivosti o zdravie školákov a o duševnú hygienu školopovinnej mládeže. Na otázky novinárov odpovedal hlavný lekár i najpovolanejší odborníci z Ministerstva školstva i z vysokých škôl. V štádiu výskumu a postupnej realizácie je určovanie zrelosti detí pre školskú dochádzku, pretože lekárske aj pedagogické skúsenosti upozorňujú, že nie všetky deti sú rovnako schopné adaptovať sa do nového prostredia. Vo Veľkej Británii majú napríklad veľmi múdry predpis, podľa ktorého deti majú prísť do prvého ročníka medzi 5. a 7. rokom. U nás sa o skoršom vstupe neuvažuje, je však hotový test, ktorý ukáže schopnosť a vyspelosť dieťaťa. Rozhodnutie potom budú mať v rukách pediatri. Pokus v Brandýse napríklad ukázal, že 15 detí, ktoré v šiestom roku boli ešte nezrelé pre vyučovací proces a nastúpili teda neskôr, pod vedením skúsených pedagógov v treťom ročníku dohnalo ostatných vrstovníkov. V tomto veku totiž polročný vekový rozdiel hrá väčšiu úlohu ako v dospelosti. Ministerstvo školstva zatiaľ nenariadilo povinnosť podrobiť každé dieťa testu, v záujme každého rodiča, ktorému záleží na správnom vývoji syna či dcéry, by však mala byť porada s detským lekárom pred zápisom do školy. Ako sa venovať žiakom v rekonvalescencii, ako doháňať zameškané učivo, to je ďalši okruh skúmania odborníkov. Je známe, že kým dospelý po dlhšej nemoci iba pokračuje v práci, školákovou povinnosťou je dobrat všetko zameškané učivo. Na niekoľkých pražských školách sledujú, za akých okolností a podmienok možno tieto deti postupne zaraďovať do normálnej školskej práce, pretože z prílišnej preťaženosti detí vznikajú neuropsychické poruchy, bohužiaľ, veľmi časté. Súhrn poznatkov z praxe bude pre učiteľov základom návodu, ako pokračovať v takýchto prípadoch. 1 -Veľa treba zmeniť priamo v učebnom pomere. Napríklad dôsledne dodržiavať prestávky, ktoré nesmú byt podľa nariadenia Ministerstva školstva kratšie ako desať minút, zredukovať obsah „ťažkých aktoviek“ a podobne. Veľmi vážnym ostáva rozvrh hodín najmä v súvislosti so zavedením skráteného vyučovacieho cyklu. -iš KAPITÁN LODE BUCHER VYSVETĽUJE PODROBNOSTI Tajné informácie z Puebla Londýn (ČTK) — Všetky najtajnejšie informácie z americkej špionážnej lode Pueblo získali úrady Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, keď loď zajali. Vyhlásil to kapitán lode Lloyd Bucher v rozhlasovom vysielaní z KĽDR, ktoré monitorovali v japonskú. Zprávu o tom priniesol včera britský denník Daily Telegraph. Na palube lode Pueblo boli prísne tajné informácie, ktoré loď zhromaždila počas svojej plavby a ktoré mali odovzdať po Jej skončení, americkým špionážnym organizáciám. Kapitán Puebla hovoril a] o tom, že informácie, ktoré loď zhromažďovala, mali bezprostredný vplyv na činnosť amerického vojenského námorníctva, najmä keď dokázali, že Jednotky kórejského námorníctva sú silnejšie alebo vyzbrojené inými zbraňami, ako sa predpokladalo. Bucher v rozhlasovom vysielaní vyhlásil, že sľúbil úradom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, že sa bude snažiť zabrániť ďalším podobným incidentom, ako bol prípad Puebla. Znovu povedal, že loď zajali v teritoriálnych vodách KĽDR. K svojmu prvému verejnému doznaniu kapitán dodal, že nebolo úplné; zabudol kórejským úradom oznámiť podrobnosti, lebo ho podával krátko po zajatí Puebla. Bucher sa obrátil aj na svoju rodinu a vyhlásil, že je v. bezpečí a zdravý. Očakáva však, že ho za porušenie teritoriálnych vôd, ktorého sa Pueblo dopustilo, potrescú. INCIDENTY V KÖREI Pchjongjang (ČTK) — Pchjongjanský rozhlas podľa zpráv tlačových agentúr oznámil, že , v oblasti Kesongu bolo včera zabitých desať amerických vojakov, ktorí prenikli cez demarkačnú liniu a zaútočili na pozíciu jednotiek kórejskej ľudovej armády. Americký vojenský predstaviteľ v Soule oznámil, že v noci na utorok sa na dvoch miestach v západnom sektore demilitarizovaného pásma rozpútali prestrelky. Nijaké straty nehlásili. Šéfdirigent Slovenskej filharmónie cestuje do Austrálie Export slovenskej hudby Dozvedeli sme sa, že zaslúžilý umelec Ladislav Slovák, šéfdirigent Slovenskej filharmónie, odchádza do Austrálie. Majstre, kedy a na koľko odchádzate? Odchádzam z- Prahy v piatok 16. t. m. na štvrť roka do Melbourne a dalších miest. To nie je vaša prvá cesta... Nie, tretia. Prvý raz som bol v Austrálii v roku 1959 s Českou filharmóniou a druhý raz v 1965 po celú sezónu v južnej Austrálii — v Adelaide. Takže už nejdete do neznámeho prostredia? Mám veľa známych a teším sa aj na nich, aj na prácu s orchestrom ABC v Melbourne i s rozhlasovými orchestrami v Perth a Brisbane. V akej funkcii budete pracovať? Ako šéfdirigent orchestra ABC. Za svojho pobytu budem dirigovať 26 koncertov, z toho dva na festivale umenia v Adelaide. Budete dirigovať len diela svetových autorov, alebo vyveziete aj slovenskú, resp. československú hudobnú tvorbu? Naštudujem a budem dirigovať diela slovenských hudobných skladateľov Eugena Suchoňa, Jána Cikkera, Alexandra Moyzesa a Dezidera Kardosa. Ako došlo k tomuto poslednému angažmán? Orchester ABC v Melbourne nemá stáleho šéfa, a keďže moja práca za posledného pobytu bola úspešná, pozvali ma aj teraz. Chystáte už batožinu? Áno, s letným oblečením. V Austrálii vpadnem priamo do leta. Trošku sa toho aj obávam, lebo nebudem mať čas na aklimatizáciu. Hneď na druhý deň po prílete mám prvý koncert. Takže to bude trošku nápor na zdravie. Kedy sa vrátite? Do Prahy priletím 16. mája, lebo už 20. mája dirigujem na Pražskej jari Grécke pašie a 29. mája zase vystupujem na Bratislavskej jarí. Ďakujeme za rozhovor a prajeme zaslúžilému umelcovi príjemnú cestu, ako aj celý pobyt. —ap— SIEDMA VEĽMOC DEVÍZOVÁ Praha (ČTK) — Do Československa sa síce tohto roku dováža 14 691 titulov zahraničných novín a -časopisov, no odberatelia prejavujú nespokojnosť s častým meškaním najmä francúzskej a britskej tlače. Veľkí odberatelia (medzinárodná redakcia ČTK, Čs. rozhlas, denníky a týždenníky) sa navyše sťažujú, že niektoré riadne objednané časopisy tohto roku vôbec nedostávajú. Po konfrontácii PNS s pracovníkmi Artie dospela redaktorka ČTK k vysvetleniu, že množstvo devízových prostriedkov na dovoz časopisov zo zahraničia sa už niekoľko rokov podstatne nemení, hoci požiadavky rezortov, ceny niektorých časopisov i poštovné sa stále zvyšujú. Začal sa už preto pripravovať nový návrh spôsobu dovozu cudzej tlače, obsahujúci i požiadavku, aby si výz robné rezorty prispievali na tlač vlastných devízových podielov. Šéfdirigent a umelecký vedúci Slovenskej filharmónie v Bratislave Ladislav Slovák. Foto M. Borodáčová VČERA PRIŠLO DO OPRAVNE OZDOBENÉ A O T O Fol miliónta tona z Kozálie Ktohovie, ktorý z bohov sa toho dňa rozhneval, že prikázal láve vyliať sa akurát na toto územie. A možno ani nie láva, ale žeravá magma vytryskla až k zemskej kôre a zvrásnila rovinu do podoby Štiavnického pohoria ... Tak či onak — vďaka za dar prírody, ktorá svojim živlom dovollia uložiť v týchto miestach rudné itipy, porozkladať žily, v ktorých stuhla krv magmy a premenila sa na minerály zlata, striebra, medi, zinku a olova. Inak by dnes nebolo banskoštiavnicko-hodrušského revíru, čo v podzemí ukrýva blýskavý poklad. Umŕtvený organizmus, rozprestierajúci sa medzi dnešným Žakýlom a Banskou Belou zo severovýchodu a Dolnými Hámrami a kopanicami z juhozápadu, je popretkávaný viac ako 120 žilami: GrUnerovou, Janovou, Bieberovou, Terezinou, Amálínou, medenou, východnou, Finsterortovou, Schöpferovou a ďalšími. Od 750. roku n. L bohatší i menej zámožnejší páni vyciciavali z týchto žíl zlato a striebro. Len oni sami by najlepšie vedeli povedať, ktorá z nich bola najbohatšia. No nikdy sa nedozvedeli, že v hodrušskom revíri jestvuje aj žila oplývajúca chalkopyritom. — V Rozálii kutali už v sedemnástom storočí, — poodhaľuje históriu geológ hodrušského závodu Rudných baní Ing. František Mrákava. — Hľadali meď. Bergfest robil prieskum súkromne. Aj on od Rozálky nakoniec odskočil. Nemal dost prostriedkov. — Až keď sme sa rozkmotrill s Juhosláviou a hrozilo nám, že nebudeme mat meď, pustili sa do prieskumu Rozálie československí geológovia — prispel k Informáciám riaditeľ závodu Ing. František Alberty. V roku 1951 začali v Rozálii po prvý raz dobývat. Odvtedy deň čo deň, už 17 rokov vychádzajú zo šachty plné vozíky chalkopyritu, ktorý vo svojich súmerných štvorcoch ukrýva kryštáliky medi, zinku, olova, ale v stopách aj zlato a striebro. V hodrušskej úpravovni vzniká koncentrát, ktorý obsahuje až 21 % medi, 6,5 % olova a 6 % zinku v čistom kove. Za 17 rokov sa hodrušskí. baníci dokutali až na ôsmy a prieskumné na štrnásty obzor, kamsi na úroveň starej vozníckej dedičnej štôlne, ktorú razilo voľakedy pred sto rokmi pät generácii. Hodrušania sa dostali do 450-metrovej hlbiny za necelú jednu generáciu. Pravda, ich pradedovia kutali v rudných stĺpoch primitívnymi vŕtačkami. Odstrelenú rudu rámovali gracami do korýtok a ručne nasýpali do vozíkov ... Včerajšia dopoludňajšia smená bola na šiestom obzore osobitne významná: chlapi na 31. ťažobnom úseku naložili pol milióntu tonu rudy. V závode bola z toho menšia slávnosť, jubilejnú tonu odviezli na ozdobenom nákladnom aute do úpravne, kde ju hneď spracovali. Pol miliónta tona je už svedkom novšej histórie. Rozpovedal nám o nej banský inžinier Mrákava. — Tie predchádzajúce tony, tak asi do štyristo tisícej, sme fažili za havarijných podmienok. Keď ľudia vyšli zo šichty, museli sa preobliekať v drevenom baraku a umývat v studenej vode v žľaboch. Teraz im slúži nová sociálna budova, zrekonštruovali sme úpravňu i správnu budovu. Najnovšie staviame novú strojovňu pre tažný stroj na ôsmom obzore. V Hodruši si, až teraz uvedomujú, čo znamená dať ľuďom ľudskejšie podmienky na pracovisku. Dovtedy sa o hodrušskom závode hovorilo ako o najhoršom v republike. Dnes patri k najrentabilnejším v tažbe i v produkcii medeného koncentrátu. Už v roku 1966 dosiahli o 3312 Kčs nižšie náklady na tonu koncentrátu oproti stanoveným limitom. Teraz majú pred sebou nové plány. V oveľa kratšom čase by chceli vyťažiť druhú polovicu milióna. —- Zásoby sú zatiaľ overené, žiaľ, len na 400 tisíc ton. Žiada sa preto v predstihu urobit ďalší a oveľa serióznejší geologický prieskum — dóža-, duje sa riaditeľ závodu. Ktohovie, aké bohatstvá ešte ukrýva Rozália. Povráva sa, že vtedy, pred 17—20 rokmi ju geológovia „preklepali" len po rudných stĺpoch, siahajúcich k povrchu. Stojí za to overiť hypotézy a vyrvat Rozálii všetko bohatstvo. Ing. ALEXANDER MIARTUŠ f t