Roľnícke Noviny, január 1971 (XXVI/1-25)

1971-01-14 / No. 11

ŠTVRTOK li. JANDÄRA 1971 ROCNlK XXI • ČÍSLO 11 CENA 59 HAL. Z POUČENIA o krízovom vývo|i v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ Od apríla 1969 vynaložil ústredný výbor, je­ho predsedníctvo spolu s aktívom strany vel­ké úsilie, aby objasnili strane, robotníckej triede a všetkým občanom príčiny krízy našej spoločnosti, ktorá vyvrcholila roku 1968 v kontrarevolúciu. Nazhromaždené skúsenosti a poznatky nám umožňujú pristúpiť k zovšeobecneniu tohto kolektívneho poznania strany. Ústredný výbor KSČ je presvedčený, že sa tento dokument stane poučením pre stranu a prispeje k jej ďalšiemu političkoideovému a organizačnému zjednocovaniu, k upevneniu jej marxisticko­­leninského charakteru, k posilneniu jej vedú­cej úlohy a k úspešnému socialistickému rozvoju celej našej spoločnosti. L Novodobé dejiny českého a slovenského ná­roda charakterizovali dva základné prúdy; boj za sociálne oslobodenie pracujúcich a zápas za existenciu našich národov a ich slobodu. Ich triedne a národné, vnútorné a medziná­rodné aspekty sa navzájom prelínali a ovplyv­ňovali. Mníchov a rozbitie ČSR dokázali, že vlád­­núca česká a s ňou spätá slovenská buržoázia' zapredala pre svoje triedne vykorisťovateľské záujmy i samu existenciu československého samostatného štátu. Tento vývoj v Československu, spolu s po­sunom medzinárodných triednych síl vplyvom sovjetskych víťazstiev, vytvoril u nás pod­mienky pre národne-demokratickú revolúciu. Po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou sa otvorila možnosť, aby robotnícka trieda vo zväzku s ostatnými pracujúcimi dobojovala zápas za sociálne a národné oslobodenie čes­koslovenského ľudu. Februárové víťazstvo bolo vyvrcholením ná­rodnej a demokratickej revolúcie, dovŕšením revolučného zápasu robotníckej triedy o de­finitívne presadenie socialistickej cesty. Vnú­torným predpokladom bola silná, v bojoch zocelená, ideovo a organizačne zjednotená komunistická strana, na ktorej čele stál Kl. Gottwald. Strana dokázala principiálne a tvo­rivo uplatňovať leninskú stratégiu a taktiku boja o moc v konkrétnych historických pod­mienkach našej krajiny. Vonkajší predpoklad úspechu spočíval v tom, ž« spojenecký zvä­zok so Sovietskym zväzom znemožnil impe­rialistickú intervenciu. Generálna línia vychádzala zo všeobecných zákonitostí výstavby socializmu, z leninských ideí a zovšeobecnených skúseností KSSZ a tvorivým spôsobom ich uplatňovala v kon­krétnych podmienkach našej krajiny. Zodpo­vedala dosiahnutému stupňu rozvoja, pod­mienkam a potrebám našej spoločnosti, cieľom revolučného boja robotníckej triedy i záuj­mom širokých vrstiev pracujúcich. Vyvolala veľké revolučné nadšenie, politickú a pra­covnú iniciatívu širokých más. Výstavba socializmu v Československu pri­viedla k historickým premenám sociálne a ekonomické štruktúry našej spoločnosti a priniesla vynikajúce úspechy v politickom, hospodárskom a kultúrnom živote nášho ľudu. Od základu sa zmenil obraz a život našej dediny. I v poľnohospodárstve zvíťazili socia­listické výrobné vzťahy. Zrodila sa nová trie­da — trieda družstevného roľníctva, ktorej materiálne postavenie, kultúrna úroveň i so­ciálna istota sú neporovnateľné s neuspoko­jivým postavením jednotlivo hospodáriaceho roľníka. Tým bola splnená jedna z najťažších úloh socialistickej revolúcie. Na základe týchto skutočností sa úplne zmenili životné podmienky nášho pracujúceho ľudu i jeho perspektívy. Odstránila sa neza­mestnanosť. Každý občan krajiny má zabez­pečené právo na prácu, na všestrannú zdra­votnú starostlivosť a dôchodky v starobe. V našej socialistickej vlasti bola vytvorená so­ciálna istota pre pracujúci ľud, ktorá je jed­ným z hlavných predpokladov spokojného ľud­ského života. Ľud sa stále aktívnejšie zúčastňuje na správe a riadení socialistického štátu. Do­siahli sa rozhodujúce zmeny a vytvorili sa všestranné predpoklady pre marxisticko-le­­ninské riešenie národnostnej otázky. Česi a Slováci sa sformovali vo vyspelé socialistické národy a začlenili sa do avantgardy svetové­ho pokroku a mieru. Marxizmus-leninizmus ako najprogresívnejšia Ideológia súčasného sveta sa stal určujúcou ideológiou v spoloč­nosti. Spojenectvo a spolupráca so socialistickými krajinami a predovšetkým so Sovietskym zvä­zom poskytuje nášmu ľudu nielen istotu pred hrozbou agresie a vydierania zo strany impe­rializmu. Zabezpečuje našim národom štátnu a národnú istotu a zvrchovanosť a vytvára všestranné predpoklady pre Ich politický, hospodársky a kultúrny rozvoj. Ochraňuje na­še národné hospodárstvo pred krízovými otrasmi kapitalistického trhu. Sovietsky zväz zabezpečuje nielen dodávky potrebných suro­vin a zariadenia, ale aj trvalý, istý odbyt na­šich výrobkov, nezištne pomáha odborníkmi aj skúsenosťami. Bez tejto spolupráce a pomoci by výstavba socializmu v Československu bola neuskutočniteľná. Skúsenosti, ktoré náš ľud pod vedením KSČ pri socialistickej výstavbe získal, potvrdili, že princípy socializmu sú platné v plnom roz­sahu i pre krajiny, ktoré na socialistickú drá­hu vstúpili v štádiu priemyselne vyspelého hospodárstva, i v týchto krajinách poskytuje socializmus robotníckej triede a všetkému pracujúcemu ľudu kvalitatívne vyššie, ináč nedosiahnuteľné možnosti vzostupu. Cesta budovania socializmu nebola ľahká. Sprevádzali ju prekážky a ťažkosti. V prud­kom a zložitom vývoji, ktorým naša spoloč­nosť prešla a v ktorom si strana a robotnícka trieda ešte len osvojovali umenie riadiť a vládnuť, došlo k chybám i k tragickým omy­­iom. Diskusia pred XIII. zjazdom ukázala na mnohé nedostatky i chyby, ktoré bolo treba riešiť, ale vedeniu strany sa nepodarilo dô­sledne zovšeobecniť skúsenosti strany z pred­chádzajúceho vývoja a prijať také politické a kádrové závery, ktoré by umožnili odstrániť tieto nedostatky. No i napriek tomu uznesenie XIII. zjazdu KSČ roku 1966 orientovalo stranu vcelku správnym smerom. Jeho závery dávajú široké možnosti na dôsledné uplatňovanie ve­dúcej úlohy strany a leninských metód pri riadení strany a spoločnosti. Uznesenie XIII. zjazdu sa však dôkladne nerozpracovalo, naopak, v mnohých prípadoch sa od neho ustúpilo. Túto skutočnosť využili pravicové a revizionistické sily. Sformovali sa v postupne narastajúci prúd, vytvárajúci sa už dávno pred XIII. zjazdom z malomeštiackych elementov, z predstaviteľov porazenej buržoá­zie. Tieto živly prenikali i do strany, najmä na ideologický úsek a do masových komuni­kačných prostriedkov. Pripojili sa k nim ľu­dia, ktorí stratili hlavu pred ťažkosťami a dô­veru v revolučnú perspektívu, rôzni „teore­tici“, ktorí prešli od krajného dogmatizmu ku revizionizmu. Vnútorný nástup pravicových síl je úzko spätý s ideovými centrami antikomunizmu vo svete. Ich dlhodobé pôsobenie i metódy ideo­logickej diverzie a rôznych psychologických operácií boli cieľavedome zamerané na po­stupnú eróziu všetkých základných hodnôt so­cializmů v ČSSR a na upevnenie vplyvu revi­­zionizmu vo vnútornom organizme strany. Tieto centrály uskutočňovali proti ČSSR spo­ločnú taktiku, využívajúc pritom jej vnútor­ného oslabenia, ku ktorému dochádza v dô­sledku narastania niektorých krízových javov vnútri KSČ. Snahou týchto antikomunistických kruhov bolo oživovať zvyšky buržoáznych názorov, vyvolávať ilúzie o kapitalizme, rozvíjať na­cionalizmus a an tisov ietske nálady, spochyb­ňovať vedúcu úlohu strany i vedúce postave­nie robotníckej triedy, triedne poňatie revo­lučného boja a princípy socializmu vôbec. Na tomto stave majú svoj podiel J. Hen­­dryeh, V. Koucký, ktorí v uplynulom období zodpovedali zg tento úsek straníckej práce. Najviac škôd tu narobil V. Slavík a Č. Cisár, ktorí otvorili pravicovému oportunizmu dvere dokorán. Výrazným otvoreným pokusom k nastoleniu revizionistickej protistraníckej a protisocia­listickej platformy boli vystúpenia zorganizo­vané pravicovou skupinou spisovateľov okolo A. J. Liehma, P. Kohouta, M. Kunderu, K. Kosíka, L. Vaculíka a J. Procházku na IV. zjazde spisovateľov s cieľom získať pre ne podporu verejnosti. Zdravý marxisticko-leninský prúd v strane si uvedomoval vážnosť situácie. Mal úprimnú snahu o riešenie nedostatkov, dožadoval sa nápravy a bol ochotný vynaložiť pre ňu všetky sily. Vyjadroval názory rozhodujúcej väčšiny strany. Vedenie strany však nepochopilo a nepodporilo úprimnú snahu a nepostavilo sa na čelo tohto prúdu.. I keď vo vnútri vedenia dochádzalo k dife­­(Pokrač. na 3. strane) Z TRETIEHO DŇA POBYTU NAŠEJ DELEGÁCIE V BĽR Srdečné privítanie v Plovdive PLOVDIV (ČSTK) — Československá stranícka a vládna de­legácia zavítala včera, v tretí deň svojho pobytu v Bulharskej ľudovej republike, do starobylého veľtržného mesta Plovdivu. Druhé najväčšie bulharské mesto, ktorého význam je znáso­bený každoročne usporadúvanými medzinárodnými veľtrhmi, očakávalo československých hostí ako návštevu starých, do­brých priateľov. 0 10. hod. miestneho času prišla na plovdivskú stanicu osobitná vlaková súprava s na­šou delegáciou na čele s prvým tajomníkom ŰV KSČ Gustávom 1-Iusákom, ktorú sprevádza pr­vý tajomník. ÜV Bulharskej komunistickej strany, predse­da Rady ministrov Bľ.P Todor Živkov a člen politického byra a prvý podpredseda Rady mi­nistrov BĽR Živko Živkov. Pionieri zahrnuli členov na­šej delegácie kvetinami. . Za­zneli českvislovenská a bulhar­ská štátna hymna. Súdruh Hu­sák v sprievode súdruha Todo­­ra Živkova a prvého tajomníka plovdivského krajského výboru BKS Kostadina Gjaurova vyko­nal prehliadku nastúpenej čest­nej jednotky. O chvíľu potom boia naša delegácia doslova v objatí tisícov vítajúcich Plov­­divčanov. Výrazným' heslom „Nech žije bulharsko-českosiovenské pria­teľstvo“ a portrétmi súdruhov Gustáva Husáka, Todora Živ­kova a Ľubomíra Štrougala zďaleka víta! členov českoslo­venskej straníckej a vládnej delegácie a ich sprievod plov­divský závod na písacie stroje „Marica“. Člen Predsedníctva OV KSČ a predseda vlády ČSSR Ľubo­mír Strougal predniesol včera na mítingu v plovdivskom zá­vode na písacie stroje „Mari­ca“ prejav, v ktorom' okrem iného povedal, že návšteva čes­koslovenskej delegácie v BĽR sa uskutočňuje na samom za­čiatku roka, ktorým sme vstú­pili do obdobia piatej päťroč­nice a v ktorom oslávime 50. výročie založenia našej komu­nistickej strany, na ktorej čin­nosť a politiku mal vplyv aj veľký syn bulharského ľudu, významný činiteľ medzinárod­ného robotníckeho a komunis­tického hnutia Juraj Dimitrov. # Z prijatia zástupcov Expor tchtebu u ministra poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. J. Jano-vica. ' ' Foto: RN — R. NOGA N. Podgornyj v Káhire KÄHIRA (ČSTK) — Na ofi­ciálnu návštevu do Káhiry pri­letel včera predseda Prezí- PRED KONGRESOM BRATISLAVA (la) — O stave príprav na jubilejný X. kon­gres Medzinárodného zväzu studentstva, ktorv bude 3.—10. februára v Bratislave, infor­movali včera novinárov pred­stavitelia SZM. Na kongrese sa zúčastni 400 delegátov z celé­ho sveta a 200 hostí. dia Najvyššieho sovietu ZSSR Nikolaj Podgornyj V piatok 15. januára sa zúčastní v Asuáne na slávnosti pri príležitosti do­končenia stavby asuánskeho vodného diela. Na káhirskom letisku privíta! N. Podporného a jeho sprievod prezident ZAR Anvár Sadát a ďalší vedúci predstavitelia ZAR Predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR na jeho ceste do ZAR sprevádza jeho námestník Mnazar Matčanov, minister energetiky a elektrifikácie Piotr Neporožnyj a ďalší. PRIJATIE ZÁSTUPCOV EXPORTCHLEBU Vyše milióna ton obilia BRATISLAVA (ptš) Včera prišli do Bratislavy zástupcovia Exportchlebu zo ZSSR a našej vývoznej a dovoznej spoloč­nosti Koospol, aby podpísali zmluvu o dodávke obilovin pre ČSSR na rok 1971. Delegáciu Exportchlebu vie­dol A. T. Averičev. Ďalej bo­li, prítomní za Exportchleb L. N. Kalitenko, za Obchodné za­stupiteľstvo ZSSR v Bratislave jeho vedúci N. A. Novikov a A. M. Popov. Za československú stranu boli prítomní generálny riaditeľ Koospolu Ladislav Ma­lý, generálny riaditeľ Oft-ZZN Praha Jindřich Černý, generál­ny riaditeľ PNZP na Slovensku dr. Jozef Baláž, predstavitelia ÜV KSS a Ministerstva poľno” hospodárstva a výživy SSR. Popoludní prijal hosťi na priateľskom stretnutí minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Ján Janovic, CSc., ktorý s predstaviteľmi oboch organizácií zotrval v srdečnej besede. Vo večerných hodinách pod­písali predstavitelia oboch ob­chodných organizácií v hoteli Devin v Bratislave zmluvu na dodávku 1 300 000 ton obilia zo ZSSR do ČSSR. DALIBOR HANES V BAN. BYSTRICI B. BYSTRICA (pf) — Kandidát Predsedníctva ÜV KSČ, predseda Federálneho zhromaždenia prof. JUDr. Dalibor Hanes navštívil včera horehronskú obec Podko­­nice. Zavítal aj na miestne JRD. kde si prezrel jednotlivé objekty a srdečnými slovami sa prihovoril k družstevníkom. Popoludní prijali vzácneho hos­ťa na MsNV v Banskej Bystrici. Predseda Mestského národného výboru Jozef Mikuš oboznámil D. Hanesa s rozvojom mesta. Potom mu odovzdal symbolicky kľúče od mesta, erb B. Bystrice a socialis­tický záväzok občanov mesta na počest 50. výročia strany, ktorý predstavuje hodnotu vyše 16 mi­liónov korún. VÝROČIE VZBURY KROMPACHY (tk) — V PĽR a ČSR. V Krompachoch Krompachoch bola včera tlačo- sa uskutoční aj celoslovenský vá konferencia k 50. výročiu seminár o význame vzbury v krompašskej vzbury. 21. febru- histórii československého ro­­ára 1921 tu pri brutálnom zá- botnickeho hnutia. sáhu četnictva zastrelili šty­roch robotníkov a 13 ťažko poranili. Protestná demonštrá­cia prerástla v uvedomelé vy­stúpenie krompašských hutní­kov proti buržoáznemu spolo­čenskému poriadku. Pri príležitosti 50. výročia vzniku KSČ a krompašských udalostí bude 21. februára v Krompachoch veľká manifes­tácia pracujúcich Spiša. na ktorej sa zúčastnia poprední predstavitelia straníckych a štátnych orgánov a delegácie družobných okresov , zo ZSSR, Porada mechanizátorov BRATISLAVA (dš) — Mechanjzátori OPS, VPS a krajských oddelení MPVŽ sa včera stretli v Bratislave na porade o toh­toročnom zásobovaní poľnohospodárstva technikou. Rozpor medzi možnosťami priemyslu a potrebami poľnohospodárstva naďalej zostáva. Podľa slov pracovníka ministerstva Ing. J. Kuchára môže v tomto roku Slovensko rátať s 2 650 trak­tormi. Situáciou sa bude zaoberať federálna vláda. Spoločne s rezortom priemyslu vypracujú dlhodobý program mechani­zácie čs. poľnohospodárstva Požiadavky prevyšujú možnosti výroby aj v potrebe ďalších strojov a liniek. Ako povedal podnikový riaditeľ Agrotechmky J. Galan, z predajnej čin­nosti prechádzajú prechodne k distribučnému systému.

Next