Rozhlas, 1970 (XXVI/1-53)
1970-09-21 / No. 39
Zlaté jubileum 21. septembra toho roku bude päťdesiat rokov, ked po prvý raz vyšlo Rudé právo, ktoré hned od svojho vzniku bojovalo o jednotu robotníckej triedy, o jej cestu vpred, o ochranu proti kapitalistickým útokom, o jednotný boj proti fašizmu, až po konečné víťazstvo ludu a vybudovanie jeho socialistickej spoločnosti. Bol koniec prvej svetovej vojny ... Velkou októbrovou socialistickou revolúciou odpadla od kapitalizmu šestina sveta. Príkladom ruských robotníkov bolo prebudené i sebavedomie proletariátu a pod bezprostredným vplyvom vojnových útrap a hladu vystupňovalo sa revolučné hnutie robotníctva v celej Európe. V obecných volbách v roku 1919 sociálnodemokratická strana sa stala najsilnejšou stranou a zároveň aj stranou vládnou, sociálny demokrat Vlastimil Tusar sa stal dokonca ministerským predsedom. Robotníctvo malo byť uspokojené niektorými ústupkami ako: osemhodinovým pracovným časom, príslubom sociálneho poistenia a hlavne socializáciou. Čím viacej sa však o socializme hovorilo, tým viacej sa od neho v skutočnosti vzdalovalo. Robotníci sa pod nemalým násilím a nátlakom zbavovali ilúzií — slová sa rozchádzali s činmi. ku Už v r. 1919 a zvlášť v ro1920 vo vnútri sociálnodemokratickej strany vznikali silné rozpory, ktoré sa vystupňovali pri príležitosti zvolania XIII. zjazdu, plánovaného na 25.-28. septembra roku 1920. Za tejto situácie vyrastalo vo vnútri strany lavicové hnutie pod vedením dr. Bohumila Šmerala. Ľavica, sa formovala okolo novín „Sociálny demokrat“. XIII. zjazd mal rozhodnúť, ktorým smerom pôjde politika sociálnej demokracie. Už pred zjazdom bolo známe, že pravica bude porazená a lavica získa veľkú väčšinu. Pravicoví vodcovia sociálnej demokracie: Tusar, Bechyně, Soukup, Němec sa rozhodli, že prikročia k násilnému prevratu vo vnútri strany. Zastupiteľstvo strany, kde mala pravica väčšinu, sa rozhodlo, že zjazd strany preložia o tri mesiace, aby mohli pozbierať svoje sily a zvíťaziť. 14. septembra 1920 Tusarova vláda demisiu podala a nastúpila úradnícka vláda Jana Černého. To bola vláda, ktorá mala zachrániť pozície sociálnodemokratických vodcov. Uznesenie o odložení zjazdu vyvolalo medzi funkcionármi a členmi strany veľké pobúrenie. Dohodli sa, že neuznajú uznesenie o odkiade zjazdu. Delegácia dôverníkov hned v ten večer po uznesení z 15. na 16. septembra prišla do redakcie Práva lidu, ktoré boli úradnými novinami strany v Prahe, do Ľudového domu na Hybernskej ulici číslo 7, a žiadali, aby ich rozhodnutie, že nesúhlasia s odložením zjazdu bolo uverejnené na prednej strane 16. septembra 1920. Redakcia Práva lidu súhlasila s tým, že vydajú uznesenie, až na pravicového šéfredaktora Josefa Stivina a predsedu výkonného výboru sociálnej demokracie Antonína Němca, ktorí odišli z redakcie. V uznesení sa hovorí: ku „V tomto kritickém okamžipokládá dělnictvo Prahy za svou povinnost Velké postavit se na stráž zájmů dělnických, proti těmto několika samozvancům a nedovolit, aby byla falšováná jeho vůle. A proto máme za to, že z plna duše mluvíme všem našim soudruhům a soudružkám, když prohlašujeme: Sjezd strany, vyhlášený na dny 25.—28. září, se za všech okolností konati bude.“ 18. septembra Antonín Němec a Josef Stivín vydali v Beaufortovej tlačiarni v Jungmanovej ulici svoje pravicové číslo Práva lidu. Toho istého dňa aj ľavica vydáva svoje noviny v tlačiarni Ľudového domu pod názvom Staré Právo lidu. Tak sa stalo, že 18. septembra vyšli dve rôzne čísla Práva lidu s označením, že sú Ústredným orgánom Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. V prvom čísle Starého Práva lidu z 18. septembra bolo uverejnené prehlásenie redakcie: „Naši dělnické veřejnosti. Sdělili jsme již dělnické veřejnosti, co jsme a co chceme. Závodní rada převzala dozor nad podnikem Práva lidu a my jsme se postavili do služeb těch, kteří trvají na sejetí se sjezdu. Prohlásili jsme neutralitu a nestrannost v zápase směrů ve straně. Toto bylo jasně řečeno 1 představenstvu strany. Řekli jsme, že jedině vyhověti nemůžeme v tom, aby se sabotoval sjezd, jinak každá zpráva, každé mínění, každý článek kteréhokoliv soudruha a korporace strany bude uveřejněn. ... Dnešním dnem vyjdou tedy v Praze dvě Práva lidu. Staré a nové “ V tejto situácii bola lavica nútená hľadať nový názov pre Svoje noviny, aby sa odlíšili od pravicových, ktoré robotníci začali spontánne volať Bielym právom. Biela farba nich znamenala — reakciu. Ľau vica začala teda svoje noviny volať Rudým právom. V pondelok ráno 20. septembra ranné vydanie ako obyčajne — nevyšlo ... večerné vydanie nieslo už názov Večerník Rudého práva a v utorok 21. septembra r. 1920 vyšlo prvé ranné vydanie Rudého práva. V tiráži bolo uvedené, že je Ústredným orgánom Československej strany sociálnodemokratickej. Šéfredaktorom Rudého práva sa stal poslanec dr. Bohumil Šmeral. Politickými redaktormi boli Filip Dobrovolný a spisovateľ Ivan Olbracht. Najbližšie čísla Rudého práva boli venované príprave XIII. zjazdu, ktorý sa zišiel v stanovenom termíne. Rudé právo vychádzalo tlačiarni Ľudového domu až do v osudného zásahu buržoázie 9. decembra 1920. roku O najdôležitejších udalostiach historického polstoročia Rudého práva dozvedia sa naši poslucháči z rozhlasového pásma Boženy Strapcovej, ktoré si môžu vypočuť v pondelok o 13.30 hod. na stanici Bratislava. M. Dérerová 50 rokov komunistickej tlače RUDI SMH8! ««8 erm tu Jsme komunisty! Naše cesta a nái ti!* ROZHLAS —i programový týždenník. Zodpovedná redaktorka časopisu M. Llchnerová — Redakcia: Zochova 3, Bratislava. Priama linka: 356-51. Majiteľ a vydavateľ: Čs. rozhlas, Bratislava, vo vydavateľstve OBZOR. — ““““ Administrácia: Bratislava Volgogradská 8, tel. 517-11. Cena jednotlivého výtlačku Kčs 1, —.Tlačí Kníhtlačiareň SVORNOST, n. p., výroba kníh a časopisov, Bratislava, Odborárske nám. 3. Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Rozširuje PNS. Informácie podáva a objednávky prijíma každá pošta i doručovateľ, (fj OBZOR. Uzávierka 14. septembra 1970.