Slovenský Ľud, júl-december 1922 (II/27-51)
1922-07-07 / No. 27
net nik, n. cisco gy CENA 20 HAL. kosi«, SLOVENSKÝ LUD Predpläca ia * VYCHODÍ KAZDY PIATOK. . Zodpovedný redaktor t Pri zasielam rneaej ako 10 výtiskev Kčs 2*80 Vydáva PATRIA*, spoločnoí s iu- . io. Kčs 2*70 . . , ' VINCENC NA V ARA ’ »‘«"i »kt* 10 » Kř* 2'80 cením obrneIzerym. -• vinwmv nnv/uui. HrrWne za jeden vjlisV. Predplatné na jedttoUivé éítln Kč* 3*— štvrťročne En školským prázdninám Školy, kde sa nám vychovávajú povedomí členovia národa, kde rastú noví borcovia osvety, kde s roka na rok shromažďuji! sa sily ducha a potom čerstvými prúdy sa rozlievajú po našej vlasti, any osviežovaly, ovlažovalv vypráhle, suché polia nášho národného života, aby připravovaly pôdu pre radostnú a bohatú žatvu ducha, — tie školy teraz na čas ztichly, nastaly prázdniny, týždne odpočinku a naberania nových síl pre- nový školský rok, pre ďalší vzrast duševných hodnôt Aký radostný pocit ovládne človeka, keď sl pomyslí, že všetky tie mladé ratolesti nášho národa rozprchly sa zo škôl po celom Slovensku nie duševne a národne otrávené, ako to bolo za maďarskej vlády. ale národne zocelené, povedomé, rozohriaté láskou ku svojmu národu a roztúžené po práci a borbe na-„národa roli dedičnej". Tým najmenším deťom z ľudových škôl budú prá. ainy dobou radostných hier vo voľnej prírode, dobou bezstarostného smiechu a skalovania. Od týchto najmenších ani iné nemôžeme žiadať. Ich útla mladosť má byť len hra a smiech. Ináč však majú stráviť prázdniny študenti stredných a vysokých škôl. Títo vedľa odpočinku.nech sa stýkajú s ľudom, nech kriesil k národnému životu svojich, ešte zaostalých a spiacich bratov a sestry. Áno, naši študenti nech hľadajú styk s ťudom, necti študujú jeho dušu, nech sa učia ľud chápať v jeho duševných potrebách, riech sa už teraz pripravujú v tejto praktickej službe svojmu ľudu, k neskorSe] borbe za jeho kultúrné povznesenie. Naša inteligencia musí srásť s ľudom, musí ten ľud milovať, zadovážiť si jfeho najužšiu dôveru, lebo len tak potom môže medzi ním so zdarom účinkovať. Náš inteligent nesmie sa báť a strániť roľníkovej alebo, robotníkovej upracovanej ruky, ako to robili kedysi maďarskí džent.ríci, ale musí si jú vážiť, ako darkyňu toho najpotrebnejšieho pre brdský život! V demokratickom štáte nenie miesta pre žiadne stavovské rozdeľovanie sa. Sme všetcri bratia a sestry, sme všetci synovia a dcéry jednej matky, koľuje nám v žilách jedna slovenská krv. Učení, školení sa majú spájať s .neučenými s neškolenými. aby celý národ mohol byť vzdelaným. Ako členovia jedného trároda, ako ľudia kresťanského cítenia, musíme a milovať vospolok, musíme si jedou druhému pomáhať, ako v telesných, tak i duševných potrebách. „V spojenosii je sila“, zvykli roztrubovať do sveta rozličné politické strany. My však chápeme pod týmto heslom silu, ktorá pochodí zo spojeriosti celého národa v jedon harmonický celok. Preto nehľada.inte tú silu v rozličných stranách, ale v národe ako celku, ktorý- má spojať v jedon nerozborný šík všetkých svojich členov dľa krVe a reči. Máme byť ozaj ako jedna rodina. Netrhajme sa na rozličné nepriateľské si kŕdle a kŕdličky. lebo sila národa takto sa len oslabuje Áno, každý národ trpí a chorľavie, v ktorom sa hemží záplava rozličných politických strán, ktoré zúria hnevom jedna oproti druliej a k vôli strannickym a osobným chúťkam, ubíjajú celý národ. - Buďme jedon harmonický celok! Toto kladiem na svedomie i tým. ktorí teraz opúšťajú školské favice. lebo oni v budúcnosti hudú narábať s kormidlom lodi svojho ngjoda. Pamätajme, že sme malý národ a preto je nám treba všetky sily sústrediť v jedon celok. Mládež naša. ktorá sa v školách vyzbrojuješ a cvičíš na verejné kolbiště národa, buď verná týmto svätým zásadám. B. B. vaším dieťaťom, io je. nábožnosť. Chudobný chlapec vstúpi na loď vráti sa po čase a vloží do rúk matky peňaženku, naplnenú z nebezpečia na mori. To je nábožnosť. Chudobná matka pracuje dňom i nocou, aby v< živila sirotky — znáša každú obeť z lásky k deťom. To je nábožnosť. Manžel, ktorému žena predčasne sostarla žiaľom a utrpením, sedí u- jej postele a drží jej vychudíé ruky tak vrúcne vo svojich a hladí icb tak nežne, ako kedysi za mladosti. To je nábožnosť. Žena kloní sa k svojmu padlému mužovi, zdvíha ho z kaluže zpustlosti a drží ho iak dlho na svojom srdci, až z neho zase láska spraví muža. To je nábožnosť. Podnikavý otec, ťažko pracujúca matka, cdpierajúc si všetko, aby mohli dobre vychovať 3voje deti, aby ich s milujúcou pýchou povzniesli vyššie, než sú sami — to je nábožnosť. Ak sa hanbia deti za takých rodičov, pretože eú prostí, vráskovití, nevedomí, — to je rúhanie. Kto miluje je nábožný. Ždár. Kto je nábožný? Byť podporou slabému, štítom bezbrannému, pozdvihnúť padlého, pečovat o mier medzi súsedmi a národmi — to je nábožnosť. Pracovať je nábožnosť. Práca je najlepšou modlitbou. Rúbať les, orať zem, kopať v šachtách, naplniť srdce radosťou tej, ktorá kolísá kolísku s Cyril! a Method. V stredu- mali $me svätiť sviatok našich vierozvestov sv. Cyrilla a Metlioda, mal to byť sviatok kresťanských Slovákov. Píšem preto, že „mal byt“, lebo u nás, na východnom Slovensku sviatok Cyrilla a Methoda sa vôbec nesvätil. Ani chýru o žiadnom sviatku. Východní katolícki Slováci majú takého arcipastiera, ktorý nechce poznať slovanských. a slovenských vierozvestov, — maďarskí a tnaďarónski kňazi na východnom Slovensku, ktorí, bohužiaľ, otročia duševne ešte stále náš ľud, Štefana kráfa svätia a ľudu rozkazujú, aby svätil tohoto ich „maďarembera“, ale svätých slovenského ťudu, ktorí mu priniesli svetlo kresťanskej viery, ktoil mu hlásali slovo božie v jeho materčine, ktorí jeho sladkú mluvu postavili na oltár Hospodina, nenávidia pretože sú to svätí apoštolovia Slovanov. Uvidíme, ako sa vyťasia na Štefana kráľa.