Slovenský Ľud, júl-december 1928 (VIII/27-52)
1928-07-04 / No. 27
Strana 312.__________________________'Slovenský Ľud_____________________ 'číslo 27. Tvár má jemnú, bledú, oči veľké, bez lesku. Hlas nezvučný, pohyby pomalé, ale isté. Melancholik má blúznivé plány, ktoré často nemajú praktického významu a bývajú nesplniteľné. Dá sa viesť citom. Svet vidí horším, ako je a vída málo dôvery oproti seba. Pretože je pricitlivý, všetko, čo hovoria v blízkosti jeho, vzťahuje na seba. Obyčajne býva samotárskym, lebo stretá sa s neporozumením. Zlé vlastnosti melancholika: je nerozhodný a nesmelý. Keď ho niekto urazí, nezabudne mu to ani o rok. Ponusuje sa na zlý osud, ktorý mu prekáža splnenie plánov. Býva to jeho nepremyslenosť a nie osud. Melancholik denne cíti dáku nemoc: ak ho pichne v pľúcach, mysli si, že má súchotiny, ak cíti klopať srdce, myslí si, že má srdečnú vadu, atď. Pri duševnej tvorbe býva neúnavný. Melancholik rád študuje filozofiu, počty, prírodopis hvezdárstvo. Na melancholikov poa zeráme jednostranne, akoby pre ľudí a pre vedu nemali významu. Je to předpojatost’ úsudku. Sú oni osožní pre spomenuté vedy, lenže ich samotárstvo je nám odporné. Flegmatik býva strednej postavy, húbovitej telesnej stavby. Krk býva krátky, tučný. Chôdza pomalá, reč tiež. Celé chovanie sa je neobyčajne pokojné. Ideálom flegmatika je: pokoj, dobré jedlá (brucho), málo praco Čiovek, oľiĎf a Uška. Gruzínska rozprávka. Za starých časov, keď v horách ešte žili obrovia a, ľudí bolo málo, bol obor menom Kaži. Počul, že sú na svete aj ľudia, ale nevedel, ako vyzerajú, lebo ich nikdy nevidel. Zachcelo sa mu uvidieť človeka, i pustil sa ho hľadať. Ide Kaži krajinou, hustými lesmi. V tom vidí — líška spadla do hlbokej jamy, zmieta sa tam a nemôže von. Sklonil sa obor, u lapil líšku a spytuje sa: „Kto si ty? Nie si človek?” „Nie, ja som líška.” „Keď je tak, ukáž mi človeka, lebo ťa zabijem.” „Ukázať môžem, ale človek zabije teba aj mňa.” „Prečo ?” „Áno, takí sú už ľudia zbojníci. Kynožia nielen každého, kto nie je z nich. Pobíjajú sa aj samá medzi sebou.” vať,, dlho spať, leňošiť. Dojmy vonkajšieho sveta len pomaly prijíma. O svoj zovňajšok málo dbá. Vie sa ovládať. Nevyrušuje ho hluk, ani ruch, len zriedka sa rozhnevá. Najskôr pri kartách, hoci aj tu býva vytrvalý. O to, čo sa o ňom, o jeho žene a deťoch hovorí, málo dbá. Dobré stránky flegmatika: je kľudný, striezlivý, nepredpojatý (ako melancholik). Nepekné vlastnosti jeho: lenivosť, tuposť, nedostatok nadšenia, oduševnenia. Otázkou je, ktorá je zo spomenutých letor najlepšia? Videli sme, že každá má dobré a menej dobré, niektorá až nepekné vlastnosti. Každý rodič by mal poznať spomenuté letory, tiež svoju. Tú najprv, „Za seba sa nebojím. Nik ma nepremôže, a o teba tu neide. Veď ma!” Vedie líška obra. Obor vidí kohúta a spytuje sa: „Toto je snáď človek?” „Nie,” hovorí líška: „To je kohút. Toho aj ja môžem usmrtiť, nielen človek.” Ďalej stretnú kravu. Obor sa pýta líšky: „Nie je to človek?” „To je krava, odpovedá líška. Ju môže zahubiť vlk, nielen človek.” Potom zazrel obor medveďa a hovorí; „Teraz už viem. Je silný, ale kdeže on proti mne!” „Akýže by to bol človek! Je to medveď,” vraví líška, „človek i jeho zabíja. Lepšie sa vrátiť. Unikneme záhube.” „Chcem vidieť človeka a zabiť ho,” odvetil obor. „Idú oni, idú. Naraz líška natŕčila uši, naježila srsť: „Počuješ tie rany? — To človek rúbe drevo. Choď ticho! čo teraz vidíš lebo túto zdedí aj dieťa. Poznať sa, je najťažšou vecou, poznať iných je ľahšie. Každá letora bola by dobrá, keby sme z nej postupne odstránili zlé vlastnosti. To by bolo úlohou rodičov a vôbec vychovávateľov. Dobré vlastnosti vyvíjať, aby čím menej ostalo zo zlých. Je veľmi potrebná spolupráca rodičov so školou. Neprekážať škole, učitelia, ktorej akiste poznajú postup správnej výchovy letor a vďačne poradia rodičom. Máme svoju školu, svojich učiteľov, ktorí nám vďačne pomôžu, poradia. Nebuďme predpojatí, že my lepšie vieme vychovávať, lebo už sme 3—4 deti vychovali, úsudok je chybný. Uznajme, že aj ten mladý učiteľ sa učil mnoho o výchove dietok a musí byť v svojom obore znalý. Jeho radu prijmime vďačne, lebo akiste bude v prospech výchovy našich dietok, pomôže nám pestovať dobré a hubiť zlé vlastnosti letory našich školákov. Mladým mamičkám len jedno: Vezmite do rúk knižku o výchove dietok, prečítajte si ju pomaly, pozorne a nezabudnite na jej obsah. Pomyslíme si, že nie všetko je dobré tak, ako bývalo voľakedy. Prijmite každú vyzkúšanú mienku, ktorá má byť v prospech budúcnosti vašich dietok! Kde je sto tam musí byť aj deväťdesiat. „Vidím,” vraví obor, „takú blchu, ktorú rozmľaždím.” Pristúpil priamo k človeku a povedú mu: „Nože, človeče, náročky; som prišiel, aby som ťa zahúbil. Poď, budeme spolu zápasiť!” „Ty sprosták, si hlúpy ani klát,” odpovedal Pitiruš (tak sa človek menoval). „Ja tu robím a oružie mám doma. Nenosím ho sebou na robotu.” Moravský rodák a srbský generál František Zach, ktorému v Brne slávnostne odhalili pamätnú tabuľu. „Nože, choď domov, prines svoje oružie a pobijeme sa.”