Slovenský Ľud, júl-december 1929 (IX/28-52)
1929-07-10 / No. 28
Ľudovýchovný, vzdelávací a obrázkový časopis. BOČNÍK IX, ČÍSLO 28. ČÍSlO Za 40 lial. KOŠICE, 10. júla 1929. Disciplina a jej ponímanie v domácej výchove. Prof. J. šomvársky. človek je spoločenský tvor. Ako taký nemôže a ani nešír i i uplatňovať všade a vždy vlastné myšlienky, city a svoju vôľu. Ba naopak: spoločenský život v každom svojom útvare je umožnený iba tým, že svoju vôľu podrobujeme vôli cudzej a to v rodine vôli rodičovskej, pri hre vôli spoluhráčov, v škole vôli učiteľovej, v obci, okrase, 'krajine, a štáte vôli zákonodarcov. Keď täkto konáme, hovorí sa, že sme disciplinovaní (= ukáznění). Z toho vyplýva aj podstata disciplíny. Disciplina je duševná schopnosť, ktorou svoju vôľu, svoje city v daných prípadoch podrobíme vlastnému alebo cudziemu ro-Hlavnou úlohou výchovy'j éT telesne a duševne dokonalý chovanec. Chcenie mať z jednotlivcov mravné charaktery. A disciplina má práve k týmto mravným charakterom položiť základ. Slova disciplina sa v bežnej reči často zneužíva: menovite pod týmto slovom obyčajne myslíme zachovanie vonkajšieho poriadku (školská, vojenská disciplina). Ale táto disciplina nie je úplne totožná s disciplínou, letom má položiť základ k mravnému charakteru. Z tejto vonkajšej discipliny môže schádzať, a často aj schádza, práve najlilavnejší znak: mravný prvok. Stačí poukázať na to, že koľkokrát’ zachováva zlomyseľný žiak, alebo aj zlodej vonkajší poriadok a’ naopak: žiak najlepšieho mravného založenia sa previní proti vonkajšiemu poriadku. Pri domácej výchove, h|eď ide o disciplinu, rodičia sa dopúšťajú kardinálnej chyby: miesto pravej discipliny, dbajú na zachovanie vonkajšieho poriadku. Aby sme moldi dieťa správne disciplinovat’, máme poznať najprv jeho dušu, potom cieľ, prostriedky disciplíny a napokon spôsoby disciplinovania. Cieľ discipliny Cieľ disciplíny bol už naznače ný v úvodných slovách: discipliní kladie základný kameň k chovancovmu mravnému charakteru, ale to je cieľ konečný. Ustálme si bližší cieľ a ten lepšie pochopíme, lebo je to: poslušnosť. Veď keď podrobíme svoju vôľu vôli cudzej, v podstate je to: poslušnosť. V bežnej úeči tieto dva pojmy často sa kryjú. Keď hovoríme na pr. o discipline sipolkovej, znamená to toľko, že poslúchame vedúcich spolku. Prostriedky discipliny. Keď už poznáme bezprostredný a konečný cieľ discipliny, právom môžeme byť zvedaví, akými prostriedkami môžeme tohoto cieľa dosiahnuť. Zo zkušenosti vieme, 3e jedno dieťa urobí nám niečo po vôli z lásky, druhé podrobí svoju vôľu aj bez lásky, na pr. učiteľovi, ktorého ešte nepozná, poddaný poslúchal zemepána, často nenávideného. Sú deti, ktoré rozkazy rodičov splnia iba z túžby po odmene a do inej kategórie patria šarvanci, ktorí sa nám poddajú len z obavy pred trestom. Z týchto príkladov vynoria sa nám štyri prostriedky discipliny: 1. láska, 2. autorita. B. odmena a 4. trest. Láska a autorita sú cennejšími, vyššími, otlmena a trest sú nižšími prostriedkami. Laik pri disciplinovaní obyčajne myslí iba na odmenu a trest a tým sa dopúšťa druhej kardinálnej chyby. (Prvou kardinálnou chybou bolo, že pod disciplínou rozumie sa len zachovanie vonkajšieho poriadku). Láska ako prostriedok disciplinovania hlavnú úlohu má v domácej výchove. Je najideálnejším prostriedkom kázne, lebo pochádza z najčistejšieho prameňa. Kým dieťa vykonáva naše rozkazy, zachováva naše zákazy z lásky k nám, aby nás nezarmútilo, lež naopak: aby nám radosť spravilo, dolial’ je na najlepšej cesty výchovy. Láska je najprirodzenejším prostriedkom — a jestli niektorý rodič ‘tento prostriedok postrádá, v 99% • prípadov sám si je na vine. Mohli by sme sa pýtať, ako príde rodič o lásku svojho dieťaťa. Talc, že sám neprejavuje pravú a čistú lásku oproti dieťaťu, alebo ju zneužíva. Koľko hrubianskych rodičov je medzi nami (dľa moderného slovníka títo rodičia sú nervózni. No, na veci to vôbec nemení, či sme oproti dieťaťu hrubí, drzí a tým aj nespravodliví z nervozity alebo z dedenej zlomyseľnosti, alebo z nevedomosti). Óo dieťa robí z pudu samočimnosti, na pr. zavýská si, preskočí odrazu dva schody, alebo pri hre zašpiní si trošku Budov« egyptského parlamentu v Karre